Prvá lastovička na Zlatú palmu je muzikálová gangsterka
Konečne trocha vzruchu. Privial ho francúzsky súťažný príspevok režiséra Jacquesa Audiára Emilia Pérez. Z filmového hľadiska zobudil tak trochu unudené Cannes. Premietli síce pozoruhodné filmy, ako už spomínaný Megalopolis, ale tiež Lanthimosovu Láskavosť, sú to diela síce pozoruhodné tak formou, ako aj obsahom, ale diskutabilné. Nie všetci sa si nimi stotožnili, dokonca mnohí im vyčítajú nezrozumiteľnosť.
Spoločne 99 (Tillsammans 99)
Švédsky režisér Lukas Moodysson zaujal na medzinárodnej úrovni filmami ako Láska je láska (Fucking Åmål, 1998), Je láska láska? (Tillsammans) či Lilya 4 – ever (2002) v relatívne rýchlom slede v rokoch 1998 až 2002. Práve s druhým menovaným filmom zožal úspech v artových kinách po celom svete. Citlivo v ňom opísal život a problémy vo švédskej komúne v polovici 70. rokov. S najnovším projektom Spoločne 99 nakrútil autor nenápadné pokračovanie s väčšinou pôvodného ansámblu– okrem zosnulého Michaela Nyqvista – v podobe uvoľneného stretnutia, pri ktorom na plátne prešiel približne rovnaký počet rokov ako v realite. Ako aj pri prvom filme, v ktorom sa Moodysson v roku 2000 ohliadal za rokom 1975, aj tu je pohľad zameraný do minulosti.
Back to Black
Chcem, aby ľudia počuli môj hlas a zabudli na svoje problémy na päť minút. Chcem, aby si ma pamätali pre to, že som bola sama sebou.“ Ako pre človeka nepoznamenaného hudbou, či životným príbehom Amy Winehouse (samozrejme, ak nerátam rádiové stanice, či iba z počutia známu Back to Black) je práve tento film mojou prvou skúsenosťou, či akousi vstupnou bránou do sveta jej hudby. A nielen hudby. Amy Winehouse je sama svetom, v ktorom je náročné fungovať a byť v symbióze so svetom vonkajším. Je to svet šialený, plný emócií, lásky a odvahy. Back to Black je prostriedkom k pochopeniu Amy samotnej. K tomu ako vidí seba a svet okolo. Tomu dopomáha aj to, že film je pomerne komorný, nakrútený subjektívne a osobne. Amy sa nachádza na plátne takmer celé trvanie filmu a iba pár scén je bez nej. Aj texty jej piesní, ktoré sprevádzajú film, sú istým pohľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza. Tak sa poľahky vieme vcítiť do prežívania speváčky a vnímať udalosti, do ktorých vchádza spolu s ňou.
Rebel Moon: Druhá časť – Jazvonoska (Rebel Moon - Part Two: The Scargiver)
Keď sme bývalú vojačku impéria Koru (Sofia Boutella s mrákotne melancholickým pohľadom) videli naposledy, pokúšala sa spoločne s farmárom a svojím potenciálnym milostným záujmom Gunnarom (Michiel Huisman) nájsť nejakých odhodlaných pomocníkov s nespochybniteľnými bojovými schopnosťami, čo by mierumilovnému obyvateľstvu mesiaca Veldt pomohli ubrániť sa pred armádami admirála Materského sveta Attica Nobla (Ed Skrein). Dal im totiž desať týždňov na dopestovanie a spracovanie úrody, ktorú by si rád tyransky prebral pre potreby vlastných vojakov. A tak Kora našla sedem vhodných adeptov na nádejnú záchranu - hoci z jedného z nich sa nakoniec vykľul zradca, aby v záverečnej konfrontácií zasiahla aj samotného Nobla na adekvátne smrteľnom mieste jeho tela. Manipulátori s imperiálnou technikou si však veľmi nelámu hlavu s bežnou ľudskou smrteľnosťou vlastných vodcov. Takže vo chvíli, keď si obyvateľstvo Veldtu zdanlivo môže vydýchnuť, že sa zbavilo obávaného protivníka, hlása imperiálny dezertér Aris (Sky Yang), čo sa pridal na stranu ohrozovaných farmárov, že nie, nie. Atticus Noble je po vzkriesení z hľadiska dobývania stále pri chuti a o päť dní dorazí aj s posilami...
Hviezdou Festivalu v Cannes je Meryl Strep
V utorok 14. mája sa začala najväčšia filmová slávnosť 77. medzinárodný filmový festival v Cannes, ktorý sa skončí 25. mája. Každoročne sa tu stretávajú hviezdy a režisérske osobnosti z celého sveta. No namiesto radosti z peknej filmovej i spoločenskej udalosti prichádzajú len samé nepríjemné správy tak na festival, ako aj z domova. Začnime však s tým čo urobilo návštevníkov festivalu radosť a potešenie.