ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Správa o stave slovenskej audivízie v roku 2018

CreativeEuropeMedia resizeMinulý rok sme na tomto mieste napísali : „ užívajme si úspechy roku 2017, pretože sa tak skoro nezopakujú“ . Výsledky slovenskej audiovízie v roku 2018 to iba potvrdili. Návštevnosť v kinách v roku 2018 zaznamenala pokles oproti predchádzajúcemu roku o 10,88 %, do kín prišlo 5 964 758 divákov. Na druhej strane sme zaznamenali rekordný počet filmových predstavení (197 789, čo predstavuje nárast o 3,14 %). Tržby poklesli iba mierne – 33 040 891 eur je pokles o 4,27 %. Dôvodom je zvýšenie priemernej ceny vstupeniek z 5,16 na 5,54 eur, čo je nárast o 7,42 %. Považujeme to za dôkaz, že slovenskej ekonomike sa vo všeobecnosti darí, stúpa priemerná mzda, a tým aj ekonomické možnosti domácností a prevádzkovatelia kín na tento fakt rýchlo zareagovali.

Návštevnosť slovenských filmov klesla na 251 098 divákov (v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov) a dostala sa na úroveň roku 2014. Podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti bol v rámci Európy piaty najnižší. Dôvodom je, že do kín neprišiel žiadny domáci blockbuster, podporený masívnou reklamou (najväčšie ambície v tomto smere mal film Backstage, ktorý nakoniec zaznamenal 64 028 divákov, čo je síce najviac v rebríčku slovenských filmov, ale v rebríčku všetkých distribučných titulov predstavuje až 23. miesto). Celkom sa do slovenských kín dostalo 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je na jednej strane úctyhodné číslo, na druhej inšpiruje k zamysleniu, či skutočne všetky tituly boli predurčené do kinodistribúcie (5 filmov malo menej než 500 divákov...).

Čo sa týka produkcie, v roku 2018 vzniklo 33 dlhometrážnych filmov pre kiná. 9 z nich malo 100 % slovenský podiel, 10 produkcií bolo majoritných a 14 minoritných. Vysoký podiel majú aj debuty – 12 filmov a pásiem nakrútilo 20 debutujúcich režisérov. So zvyšujúcim sa počtom filmov stúpajú aj ďalšie ukazovatele – napríklad žánrová pestrosť hraných filmov (road movie – Tlmočník, tanečný film – Backstage, triler – Dôverný nepriateľ, dokudráma – Dubček atď).

Ak porovnáme počet domácich filmov a počet obyvateľstva, je Slovensko už celkom štandardnou európskou krajinou , dokonca sa zaraďuje do hornej tretiny. Problémom je ešte stále distribúcia, ale treba konštatovať, že na jej trendy má veľký vplyv zvyšujúci sa podiel nelegálneho sťahovania.

Stále platí, že dnes na Slovensku nie je problém nakrútiť film, a to ani pre debutujúceho režiséra, ale problémom je dostať ho do kín, kde vládne brutálna konkurencia (v roku 2018 bolo v kinách celkom 814 titulov, z nich 289 malo premiéru). Logicky platí, že akýkoľvek film môže v kinodistribúcii uspieť len s podporou masívnej reklamnej kampane – z toho vyplýva nutnosť zvyšovania podielu financií na reklamu v rámci produkčných nákladov.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

 

LEGISLATÍVA

Dňa 13. marca 2019 vláda Slovenskej republiky schválila návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2019 – 2021. Hlavným cieľom projektu je systematická Správa resizeochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva Slovenský filmový ústav (SFÚ), ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2016 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2018, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2019 – 2021.

1. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 138/2017 Z. z. – Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018.

Národná rada Slovenskej republiky 14. júna 2018 schválila zákon č. 211/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde vyplynula z potreby zosúladiť niektoré ustanovenia zákona s aktuálnymi úpravami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, predovšetkým s revidovaným Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii.

Novela zákona prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti fondu. Na základe skúseností z aplikačnej praxe, ako aj podnetov od odbornej verejnosti časť týchto zmien prináša úpravy procesov Audiovizuálneho fondu pri spracovaní žiadostí o podporu a pri následnom vyúčtovaní poskytnutej dotácie. V tejto súvislosti sa novelou presnejšie upravilo určenie oprávnených výdavkov, na ktoré žiadateľ môže použiť poskytnuté finančné prostriedky z fondu v určenom limite. Namiesto doterajších zúčtovateľných výdavkov na prevádzku žiadateľa sa zákonom zaviedla nová kategória paušálnych výdavkov. Tie môže žiadateľ uplatniť najviac vo výške 7 % z poskytnutej dotácie, pričom k týmto výdavkom nemusí predkladať jednotlivé účtovné doklady. Ide najmä o výdavky súvisiace s prevádzkou prijímateľa, ktoré objektívne nie je vždy možné alokovať na konkrétny projekt. Takéto výdavky prijímateľ vo vyúčtovaní dotácie môže, ale nemusí uplatniť.

Rozmach audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku a čoraz väčšmi rastúci význam tohto odvetvia v Európskej únii prináša aj nové úlohy. Predchádzajúcou novelizáciou zákona v roku 2017 sa rozšíril predmet činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“), ako aj možnosť poskytovať služby spojené s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Tieto nové činnosti sa stali od 1. júna 2018 základom pre vytvorenie Slovenskej filmovej agentúry. Vzhľadom na to, že jej hlavné aktivity budú slúžiť celému audiovizuálnemu prostrediu, aktuálna novela zákona ich definovala ako poskytovanie nefinančnej podpory. K tomuto pojmu zákon určuje, že ide o podporu, ktorú vykonáva fond na vlastné náklady a v prospech neurčitých osôb bez zmluvného základu.

V súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov zákon rozširuje okruh osôb, ktorým fond nemôže poskytnúť finančné prostriedky. Rozšírenie sa týka žiadateľov, ktorí sú majetkovo alebo personálne prepojení s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá nemá vysporiadané finančné vzťahy s fondom. V praxi to znamená, že ak má voči fondu nevysporiadaný vzťah osoba, ktorá je prepojená so žiadateľom, fond takémuto žiadateľovi neposkytne dotáciu.

V súvislosti s uplatňovaním zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov novela zákona o Audiovizuálnom fonde upravuje spracúvanie a zverejňovanie osobných údajov žiadateľov v celom procese podpornej činnosti fondu.

Do zákona o Audiovizuálnom fonde bolo doplnené nové ustanovenie § 22aa o vyúčtovaní finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry. Toto ustanovenie upravuje základné pravidlá a podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov.

Novela zákona jednoznačnejšie upravila aj uplatňovanie sankcií fondom.

Novela zákona o Audiovizuálnom fonde nadobudla účinnosť 1. septembra 2018.

 11. októbra 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 215/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (ďalej len „návrh nariadenia“).

 Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) nadväzuje na štruktúru a úspešnosť programu Kreatívna Európa 2014 – 2020, ktorý bol ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovil program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušili sa rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).

Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) má za cieľ posilňovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ako aj kultúrne dedičstvo a tvorivosť, a to v záujme podpory zväčšovania európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a využívania ich plného potenciálu z hospodárskeho, sociálneho a medzinárodného hľadiska. Zameriava sa na posilňovanie príležitostí pre technologické a umelecky inovačné európske cezhraničné výmeny, podporovanie spoločnej tvorby, ako aj na šírenie európskych diel a ich sprístupňovanie širokému publiku. Oproti súčasnému programu Kreatívna Európa, program Kreatívna Európa (2021 – 2027) predstavuje podstatné opatrenia v záujme zjednodušenia jeho využiteľnosti v aplikačnej praxi.

 Hlavnou zmenou návrhu programu je navýšenie rozpočtu pre program Kreatívna Európa (2021 – 2027) na 1,850 miliardy eur, pričom 1,081 miliardy eur sa rozdelí v podprograme MÉDIA a 609 miliónov eur v podprograme KULTÚRA. V MEDZISEKTOROVOM podprograme sa rozdelí 160 miliónov eur. Oproti súčasnému programu by mal byť rozpočet vyšší o 390 miliónov eur, čo predstavuje navýšenie celkovej sumy o takmer 27 percent oproti súčasnému programu Kreatívna Európa.

Od 1. januára 2019 je účinný zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela zákona o verejnom obstarávaní prináša aj pozitívnu zmenu pre oblasť audiovízie. Na príprave novely sa podieľal aj Audiovizuálny fond v úzkej súčinnosti s ministerstvom kultúry, Úradom pre verejné obstarávanie a s profesijnými organizáciami v audiovízii (SFÚ, ANP a SAPA).

Podľa § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ak prijímateľovi finančných prostriedkov z verejných financií Audiovizuálny fond (alebo iný poskytovateľ, ktorý je zároveň verejným obstarávateľom) poskytne finančné prostriedky, ktorých celková suma presahuje 50 % rozpočtu celého projektu (pri produkcii audiovizuálneho diela bez ohľadu na skutočnosť či ide o jednu alebo viacero dotácií na to isté audiovizuálne dielo), je prijímateľ týchto finančných prostriedkov povinný realizovať celý projekt ako zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že takýto prijímateľ musí pri realizácii projektu využiť postupy verejného obstarávania, pričom konkrétny postup sa určí v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v zmysle metodického výkladu Úradu pre verejné obstarávanie sa predpokladaná hodnota zákazky a od nej odvodený postup verejného obstarávania určí podľa sumy celkového rozpočtu projektu.

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa však v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zaviedla výnimka z uvedeného postupu práve pre oblasť audiovízie (tvorba, vývoj, príprava realizácie, výroba, postprodukcia, distribúcia, prezentácia, propagácia a šírenie audiovizuálneho diela). V zmysle tejto výnimky bude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní iba ten prijímateľ dotácie na niektoré z uvedených činností, ktorý nie je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii. Tento zoznam vedie Slovenský filmový ústav v zmysle § 6 zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Povinnosť uplatniť postupy verejného obstarávania prijímateľom dotácie sa teda naďalej nevzťahuje na projekty, ktoré Audiovizuálny fond podporil celkovou sumou do 50 % rozpočtu projektu. Zároveň však aj v prípade, ak celková dotácia z Audiovizuálneho fondu určená na niektoré z uvedených činností predstavuje viac ako 50 % celkového rozpočtu podporeného projektu, tak s účinnosťou od 1. januára 2019 postupy verejného obstarávania nemusí uplatniť ani prijímateľ, ktorý je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii (vedenom v SFÚ) ako

a) výrobca slovenského audiovizuálneho diela,

b) distributér audiovizuálnych diel,

c) osoba poskytujúca technologické a odborné služby súvisiace s výrobou audiovizuálnych diel,

d) prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia (kina) alebo

e) prevádzkovateľ mediatéky.

Uvedená výnimka sa však týka iba tých prijímateľov dotácie, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že napríklad verejná vysoká škola, obec alebo príspevková organizácia musia postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj v tom prípade, ak obstarávajú tovary alebo služby súvisiace s uvedenými činnosťami v audiovízii.

Zároveň sa uvedená výnimka nevzťahuje ani na tie podporené projekty, ktoré priamo nie sú tvorbou, výrobou, distribúciou, prezentáciou, propagáciou ani iným šírením audiovizuálnych diel (napríklad edičná činnosť, výskum, vzdelávanie a pod.).

Uvedená výnimka neplatí ani v prípade, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako hodnota nadlimitnej zákazky určenej Úradom pre verejné obstarávanie v jeho všeobecne záväznom právnom predpise, a na ktorú bola poskytnutá podpora viac ako 50 % celkového rozpočtu projektu.


FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szus-dama.sk) v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva (www.zsssvba.sk) v Bratislave ponúka štyri odbory – animovaná tvorba, kamera, zvuk, strih, kostýmová tvorba a scénické výtvarníctvo, Stredná umelecká škola v Trenčíne (www.sustn.sk) a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene (www.ssuszv.sk) odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odboru Animovaná tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (www.fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (www.vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory Divadelné umenie a Filmové umenie a multimédiá. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD. a vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky PhDr. Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2017/2018 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 42 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 44 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2018 15 filmov a získali 7 ocenení – Majstrovstvo a kumšt (SK, 2016, r. Adrián Mihálik) Cenu Martina Slivku a Tu som Slovákom (SK, 2018, r. Matúš Chovanec) Cenu Slováci vo svete na Etnofilme Čadca 2018 a päť cien na Kinofeste Šaľa 2018. V kategórii dokumentov získal Hráč (SK, 2018, r. Matúš Men) cenu za najlepšiu réžiu a 1. miesto za najlepší film, JuTub.com (SK, 2017, r. Robo Bošeľa) 3. miesto za najlepší film a Nebojsa (SK, 2017, r. Jakub Gajdoš) cenu za najlepší scenár a cenu diváka.

Podporu z Audiovizuálneho fondu v celkovej výške 8 200 eur získali dva filmové projekty: (Ne)Viditeľné svety (SK, 2018, r. Zuzana Hudáčeková) a Janove zrno (SK, 2018, r. Michal Stašák).

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. V júni 2018 Akademický senát FTF VŠMU zvolil novú dekanku. Stala sa ňou strihačka prof. Darina Smržová, ktorá viedla Ateliér strihovej skladby. Vo funkcii nahradila Ondreja Šulaja.

V každom stupni štúdia – dennom bakalárskom, dennom magisterskom a dennom aj externom doktorandskom, prebieha výučba v šiestich študijných programoch:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: prof. Martin Šulík)

 2. študijný program Animovaná tvorba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Eva Gubčová)

 3. študijný program Kameramanská tvorba a vizuálne efekty (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ján Ďuriš) a Ateliér vizuálnych efektov (vedúci: prof. Ľudovít Labík)

 4. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (prof. Darina Smržová, od 1. 10. 2018 doc. Štefan Švec) a Ateliér zvukovej skladby (prof. Peter Mojžiš)

 5. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: doc. Ján Oparty)

 6. študijný program Audiovizuálne štúdiá (Bc., Mgr., PhD. stupeň) zabezpečuje Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca: doc. Katarína Mišíková)

K 31. 10. 2018 študovalo na FTF VŠMU 264 študentov, z toho 5 zahraničných. 175 študentov študovalo na bakalárskom (z toho 4 zahraniční), 89 na magisterskom (z toho 1 zahraničný). 14 študentov bolo na doktorandskom stupni. V školskom roku 2017/2018 skončilo štúdium FTF VŠMU 102 absolventov: 49 bakalárov (z toho 1 zahraničný), 53 magistrov (z toho 1 zahraničný). Absolvovali aj 4 doktori umenia.

FTF VŠMU sa i v roku 2018 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr. niekoľkodňové medzinárodné podujatie Visegrad Film Forum; masterclass Slawomira Idziaka Vizuálna dramaturgia; Scenáristika v animácii s Barbarou Slade; masterclass Jana Holmberga Ingmar Bergman po 100 rokoch a neskôr v rámci KADU, široko postavené Bienále animácie Bratislava; masterclass Michaela Dudoka De Wita, prednáška LITA– Súčinnosť európskeho a slovenského autorského práva. Na FTF VŠMU pôsobili 2 špičkové tímy, tím Ateliéru filmovej tvorby pod vedením prof. Šulíka a Ateliér Vizuálnych filmových efektov pod vedením prof. Labíka.

18. – 21. 10. 2018 sa uskutočnil 22. ročník Festivalu študentských filmov Áčko 2018. Najlepším filmom sa stala Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017) v réžii Michala Ďuriša, ktorá získala cenu aj za scenár. Najlepším hraným filmom sa stal Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák), spomedzi dokumentov zvíťazil titul Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová) a najlepším animovaným filmom je Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Sagan). V ostatných kategóriách boli ocenení: Samuel Štefanec za zvuk vo filme Výlet, Roman Šupej za kameru vo filme Ďalší deň (SK, 2018, r. Vlado Masný), Dominik Reisel za strih filmu Opus číslo osemnásť (SK, 2018, r. Dominik Reisel) a Vladimír Mrkvica za vizuálne efekty vo filme Nostalgia (SK, 2017, r. Matúš Ryšan). Špeciálne uznanie a divácku cenu získal film Základná umelecká škola Petra Breinera (SK, 2018) režiséra Eduarda Cichu.

Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2018 premietali na 154 festivaloch a prehliadkach v 42 krajinách. Získali dovedna 30 ocenení – 11 v zahraničí a 19 na domácich festivaloch. K najoceňovanejším, podobne ako v roku 2017, patril stredometrážny hraný film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško), ktorý získal Prix ARTE na Filmovom festivale Premiers Plans, Angers (Francúzsko), bol víťazným filmom Národnej súťaže na 13. Festivale krátkych filmov Praha (ČR), získal Českého leva za Najlepší študentský film.

Aúúúna (SK, 2017, r. Lina Šuková) získal cenu za najlepší animovaný film na Filmovom festivale nezávislých filmov, Liverpool (Spojené kráľovstvo) a Magic Moments (SK, 2016, r. Martina Buchelová) získal na Cenách Nadácie Tatra banky za umenie cenu pre mladého tvorcu do 35 rokov v oblasti audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV film.

Poetika Anima bola uvedená v hlavnej súťaži krátkych filmov na áčkovom festivale vo Varšave a Michal Ďuriš bol s filmom Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch vybraný do programu Future Frames: 10 nájdených tvorcov, ktorých sa oplatí sledovať na festivale v Karlových Varoch.

V spolupráci so SFÚ a festivalom Fest Anča sa študenti FTF VŠMU zapojili do projektu 25 rokov slovenskej animácie. Tento blok filmov sa predstavil na cca 50 domácich a zahraničných festivaloch.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2018 AVF podporil 13 filmových projektov, v celkovej výške 35 200 eur (v roku 2017 to bolo 17 filmových projektov, v celkovej výške 50 000 eur). Podporu z AVF získali i 22. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2018, Ozveny Áčka 2017 a na projekty v programe 3 – výskum, vzdelávanie a edičná činnosť – prispel v roku 2018 AVF štyrom projektom v celkovej výške 11 900 EUR. Výška celkovej podpory projektom FTF VŠMU z AVF v roku 2018 bola 53 100 eur.

Okrem AVF prispela na tvorbu školských filmov aj Nadácia TB v podprograme Viac umenia.

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom – „Filmová pamäť – medzigeneračný dialóg realizovaný prostredníctvom metódy orálnej históriedopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

Pokračuje aj projekt VEGA: „Súčasné filmové teórie, nové rámce, iné problémy“ pod vedením prof. Paštékovej.

Na škole bol ku 31. 12. 2018 ukončený trojročný projekt Rodinné archívy pod vedením prof. Mayerovej a riešiteľom bol Doc. Marek Šulík.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-Cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov.

Spoluusporiadateľom 11. ročníka festivalu študentských filmov Noc filmových nádejí bola okrem TV Nova i TV Markíza. V noci 17. novembra 2018 odvysielali maratón študentských filmov a predstavili v ňom budúcnosť českej a slovenskej kinematografie.

1. cenu na 13. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2018 získal film Vyletieť von (US, 2017, r. Jae Bae) zo School of Visual Arts, New York, USA a na 2. mieste skončil film Blut medizin (SK, 2018, r. Samuel Fulec) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava. Táto škola usporiadala v roku 2018 i 3. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. 1.miesto získal film Zlaté ruky (SK, 2018, r. Valér Futej) zo Súkromnej strednej umeleckej školy filmovej v Košiciach.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2018 už po šiesty raz udeľovali ceny. Tentoraz v trinástich kategóriách pre súťažiacich vo veku 10 – 14 a 15 – 19 rokov.

Hlavnú cenu – Cenu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Matej Kováč zo ZUŠ Rimavská Sobota za dokument s názvom Vitéz (SK, 2017).


FILMOVÁ PRODUKCIA

Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. V roku 2018 ich bolo už tridsaťtri. 9 z nich bolo so 100 % slovenským podielom a doplnilo ich 10 majoritných a 14 minoritných koprodukcií. Po štyroch debutoch v roku 2017 vzniklo v roku 2018 dvanásť dlhometrážnych filmov a pásiem dvadsiatich debutujúcich režisérov. Domáca tvorba roku 2018 opäť priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a hoci neprilákala do kín toľko divákov ako v rekordom roku 2017 i 234 446 divákov na majoritne slovenských filmoch je viac než koľko ich prišlo na domáce filmy v roku 2014.

Zo 17 hraných filmov (21 v roku 2017) bolo päť majoritných koprodukcií: tanečný film o mladých a pre mladých Backstage (SK/CZ, 2018, r. Andrea Sedláčková), triler o mladých manželoch testujúcich prototyp inteligentného domu Dôverný nepriateľ (SK/CZ, 2018, r. Karel Janák), Dubček (SK/CZ, 2018, r. Laco Halama) – historicky prvý hraný film o veľkom mužovi československých i slovenských dejín Alexandrovi Dubčekovi, dráma manželov pátrajúcich po stratenej dcére Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin a Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) – roadmovie o dvoch starších pánoch, ktorí cestujú krížom cez Slovensko, aby spoznali pravdu o vlastnej minulosti.

Dvanásť hraných filmov (rovnako ako v roku 2017) vzniklo v minoritnej koprodukcii: rozprávka Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt), „výlet“ seriálového doktora do kín – Doktor Martin: Záhada v Beskydách (Doktor Martin: Záhada v Beskydech, CZ/SK, 2018, r. Petr Zahrádka), Domestik (CZ/SK, 2018, r. Adam Sedlák) – triler o tom, ako do manželstva vrcholového cyklistu zasiahne kyslíkový stan, posledný celovečerný film svetoznámeho režiséra Jana Švankmajera Hmyz (CZ/SK, 2018), film o T. G. Masarykovi a Karlovi Čapkovi Hovory s TGM (CZ/SK, 2018, r. Jakub Červenka), Chvilky (CZ/SK, 2018, r. Beata Parkanová) – dráma mladej ženy, ktorá si musí nastaviť hranice a prejaviť sa, aby nestratila samú seba, Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček) – príbeh mladého muža, ktorý sa upálil na protest proti okupácii Československa a spoločenskému konformizmu, rozprávka Keď draka bolí hlava (Když draka bolí hlava, CZ/SK, 2018, r. Dušan Rapoš), historická dráma Milosť (Ułaskawienie, PL/CZ/SK, 2018, r. Jan Jakub Kolski), Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan) – historická dráma o rozporuplnej osobe, Zdeňkovi Tomanovi, ktorý významne ovplyvnil politický vývoj v Československu v rokoch 1945 až 1948, oceňované roadmovie Všetko bude (Všechno bude, CZ/SI/PL/SK, 2018, r. Olmo Omerzu) a Zlatý podraz (CZ/SK, 2018, r. Radim Špaček) – romantická športová dráma z čias, keď Európu už delila železná opona.

V roku 2018 vzniklo i štrnásť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (6 v roku 2017). Dvanásť bolo z pohľadu Slovenska majoritných – záznam koncertu k nedožitým 70. narodeninám slovenskej hudobnej legendy Dežo Ursiny 70 (SK, 2018, r. Maroš Šlapeta, Matej Beneš), skutočný príbeh ženy, ktorá sa rozhodla pre eutanáziu DOBRÁ SMRŤ (SK/CZ/FR/AT, 2018, r. Tomáš Krupa), film o slovenskom výtvarníkovi, Alexovi Mlynárčikovi, ktorému sa podarilo zasiahnuť aj do vývoja západoeurópskeho výtvarného umenia (SK/CZ, 2018, r. Juraj Nvota, Marian Urban), príbeh rómskej kapely Gypsy Band Lomnické Čháve Kapela (SK/CZ, 2018, r. Ladislav Kaboš), film o 13-ročnom dievčati s Downovým syndrómom Niečo naviac (SK, 2018, r. Palo Kadlečík, Martin Šenc), Okupácia 1968 (SK/CZ/BG/PL/HU, r. Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Maria Elisa Scheidt, Magda Szymków, Stephan Komandarev) – päť režisérov z krajín, ktoré okupovali Československo, nakrútilo päť krátkych filmov o invázii z pohľadu ľudí, ktorí sa na nej zúčastnili, netradičná sebareflexia dokumentaristu z Generácie 90 Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš), Prípad Kalmus SK, 2018, r. Adam Hanuljak) sledujúci príbeh aktivistu, performera a výtvarníka Petra Kalmusa, film o karpatských Nemcoch na Slovensku Smutné jazyky (SK, 2018, r. Anna Grusková), cesta za jednými z posledných prírodných Indiánov na tejto planéte Tieň jaguára SK, 2018, r. Pavol Barabáš), Válek (SK, 2018, r. Patrik Lančarič) – dokument o básnikovi a komunistickom ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi a film zaoberajúci sa udalosťami spojenými s udelením doktorátu honoris causa univerzitou v Bologni v roku 1988 a Dubčekovu cestou do Talianska Vycestovacia doložka pre Dubčeka (SK, 2018, r. Juraj Lihosit).

A dva dokumenty vznikli ako minoritné koprodukcie: Cirkus Rwanda (CZ/SK, 2018, r. Michal Varga) o spolupráci dvoch cirkusových súborov a strete dvoch svetov počas nej a ďalší film súvisiaci s augustovými udalosťami roku 1968 Môj neznámy vojak (Můj neznámý vojín, CZ/LV/SK, 2018, r. Anna Kryvenko).

Na rozdiel od roku 2017 vznikol i jeden dlhometrážny slovenský animovaný film PARRALEL (SK, r. Matyas Brych, Vladimír Kriško) a pásmo animovaných filmov Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová), ktoré tvorí prvých šesť epizód rovnomenného seriálu.

Vzniklo i päť dlhometrážnych filmov neuvedených v distribúcii – portrét kontroverznej osobnosti slovenského horolezectva Pavla Pochylého Pavúk: horolezec storočia (SK, 2018, r. Ľubomír Ján Slivka), študentský film o zneužívaní štátnej moci Základná umelecká škola Petra Breinera (SK, 2017, r. Eduard Cicha), životný príbeh slovenského horolezca Petra Hámora Vrcholová príťažlivosť (SK, 2018, r. Rastislav Hatiar), dokument Švédi z osady (SK, 2018, r. Katarína Farkašová) o rómskych deťoch, ktoré sa po rokoch vrátili zo Švédska na Slovensko, aby spoznali svojich biologických rodičov a dokument o vzniku prvého sólového albumu ynámeho rapera Ego: Precedens (SK, 2018, r. Michal „Romeo“ Dvořák).

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hranéExperiment (SK, 2018, r. Jana Smokoňová), Hráč (SK, 2018, r. Ondrej Hraška) Iba plasty a diamanty sú večné (SK, 2018, r. Štefánia Lovasová), Pochod (SK, 2018, r. Michal Blaško), či Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák); dokumenty (A)way (SK, 2018, r. Soňa Nôtová), Betónová doba (SK, 2018, r. Lucia Kašová), Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová), Keď život prestane chutiť (SK, 2018, r. Marek Kuboš), (Ne)viditeľné svety (SK, 2018, r. Zuzana Hudáčeková), Ojmiakon: Príbeh najchladnejšieho obývaného miesta (SK, 2018, r. Dominik Bari), Osudy slobody SK, 2018, r. Jakub Šuvada), Po sezóne (SK, 2018, r. Andrea Kalinová), Spýtaj sa vašich 68 (SK, 2018, r. Barbora Berezňáková), Terapia cestou (SK, 2018, r. Michal Baránek), Zachor – Pamätaj (SK, 2018, r. Ľubo Stacho, Monika Stacho) a dokumentárny cyklus Biele vrany a hrdinovia medzi namiBiomasaker (SK, 2018, r. Jana Bučka), Na hranici (SK, 2018, r. Dominik Jursa), Neviditeľné deti (SK, 2018, r. Marek Franko), Pezinská skládka (SK, 2018, r. Lena Kušnieriková), Xenofóbia (SK, 2018, r. Barbora Sliepková), Zdravie za milión (SK, 2018, r. Lenka Moravčíková-Chovanec) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad Divoké bytosti (SK, 2018, r. Marta Prokopová), Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič), Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesova), Journey (SK/CZ, 2018, r. Marek Jasaň), Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek), Persona Grata (SK, 2018, r. Daniela Krajčová), Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Saganová), Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.), či epizódy seriálov DrobciRaketa, Dážď, Rozcvička (SK, 2018, r. Vanda Raýmanová), Tresky plesky Lavína, Sopka, Blesk, Tornádo, Lesný požiar, Padanie skál (SK, 2018, r. Veronika Kocourková) a WebsterovciRelaxačný víkend, Veľké upratovanie, Prababka (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová).

Zo stredometrážnej tvorby roku 2018 sa dostali do kinodistribúcie pripomenutie stého výročia Československa Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík) a príbehy Čechov a Slovákov bojujúcich vo Vietname Pochoduj alebo zomri (Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš).

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 % príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

Národná rada Slovenskej republiky 14. júna 2018 schválila zákon č. 211/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde vyplynula z potreby zosúladiť niektoré ustanovenia zákona s aktuálnymi úpravami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, predovšetkým s revidovaným Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii.

Novela zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti fondu, nadobudla účinnosť 1. septembra 2018.

V máji 2018 Rada Audiovizuálneho fondu mimoriadne rokovala aj za prítomnosti predsedníčky dozornej komisie a riaditeľa fondu. Oboznámili sa s návrhom, ktorým poslanci strany Sloboda a solidarita (SaS) chceli zmeniť zákon o Audiovizuálnom fonde a zaujali stanovisko k tvrdeniam poslancov, ktorí AVF verejne označili za uzavretú štruktúru s neprehľadnými väzbami a s netransparentnými vnútornými predpismi a bez akéhokoľvek dôkazu verejne označili ľudí vo fonde za nečestných.

Rada fondu zároveň vyzvala poslancov SaS, aby svoj návrh zákona stiahli z ďalšieho konania, nakoľko tento návrh je odborne nepripravený a v dôsledkoch pre audiovizuálnu kultúru a priemysel môže byť deštruktívny až likvidačný. Uplatnením navrhovaných zmien – napríklad zrušenie podpory vývoja audiovizuálnych diel, súbežného financovania filmovej produkcie z prostriedkov fondu aj RTVS, či opakovanej podpory z fondu poskytovanej na jeden projekt – by totiž mohlo dôjsť k ohrozeniu existencie niektorých súčastí audiovizuálnej kultúry na Slovensku, ako aj k výrazne negatívnemu zásahu do podnikateľského prostredia v celej oblasti audiovízie. V tejto snahe podporila AVF aj odborná verejnosť a návrh bol napokon stiahnutý.

Od 1. júna 2018 AVF zriadil Slovenskú filmovú agentúru (SFA) ako svoju novú organizačnú zložku. Hlavnými úlohami SFA budú najmä intenzívna propagácia a marketing Slovenska ako konkurencieschopnej filmovej krajiny s vhodnými podmienkami pre audiovizuálnu produkciu, prezentácia a sprostredkovanie tvorivých, pracovných aj podnikateľských príležitostí pre slovenských profesionálov pôsobiacich v audiovizuálnej kultúre a priemysle s dôrazom na všetky fázy vzniku a realizácie audiovizuálnych diel, prezentácia súvisiacich služieb aj jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom zvyšovania zamestnanosti obyvateľov a profesionálov v audiovízii, ako aj posilnenie dopytu po dodávateľoch služieb súvisiacich s výrobou filmov (prenájom techniky, produkčné a postprodukčné služby, animácia, výroba dekorácií, zvuková výroba, ubytovanie, doprava, catering a pod.).

Primárnym zameraním SFA je prilákať na Slovensko a do jeho regiónov producentov hraných, dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel a progresívnym spôsobom zefektívniť prínosy audiovizuálnej produkcie pre regióny Slovenska aj pre zahraničných i domácich producentov alebo investorov. Sekundárnym cieľom je aj podpora turizmu v jednotlivých regiónoch.

V roku 2018 AVF vyplatil na podporu audiovizuálnej kultúry o 2 110 044 eur viac než v predchádzajúcom roku (9 676 132 eur v roku 2018 a 7 566 088 eur v roku 2017), čo predstavuje medziročný nárast o 21,81 %. Celková suma podporených žiadostí v roku 2018 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola 10 497 474 eur. V rokoch 2010 – 2018 AVF podporil už 2 790 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 67 127 128 eur.

K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že od roku 2017 Audiovizuálny fond pri viacročných projektoch uplatňuje postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov. Údaje uvedené v tabuľke na strane 18 tak za rok 2018 obsahujú informáciu o celkovej sume pomoci vyplývajúcej z prijatých rozhodnutí.

I vďaka podpornej činnosti AVF sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosť jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

V roku 2018 bolo podaných na AVF 500 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry (523 žiadostí v roku 2017). AVF podporil v roku 2018 333 žiadostí (350 v roku 2017). Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí klesol z 66,92 % v roku 2017 na 66,6 %. Uvádzaná štatistika za rok 2018 mapuje stav k 14. aprílu 2019.

V roku 2018 AVF podporil 3 žiadosti na digitalizáciu technológiou D-cinema – Kino Film Europe v Bratislave, kino Úsmev v Hlohovci a kinosála „B“ kina Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši – celkovou sumou 82 000 eur.

V roku 2018 bola podaná a podporená len jedna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Podporu 12 000 eur získala obec Smolenice na digitalizáciu kina v Kultúrnom dome.

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 10 žiadostí – Kino Lumière Bratislava, Lastovička Dubnica nad Váhom, Úsmev Hlohovec, Kultúra Krupina, Mier Nové Zámky, Kultúra Ružomberok, Torysa Sabinov, Mladosť Senica, Centrum Snina a Slávia Trebišov celkovou sumou 203 000 eur.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 Podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR.

Suma podpory pre jedného prijímateľa sa vypočíta podľa počtu predaných vstupeniek za uvedené obdobie na každé jednotlivé audiovizuálne predstavenie slovenského kinematografického diela takto:

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou do 100 tisíc divákov jednotkovou sadzbou vo výške 1,- eur za každú predanú vstupenku,

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 tisíc divákov a viac jednotkovou sadzbou 0,50 eur za každú predanú vstupenku

O zavedení dvoch sadzieb v podprograme 2.3 Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela rozhodla Rada Audiovizuálneho fondu 17. 10. 2017 schválením Štruktúry podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu na rok 2018. Vzhľadom na rekordnú návštevnosť bola 24. 4. 2018 jednotková sadzba 0,50 eur za každú predanú vstupenku pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 tisíc divákov a viac dodatočne na základe dohody s prevádzkovateľmi kín upravená – znížená na 0,35 eur. V roku 2018 fond v tomto podprograme vyplatil 48 kinám 538 748 eur. V roku 2017 AVF v tomto podprograme podporil 33 kín celkovou sumou 188 048 eur.

V rámci podprogramu 4.4. Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike nebola podaná ani jedna žiadosť.

Program 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR pribudol do podporného systému AVF

od 1. 7. 2015. V roku 2018 AVF podporil dva televízne projekty celkovou sumou 217 333 eur.

11-dielny seriál Inšpektor Max kde žiadateľom bola spoločnosť TRIGON PRODUCTION s.r.o. získal 57 936 EUR a 12-dielny seriál Mistresses (Milenky) spoločnosti INOUT Studio s.r.o. získal 159 397 eur.

V roku 2018 získalo osvedčenie o registrácii filmového projektu 28 projektov, ktoré sa majú realizovať na Slovensku v rokoch 2020 a 2021.

14 hraných kinematografických dielAmnestie spoločnosti AZYL Production s.r.o., Et j´aime a la fureur (Láska z celuloidu) spoločnosti Artichoke s.r.o., Hodinárov učeň spoločnosti PubRes s.r.o., Keď draka bolí hlava spoločnosti FilmWorx Studios s.r.o., Lóve 2 spoločnosti Inout Studio s.r.o., Magic Mountain spoločnosti Arina s.r.o., Milosť spoločnosti Sentimentalfilm s.r.o., Muž so zajačími ušami spoločnosti Titanic s.r.o., Nikdy sa nevzdávaj spoločnosti Trigon Production s.r.o., Novoročný bozk spoločnosti Inout Studio s.r.o., Obeť spoločnosti nutprodukcia s.r.o., Perfidious spoločnosti FilmFrame s.r.o., Správa spoločnosti D.N.A. s.r.o. a Vánoce budou spoločnosti Art4 s.r.o..

7 hraných audiovizuálnych diel primárne určených pre televízne vysielanieBodka spoločnosti Wider s.r.o., Dracula spoločnosti Spectral s.r.o., Exorcista spoločnosti Trigon Production s.r.o., Hrobári spoločnosti Wider s.r.o., Mária Terézia (diel 3. a 4.) spoločnosti Maya s.r.o., Prázdniny 3 spoločnosti Wider s.r.o. a Som mama – 2. séria spoločnosti Sardinka Production s.r.o..

6 viacdielnych hraných audiovizuálnych diel primárne určených pre televízne vysielanie – okrem dvoch vyššie spomínaných (HannaSestričky) ešte 8 hodín spoločnosti KFS production s.r.o., Som mama spoločnosti Sardinka Production s.r.o., Strážmajster Topinka spoločnosti PubRes s.r.o. a Trhlina spoločnosti Wider s.r.o..

1 animované kinematografické dieloEven Mice Belong in Heaven (Myši patria do neba) spoločnosti CinemArt SK s.r.o..

Prehľad projektov, ktoré v roku 2018 získali finančnú podporu v sume 100 000 EUR a viac:

800 000 – AMNESTIE /produkcia/ – AZYL Production s.r.o. (pridelené celkom 817 000)

600 000 – Slúžka – Bright Sight Pictures, s.r.o. (pridelené celkom 616 500)

500 000 – Správa – 2. fáza produkcie – D.N.A. s.r.o. (pridelené celkom 775 000)

500 000 – PERINBABA 2 /Sedemnohý Lukáš – J&J JAKUBISKO FILM EUROPE Production, s.r.o. (pridelené celkom 1 050 000)

500 000 – BUNKER – Silverart, s.r.o.

450 000 – Muž so zajačími ušami – TITANIC s.r.o.

400 000 – KRYŠTOF II. – ALEF FILM & MEDIA, s.r.o. (pridelené celkom 550 000)

350 000 – Anestéza – MPhilms s.r.o. (pridelené celkom 362 000)

300 000 – MALÍ VEĽKÍ DETEKTÍVI – ALEF FILM & MEDIA, s.r.o. (pridelené celkom 325 000)

260 000 – Posledný vlak – príprava projektu na realizáciu – predprodukcia Mazl s.r.o.

1900 00 – VIANOČNE ŽELANIE – D.N.A. s.r.o.

150 000 – STAND UP (iniciatíva MINIMAL) – Silverart, s.r.o. (pridelené celkom 165 000)

100 000 – Inšpektor Max 10.–11. diel – TRIGON PRODUCTION s.r.o. (pridelené celkom 1 147 371, z toho 316 871 je podpora AV priemyslu (program 5) a 830 500 je podpora vývoja a produkcie seriálu v programe 1)

350 000 – Tonda, Slávka a Génius – nutprodukcia s.r.o.

145 000 – MOJE SLNKO MAAD– BFILM s.r.o

130 000 – Staříci – sentimentalfilm s.r.o.

100 000 – Modelár – Punkchart films s.r.o.

236 992 – Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela – CINEMAX, a.s.

225 000 – Týždeň slovenského filmu a Slnko v sieti – Slovenská filmová a televízna akadémia

185 000  - ART FILM FEST 2018


LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2018 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2017 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 16 úspešných tvorcov sumou 17 200 eur a 15 slovenských tvorcov sumou 6 700 eur na medzinárodných festivaloch ako napr. Cinematik Piešťany – Cena LF Cinematik.doc, Hory a mesto – cena LF za novátorský prístup k tematike, Fest Anča – Cena Anča Slovak Award, Etnofilm Čadca – Cena Martina Slivku, festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF za najlepšie individuálne výkony v hranom, dokumentárnom a animovanom filme a víťazov súťaže Prehliadka tvorby televíznych staníc Slovenska – WORKSHOP 2018 (viac o oceneniach nájdete v kapitole Domáce festivaly a prehliadky a na webovom sídle Literárneho fondu). Aj v roku 2018 boli fondom vyplácané príspevky na tvorivú cestu v SR i do zahraničia, ako aj odmeny pre jubilujúcich výkonných umelcov. Nezabudlo sa ani na tých výkonných umelcov, ktorí už nie sú v produktívnom veku a ktorí sa pre chorobu, starobu alebo iné objektívne príčiny dostali do finančnej tiesne.

Výbor sekcie poskytol v roku 2018 na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov sumu 152 996,22 eur. Takmer polovica tejto sumy 67 800 eur bola vyplatená 57 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.


MEDIA

Od 1. januára 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa od roku 2014 transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko (zlúčením s kanceláriou Kultúrny kontaktný bod).

V roku 2018 pokračovala kancelária Creative Europe Desk Slovensko, na základe schváleného akčného plánu a rozpočtu, ktorý mala k dispozícii, v plnení svojich základných úloh: poskytovala informácie o podprograme MEDIA všetkým záujemcom bez rozdielu, poskytovala konzultácie uchádzačom o podporu z programu a tiež vyvíjala aktivity, smerujúce k intenzívnejšiemu začleneniu slovenských profesionálov v audiovízii do európskeho priestoru. Efekt podprogramu MEDIA na slovenskú audiovíziu je jednak priamo merateľný sumou podpory, ktorá každoročne na Slovensko z programu prichádza, ale možno ešte dôležitejšími sú ďalšie nástroje, ktoré program pre kreovanie slovenskej audiovízie poskytuje.

V rámci podprogramu MEDIA boli v roku 2018, ak vezmeme do úvahy počet podporených projektov z jednotlivých členských krajín programu, znovu mimoriadne úspešné slovenské produkčné spoločnosti, ktoré v rámci schémy Podpora vývoja jednotlivých projektov (uzávierka 23. 11. 2017) získali celkovú podporu vo výške 80 000 eur. Slovensko bolo, spolu so Srbskom, spomedzi členských krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou najúspešnejším. Po dlhých rokoch získal slovenský žiadateľ, spoločnosť B Film, aj podporu vývoja balíkov projektov (125 000 eur na vývoj animovaných diel Bolo raz jedno more, Panic v podzemí, Americký senKoniec).

Najväčší výpadok v konečnej sume podpory bol spôsobený posunutou uzávierkou automatickej podpory kinodistribúcie, definitívne výsledky sa očakávajú približne v apríli 2019. V roku 2018 tak získali distribútori 55 800 eur v rámci Výberovej podpory kinodistribúcie. Dve slovenské spoločnosti boli už stabilne súčasťou konzorcií (v oboch prípadoch boli žiadatelia z Českej republiky), ktoré získali podporu v rámci schémy Podpora tréningu (suma podpory pre slovenskú časť programov bola 65 000 eur).

Celková podpora pre slovenské subjekty tak dosiahla, spolu s nepriamou podporou v sieti Europa Cinemas sumu 498 009 eur. Pomer predkladaných a podporených projektov je 61,5 % (78 predložených, 48 podporených, vrátane oboch projektov v schémy Podpory tréningu), pomer celkovej sumy je 52,7 % (žiadatelia žiadali na všetky projekty spolu 944 509 eur).

Kancelária vydala už tradične publikáciu Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2017, so súhrnnými informáciami o všetkých dôležitých aspektoch vývoja slovenského audiovizuálneho priemyslu (v slovenčine a v angličtine). Správa je prioritne určená zahraničným spoločnostiam, organizáciám a inštitúciám.

Kancelária organizovala, alebo spoluorganizovala viacero seminárov, workshopov a podujatí, vyberáme z nich tie najdôležitejšie:

Seminár a workshop DOX IN VITRO sa uskutočnil 10. a 11. septembra 2018 v Piešťanoch (v spolupráci s European Documentary Network a MFF Piešťany, lektormi boli Ove Rishøj Jensen, EDN/Dánsko; Boris Mitič, Srbsko, Liselot Verbrugge, Holandsko a Andrej Starinský, Slovensko.

3. a 4. decembra sa uskutočnil v Bratislave seminár a workshop Pitch it ! – The Art of Pitching s renomovanou expertkou v tejto oblasti, Sibylle Kurz.

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko bola tiež spoluorganizátorom (spolu s Úradom vlády SR a Stálym zastúpením Európskej komisie v SR) Minifestivalu európskeho filmu 7x7. Festival sa konal v termíne od 3. mája do 20. júna 2018, v jeho rámci bolo uvedených 7 európskych filmov, podporených z podprogramu MEDIA v 7 slovenských mestách. Celková návštevnosť na všetkých premietanich bola    3 780 divákov.

 

EURIMAGES

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Na konci roka 2018 mal fond 38 členských štátov z celkového počtu 47 krajín Rady Európy. Vrátane Kanady, ktorá je od 13. marca 2017 pridruženým členom sa 1. januára 2019 stala tridsiatym deviatym členským štátom Čierna hora.

V roku 2018 fond podporil 63 hraných, 9 dokumentárnych a 5 animovaných celovečerných filmov celkovou sumou 19 940 344 eur. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2018 fond podporil 1 990 európskych koprodukcií v celkovej sume 582 miliónov eur.

V roku 2018 sa uchádzalo o podporu Eurimages 16 slovenských projektov, 6 z nich ju získalo:

Pôvodný majoritný hraný projekt Posol (SK/IE/CZ/RO), druhý celovečerný film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského bol predstavený v takejto schéme: 61,44 % patrí slovenskej spoločnosti Punkchart films, s.r.o. (delegovaný producent Ivan Ostrochovský v spolupráci s LEV DESIGN, koproducent Jozef Minárik), 15,31 % írskej firme Film & Music Entertainment Ltd. (koproducentka Samantha Taylor), 12,42 % českej spoločnosti Negativ, s.r.o (koproducent Petr Oukropec) a 10,83 % rumunskej spoločnosti Libra Film Productions (koproducent Tudor Giurgiu). Projekt s celkovým rozpočtom 1 581 020 eur získal podporu vo výške 190 000 eur.

Česko-francúzsko-belgicko-slovenská koprodukcia Myši patria do neba (CZ/FR/BE/SK) podľa oceňovanej knihy Ivy Procházkovej, celovečerná animovaná bájka režisérskej dvojice Jana Bubeníčka a Denisy Grimmovej, je podľa účasti Slovenska minoritná – 46,94 % podiel má česká spoločnosť Fresh Films s.r.o. (delegovaný producent Martin Pošta), 30,64 % patrí francúzskej spoločnosti Les Films du Cygne (koproducent Alexandre Charlet), 12,31 % belgickej spoločnosti Panache Productions (koproducent André Logie spolu s La Companie Cinematographique, koproducent Gaetan David) a 10,11  % patrí slovenskej spoločnosti CinemArt SK (koproducent Cyril Šmelhaus). Projekt s celkovým rozpočtom 3 344 695 eur získal podporu vo výške 370 000 eur.

Ďalší úspešný projekt, dôležitý historický film Milosť (PL/SK/CZ) v réžii známeho poľského režiséra Jana Jakuba Kolského je podľa účasti Slovenska minoritný – 69,98 % patrí poľskej spoločnosti Wytwórnia Doświadczalna (delegovaný producent Jan Jakub Kolski), 15,12 % slovenskej spoločnosti sentimentalfilm s.r.o. (koproducent Marek Urban) a 14,90 % českej spoločnosti Mimesis Film s.r.o. (koproducent Jan Macola). Projekt s celkovým rozpočtom 2 167 097 eur získal podporu vo výške 270 000 eur.

Minoritný hraný projekt Staříci (CZ/SK), celovečerný film režisérov Martina Dušeka a Ondřeja Provazníka, bol predstavený v takejto schéme: 78,83 % patrí českej firme endorfilm s.r.o. (delegovaný producent Jiří Konečný) a 21,17 % slovenskej spoločnosti sentimentalfilm, s.r.o. (koproducent Ivan Ostrochovský). Projekt s celkovým rozpočtom 1 121 205 eur získal celú požadovanú podporu vo výške 190 000 eur.

Slovenská majorita, slovensko-francúzsky strihový mockument Láska z celuloidu (SK/FR) režiséra Andrého Bonzela, bola predstavená v schéme: 55,82 % patrí slovenskej spoločnosti Artichoke s.r.o. (delegovaný producent Juraj Krasnohorský) a 44,18 % francúzskej spoločnosti Les Films du Poisson (koproducentka Yaël Fogiel). Projekt s celkovým rozpočtom 769 663 eur získal celú požadovanú podporu 150 000 eur.Majoritný hraný projekt Moc (SK/HU/CZ) režiséra Mátyása Priklera, celovečerná politická dráma zo súčasnosti, bol predstavený v takejto schéme: 69,92 % patrí slovenskej spoločnosti MPhilms s.r.o. (delegovaný producent Mátyás Prikler), 20,01 % maďarskej produkcii Proton Cinema Kft (koproducentka Viktória Petrányi) a 10,07 % českej firme Negativ s.r.o. (koproducent Pavel Strnad). Projekt s celkovým rozpočtom 1 590 087 eurzískal finančnú podporu 150 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2018 bol 157 170,23 eur.

 V roku 2018 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 1 320 000 eur.

 Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2018 získalo podporu 49 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

 

KINODISTRIBÚCIA

 V roku 2018 prišlo do slovenských kín 5 964 768 divákov. Je to o 10,88 % menej než v roku 2017 (6 692 871 divákov). No aj tak to bola štvrtá najvyššia návštevnosť od roku 1993. Celkové hrubé tržby síce medziročne klesli o 4,27 %, ale dosiahli 33 040 891 eur, čo je druhá najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti.

Návštevnosť kín medziročne poklesla nielen na Slovensku, ale i v EÚ, a to o 3 % na 955 miliónov divákov, čo je štvrtá najnižšia návštevnosť od roku 2009.

Rekordný bol v roku 2018 na Slovensku počet filmových predstavení – 197 789 predstavuje medziročný nárast 3,14 % a najvyšší počet predstavení v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie poklesla o 13,59 % – z 34,90 diváka v roku 2017 na 30,16. O 7,42 % však vzrástla priemerná cena vstupenky – z 5,16 na 5,54 eura.

Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mal z hraných filmov Backstage (SK/CZ, 2018, r. Andrea Sedláčková – 33,38 divákov) a z dokumentov Prvá (SK, 2013 – 2016, r. Jana Bučka, Peter Kerekes, Tereza Križková, Zuzana Liová, Lenka Moravčíková-Chovanec, Marek Šulík, Róbert Šveda) – 10 stredometrážnych filmov z rovnomenného dokumentárneho cyklu, ktorý Únia filmových distribútorov SR eviduje ako jeden titul, s priemernou návštevnosťou na predstavenie 47,25 divákov.

V roku 2018 malo v slovenských kinách premiéru 289 filmov, z toho štyri obnovené premiéry. Počet titulov premietaných počas roka bol 814. Snímky uviedlo do kín 14 distribučných spoločností a dokument Smutné jazyky (SK, 2018, r. Anna Grusková) si distribuovala producentka prostredníctvom svojej spoločnosti Reminiscencie.

Najviac premiér mala spoločnosť CinemArt SK (60), za ňou sa umiestnili Film Europe (56) a Asociácia slovenských filmových klubov (38).

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou minulého roka opäť CinemArt SK: 2 093 555 divákov na ich filmoch tvorí 35,1-percentný podiel na celkovej návštevnosti. V kinách distribuoval najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v TOP 10 mal vlani až päť filmov – Bohemian Rhapsody (US, 2018, r. Bryan Singer)Päťdesiat odtieňov slobody (Fifty Shades Freed, US, 2018, r. James Foley)Grinch (The Grinch, US, 2018, r. Yarrow Cheney, Scott Mosier), Jurský svet: Zánik ríše (Jurassic World: Fallen Kingdom, US, 2018, r. J.A. Bayona) Deadpool 2 (US, 2018, r. David Leitch). Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili až 35,4 %.

Druhé miesto podľa návštevnosti (21,8 %) i podľa hrubých tržieb (22,6 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film, ktorá distribuovala tituly spoločnosti Warner Bros. i nezávislých spoločností a v TOP 10 mala snímky Zrodila sa hviezda (A Star is Born, US, 2018, r. Bradley Cooper) Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny (Fantastic Beasts: The Crimes of Grindelwald, GB/US, 2018, r. David Yates). Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončila vlani spoločnosť Itafilm (12,6 % divákov/12,5 % hrubých tržieb). Jej najúspešnejší titul, animovaný Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka (Hotel Transylvania 3: Monster Vacation, US, 2018, r. Genndy Tartakovsky) sa zaradil na 2. priečku v TOP 10 návštevnosti.

Najnavštevovanejším titulom slovenských kín roku 2018 bola životopisná hudobná dráma Bohemian Rhapsody, ktorú videlo 323 147 divákov. Hranicu 200 000 divákov prekonali ešte snímky Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka (288 582) a Zrodila sa hviezda (245 785). Divácky najúspešnejšiemu domácemu titulu – Backstage – patrí so 64 029 divákmi až 23. miesto. Najúspešnejším slovenským dokumentom bol Tieň jaguára (SK, 2018, r. Pavol Barabáš) so 4 915 divákmi a najnavštevovanejšou minoritnou koprodukciou sa stala dráma Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan), ktorú videlo 17 295 divákov.

Najúspešnejší premiérový víkend roku 2018 mal film Päťdesiat odtieňov slobody s 87 180 divákmi.

V roku 2018 sa dostalo do kín 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem – 13 hraných (z toho 8 minoritných koprodukcií), 13 dokumentárnych (2 minoritné koprodukcie), 1 animovaný film a dve animované pásma – Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová), ktoré tvorí prvých šesť epizód rovnomenného seriálu a pásmo Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová), v ktorom nový 26-minútový vianočný špeciál dopĺňa šesť epizód zo seriálu Mimi & Líza. Premiéru mali aj dva stredometrážne dokumenty – Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík)Pochoduj alebo zomri (Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš). Dva krátke slovenské animované tituly boli uvedené ako predfilmy – Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič) pred snímkou Sloboda (Freiheit, DE/SK, 2017, r. Jan Speckenbach) Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek) pred Posledným autoportrétom (SK, 2018, r. Marek Kuboš).

Slovenské filmy uviedlo do kín dvanásť distribučných spoločností, najaktívnejšia z nich bola opäť Asociácia slovenských filmových klubov s ôsmimi domácimi premiérami.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 251 098 divákov (v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov), čo je 4,2-percentný podiel na celkovej návštevnosti. Znamená to teda návrat k návštevnosti v roku 2014. Podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v členských krajinách EÚ, ktoré dodali predbežné údaje za rok 2018, bol nižší len v Chorvátsku, Írsku, Portugalsku a Rumunsku. Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v EÚ malo Spojené kráľovstvo (44,8 %). Mimo EÚ naďalej dominuje Turecko, ktoré malo vlani podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti 62,9 %.

V údajoch za rok 2018 nie sú zahrnuté: návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal počas svojej 16. sezóny na bezplatné projekcie českých a slovenských filmov v 29 slovenských mestách viac ako 51 000 divákov – najúspešnejším filmom sezóny bol titul Backstage, ktorý pod nočnou oblohou videlo takmer 15 000 divákov – a k nim sa pridalo 15 000 divákov, ktorí navštívili filmové večery Letného kina Bažant Kinematograf na bratislavskej Magio pláži, návštevnosť pilotného ročníka VIFI FESTu (VIdiecky FIlmový FESTival), do ktorého sa zapojilo sedem obcí (Bzince pod Javorinou, Červeník, Kláštor pod Znievom, Mokrá Lúka, Oravská Polhora, Voznica, Zemplínske Hámre), v ktorých nie je v prevádzke kino. A tiež výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu) a ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

Ako sa bude dariť domácim filmov roku 2019? Určite lepšie. Novinka režiséra Petra Bebjaka Trhlina (SK, 2019) mala v januári 2019 najúspešnejší otvárací víkend domáceho filmu v ére samostatnosti. Prišlo na ňu 83 266 divákov a v čase uzávierky tejto publikácie ju videlo už vyše 260 000 divákov, čo je viac, než


KINÁ

V roku 2018 bolo v prevádzke 166 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 267 plátnami (v roku 2017 to bolo 152 kín so 249 plátnami). Z toho bolo 99 jednosálových kín s 26 827 sedadlami, 21 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 85 sálami a 12 924 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 911 sedadlami, 25 letných kín s 25 662 sedadlami, 15 alternatívnych priestorov s 16 sálami a s 1 590 sedadlami: Mestské kultúrne stredisko – FK Kassandra (Bánovce nad Bebravou), Záhrada (Banská Bystrica), Eleuzína (Banská Štiavnica), Berlinka (Bratislava), FK Kamel (Bratislava), klub pod lampou (Bratislava), Satori stage (Bratislava), Nová Cvernovka (Bratislava), Klub Bombura (Brezno), FK Vasmacska-Jókaiho divadlo (Komárno), FK Priestor (Lučenec), Kino Pocity (Prešov), FK Lakmé (Ružomberok), Rosefeldov palác (Žilina), Stanica (Žilina) a Autokino Orava s 85 parkovacími miestami.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 492 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

27. marca 2018 bol otvorený miniplex CINEMAX v Martine s 472 sedadlami v štyroch kinosálach digitalizovaných technológiou D-Cinema. Rovnakou technológiou je od 14. septembra 2018 digitalizované i Kino Film Europe v Bratislave a kine Star vo Zvolene pribudla jedna kinosála. 30. júna 2018 skončilo premietanie v kine Úsmev v Hlohovci a začala sa v ňom rozsiahla rekonštrukcia pozostávajúca z digitalizácie technológiou D-Cinema a modernizáciou. Premietať by sa malo v roku 2019. S technológiou E-Cinema premieta od 1. 3. 2018 Malý Berlín v Trnave a v októbri 2018 obnovili v Smoleniciach po trinástich rokoch prevádzku kina Zora. Kino Strojár v Martine ukončilo činnosť

k 31. 12. 2018.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

K 31. decembru 2018 bolo na Slovensku technológiou D-cinema digitalizovaných 197 kinosál v 97 kinách a 5 letných kín (189 kinosál v 93 kinách a 3 letné kiná v roku 2017). V 102 digitalizovaných kinosálach – z toho 37 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

25 viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2018 digitalizovaných technológiou D-Cinema 100 % kinosál. Zo 99 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2018 v prevádzke, bolo digitalizovaných technológiou D-Cinema 67,68 %. Počet digitalizovaných 1-sálových kín (67) sa už asi výrazne nezvýši nakoľko v roku 2018 žiadali o podporu (a získali ju) len kino Film Europe v Bratislave, kino Úsmev v Hlohovci a kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši na kinosálu “B” (výmena staršieho prenajatého projektora za nový).

V rokoch 2010 – 2018 Audiovizuálny fond (AVF) finančne podporil digitalizáciu 81 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 436 490 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D-cinema bez podpory AVF, zo 67 jednosálových sa to podarilo len ôsmim – Bánovce nad Bebravou, Bratislava (Klap), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava, Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok. Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013 a DCI projektor v letnom kine v Martine financovalo mesto.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu Kino Kultúra v Ružomberku, v roku 2018 kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši vymenilo s podporou AVF starší prenajatý projektor v kinosále “B” za nový a postupne budú nasledovať ďalšie.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo do konca roku 2018 podporených 24 žiadostí sumou 285 200 eur (priemer 11 883 eur na žiadosť): divadlo Pôtoň Bátovce, kiná Múzeum SNP Banská Bystrica, Dom kultúry Bošany, A4 Bratislava, Filmový klub Bytča, Diamant Dudince, Poľana Hriňová, kino Tabačka Košice, Akropola Kremnica, Družba Margecany, FK a kino Mestská scéna Martin, Tatra Nitra, Ostražica Nižná, kino Nováky, Osveta Očová, KaSS Prievidza, kino Apollo Rožňava, kino Zora Smolenice, Jašík Turzovka, Tatra Vráble, Stanica Žilina-Záriečie, mobilné letné kiná Kinematograf a Kinematograf 2 Bratislava a letné kino Vranov nad Topľou.

Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014 – 2018 bolo podporených 39 žiadostí celkovou sumou 708 250 eur (priemer 18 160 eur na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

V podprograme 4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike boli podporené len vývoj software Vision spoločnosti Filmpark production (15 000 eur) a vývoj zariadenia Autojib spoločnosti Kodreta furniture s.r.o. (10 000 eur). Oba projekty v roku 2017.

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010 – 2018 bola 3 454 940 eur.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001.

 

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

I v roku 2018 patrili k najvýznamnejším udalostiam roka medzinárodné filmové festivaly Art Film Fest v Košiciach, MFF Cinematik v Piešťanoch a Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest v Bratislave.

26. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest (www.artfilmfest.sk) sa konal už po tretí raz v Košiciach. Tentoraz v dňoch 15. – 23. júna 2018. Program zahŕňal 22 programových sekcií. Hlavnú cenu, Modrého anjela za najlepší film, získal psychologický triler Tiesňové volanie (Den skyldige, DK, 2018, r. Gustav Möller). Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon porota udelila maďarskej herečke Zsófii Szamosi za film Jeden deň (Egy nap, HU, 2018, r. Zsofia Szilagyi), laureátom ocenenia Modrý anjel za hlavný mužský herecký výkon sa stal Jakob Cedergren, predstaviteľ hlavnej úlohy v Tiesňovom volaní a cenu Modrý anjel za najlepšiu réžiu získal srbský režisér Ognjen Galvonić za Náklad (Teret, CS/FR/HR/IR/QA, 2018).

Porota hraných filmov udelila i dve špeciálne ocenenia – filmom Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš) a Motýle (Kelebekler, TU, 2018, r. Tolga Karaçelik).

Porota Medzinárodnej súťaže krátkych filmov ocenila Modrým anjelom hranú snímku Tieňové zvieratá (Skuggdjur, SE, 2017, r. Jerry Carlsson). Zvláštne uznanie získal experimentálny film Plameň (Polte, FI, 2018, r. Sami van Ingen).

Divácku cenu Joj Cinema za dlhometrážny film získala snímka Čo len ľudia povedia (Hva vil folk si, NO/DE/SE, 2017, r. Iram Haq). Divácku cenu Art Film Festu za najlepší krátky film získala animovaná snímka Nevyužitý priestor (Negative Space, FR, 2017, r. Max Porter, Ru Kuwahata).

Udelené boli i tradičné ocenenia Hercova misia (Ivana Chýlková, Zuzana Mauréry) a Zlatá kamera (Agnieszka Holland, Alexej German ml.)

V dňoch 11. – 16. septembra 2018 sa v Piešťanoch konal 13. MFF Cinematik (www.cinematik.sk). Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka s názvom Meeting Point Europe, ktorý vyberajú kritici zo šestnástich krajín Európy, získala Studená vojna (Zimna wojna, PL/GB/FR, 2018, r. Paweł Pawlikowski). Film získal i Cenu divákov.

Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získal Prípad Kalmus (SK, 2018, r. Adam Hanuljak), Cenu primátora mesta Piešťany si odniesol Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš).

25. medzinárodný filmový festival Febiofest (www.febiofest.sk) sa konal od 15. do 29. marca 2018 v jedenástich mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Levice, Martin, Poprad, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava).

Hlavnú cenu v Súťaži krátkych filmov krajín V4 získal poľský dokumentárny film Prach (Proch PL, 2017, r. Jakub Radej) a Divácku cenu získal slovenský hraný film I Want to Believe (SK, 2017, r. Matúš Ryšan). Zvláštne uznanie poroty získal rakúsky dokumentárny film O! Fortuna! (Work in Progress) I – VI (AT, 2017, r. Karin Berger).

20. medzinárodný filmový festival Bratislava (www.iffbratislava.sk) sa konal v dňoch 29. novembra do 2. decembra 2018. Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix odniesol film Slepá škvrna (Blindesone, NO, 2018, r. Tuva Novotny). Cenu pre najlepšieho režiséra získala Meryem Benm´Barek za film Sofia (FR/QA, 2018). Cenu za najlepší ženský herecký výkon získala Christine Sønderris za film Frézovacia hlava (Cutterhead, DK, 2017, r. Rasmus Kloster Bro). Cenu za najlepší mužský herecký výkon si odniesol Aset Imangaliev za film Šalamúnova hora (Suleiman gora, RU/KG, 2017, r. Elizaveta Stishova)

Cenu poroty FIPRESCI získal film Krištáľová labuť (Khrustal, BY/DE/US/RU, 2018, r. Darya Zhuk) a cenu študentskej poroty film Rozkvitnuté údolie (Virágvölgy, HU, 2018, r. László Csuja). Špeciálne ocenenie získal José (GT, 2018, r. Li Cheng)

Na 11. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča (www.festanca.sk), ktorý sa konal od 28. júna do 1. júla 2018 v Žiline, získal Hlavnú cenu Anča Award film Nič sa nedeje (Nothing Happens, DK, 2017, r. Uri a Michelle Kranot) a Anča award Special Mention Hudobné traumy (Musical Traumas, RS/ME, 2018, r. MilosTomić).

Ďalšie ocenenia získali: Anča Student Award –Animátor (Animateur, AT, 2017, r. Alexander Gratzer)

Anča Student Award Zvláštne uznanie – Tu a tu (SK, 2017, r. Michaela Mihalyiová)

Anča Music Video Award – w/o (FI, 2018, r. Sanni Lahtinen)

Anča Music Video Award Zvláštne uznanie – Divisional Articulations (DE, 2017, r. Max Hattler)

Anča Kids´ Award – Pasca na vtáky (Birdlime, CA, 2017, r. Evan DeRushie)

Anča Slovak AwardŽltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová)

Anča Slovak Award Zvláštne uznanie – Journey (SK, 2018, r. réžia: Marek Jasaň)

Anča D Award – Lukáš Figel za film selFish (SK, 2017)

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

9. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) sa 5. apríla 2019 odovzdávali za filmovú tvorbu roku 2018. Najlepším hraným filmom sa Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík). Z dvanástich nominácií (v kategóriách najlepší hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, ženský herecký výkon vo vedľajšej – Anna Rakovská a hlavnej – Zuzana Mauréry – úlohe, mužský herecký výkon v hlavnej úlohe: Jiří Menzel, Peter Simonischek) získal ešte ocenenia za réžiu, scenár – Marek Leščák Martin Šulík, kameru – Martin Štrba, hudbu – Vladimír Godár a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe – Jiří Menzel, Peter Simonischek.

O dve nominácie viac, čím vyrovnal rekordných 14 nominácií filmu Muzika (SK/DE, 2007, r. Juraj Nvota), mal Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan). Film bol nominovaný v kategóriách najlepší hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, masky, ženský – Kristýna Boková a mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Roman Luknár, ženský – Kateřina Winterová a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe: Jiří Macháček, ale ocenenia získali len Katarína Štrbová Bieliková za kostýmy a herečka Kristýna Boková.

Päť nominácií na Slnko v sieti (v kategóriách najlepší hraný film, kamera, architekt-scénograf, mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Jiří Lábus, zvuk: Ivo Špalj) mal Hmyz (CZ/SK, 2018, r. Jan Švankmajer), ktorý získal cenu za zvuk a pre architekta-scénografa – Jan a Václav Švankmajerovci.

Štvrtým nominovaným v kategórii najlepší film bol Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček). Herečka Zuzana Bydžovská za úlohu v ňom získala Slnko v sieti za ženský herecký výkon v hlavnej úlohe.

Najlepším dokumentárnym filmom sa stal Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš), ktorý bol nominovaný i za najlepšiu réžiu. Ďalšími nominovanými v tejto kategórii boli Okupácia 1968 (SK/CZ/BG/PL/HU, r. Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Maria Elisa Scheidt, Magda Szymków, Stephan Komandarev)Válek (SK, 2018, r. Patrik Lančarič), ktorý bol nominovaný i v kategóriách najlepšia hudba a strih. Ocenenie získal Maroš Šlapeta za strih.

Najlepším animovaným filmom sa stal Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová). Nominované v tejto kategórii boli ešte filmy Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič) a Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek).

Štyri nominácie (mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Marián Geišberg, architekt – scénograf, kostýmy, masky) mala rozprávka Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt), ale ocenenie získal len Marián Geišberg in memoriam.

Film Hovory s TGM (CZ/SK, 2018, r. Jakub Červenka) získal cenu za masky (Zuzana Paulini, Juraj Steiner) a nominovaný bol ešte Martin Huba za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe.

Nominácie získali ešte filmy Dôverný nepriateľ (SK/CZ, 2018, r. Karel Janák) (ženský herecký výkon v hlavnej úlohe: Gabriela Marcinková a vo vedľajšej úlohe: Zuzana Porubjaková) a Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin) v kategórii najlepší kameramanský výkon.

Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si prevzal scenárista, filmový, divadelný i televízny režisér a pedagóg Ondrej Šulaj.

Neštatutárnu Divácku cenu Slnko v sieti získal dokument Niečo naviac (SK, 2018, r. Palo Kadlečík, Martin Šenc).

29. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2017 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: Juraj Jakubisko,

Hraná filmová tvorba pre kiná: Martin Žiaran za kameru vo filme Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak).

V kategórii Televízna dramatická tvorba sa porota rozhodla cenu Igric neudeliť.

Filmová a televízna dokumentárna tvorba: Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga (Varga, SK/CZ, 2017, r. Soňa Maletzová),

Animovaná tvorba: Katarína Kerekesová za réžiu animovaného seriálu Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová),

Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy vo Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, r. Bohdan Sláma).

Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Róbert Roth za postavu otca vo filme Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský).

Tvorivé prémie získali: Juraj Lehotský za réžiu filmu Nina a György Kristóf za scenár k filmu Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) za hranú tvorbu pre kiná,

Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia (CZ/AT/HU/SK, 2017, r. Robert Dornhelm) za televíznu dramatickú tvorbu,

Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša (SK, 2017) a Tereza Nvotová za réžiu filmu Mečiar (SK/CZ, 2017) v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba,

Joanna Kożuch a Boris Šima za scenár, réžiu a animáciu filmu 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017), a Ivana Šebestová za réžiu a totálnu animáciu filmu Žltá (SK, 2017) v kategórii animovaná tvorba,

Dominika Zeleníková-Morávková za postavu Leny vo filme Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) a Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele.

Za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu získali tvorivé prémie:

Peter Bebjak za réžiu minisérie Spravedlnost (CZ, 2017) nakrútenej pre Českú televíziu.

Branislav Molnár za réžiu televízneho dokumentárneho filmu Žijem Dunajom (SK, 2017)

tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku získal Martin Palúch za prácu Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali Michal Blaško za réžiu filmu Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017) za hranú filmovú a televíznu tvorbu, Denisa Buranová za kameru v televíznom dokumentárnom filme Cukrovar v Šuranoch (SK, 2017, r. Bibiana Beňová) za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu a v kategórii animovaná tvorba sa porota rozhodla cenu neudeliť.

26. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2017 boli udelené na základe hlasovania v ankete členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský dlhometrážny hraný, aj koprodukčný film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2017, získala Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová), cenu za najlepší slovenský dlhometrážny dokumentárny film, ktorý mal premiéru v kinách v roku 2017 získala Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff) a cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získala Kristína Kúdelová.

Cenu za najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2017 získal film O tele a duši (Testrol és lélekrol, HU, 2017, r. Ildikó Enyedi).

Za distribúciu tohto filmu získala cenu spoločnosť Film Europe.

Na 19. medzinárodnom festivale horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto získali Čestné uznanie v kategórii VODA Živá rieka (SK, 2017, r. Erik Baláž), Čestné uznanie v kategórii SKALA Teória šťastia podľa Rybanského (SK, 2017, r. Rastislav Hatiar), Cenu pre začínajúceho filmára 30 dní hrdinom (SK, 2017, r. Matúš Lašan), V4 PRIX Žijem Dunajom a Cenu Literárneho fondu Vábenie výšok (SK, 2017, r. Pavol Barabáš).

Na 26. MF horských filmov Poprad získali Grand Prix a Cenu diváka film Vrcholová príťažlivosť (SK, 2018, r. Rastislav Hatiar), Teória šťastia podľa Rybanského (SK, 2017, r. Rastislav Hatiar) Cenu poroty a Tieň jaguára (SK, 2018, r. Pavol Barabáš) Čestné uznanie.

Na 20. MFF Etnofilm Čadca – Medzinárodnom filmovom festivale o etnológii, sociálnej a kultúrnej antropológii získali Adrián Mihálik Cenu Martina Slivku – za najlepší individuálny výkon slovenskému tvorcovi za film Majstrovstvo a kumšt (SK, 2016, r. Adrián Mihálik), Cenu „Slováci vo svete“ – za najlepší film o živote Slovákov v zahraničí film Tu som Slovákom (SK, 2018, r. Matúš Chovanec), Cenu Slovenského filmového ústavu za portrét jednej z najvýznamnejších osobností slovenského umenia 2. polovice 20. storočia Martin Ťapák (SK, 2017, r. Marek Ťapák).

Pri slávnostnom vyhlásení výsledkov si pripomenuli významnú osobnosť slovenskej etnológie prof. Milana Leščáka, ktorý sa výrazne podieľal na vzniku a rozvoji MFF Etnofilm Čadca, za čo mu organizátori festivalu udelili mimoriadne ocenenie.

Na 14. Bienále animácie Bratislava získala dramaturgička, scenáristka a režisérka Helena Slavíková-Rabarová Čestnú medailu Albína Brunovského za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu a Ocko hrdina – epizóda zo seriálu Websterovci – prémiu Literárneho fondu.

Pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968 sa uskutočnil slávnostný večer spojený s projekciou dokumentov Čas, ktorý žijeme (CS, 1968, r. Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek, Jaroslav Pogran), Čierne dni (CS, 1968, r. Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč) a Tryzna (CS, 1969, r. Vlado Kubenko, Peter Mihálik, Dušan Trančík), zachytávajúcich atmosféru vtedajších dní. Počas večera boli odovzdané ocenenia Dlažobná kocka ´68 žijúcim tvorcom uvádzaných diel Rudolf Urc, Margita Černáková, Yvonne Hanúsková, Vladimír Holloš, Pavol Forisch, Dušan Trančík a Milan Černák, cena patrí aj Alexandrovi Strelingerovi, Jurajovi Lexmannovi, Rudolfovi Ferkovi a Ivanovi Húšťavovi, ktorí sa na udeľovaní nemohli zúčastniť.

Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2017 v kategórii Film – Video – Audio – Multimédiá – Internet získal dokumentárny film Zatopené (SK, 2017, r. Soňa G. Lutherová)

Divácku cenu Ružový balónik získal na 13. Filmovom festivale inakosti krátkometrážny film Spolu (SK, 2018, r. David Benedek).

Počas roka 2018 bolo v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko desiatok domácich cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Tomáš Berka – Cena Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka 2018 v kategórii Idea – Počin za umelecké pôsobenie v scénografii, plagátovej tvorbe a za autorstvo knižných publikácii o Bratislave

Pavel Branko – Cena Petra Mihálika

Martina Buchelová Špeciálne ocenenie pre mladých tvorcov do 35 rokov v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu krátkeho filmu Magic Moments – 23. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2018

Mariana Čengel-Solčanská – nominácia v kategórii Umenie a kultúra – anketa Slovenka roka týždenníka Slovenka a RTVS

Peter DubeckýVýročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu za rok 2017

Katarína Hasprová – víťazka v kategórii Umenie a kultúra – anketa Slovenka roka týždenníka Slovenka a RTVS

Juraj Jakubisko – Cena Sieň slávy – 19. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Katarína Kerekesová – Krištáľové krídlo za rok 2018 – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie

Vladimír Kobielsky Cena v kategórii herec roka – 19. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Mária Královičová – Cena ministra kultúry SR za rok 2017 za celoživotný mimoriadny umelecký vklad do novodobej histórie slovenského divadla a slovenského divadelného, filmového, rozhlasového a televízneho herectva

Patrik LančaričHlavná cena v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu filmu Válek – 23. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2018

Fero LiptákVýročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu za rok 2017

Kamila Magálová – Cena Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka 2018 v kategórii Osobnosť za výnimočný umelecký prínos do divadelnej a filmovej kultúry

Zuzana Mauréry – Cena Hercova misia – 26. Art Film Fest Košice

Zuzana MauréryCena v kategórii herečka roka – 19. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Miroslav Noga – cena Identifikačný kód Slovenska 2018

Richard Stanke Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky

Božidara Turzonovová – pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Pamätná dlaždica súvisí s ocenením za dlhoročnú umeleckú tvorbu, ktorú jej udelil MFF Bratislava 2017

Emília Vášáryová – cena Identifikačný kód Slovenska 2018

Magda Vášáryová Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2018 úspešné i na festivaloch v zahraničí. I keď nie tak výrazne ako v roku 2017, kedy s výnimkou Benátok vybrali slovenské filmy do svojho programu všetky najprestížnejšie festivaly a z mnohých z nich si filmy a ich tvorcovia doniesli i ocenenia.

K najžiadanejším a najoceňovanejším dlhometrážnym filmom v roku 2018 patrili roadmovie Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) a Všetko bude (Všechno bude, CZ/SK, 2018, r. Olmo Omerzu).

Po svetovej premiére na Berlinale získal Tlmočník niekoľko ocenení: Cenu Tobiasa Szpancera za najlepší film v súťaži Medzi izraelskou a židovskou identitou na 34. medzinárodnom filmovom festivale Haifa (Izrael), Cenu Združenia sanfranciských filmových kritikov za najlepší film na 38. Festivale židovských filmov San Francisco (USA), cenu za Najlepší herecký výkon na 7. Filmovom festivale Nador (Maroko), cenu za Najlepší scenár hraného filmu na 3. MFF Slemani (Irak) a ceny za Najlepší film, Najlepšiu réžiu, Najlepší scenár a pre Najlepšieho herca na 16. Festivale židovských filmov Varšava (Poľsko).

Film Všetko bude na premiére na 53. MFF Karlovy Vary (Česko) získal Cenu za réžiu a Zvláštne uznanie Ekumenickej poroty. Nasledovali cena Vesna za najlepšiu minoritnú koprodukciu na 21. Festivale slovinských filmov v Portoroži (Slovinsko), Cena FIPRESCI pre dlhometrážny film na 31. ročníku festivalu Panorama of European Cinema v Aténach (Grécko), cena za Najlepší hraný film v medzinárodnej súťaži Rellumes na 56. MFF Gijón (Španielsko) a Zvláštna cena poroty na 11. Filmovom festivale strednej a východnej Európy CinEast (Luxembursko).

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) nominovala Tlmočníka na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film a českou národnou nomináciou bolo Všechno bude.

Na Európsku filmovú cenu SFTA prihlásila hraný film Tlmočník a dokument Ťažká duša (SK, 2017, r. Marek Šulík). Film Mečiar (SK/CZ, 2017, r. Tereza Nvotová) sa dostal medzi 15 užších nominácií na Európsku filmovú cenu v kategórii Dokumentárny film.

Slovenské filmy boli v roku 2018 uvedené na festivaloch v Rotterdame: Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, 2017, r. Ruben Desiere) a Hmyz (CZ/SK, 2018, r. Jan Švankmajer); na 53. MFF Karlovy Vary (Česko) – v hlavnej súťaži Všetko bude Domestik (CZ/SK, 2018, r. Adam Sedlák), v súťaži Na východ od Západu film Chvilky (CZ/SK, 2018, r. Beata Parkanová), v sekcii České filmy 2017 – 2018 filmy Hmyz a Tlmočník, v sekcii Návraty k prameňom mal medzinárodnú premiéru digitálne reštaurovaný film režiséra Martina Hollého Signum laudis (CS, 1980), v sekcii Prvé podanie bol uvedený krátky hraný film Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017, r. Michal Ďuriš) a na festivale mal Zvláštne uvedenie i dokument Cirkus Rwanda (CZ/SK, 2018, r. Michal Varga).

Na 47. ročníku Lubušského filmového leta v Lagowe (Poľsko) získala Bronzové hrozno v kategórii hraných filmov Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský) (ex aequo s filmom Divoké ruže (Dzikie róże, PL, 2017, r. Anna Jadowska) a v kategórii dokumentárnych filmov Cooltúra (SK, 2016, Miro Remo). Zvláštnu cenu Klubu kultury filmowej získala Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak).

Jeden z najdôležitejších filmových festivalov na ázijskom kontinente MFF Pusan (Južná Kórea) uviedol v medzinárodnej premiére slovenský film Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin).

Na 34. filmovom festivale Varšava (Poľsko) uviedli slovenské dokumenty Kapela (SK/CZ, 2018, r. Ladislav Kaboš) a Cirkus Rwanda. V súťaži krátkych filmov bol uvedený animovaný film Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Saganová).

Na 22. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava (Česká republika) bolo v rámci súťažných i nesúťažných sekcií uvedených 7 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov. Slovenským zástupcom v tréningovom programe Emerging Producers bola Wanda Adamík Hrycová.

Zvláštne uznanie získali filmy Hovory s TGM (CZ/SK, 2018, r. Jakub Červenka) v sekcii Opus Bonum a Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš) v sekcii Medzi morami.

Na 28. ročníku Filmového festivalu Cottbus (Nemecko) bolo uvedených 6 slovenských a koprodukčných dlhometrážnych titulov a 7 krátkych filmov.

Festival IDFA Amsterdam (Holandsko) uviedol v sekcii Helena Třeštíková's Top 10 film Petra Kerekesa 66 sezón (SK/CZ, 2003).

20. januára 2019 boli po 32. raz udelené v Beroune (Česko) ceny TrilobitCeny českého filmového a televízneho zväzu (FITES). Cenu Trilobit 2019 získal režisér Olmo Omerzu za film Všetko bude, Zvláštnu cenu poroty si odniesli Martin Huba za stvárnenie Tomáša Garrigua Masaryka a Jan Budař za stvárnenie Karla Čapka vo filme Hovory s TGM, Cenu detskej poroty – Berounský medvídek 2019 získal režisér Vít Karas za film Tri želania (Přání k mání, CZ/SK, 2017) a Cenu divákov – Berounský klepáček si odniesol režisér a producent Ondřej Trojan za film Toman.

Film Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma) získal druhú cenu na 36. ročníku Bergamo Film Meeting (Taliansko) a Cenu filmovej kritiky FIPRESCI v kategórii celovečerných hraných filmov na festivale goEast vo Wiesbadene (Nemecko).

Film Čiara získal ceny za najlepší film, pre najlepšiu herečku (Zuzana Fialová) a najlepšieho herca (Tomáš Maštalír) na Festival International du Film Policier de Liège (Belgicko), zameranom na detektívne a kriminálne snímky.

Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) získala tri ceny na festivale Nòt Film Fest v Santarcangelo di Romagna (Taliansko) – za najlepšiu réžiu, najlepší herecký výkon (Dominika Morávková) a najlepší film, s čím je spojená talianska kinodistribúcia snímky. Na Medzinárodnom filmovom festivale Riviera (Taliansko) získala Špina Cenu za najlepší film a Divácku cenu.

Domestik získal Zvláštne uznanie na 51. MF fantastických filmov v Katalánsku Sitges (Španielsko).

Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček) získal cenu Ostrovský dudek (kategória 13 – 18 rokov) na 50. Detskom filmovom a televíznom festivale Otu Hofmana (Česko) a ceny za Najlepší ženský herecký výkon (Denisa Barešová) a Najlepšie špeciálne efekty na 14. Filmovom festivale Terni „Popoli e Religioni” (Taliansko).

Film Milosť (Ułaskawienie, PL/CZ/SK, 2018, r. Jan Jakub Kolski) získal na 43. Festivale poľských hraných filmov v Gdyni (Poľsko) ceny pre Najlepšiu herečku v hlavnej úlohe (Grażyna Błęcka-Kolska), za Najlepší scenár a Najlepšie kostýmy.

Z krátkych a stredometrážnych filmov v roku 2018 získali ocenenia napríklad krátky animovaný film Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.), ktorý mal svetovú premiéru na MFF Berlín (Nemecko), bol v programe 42. MF animovaného filmu Annecy (Francúzsko) a bol jednou z piatich snímok nominovaných na prestížne ocenenie Annie Award v kategórii najlepší krátky animovaný film. Ceny udeľuje Medzinárodná spoločnosť pre animovaný film (ASIFA). Film získal i Zvláštne uznanie na 51. MF fantastických filmov v Katalánsku Sitges (Španielsko).

Film 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kożuch, Boris Šima) cenu za najlepší krátky animovaný film v sekcii Win Panorama na MFF Tetovo (Macedónsko).

Film Parlika (SK, 2016, r. Sahraa Karimi) získal Cenu pre najlepší dokument v sekcii Women Filmmakers (Ženy filmárky) na 16. MFF Dháka (Bangladéš).

Film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško) získal na festivale Premiers Plans v Angers (Francúzsko) Cenu Arte pre európsky študentský film a stal sa víťazom národnej súťaže na 13. Festivale krátkych filmov Praha (Česko).

Film Magic Moments (SK, 2016, r. Martina Buchelová) získal cenu Erasmus+ na festivale FIPA – Festival International de Programmes Audiovisuels v Biarritzi (Francúzsko) a Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale krátkych filmov Arkadia Shortfest (Rumunsko) odkiaľ si odniesol Cenu – džbán Arkadia Shortfest Trophy film Skúška (SK, 2016, r. Gregor Valentovič).

Slovenský animátor Dávid Štumpf získal za snímku Woo-Hoo! (CZ, 2018) cenu za najlepší študentský film v kategórii Český obzor na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Anifilm v Třeboni (Česko).

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. Film Vábenie výšok (SK, 2017) získal ocenenie za najlepší horolezecký film na festivale Ladek Mountain Festival (Poľsko), Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom horolezeckom filmovom festivale v meste Teplice nad Metují (Česko), prvú cenu v kategórii horolezeckých a horských filmov na 16. medzinárodnom festivale outdoorových filmov skupiny ČEZ vo viac ako 60 českých a slovenských mestách a Čestné uznanie poroty na Nordic Adventure Film Festival (NAFF) v dánskych mestách Kodaň a Aarhus.

23. marca 2019 sa po 26. raz udeľovali výročné filmové ceny Český lev za rok 2018.

Slovenské koprodukčné filmy mali 56 nominácií – Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan) 13, Všetko bude 10, (CZ/SK, 2018, r. Olmo Omerzu) 9, Jan Palach 8, Hmyz 5, Tlmočník 4, Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt) 3, Domestik 2 a Hovory s TGM a Chvilky po jednej nominácii.

Najviac ocenení získali Všetko bude (6 Českých levov) – najlepší film, réžia (Olmo Omerzu), najlepší scenár (Jan Pýcha), najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Eliška Křenková), najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Jan František Uher), najlepší strih (Jana Vlčková). A po jednom si odniesli Čertovské pero za najlepšie masky, Domestik za najlepší zvuk, Chvilky za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe a Hmyz za najlepšiu filmovú scénografiu.

2. februára 2019 boli odovzdané 9. ceny českej filmovej kritiky za rok 2018. Až na tri výnimky všetky ocenené filmy vznikli v koprodukcii so Slovenskom – Jan Palach – najlepší film, Všetko bude – najlepšia réžia (Olmo Omerzu), Chvilky najlepšia herečka (Jenovéfa Boková), Hovory s TGM – najlepší herec (Martin Huba), Hmyz najlepší audiovizuálny počin (výtvarná štylizácia – Jan Švankmajer, Václav Švankmajer), Cena Innogy pre objav roku – režisér Jakub Červenka za Hovory s TGM.

Na 31. festivale českých filmov Finále Plzeň (19. 24. 4. 2018) získala Zlatého ledňáčka za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film snímka Čiara, Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) získala Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film; Ťažká duša si odniesla Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší dokumentárny film 1890 – 1. epizóda: Démon z Tiesňavy (SK, 2017, r. Peter Begányi) získal Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší televízny a internetový projekt v kategórii „seriálová tvorba" a Spravedlnost (CZ, 2017, r. Peter Bebjak) Cenu Zlatý ledňáček za najlepší televízny a internetový projekt v kategórii film a miniséria a Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší televízny a internetový projekt v kategórii film a miniséria".

Na 9. medzinárodnom katolíckom filmovom festivale Mirabile Dictu vo Vatikáne zvíťazil film RTVS Čierna madona (SK, 2017, r. Bernadeta Tokárová).

Počas roka 2018 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Rudolf Biermann – nominácia na Českého leva za najlepší film (spolu s Martinom Šulíkom a Brunom Wagnerom) za snímku Tlmočník

Henrich Boráros – nominácia na Českého leva (spolu s Robertom Smolíkom) za scénografiu filmu Domestik

Zuzana Fialová – cena pre najlepšiu herečku – Festival International du Film Policier de Liège (Belgicko) za film Čiara

Martin Huba – nominácia na Českého leva za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe za film Hovory s TGM

Martin Huba Zvláštna cena poroty – 32. ceny TrilobitCeny českého filmového a televízneho zväzu (FITES)

Martin Huba najlepší herec za film Hovory s TGM – 9. ceny českej filmovej kritiky za rok 2018

Jakub Kudláčnominácia na Českého leva za najlepšiu hudbu za film Zlatý podraz

Marek Leščák – nominácia na Českého leva za najlepší scenár (spolu s Martinom Šulíkom) za snímku Tlmočník

Marek Leščák – cena za najlepší scenár hraného filmu (spolu s Martinom Šulíkom) na 3. MFF Slemani (Irak) za snímku Tlmočník

Marek Leščák – cena za najlepšiu réžiu a najlepší scenár (spolu s Martinom Šulíkom) na 16. Festivale židovských filmov Varšava (Poľsko) za snímku Tlmočník

Tomáš Maštalír – cena pre najlepšieho herca – Festival International du Film Policier de Liège (Belgicko) za film Čiara

Monika Midriaková – nominácia na Českého leva (spolu so Šimonom Holým a s Pawłom Szamburským) za hudbu vo filme Všetko bude

Dominika Morávková – cena za najlepší herecký výkon za film Špina na festivale Nòt Film Fest v Santarcangelo di Romagna (Taliansko)

Michal Novinski nominácia na Českého leva za najlepšiu hudbu za film Toman

Tereza Nvotová – cena za najlepšiu réžiu za film Špina na festivale Nòt Film Fest v Santarcangelo di Romagna (Taliansko)

Martin Štrba – nominácia na Českého leva za najlepšiu kameru za film Tlmočník

Katarína Štrbová Bielikovánominácia na Českého leva za najlepšie kostýmy za film Toman

Martin Šulík – nominácia na Českého leva za najlepší film (spolu s Rudolfom Biermannom a Brunom Wagnerom) za najlepšiu réžiu a za scenár (spolu s Marekom Leščákom) za snímku Tlmočník

Martin Šulík – cena za najlepší scenár hraného filmu (spolu s Marekom Leščákom) na 3. MFF Slemani (Irak) za snímku Tlmočník

Martin Šulík – cena za najlepšiu réžiu a najlepší scenár (spolu s Marekom Leščákom) na 16. Festivale židovských filmov Varšava (Poľsko) za snímku Tlmočník

Jana Vlčková – Český lev za najlepší strih za film Všetko bude


SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

V roku 2018 Slovenský filmový ústav (SFÚ) oslávil 55. výročie svojho vzniku.

SFÚ (www.sfu.sk) je jedinou štátnou organizáciou pôsobiacou v oblasti audiovízie v Slovenskej republike.

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo-obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii;

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada, komisia pre audiovizuálne dedičstvPrijatím nového zákona o audiovízii sa okruh činností SFÚ rozšíril. Medzi nové úlohy patrí predovšetkým vedenie zoznamu slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, vedenie zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečovanie činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti. Aplikácia nových zákonných ustanovení v praxi si vynútila zmeny a doplnenia organizačnej štruktúry SFÚ, ktoré nadobudli účinnosť k 1. 1. 2016.

1. roku 2018 SFÚ realizoval prioritné projekty Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích filmových materiálov, Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí pre roky 2018 – 2020, Vedecká a výskumná činnosť, Týždeň slovenského filmu (v spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou a Rozhlasom a televíziou Slovenska),

55. výročie SFÚ a významné jubileá tvorcov a Informačný systém SK CINEMA. Ďalej sa realizoval projekt v rámci bilaterálnej spolupráce na základe poverenia Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR – Európsky rok kultúrneho dedičstva – UNESCO, Prehliadka slovenských filmov na Kube a Festival čínskeho filmu na Slovensku.

Národný projekt Digitálna audiovízia sa realizoval od roku 2011 v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti – Prioritná os 2, Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Slovenský filmový ústav ho realizoval v spolupráci s partnerom, ktorým je Rozhlas a televízia Slovenska. K fyzickému ukončeniu projektu, t. j. ukončeniu realizácie aktivít projektu došlo k 30. novembru 2015, kedy boli všetky merateľné ukazovatele úspešne naplnené, a finančnému ukončeniu projektu došlo k 22. júnu 2016, čím bol projekt celkovo ukončený. Od 23. júna 2016 sa dostal do obdobia udržateľnosti, ktorá bude trvať 5 rokov od ukončenia projektu, počas ktorých sa SFÚ zaviazal ročne zdigitalizovať minimálne 50 filmových objektov. Udržateľnosť projektu Digitálna audiovízia za SFÚ zabezpečujú najmä pracovníci oddelenia Digitálna audiovízia (DA) v priestoroch digitalizačného pracoviska. Uvedené pracovisko bolo vybudované v prvej polovici roku 2014 a vytvára komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V období roka 2018 v ňom bolo zdigitalizovaných 63 filmových objektov (animovaných, dokumentárnych, hraných, spravodajských filmov).

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ďalej MK SR) – ku koncu roka 2018 bol celkový počet záznamov v systéme 576 131, čo predstavuje nárast o 20 137 záznamov za rok 2018. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk.

Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR

V roku 2018 pokračoval dlhodobý projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR zameraný na oblasť konzervovania a reštaurovania, ktorý sa začal realizovať v roku 2004 a bol kontinuálne podporovaný vládou SR od roku 2006. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ z triacetátu a nitrocelulózy na polyester. Kompletná výroba 35 mm filmových materiálov prebiehala vo Filmových laboratóriách Ateliérov Bonton Zlín. Práce prebiehali pod špeciálnym odborným dohľadom pracovníkov oddelenia filmového archívu SFÚ.

Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí (projekt schválený MK SR) – tento projekt od roku 2009 realizuje Národné kinematografické centrum. V roku 2018 sa napĺňal v aktualizovanej verzii pre obdobie rokov 2018 – 2020 s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Jeho cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu. Súčasťou projektu je od roku 2014 aj zastupovanie SR v Kinematografickom fonde Rady Európy Eurimages.

Nosnými podujatiami projektu boli aj v roku 2018 prezentácie na medzinárodných filmových trhoch EFM Berlín, Marché du film Cannes a na MFF Karlove Vary.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.

Jeho hlavnou úlohou je sústreďovanie a poskytovanie komplexných aktuálnych informácii, štatistík a informačných služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, propagácia a prezentácia slovenského filmu doma a v zahraničí. Činnosť NKC svojim zameraním najmä na aktuálnu tvorbu a produkciu slovenských audiovizuálnych diel je tak prirodzeným doplnkom aktivít FA, zameraných najmä na archiváciu, katalogizáciu a sprístupňovanie audiovizuálneho dedičstva. NKC od roku 2009 zabezpečuje realizáciu prioritného projektu Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na Ministerstvo kultúry SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke www.aic.sk, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.aic.sk/slovakfilms).

 V súvislosti s prezentáciou slovenskej kinematografie na medzinárodných filmových fórach AIC zhromažďovalo a spracovalo podklady pre výrobu propagačných materiálov o súčasnej situácii slovenskej audiovízie (napr. Slovenské filmy 17 – 18 / Slovak Films 17 – 18).

Osobitnou zložkou SFÚ je od 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovakia. Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov.

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière. Je členom medzinárodnej siete kín Europa Cinemas. V súčasnosti kino premieta v štyroch kinosálach – ktoré sú digitalizované v DCI štandardoch a zároveň disponujú 35 mm premietacími strojmi – s kapacitou K1 (195 miest), K2 (79), K3 (36) a K4 (44). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií. V roku 2018 prišlo do kina 103 589 divákov. Z toho 51,36 % na európske a 19,32 % na slovenské filmy.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (14 790 knižných jednotiek, 213 CD nosičov, 2 014 scenárov a 2 412 archivovaných periodík) a mediatéka (27 118 filmov, z toho 4 412 slovenských).

SFÚ od roku 2000 vydáva jediný mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk, ktorý v roku 2018 prešiel viditeľnou zmenou formátu, vizuálu, farebnosti i obsahu. V roku 2018 už po šiesty raz vyšlo aj jedno špeciálne anglické číslo Film.sk.

Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s ASFK filmologický časopis Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom.

V oblasti edičnej produkcie SFÚ vydal v roku 2018 päť publikácií. V druhom vydaní vyšla reprezentatívna obrazová publikácia v anglickom jazyku od britského filmového historika Petra Hamesa Best of Slovak Film 1921 – 1991, k čitateľom sa dostali aj zborníky Iluzívne a antiiluzívne vo filme s príspevkami z 18. česko-slovenskej filmologickej konferencie v Krpáčove, Slovenský film v roku 2017 s referátmi z odborných panelov prehliadky Týždeň slovenského filmu a Hľadanie nového priestoru. Peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika s príspevkami, ktoré odzneli na seminári o tejto osobnosti. SFÚ spolupracoval aj na monografickej publikácii Eduard Grečner a jeho filmy z pera českého filmového vedca Milana Cyroňa, ktorá je prvou ponovembrovou českou monografiou venovanou výlučne tvorbe slovenského filmára.

Od roku 2017 má SFÚ osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré vydáva Centrum vedecko-technických informácií na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Z filmových titulov vydal SFÚ 3DVD kolekciu Best of Viktor Kubal s filmami Zbojník Jurko (CS, 1976), Krvavá pani (CS, 1980) a Výber animovaných filmov Viktora Kubala /. Pri príležitosti životných jubileí vyšli na DVD nosičoch filmy Tichá radosť (CS, 1985) a Súkromné životy (CS, 1990) Dušana Hanáka a Nevera po slovensky I-II (CS,1980) Juraja Jakubiska. Vydania na DVD a blu-ray nosiči sa dočkali film Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (CS, 1964), vyšla reedícia už vypredaného 2DVD 6x Dežo Ursiny s umelcovými dokumentárnymi filmami a SFÚ participoval aj na DVD Obrazy (proti) extrémizmu obsahujúcom šestnásť krátkometrážnych, najmä non-fiction filmov o spoločensky závažných témach.

Minuloročným úspechom je vydanie slovenských filmov z archívnych fondov SFÚ v zahraničných vydavateľstvách, ide o tituly Panna zázračnica (CS, 1966) Štefana Uhra (Second Run, Veľká Británia), Boxer a smrť (CS, 1962) Petra Solana (Bildstörung, Nemecko) a tri kolekcie slovenských animovaných filmov (Clavis Films, Francúzsko).

K najnáročnejším úlohám roka 2018 patrila úspešná realizácia obchodnej verejnej súťaže podľa ustanovení §281 až §288 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na podávanie cenových návrhov na získanie výhradných licencií z ponuky 45 TOP filmov pre teritórium Slovenska. Súťaž je organizovaná v zmysle záverov pracovného stretnutia konaného v SFÚ 1. 3. 2017 za účasti generálnych riaditeľov a riaditeľov štyroch najväčších slovenských vysielateľov, ktoré inicioval generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR. Ponuku TOP filmov tvoria predovšetkým filmy umiestnené v rebríčkoch najsledovanejších filmov a žánrovo najčastejšie licencované tituly – rozprávky.

SFÚ každoročne participuje aj na výrobe nových slovenských filmov, a to vstupom do koprodukčných projektov. Ako koprodukčný partner zvyčajne poskytuje archívne filmové materiály. Spolupracoval napríklad na 7-hodinovom indickom dokumentárnom epose o československej novej vlne CzechMate – Hľadanie Jiřího Menzla (IN, 2018, r. Shivendra Singh Dungarpur), v ktorom vystupuje viacero slovenských tvorcov, medzi nimi Dušan Hanák, Juraj Jakubisko, Eduard Grečner, Martin Šulík, ale aj Dušan Dušek, Marián Labuda, Martin Huba či Magda Vášáryová.

Základné slovenské filmy archivované v SFÚ predstavujú k 31. 12. 2018 spolu celkovú metráž 3 896 016 metrov (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a fondoch SFÚ, predstavuje spolu 21 526 837 metrov filmového materiálu.

 

Podujatia so slovenským filmom v zahraničí

Okrem organizovania a spoluorganizovania väčšiny domácich podujatí spomínaných v kapitole DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY, propagoval SFÚ slovenskú kinematografiu v roku 2018 aj na filmových podujatiach v zahraničí. Medzi najvýznamnejšie zahraničné podujatia propagujúce slovenskú kinematografiu v roku 2018 patrili:

MFF Rotterdam (Holandsko) kde bol v súťažnej sekcii Bright Future v medzinárodnej premiére uvedený minoritný koprodukčný film Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, 2017, r. Ruben Desiere) a v nesúťažnej sekcii Deep Focus – Signatures vo svetovej premiére česko-slovenská koprodukcia Hmyz (CZ/SK, 2018, r. Jan Švankmajer). Na MFF Berlín (Nemecko) mal svetovú premiéru film Martina Šulíka Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) a krátky animovaný film Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.).

V amerických mestách New York a Washington sa v dňoch od 24. do 28. 1. 2018 uskutočnila rozsiahla prehliadka slovenských filmov Slovak Film Harvest 2018 zastúpená 14 dlhometrážnymi a 14 krátkometrážnymi snímkami. Vo fínskom Národnom audiovizuálnom inštitúte (Helsinki, Fínsko) sa konala prehliadka Slovak Cinema Tribute. Slovensko malo zastúpenie i na festivale goEast Wiesbaden (Nemecko). Veľký počet slovenských a koprodukčných filmov bol uvedený na 31. Finále Plzeň (Česká republika). Medzinárodný festival animovaných filmov Anifilm v Třeboni (Česká republika) predstavil tvorbu viacerých generácií slovenských animátorov. Slovenský krátky archívny film mal svoje zastúpenie na Medzinárodnom festivale krátkeho filmu Oberhausen (Nemecko). V programe sa v sekcii archívnych diel predstavila kolekcia slovenských filmov z obdobia 60. a 70. rokov minulého storočia, ktoré v sebe nesú prvky experimentovania s obrazom aj zvukom: Voda a práca (CS 1963, r. Martin Slivka), Prišiel k nám Old Shatterhand (CS, 1966, r. Dušan Hanák,), Fotografovanie obyvateľov domu (CS 1968, r. Dušan Trančík,), Oko (CS, 1968, r. Juraj Bindzár), Lilli Marlen (CS, 1970, r. Peter Mihálik) a Bubeník Červeného kríža (CS 1977, r. Juraj Jakubisko).

Slovenské filmy boli zastúpené i na prehliadke Kino na hranici v poľskom Cieszyne a českom Českom Těšíne, na festivale Zlín Film Festival – Medzinárodný festival filmov pre deti (Česká republika), 48. ročníku Lubušského filmového leta v Lagowe (Poľsko), v programe prestížneho 53. ročníka MFF Karlove Vary (Česká republika), 44. Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti (Česká republika) na 6. Festivale českých a slovenských filmov v Austrálii, na jednom z najdôležitejších filmových festivalov na ázijskom kontinente MFF Pusan (Južná Kórea), 34. filmovov festivale Varšava (Poľsko),

 

IN MEMORIAM 2018

Stano Dančiak (1942 – 2018)

herec

Juraj Fándli (1948 – 2018)

kameraman

Marián Geišberg (1953 – 2018)

herec

Juraj Herz (1934 – 2018)

režisér, scenárista a herec

Vido Horňák (1934 – 2018)

režisér

Emil Kočiš (1931 – 2018)

dramaturg a scenárista

Peter Krištúfek (1973 – 2018)

režisér, scenárista a spisovateľ

Marián Labuda  (1944 – 2018)

herec

Teodor Piovarči (1934 – 2018)

herec

Oskár Šághy (1935 – 2018)

kameraman

Katarína Vanžurová (1962 – 2018)

producentka

Miloš Forman (1932 – 2018)

režisér a scenárista

Lubomír Kostelka (1927 – 2018)

herec

Zdeněk Mahler (1928 – 2018)

scenárista, spisovateľ

Ilja Racek (1930 – 2018)

herec

Jana Štěpánková (1934 – 2018)

herečka

Gabriela Vránová (1939 – 2018)

herečka

Petr Weigl (1939 – 2018)

režisér a scenárista

 

TELEVÍZIA

 Podiel sledovanosti slovenských vysielateľov už deviaty rok medziročne klesá. V roku 2018 mali Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so svojimi dvoma kanálmi (Jednotka a Dvojka) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, TV JOJ, Plus, WAU a TA3 61,1 % podiel počas celého dňa (63,95 % v roku 2017) a 68,5 % v prime time (72,48 % v roku 2017).

Počas roka 2018 bolo na Slovensku podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu (www.rvr.sk) v platnosti 220 licencií na televízne vysielanie (223 v roku 2017), z toho 11 na multiregionálne vysielanie (ktoré môže prijímať viac ako 30 % a menej ako 80 % obyvateľov), 13 licencií na regionálne vysielanie (ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov), 28 licencií na lokálne vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov a 168 licencií na digitálne televízne vysielanie.

Registrovaných bolo aj 164 držiteľov registrácie retransmisie (168 v roku 2017), z toho 141 na prevádzkovanie retransmisie v káblových distribučných sieťach (KDS, IPTV), 9 systémom MMDS, 2 systémom MVDS, 3 prostredníctvom GSM a UMTS a 9 prostredníctvom vysielačov DVB-T a DVB-S/DTH (satelit).

Po roku sa vrátila na vedúcu pozíciu v sledovanosti na Slovensku TV Markíza, ktorej podiel na trhu stúpol počas celého dňa zo 17,49 % v roku 2017 na 21,3 % a v prime time z 20,0 % na 22,4 %.

Druhá skončila TV JOJ s 13,9 % podielom na trhu po celý deň (16,42 % v roku 2017) a 18,3 % v prime time (22,03 % v roku 2017). Tretia bola opäť Jednotka (1. kanál RTVS), ktorej podiel na trhu klesol počas celého dňa z 11,48 % na 8,4 % a v prime time zo 14,36 % na 10,8 %.

Verejnoprávna RTVS je jediným vysielateľom na základe zákona. Jej poslaním je poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania. V roku 2018 vysielala na kanáloch Jednotka a Dvojka. Jednotka – základom jej programovej služby boli v roku 2018 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport. Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.

Podiel Jednotky na trhu bol počas celého dňa 8,4 % a v prime time 10,8 %. Najvyššiu sledovanosť na Jednotke mal prenos zo ZOH 2018 Pjongčang (17. 2.) (rating 20,9 %)

Podiel Dvojky na trhu bol počas celého dňa 3,0 % a v prime time 2,6 %. Najvyššiu sledovanosť na Dvojke mal prenos zo ZOH 2018 Pjongčang (10. 2.) (rating 9,7 %).

RTVS bol koproducentom jedenástich dlhometrážnych hraných filmov (13 v roku 2017) – Backstage (SK/CZ, 2018, r. Andrea Sedláčková), Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt), Doktor Martin: Záhada v Beskydách (Doktor Martin: Záhada v Beskydech, CZ/SK, 2018, r. Petr Zahrádka), Dôverný nepriateľ (SK/CZ, 2018, r. Karel Janák), Dubček (SK/CZ, 2018, r. Laco Halama), Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček), Keď draka bolí hlava (Když draka bolí hlava, CZ/SK, 2018, r. Dušan Rapoš), Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin), Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík), Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan), Zlatý podraz (CZ/SK, 2018, r. Radim Špaček) a jedenástich dlhometrážnych dokumentárnych filmov pre kiná (dvoch v roku 2017) – Cirkus Rwanda (CZ/SK, 2018, r. Michal Varga), DOBRÁ SMRŤ (SK/CZ/FR/AT, 2018, r. Tomáš Krupa), INDE (SK/CZ, 2018, r. Juraj Nvota, Marian Urban), Kapela (SK/CZ, 2018, r. Ladislav Kaboš), Môj neznámy vojak (Můj neznámý vojín, CZ/LV/SK, 2018, r. Anna Kryvenko), Okupácia 1968 (SK/CZ/BG/PL/HU, r. Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Maria Elisa Scheidt, Magda Szymków, Stephan Komandarev), Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš), Prípad Kalmus (SK, 2018, r. Adam Hanuljak), Smutné jazyky (SK, 2018, r. Anna Grusková), Tieň jaguára (SK, 2018, r. Pavol Barabáš), Vycestovacia doložka pre Dubčeka (SK, 2018, r. Juraj Lihosit).

RTVS spolupracovala i na troch celovečerných dokumentoch neuvedených v kinách – Pavúk: horolezec storočia (SK, 2018, r. Ľubomír Ján Slivka), životnom príbehu slovenského horolezca Petra Hámora Vrcholová príťažlivosť (SK, 2018, r. Rastislav Hatiar) a Švédi z osady (SK, 2018, r. Katarína Farkašová).

Produkovala i Svätenie jari (SK, 2018, r. Matej Beneš) – záznam koncertnu medzinárodne renomovaných klaviristov (Miki Skuta a Nora Skuta).

V kinách sa premietali i stredometrážne dokumenty koprodukované RTVS – Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík) a Pochoduj alebo zomri (Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš).

V rámci vlastnej dramatickej tvorby vyrobila RTVS napríklad v koprodukcii s Českou televíziou vianočné rozprávky Vianočné želanie (O zakletém králi a odvážném Martinovi, CZ/SK, 2018, r. Peter Bebjak), Kúzelník Žito (Kouzelník Žito, CZ/SK, 2018, r. Zdeněk Zelenka) a 7 dielov seriálu Mláďatá (SK, 2018, r. Zdeno Vlach)

Vzniklo i niekoľko detských programov, napr. 25 častí relácie Park (SK, 2018, r. Vladimír Kriško, Peter Baláž) alebo niekoľko častí zábavného programu pre najmenších Zázračný ateliér (SK, 2018, r. Diana Novotná, Ján Sabol).

A pre fanúšikov filmu 32 častí magazínu zo sveta filmu Kinorama (SK, 2018, r. Jozef Banyák, Martin Hasák, Ján Heteš).

V oblasti animovanej tvorby vznikli v koprodukcii s Fool Moon a Studio Miniatur Filmowych tri epizódy zo seriálu Websterovci Relaxačný víkend, Veľké upratovanie, Prababka (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová), v koprodukcii so spoločnosťou objectif tri epizódy zo seriálu DrobciRaketa, Dážď, Rozcvička (SK, 2018, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss), so spoločnosťami Super film a Grimaldi Production šesť epizód zo seriálu Tresky plesky Lavína, Sopka, Blesk, Tornádo, Lesný požiar, Padanie skál (SK, 2018, r. Veronika Kocourková); so spoločnosťami Fool Moon (SK) a MAUR film (CZ) 26-minútová vianočná epizóda zo seriálu Mimi & Líza s názvom Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová), ktorá získala Slnko v sieti 2019 za najlepší animovaný film a s K2 Production 25 epizód animovaného seriálu o etikete Chochmesovci (SK, 2018, r. Róbert Šveda).

V oblasti dokumentárnej tvorby v roku 2018 RTVS vyrobila alebo koprodukovala aj niekoľko stredometrážnych titulov. Boli medzi nimi napríklad i Andrej Hlinka, otec národa? (SK, 2018, r. Vladislava Sárkány), Ostrov Žitný už nie je taký pitný (SK, 2018, r. Katarína Začková), Spýtaj sa vašich 68 (SK, 2018, r. Barbora Berezňáková), Krajina s vôňou medu (SK, 2018, r. Zdeno Vlach, Tomáš Pašteka), V objatí slnka (SK, 2018, r. Zdeno Vlach); cyklus Biele vrany a hrdinovia medzi nami Biomasaker (SK, 2018, r. Jana Bučka), Na hranici (SK, 2018, r. Dominik Jursa), Neviditeľné deti (SK, 2018, r. Marek Franko), Pezinská skládka (SK, 2018, r. Lena Kušnieriková), Xenofóbia (SK, 2018, r. Barbora Sliepková), Zdravie za milión (SK, 2018, r. Lenka Moravčíková-Chovanec); šesť nových častí zo série GEN.SK – Ján Ďurovčík (SK, 2018, r. Jozef Chudík), Jozef Golonka (SK, 2018, r. František Palonder), František Gomory (SK, 2018, r. Peter Pokorný), Eva Goncalvesová (SK, 2018, r. Jozef Chudík), Anton Ilečko (SK, 2018, r. Peter Hledík), Roman Rjachovský (SK, 2018, r. Juraj Galvánek) a dokumentárne cykly Božie domy s Vandalom (SK, 2018, r. Martin Kákoš), Expremiéri (SK, 2018) – Milan Čič (r. Mária Brnušáková), Ján Čarnogurský (r. Kristína Leidenfrostová), Vladimír Mečiar (r. Dominik Jursa), Jozef Moravčík (r. Jana Durajová), Mikuláš Dzurinda (r. Lenka Kušnieriková), Iveta Radičová (r. Eduard Cícha), Robert Fico (r. Lucia Kašová).

Cenu OTO v kategórii Program roka, v ktorej boli nominované i ZOH 2018 a MS 2018 v ľadovom hokeji, získala RTVS za folklórnu šou Zem spieva, a štyri nominácie mala v kategórii Zábavný program: Čo ja viem, Milujem Slovensko, Záhady tela a Duel.


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Share/Save/Bookmark

Vlani si SFÚ pripomenul 55. výročie a odovzdával ocenenia

SFUlogo resizeV minulom roku Slovenský filmový ústav (SFÚ) oslávil 55. výročie svojho vzniku. Rôznymi aktivitami si pripomenul aj celospoločenské historické výročia a okrúhle životné jubileá významných slovenských tvorcov. Aj vlani ústav transparentne pokračoval v napĺňaní základnej činnosti, v realizácii prioritných projektov a zopakoval aj svoj rekord návštevnosti v Kine Lumière, hoci celoslovenská návštevnosť zaznamenala pokles. Opakovane dosiahol ziskový hospodársky výsledok.

Čítať celý článok...

Neznáma história v novom dokumente

Pochoduj resizeNa sklonku novembra sa v bratislavskom kine Lumière predstavil svojím samostatným kino-distribučným režisérskym debutom, historickým dokumentom Pochoduj alebo zomri mladý kameraman, zvukár a producent Michael Kaboš, syn známeho dokumentaristu Ladislava a dramaturgičky i producentky Svatavy Marie Kabošovcov.

Čítať celý článok...

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2017

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2017

Press servis (krátené)

CreativeMediaDesk resizeSpráva o stave slovenskej audiovízie v roku 2017 je v poradí jubilejná pätnásta, ktorú naša kancelária Creative Europe Desk vydáva. Jubileum oslávime aj tým, že Správa je, čo sa týka rôznych aspektov audiovizuálneho priemyslu, mimoriadne priaznivá. Výsledky slovenských filmov v domácej distribúcii a úspechy na medzinárodných festivaloch sú najlepšie v celej histórii samostatného Slovenska.

Začneme kinodistribúciou, pretože v tomto sektore sme svedkami skutočnej revolúcie. Nárast počtu divákov v slovenských kinách o 18,1% na viac než 6,692 miliónov, počtu predstavení (o 2,54%) a priemernej návštevnosti (o 15,7%) bol potvrdením trendu z predchádzajúceho obdobia a kopíroval narastajúce čísla v Európe (celkový počet divákov v roku 2017 dosiahol 1,29 miliardy, najviac od roku 2004). Prekvapením je masívny posun v návštevnosti slovenských filmov: vôbec najnavštevovanejším bol film Všetko alebo nič (340 535 divákov), druhá v poradí bola Čiara (329 349 divákov a rekordné tržby 1 749 425 EUR) a do top 10 sa dostali ešte dva slovenské filmy Únos (4. miesto s 278 763 divákov) Sprava resizea Cuky Luky film (10. miesto a 116 139 divákov). Takýto triumfálny úspech slovenských filmov je niečím skutočne výnimočným a je dôkazom trendu z predchádzajúceho obdobia, kedy sme už zaznamenali úspech niektorých žánrových filmov (Červený kapitán). To, že divácky úspech nie vždy znamená aj úspech u filmovej kritiky je samozrejmé, a naša Správa si nekladie za cieľ posudzovať umeleckú kvalitu, ale prinajmenej dva z nich mali aj vyššie ambície, než iba prilákať do kina masy divákov.

Úspech diváckych filmov v roku 2017 sprevádzal aj úspech umelecky podstatne ambicióznejších filmov na najväčších svetových festivaloch. Väčšinou ide o drámy s motívmi nefunkčnej, alebo rozpadajúcej sa rodiny: Špina mala premiéru v Rotterdame, Piata loď získala hlavnú cenu v súťaži Generation Kplus na Berlinale, Out bol uvedený ako vôbec prvý slovenský film v sekcii Určitý pohľad (Un certain regard) v Cannes, Nina bola uvedená v Karlových Varoch a v Toronte a aby bol výpočet úplný, veľkým úspechom je aj Cena za réžiu pre Čiaru v Karlových Varoch.

Dovolím si tvrdiť, že taký úspešný rok ako 2017 sa tak rýchle nezopakuje, takže si úspech užívajme.

Zároveň sme ale svedkami aj negatívnych trendov: už niekoľko rokov po sebe nie sú k dispozícii údaje o predaji nosičov ani o výsledkoch slovenských operátorov v oblasti VOD, tieto subjekty príslušné údaje nezverejňujú. Na druhej strane sme svedkami zvyšujúceho sa trendu nelegálneho sťahovania. Naša kancelária si, spolu s Úniou slovenských distribútorov a Združením prevádzkovateľov kín objednala u špecializovanej firmy MUSO v Londýne analýzu za rok 2016 na Slovensku a výsledok bol skutočne šokujúci: viac než 238 miliónov nelegálnych stiahnutí (do celkového počtu boli započítané všetky filmy, nielen slovenské a všetky zhliadnutia – streaming, ako aj webové a torrentové stiahnutia). Je to skutočne alarmujúci údaj, v prvom rade pre distribútorov, tiež pre kiná, ale predovšetkým pre Ministerstvo kultúry, ktoré môže iniciovať prijatie príslušnej legislatívy, zamedzujúcej pirátstvu.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

LEGISLATÍVA

Uznesením vlády SR číslo 19 z 11. januára 2017 vláda SR vyslovila súhlas s uzatvorením Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) Slovenskou republikou. Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) je reakciou na zmeny vo filmovej produkcii, ktoré prinieslo posledné štvrťstoročie. Nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel, k výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni. Dohovor predstavuje revidovanú verziu Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý bol prijatý 2. októbra 1992 a na Slovensku platil od 1. mája 1995. Dohovor za filmové dielo označuje „dielo akejkoľvek dĺžky a na akomkoľvek nosiči, najmä filmové dielo hrané, animované a dokumentárne, ktoré vyhovuje ustanoveniam vzťahujúcim sa na filmový priemysel platným v každej z dotknutých zmluvných strán a ktoré je určené na premietanie v kinosálach“.

Zástupcovia desiatich krajín – Holandsko, Grécko, Luxembursko, Malta, Nórsko, Portugalsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko – podpísali dohovor 30. januára 2017 počas MFF Rotterdam.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 615 z 10. mája 2017 a prezident Slovenskej republiky ratifikoval dohovor 19. júna 2017. Ratifikačná listina Slovenskej republiky bola 29. júna 2017 uložená u depozitára, ktorým je generálny tajomník Rady Európy. Dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2017 v súlade s článkom 19 ods.1 a týmto dňom nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku.

Dňa 13. januára 2016 schválila vláda Slovenskej republiky návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2018. Hlavným cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva SFÚ, ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2013 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2015, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2016 – 2018.

 1. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 138/2017 Z. z.  Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018.

OCENENIE SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2017 AVF podporil 17 filmových projektov, v celkovej výške 50 000 EUR (v roku 2016 to bolo 19 filmových projektov, v celkovej výške 56 400 EUR). Podporu z AVF získal i 21. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2017, prezentácie filmov Atlantída, 2003 na 70. MFF v Cannes v sekcii Cinéfondation a Magic Moments v medzinárodnej súťaži krátkych filmov na 42. MFF Toronto a v podprograme edičná činnosť vydanie publikácie Teória hudobnej nahrávky a výroba 2-DVD Obrazy (proti) extrémizmu, ktoré bude obsahovať 16 krátkometrážnych, najmä non-fiction filmov – 8 z produkcie VŠMU a 8 z archívu SFÚ, spárovaných do 8 spoločensky závažných tém.

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom ONLINE LEXIKÓN SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH TVORCOV – dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-Cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1.

1. cenu na 12. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2017 získal film Don (SK, 2017, r. Samuel Púchovský) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava. Táto škola usporiadala v roku 2017 i 2. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. Tretie miesto získal film V tieni vtáčika (SK, 2017, r. Maximilián Mravčák) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže audiovizuálnej a multimediálnej tvorby Zlatá klapka, v ktorej v roku 2017 už po piaty raz udeľovali ceny. Tentoraz v pätnástich kategóriách

FILMOVÁ PRODUKCIA

 Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. V roku 2017 ich bolo dvadsaťsedem. 6 z nich bolo so 100% slovenským podielom a doplnilo ich 6 majoritných a 14 minoritných koprodukcií. V jednom prípade bol podiel nákladov Slovenska a koprodukčnej krajiny 50/50. Po trinástich filmoch debutantov v roku 2016 o rok neskôr vznikli len štyri prvé dlhometrážne filmy pre kiná. Jeden z nich bol však poviedkový a tak debutujúcich režisérov bolo šesť (Maroš Berák, Enrik Bistika, Vilo Csino, Vít Karas, György Kristóf a Slavomír Zrebný). Domáca tvorba roku 2017 opäť priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a prilákala do kín takmer 1,5 milióna divákov!

Z 21 hraných filmov (12 v roku 2016) boli štyri 100% slovenské: prequel k príbehom obľúbených postavičiek z televíznych obrazoviek Cuky Luky film (SK, 2017, r. Karel Janák), DOGG (SK, 2017, r. Slavomír Zrebný, Vilo Csino, Enrik Bistika, Jonáš Karásek), ktorý v štyroch poviedkach – Duet, Opus dei, Grassvater a Game – pracuje s emóciou úzkosti, atmosférou bizarnosti a strachom v jeho rôznych formách, hudobná rodinná komédia Spievankovo a kráľovná Harmónia (SK, 2017, r. Diana Novotná) a Únos (SK, 2017, r. Mariana Čengel Solčanská) na motívy únosu prezidentovho syna, ktorý pomohol v občianskej mobilizácii za zrušenie Mečiarových amnestií týkajúcich sa tohto činu.

Štyri hrané filmy vznikli v majoritnej koprodukcii: triler z prostredia organizovaného zločinu na slovensko-ukrajinskom pohraničí Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak), dráma rozpadajúceho sa manželstva z pohľadu 12-ročného dievčaťa Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský), dráma 50-ročného muža hľadajúceho prácu vo východnej Európe Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) a Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová), ktorá je adaptáciou knihy Moniky Kompaníkovej a lyrickým stvárnením rodinných a materinských tém.

Až dvanásť hraných filmov (6 v roku 2016) vzniklo v minoritnej koprodukcii: príbeh ruskej poetky Anny Barkovovej, ktorá strávila 22 rokov života v sovietskych gulagoch 8 hláv šialenstva (8 hlav šílenství, CZ/SK, 2017, r. Marta Nováková), ktorý na Slovensku nebol uvedený v kinách a vyšiel len na DVD, dráma z prostredia otužilcov o hľadaní lásky a nového zmyslu života Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma), triler z poľsko-českého pohraničia, ktorého hrdinkou je postaršia energická a excentrická učiteľka angličtiny a milovníčka a ochrankyňa zvierat Cez kosti mŕtvych (Pokot, PL/DE/SE/CZ/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik), historické roadmovie, inšpirované básňou Jaroslava Vrchlického, odohrávajúce sa v období vrcholného stredoveku Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka), dramatický príbeh troch slovenských Rómov v Bruseli Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, 2017, r. Ruben Desiere), film odohrávajúci sa počas protektorátu a uzatvárajúci tetralógiu Jana a Zdeňka Svěrákovcov o jednej generácii Po strništi bos (CZ/DK/SK, 2017, r. Jan Svěrák), dramatický príbeh 40-ročnej ženy, ktorá zo dňa na deň opúšťa svoju rodinu v Berlíne, aby začala nový život v Bratislave Sloboda (Freiheit, DE/SK, r. Jan Speckenbach), Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) – film o tom, čo pre ženu znamená znásilnenie, ako mení jej pohľad na seba samu i svet okolo, vianočná rozprávka Tri želania (Přání k mání, CZ/SK, 2017, r. Vít Karas) a trilógia režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského Záhradníctvo (Zahradnictví, CZ/SK/PL, 2017), ktorá je prequelom úspešných Pelíškov (CZ, 1999, r. Jan Hřebejk) a dej jednotlivých dielov Rodinný priateľ (Rodinný přítel), Dezertér a Nápadník sa odohráva v rokoch 1939-1959. Romantická komédia Všetko alebo nič (SK/CZ, 2017, r. Marta Ferencová) vznikla ako paritná koprodukcia.

V roku 2017 vzniklo i šesť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (12 v roku 2016). Pohľad do sveta tradičnej rómskej hudby Ťažká duša (SK, 2017, r. Marek Šulík) a pripomenutie vzostupov a pádov slovenského himalájskeho horolezectva Vábenie výšok (SK, 2017, r. Pavol Barabáš) vznikli ako 100% slovenské filmy. Doplnili ich dve majoritné koprodukcie – film o prvom porevolučnom ministrovi vnútra a trojnásobnom predsedovi vlády, ktorý zásadne ovplyvnil moderné dejiny Slovenska Mečiar (SK/CZ, 2017, r. Tereza Nvotová) a film o pozorovaní UFO na strednom Slovensku a skrytých prepojeniach medzi pozemských elitami a exotickými rasami z iných svetov Sprisahanie šedej rasy (SK/CZ, 2017, r. Maroš Berák) a dve minoritné koprodukcie – film o svetoznámej opernej speváčke a herečke a o osudoch, ktoré jej a jej rodine priniesli dejiny Európy 20. storočia Červená (CZ/SK, 2017, r. Olga Sommerová) a filmový portrét autentického českého neonacistu Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák).

 Vznikli i dva dlhometrážne filmy neuvedené v distribúcii – časozberný dokument o múroch v nás a okolo nás Múr (SK, 2017, r. Magda Kmeťková, Roman Hraník) a dokument o prešovských skupinách a spevákoch Bars dobrý film (SK, 2017, r. Ján Stračina).

 Verejnú diskusiu rozpútal dlhometrážny intímny pohľad za zatvorené dvere slovenských pôrodníc Medzi nami (IT, 2016, r. Zuzana Límová), ktorý však vznikol v 100% talianskej produkcii.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané – Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško), Cesta späť (SK, 2017, r. Kristína Leidenfrostová), Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017, r. Michal Ďuriš), Idiot (SK, 2017, r. Martina Buchelová), dokumenty 43 rokov Bratislavského metra (SK, 2017, r. Lucia Kašová), Fotogróf (SK, 2017, r. Veronika Kalužáková), Klavír (SK, 2017, r. Anastasia Sevastyanova), Paraskina záhrada (SK/UA/US, 2017, r. Mišo Suchý), Ríbezľák (SK, 2017, r. Marek Káčer), Smrť Umenia (SK, 2017, r. Dominik György), The Swan (SK, 2017, r. Jonáš Karásek) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kożuch, Boris Šima), Aúúúna (SK, 2017, r. Lina Šuková), Journey (SK, 2017, r. Marek Jasaň), Kontrast (SK, 2017, r. Barbora Bárková), selFish (SK, 2017, r. Lukáš Figeľ), Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová), štyri epizódy zo seriálu Websterovci s názvami Horor v škole (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), Nákupná mánia (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), Ocko Hrdina (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová) a Kabriolet (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), epizóda Vajce (SK, 2017, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) zo seriálu Drobci a Piesočná búrka (SK, 2017, r. Veronika Kocourková) zo seriálu Tresky Plesky.

Zo stredometrážnej tvorby roku 2017 môžeme spomenúť rozprávku Tony & Tina: Hľadanie strateného cirkusu (SK, 2017, r. Boris Gomolčák), dokumenty Pochoduj alebo zomri (CZ/SK, 2017, r. Michael Kaboš), Sociální aspekty Ugandy (SK, 2017, r. Libor Špimr, Monika Nová), Varga (SK/CZ, 2017, r. Soňa Maletzová) a druhý a tretí film z tatranskej trilógie Erika Baláža – Nesmrteľný les (DE/SK, 2017) a Živá rieka (DE/SK, 2017).

Na výrobe 15 dlhometrážnych filmov pre kiná – 13 hraných a 2 dokumentárnych sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej alebo v spolupráci s nezávislými producentmi

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5% príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2% príjmov z reklamy), kiná (1% z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1% príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1% príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5% príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20% preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

1. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018. Článkom V uvedeného zákona bol novelizovaný zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela reagovala na viacero požiadaviek aplikačnej praxe a vychádzala tiež z potreby stabilizovať príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálnej kultúry za účelom jej ďalšieho rozvoja v Slovenskej republike. Zákon stanovil minimálnu sumu príspevku zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálnej kultúry na 6 000 000 EUR ročne. Toto systémové opatrenie zohľadňuje záujem a úlohu štátu na podpore audiovizuálnej kultúry a má prispieť k jej kontinuálnemu rozvoju.

1. augusta 2017 nadobudla účinnosť vyhláška č. 193/2017 Z. z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte. Za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti podpory filmového priemyslu sa novelou vyhlášky znížila univerzálne uplatňovaná suma oprávnených výdavkov.

Novelizácia okrem tejto stabilizácie finančného zabezpečenia podpornej činnosti fondu prináša aj dva ďalšie zásadné okruhy zmien. Prvým je optimalizácia procesov v samotnej podpornej činnosti a druhým je rozšírenie predmetu činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Zároveň fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“), ako aj možnosť poskytovať služby spojené s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Rozšírenie činnosti fondu prinesie aj ďalšie služby prostredníctvom vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti. Tieto nové činnosti by sa mali stať základom pre vytvorenie Slovak Film Commission, ktorá slovenskej audiovízii už citeľne chýba. Väčšina zmien zákona o Audiovizuálnom fonde nadobudne účinnosť 1. júla 2017 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa finančného zabezpečenia podpornej činnosti fondu (administratívne poplatky a príspevky do fondu), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2018.

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom rokovaní 25. júla 2017 schválila návrh na doplnenie vnútorného predpisu AVF č. 10/2009 Zásady poskytovania finančných prostriedkov. Úpravy tohto vnútorného predpisu vychádzajú jednak z novej schémy štátnej pomoci pre programy 1 a 2 podpornej činnosti fondu a tiež nadväzujú na zmeny zákona o fonde účinné od 1. 7. 2017.

V roku 2017 AVF rozdelil na podporu audiovizuálnej kultúry o 132 400 eur viac než v predchádzajúcom roku (7 566 088 v roku 2017 a 7 433 688 eur v roku 2016), čo predstavuje medziročný nárast o 1,78%. Počas ôsmich rokov AVF podporil už 2 849 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 65 259 442 EUR.

Údaj za rok 2017 je celková sumu finančných prostriedkov podľa zmlúv uzavretých so žiadateľmi a poskytnutých z prostriedkov fondu podľa rozpisu rozpočtu na rok 2017. Celková suma podporených žiadostí v roku 2017 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola 12 277 088 eur.

K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že v roku 2017 Audiovizuálny fond začal pri viacročných projektoch uplatňovať postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov. Údaje uvedené v tabuľke na strane 18 tak za rok 2017 obsahujú informáciu o celkovej sume pomoci vyplývajúcej z prijatých rozhodnutí.

I vďaka podpornej činnosti AVF sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosť jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

V roku 2017 bolo podaných na AVF 523 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry. Počet podporených žiadostí v oblasti audiovizuálnej kultúry bol na úrovni predchádzajúceho roku. AVF podporil v roku 2017 350 žiadostí (354 v roku 2016). Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí stúpol z 59,60% v roku 2016 na 66,92%. Uvádzaná štatistika za rok 2017 mapuje stav k 10. aprílu 2018.

V roku 2017 AVF podporil 3 žiadosti na digitalizáciu technológiou D-cinema – Letného kina v Komárne, Amfiteátra Paľa Bielika v Banskej Bystrici, amfiteátra v Nových Zámkoch a výmenu serveru v kinosále K1 Kina Lumière v Bratislave – celkovou sumou 91 000 eur.

V roku 2017 nebola podaná žiadna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD.

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 10 žiadostí – Akademik Banská Štiavnica, Kino Lumière Bratislava, Tatra Komárno, Mier Modra, Poľana Hriňová, Fontána Piešťany, Tatran Poprad, Orbis Rimanská Sobota, ArtKino Metro Trenčín, Mier Trstená celkovou sumou 121 200 eur..

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 - podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR. V roku 2017 fond vyplatil v podprograme 2.3 Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela celkom 188 048 EUR. Dotáciou v sume 1 EUR za každú predanú vstupenku na slovenský film vrátane minoritných koprodukcií takto fond podporil 33 kín. V roku 2016 AVF v tomto podprograme podporil 38 kín celkovou sumou 217 488 eur.

(Podrobnejšie v kapitole KINÁ).

V rámci podprogramu 4.4. Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike získali podporu Filmpark production na vývoj software Vision a KONDRETA furniture na vývoj zariadenia Autojib v celkovej sume 25 000 eur.

Program 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR pribudol do podporného systému AVF od 1.7. 2015. V roku 2017 v ňom nastali úpravy týkajúce sa predovšetkým povinného limitu oprávnených výdavkov, ktoré žiadateľ o dotáciu musí preinvestovať na realizáciu projektu v Slovenskej republike. Z pôvodnej sumy 2 mil. EUR sa tento limit znížil na 300 000 EUR v prípade hraných televíznych seriálov alebo „balíka“ hraných filmov a na 150 000 EUR pre všetky ostatné projekty (jednotlivé filmy, dokumentárne alebo animované seriály). Zároveň v roku 2017 fond v tomto programe zaregistroval 12 nových projektov, ktoré sa majú realizovať na Slovensku v rokoch 2018 a 2019 s predpokladanou sumou investícií 8,5 milióna EUR. Osvedčenie o registrácii projektu získali hrané kinematografické diela Generál (SK/CZ/IT/FR/RU) spoločnosti JMB Film &TV Production Bratislava, Nech je svetlo (SK/CZ, r. Marko Škop) spoločnosti Artileria, Šťastné zviera (SK, r. Jozef Slovák) spoločnosti Tatra Star a hrané audiovizuálne diela Ministri spoločnosti Wilder, Outlander Season 4 (US, 2018) spoločnosti Spectral, Villa Lucia (SK/CZ, r. Michal Kollár) spoločnosti KFS, Alleraya - The Falcon Princess a Krátka jar, dlhá zima (ktorého finálna podoba sa stala kinematografickým dielom s názov Dubček (SK/CZ, 2018, r. Laco Halama)) spoločnosti Filmpark production, Mistresses (SK, r. Jakub Kroner – pracovný názov Zamilované a v TV Markíza v marci 2018 uvedené pod názvom Milenky) spoločnosti Inout Studio s.r.o., televízna miniséria Generál (SK/CZ/FR/IT/RU) spoločnosti JMB Film &TV Production Bratislava, tri samostatné audiovizuálne diela Ema a Smrtihlav, Naveky tvoj, Hodinárov učeň spoločnosti PubRes a Čertovské pero (Čertí pero, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt).

V roku 2017 AVF podporil dva televízne projekty – dvojdielnu minisériu Mária Terézia (CZ/AT/HU/SK, 2017, r. Robert Dornhelm), ktorej žiadateľom bola spoločnosť Maya a 11-dielny seriál Inšpektor Max (SK/CZ, 2018, r. Jiří Chlumský, Petr Nikolaev) produkčnej spoločnosti Trigon Production celkovou sumou 368 292 EUR ktoré získali osvedčenie v roku 2016.

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2017 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2016 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 8 úspešných tvorcov čiastkou 6 900 eur a 18 slovenských tvorcov čiastkou 5 800 eur na medzinárodných festivaloch ako napr. Cinematik Piešťany – Cena LF Cinematik.doc, Hory a mesto – cena LF za novátorský prístup k tematike, festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF za najlepšie individuálne výkony v hranom, dokumentárnom a animovanom filme a víťazov súťaže Prehliadka tvorby televíznych staníc Slovenska – WORKSHOP 2017 a súťaže KAMERA 2017 (viac o oceneniach nájdete v kapitole DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY a na webovom sídle Literárneho fondu). Aj v roku 2017 boli fondom vyplácané príspevky na tvorivú cestu v SR i do zahraničia, ako aj odmeny pre jubilujúcich výkonných umelcov. Nezabudlo sa ani na tých výkonných umelcov, ktorí už nie sú v produktívnom veku, a ktorí sa pre chorobu, starobu alebo iné objektívne príčiny dostali do finančnej tiesne.

Výbor sekcie mal v roku 2017 rozpočet v celkovej sume 135 000 eur, z tohto rozpočtu na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol do 31. decembra 2017 sumu 134 156,58 eur. Takmer polovica tejto sumy 61 200 eur bola vyplatená 53 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

PODPROGRAM MEDIA

Od 1. januára 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa od roku 2014 transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko (zlúčením s kanceláriou Kultúrny kontaktný bod).

V roku 2017 pokračovala kancelária Creative Europe Desk Slovensko, na základe schváleného akčného plánu a rozpočtu, ktorý mala k dispozícii, v plnení svojich základných úloh: poskytovala informácie o podprograme MEDIA všetkým záujemcom bez rozdielu, poskytovala konzultácie uchádzačom o podporu z programu a tiež vyvíjala aktivity, smerujúce k intenzívnejšiemu začleneniu slovenských profesionálov v audiovízii do európskeho priestoru. Efekt podprogramu MEDIA na slovenskú audiovíziu je jednak priamo merateľný sumou podpory, ktorá každoročne na Slovensko z programu prichádza, ale možno ešte dôležitejšími sú ďalšie nástroje, ktoré program pre kreovanie slovenskej audiovízie poskytuje.

Zaregistrovali sme znovu pozitívne výsledky slovenských subjektov, ktoré sa v roku 2017 uchádzali o podporu v rámci programu: z podprogramu MEDIA získali finančnú podporu v celkovej výške 884 909 eur, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov – 208 000 eur, Výberová podpora kinodistribúcie – 74 000 eur, Automatická podpora kinodistribúcie – 376 061 eur, Podpora tréningových programov 61 424 eur a Podpora festivalov 25 000 eur.

Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 25 slovenských kín, ktoré sú členmi siete, bola

140 424 eur.

Ide o druhú najvyššiu sumu podpory, odkedy je Slovenská republika členským štátom programu.

Ak k tomu prirátame podporu pre slovenské subjekty v rámci podprogramu Kultúra – 336 615eur, predstavuje podpora pre slovenské spoločnosti v roku 2017 v rámci programu Kreatívna Európa

1 221 524 eur.

Kancelária vydala už tradične publikáciu Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2016, so súhrnnými informáciami o všetkých dôležitých aspektoch vývoja slovenského audiovizuálneho priemyslu (v slovenčine a v angličtine, v náklade 500 ks). Správa je prioritne určená zahraničným spoločnostiam, organizáciám a inštitúciám.

Kancelária organizovala, alebo spoluorganizovala viacero seminárov, workshopov a podujatí, vyberáme z nich:

Seminár a workshop DOX IN VITRO sa uskutočnil 11. a 12. septembra 2017 v Piešťanoch (spolu s European Documentary Network a MFF Piešťany, lektormi boli Ove Rishøj Jensen, EDN/Dánsko; Philippe Van Meerbeck, VRT, Flemish Radio & Television Network / Belgicko; Friedrich Moser, producent, režisér a scenárista dokumentárnych filmov / Rakúsko.

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko bola tiež spoluorganizátorom (spolu s Úradom vlády SR a Stálym zastúpením Európskej komisie v SR) Minifestivalu európskeho filmu 7x7. Festival sa konal v termíne od 3. mája do 21. júna 2017, v jeho rámci bolo uvedených 7 európskych filmov, podporených z podprogramu MEDIA v 7 slovenských mestách. Celková návštevnosť na všetkých premietanich bola 3 847 divákov.

EURIMAGES

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Fond mal na konci roka 37 členských štátov z celkového počtu 47 krajín Rady Európy. Od 13. 3. 2017 je pridruženým členom (Associate member) Kanada.

V roku 2017 fond podporil 83 hraných, 12 dokumentárnych a jeden animovaný film celkovou sumou 22 172 535 eur. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2017 fond podporil 1 912 európskych koprodukcií v celkovej sume 562 miliónov EUR.

V roku 2017 sa uchádzalo o podporu Eurimages 11 slovenských projektov, 5 z nich ju získalo:

Hraný rozprávkový projekt Čertí brko (CZ/SK) českého režiséra Mareka Najbrta, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný – 20,57% podiel má slovenská spoločnosť TRIGON PRODUCTION (koproducent Patrik Pašš) a 79,43% patrí českej spoločnosti Punk Film (delegovaný producent Ondřej Beránek). Projekt s celkovým rozpočtom 2 211 144 eur získal požadovaných 250 000 eur.

Dlho očakávaný projekt slovenskej režisérky Miry Fornay, Žaby bez jazyka, česko-slovenská koprodukcia s chorvátskym vkladom, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný – 71,87% podiel má česká spoločnosť Cineart TV Prague (delegovaný producent Viktor Schwarcz v spolupráci s chorvátskou firmou Kinorama, ktorej producentka Ankica Juric Tilic nedosiahla stanovenú koprodukčnú hranicu 10%) a 28,13% má slovenská spoločnosť MIRAFOX (koproducent Juraj Buzalka). Projekt s celkovým rozpočtom 1 150 230 EUR získal podporu 138 000 eur.

Česko-slovenský koprodukčný film Frem, celovečerný experimentálny debut slovenskej režisérky Viery Čákanyovej, v ktorom kombinuje dokument s hranými prvkami, je podľa účasti Slovenska minoritný – 75,77% patrí českej spoločnosti Hypermarket Film (delegovaný producent Filip Remunda) a 24,23% slovenskej spoločnosti Punkchart films (koproducent Ivan Ostrochovský). Napriek tomu, že projekt s celkovým rozpočtom 223 001 EUR nebol pracovnou skupinou jednoznačne prijatý, podarilo sa preň získať 53 000 eur.

Pôvodný majoritný hraný projekt Nech bude svetlo (SK/CZ), druhý celovečerný hraný film scenáristu a režiséra Marka Škopa je podľa účasti Slovenska majoritný – 79,88% patrí slovenskej spoločnosti ARTILERIA, s.r.o. (delegovaný producent Ján Meliš) a 20,12% českej spoločnosti Negativ, s.r.o (koproducent Petr Oukropec). Projekt s celkovým rozpočtom 782 212 EUR získal podporu vo výške 120 000 eur.

Česko-slovensko-lotyšská koprodukcia Môj neznámy vojak, experimentálny dokumentárny projekt mladej ukrajinskej režisérky Anny Kryvenko je podľa účasti Slovenska minoritný – 24,20% patrí slovenskej spoločnosti Wandal Production s.r.o. (koproducentka Wanda Adamík Hrycová), 27,25% lotyšskej spoločnosti Baltic Pine Films (delegovaný producent Sergejs Serpuhovs) a 48,55% českej spoločnosti Bc. Michal Kráčmer (koproducent Michal Kráčmer). Projekt s celkovým rozpočtom 188 486 EUR získal podporu vo výške 37 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2017 bol 156 694 eur.

V roku 2017 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 598 000 eur.

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2017 získalo podporu 43 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

KINODISTRIBÚCIA

V roku 2017 prišlo do slovenských kín 6 692 871 divákov. Je to o 18,1% viac než v roku 2016 (5 667 071 divákov). V ére samostatného Slovenska prišlo do domácich kín viac divákov len v roku 1993. Hrubé tržby medziročne vzrástli o 18,91%. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 34 513 049 aur (29 023 501 EUR v roku 2016) čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska. Pritom hranica 20 miliónov EUR bola po prvý raz prekonaná až v roku 2014.

Rok 2017 bol však rekordným nielen na Slovensku ale i v rámci Európskej únie. Podľa predbežných informácií Európskeho audiovizuálneho observatória (EAO) prišlo v minulom roku do európskych kín 1,29 miliardy divákov, čo je najviac od roku 2004.

Najväčší medziročný nárast počtu divákov v EÚ bol zaznamenaný na Slovensku a v celej Európe bol väčší len v Turecku (22,1 percent). Slovensko malo i najväčší medziročný nárast hrubých tržieb v EÚ.

Rekordný bol v roku 2017 na Slovensku aj počet filmových predstavení. Bolo ich 191 773, čo predstavuje medziročný nárast 2,54 percent (187 017 v roku 2016) a najvyšší počet predstavení v ére samostatnosti. O 15,17 percent vrástla i priemerná návštevnosť na predstavenie – z 30,30 diváka v roku 2016 na 34,90. O štyri centy vzrástla i priemerná cena vstupenky z 5,12 EUR v roku 2016 na 5,16 EUR a priemerná návštevnosť na predstavenie 100-percentne slovenského filmu alebo majoritnej koprodukcie sa takmer zdvojnásobila keďže vzrástla z 31,83 diváka v roku 2016 na 61,67 diváka v roku 2017. Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mali hrané filmy Všetko alebo nič (79,34), Únos (78,48) a Čiara (68,97). Z dokumentov patrí v tomto smere prvenstvo filmu Petra Hledíka Opuštěný vesmír, uvádzanému mimo plánu premiér ÚFD SR, s priemernou návštevnosťou 34,55 divákov na predstavenie.

V roku 2017 malo v slovenských kinách premiéru 266 noviniek, teda o 3 menej než rok predtým. Snímky uviedlo do kín 11 distribučných spoločností a 3 slovenské filmy si distribuovali samotní producenti – Peter Hledík - Barok Film dokument Opuštěný vesmír (CZ/SK, 2015, r. Peter Hledík), Wide Road Films druhý slovenský hraný film nakrútený v angličtine Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii (SK, 2016. r. Róbert Fiľo) a Reminiscencie dokument Profesionálna cudzinka (SK, 2016, r. Anna Grusková).

Najviac premiér mala Asociácia slovenských filmových klubov (55), za ňou sa umiestnili spoločnosť CinemArt SK (44) a Film Europe Media Company (43).

Z pohľadu počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2017 CinemArt SK. 1 838 964 divákov na ich filmoch tvorí 27,5-percentný podiel na celkovej návštevnosti. V kinách distribuoval najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v TOP 10 mal štyri snímky – Ja, zloduch 3 (Despicable Me 3, US, 2017, r. Ken Daurio, Cinco Paul), Baby šéf (The Boss Baby, US, 2017, r. Tom McGrath), Päťdesiat odtieňov temnoty (Fifty Shades Darker, US, 2017, r. James Foley) a Rýchlo a zbesilo 8 (The Fate of the Furious, US/JP/FR/CA, 2017, r. F. Gary Gray). Podiel spoločnosti na hrubých tržbách bol 27,2%.

Podľa hrubých tržieb patrí prvenstvo distribučnej spoločnosti Continental film (28,4% / 27,3% na počte divákov), ktorá distribuovala tituly spoločnosti Warner Bros. i nezávislých spoločností a v TOP 10 mala tiež štyri snímky – Všetko alebo nič (SK/CZ, 2017, r. Marta Ferencová), Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak), Únos (SK, 2017, r. Mariana Čengel Solčanská) a To (It, US, 2017, r. Andrés Muschietti).

Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil v roku 2017 Forum Film (13,4% divákov / 13,0% hrubých tržieb) hoci jeho najúspešnejší titul Matky rebelky: Šťastné a veselé (A Bad Moms Christmas, US, 2017, r. Jon Lucas, Scott Moore) skončil až na 21. priečke.

Po prvý raz od roku 2012 nepatrila prvá priečka v rebríčku návštevnosti slovenských kín animovanému filmu. V roku 2017 bola najnavštevovanejším titulom domáca romantická komédia Všetko alebo nič. Navyše v TOP 10 sa umiestnili i ďalšie tri slovenské filmy čo sa už asi tak rýchlo nezopakuje.

Najúspešnejší premiérový víkend roku 2017 mala bláznivá komédia Cuky Luky film (SK, 2017, r. Karel Janák). Rekord Mimoňov (Minions, US, 2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin) z roku 2015 (109 475 divákov) síce neprekonala, ale s 53 144 divákmi prekonala historicky najlepší prvý víkend domáceho filmu v ére samostatného Slovenska, ktorý doteraz patril dokumentu 38 (SK, 2014, r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič) so 49 314 divákmi.

V roku 2017 sa dostalo do kín rekordných 31 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov a v distribúcii boli i dva stredometrážne dokumenty – Hotel Úsvit (SK, 2016) Márie Rumanovej a Varga (SK/CZ, 2017) Soni Maletzovej. Dve krátke animované snímky boli uvedené ako predfilmy. 39 tyždňov, 6 dní (SK, 2017) režisérskej dvojice Joanna Kożuch a Boris Šima pred filmom Ivety Gŕofovej Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) a Žltá (SK, 2017) Ivany Šebestovej pred filmom Out (SK/HU/CZ, 2017) Györgyho Kristófa.

Divácky najúspešnejším domácim filmom sa stala romantická komédia Všetko alebo nič s 340 535 divákmi a komerčne najúspešnejším bol kriminálny triler Čiara s hrubými tržbami 1 749 425 EUR. Tomu patrí s 329 349 divákmi druhá priečka v návštevnosti. Až na treťom mieste skončil prvý zahraničný film Ja, zloduch 3. Navyše Všetko alebo nič, Čiara a ďalšie dve vlaňajšie domáce premiéry ÚnosCuky Luky film sa dostali medzi desať divácky najúspešnejších domácich filmom v ére samostatnosti (aktuálny rebríček TOP 10 Slovensko 1993-2017 pozri na strane 26).

Zaujímavé je, že v ére samostatnosti malo hrubé tržby nad jeden milión eur len šestnásť filmov z toho až štvrtina boli domáce.

Najnavštevovanejším domácim dokumentom bol Mečiar (SK/CZ, 2017) Terezy Nvotovej s 15 621 divákmi. Jej hraný film Špina (CZ/SK, 2017) bol s 50 517 divákmi najúspešnejšou minoritnou koprodukciou. Jan Hřebejk však v roku 2017 predstavil slovenskému publiku až tri svoje novinky Rodinný priateľ (Rodinný přítel, CZ/SK/PL, 2017), Dezertér (CZ/SK/PL, 2017) a Nápadník (CZ/SK/PL, 2017) z trilógie Záhradníctvo.

Slovenské filmy distribuovalo do kín 10 distribučných spoločností – najaktívnejšia z nich bola opäť Asociácia slovenských filmových klubov so siedmimi domácimi premiérami – a 3 produkčné spoločnosti (Peter Hledík – Barok Film, Reminiscencie a Wide Road Films) nasadili do kín svoje filmy priamo, bez spolupráce s klasickým distribútorom mimo plánu premiér Únie filmových distribútorov SR.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií videlo v roku 2017 až 1 430 504 divákov čo je 21,37-percentný podiel na celkovej návštevnosti (6,61% v roku 2016). Po prvý raz v ére samostatnosti tak prekročila návštevnosť domácich titulov hranicu milión divákov a v porovnaní s rokom 2016, kedy prišlo na ne do kín 377 086 divákov, stúpla takmer štvornásobne. V tomto ukazovateli patrí Slovensku v rámci EÚ siedma priečka. Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v EÚ mali zhodne Francúzsko a Spojené kráľovstvo (37,4 percenta). Mimo EÚ naďalej dominuje Turecko, ktoré malo v roku 2017 podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti 56,5 percent.

(Podrobné výsledky premiérových filmov pozri v tabuľke Distribúcia premiérových slovenských a koprodukčných filmov v roku 2017 na stranách 24-25).

V uvedených číslach sú započítané len výsledky z Únie filmových distribútorov.

V údajoch za rok 2017 nie sú zahrnuté: návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal na bezplatné projekcie českých a slovenských filmov v 29 slovenských mestách 35 000 divákov a k nim sa pridalo 15 000 divákov, ktorí navštívili filmové večery Letného kina Bažant Kinematograf na bratislavskej Magio pláži, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu) a ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

Ako sa bude dariť domácim filmov roku 2018 môžeme zatiaľ len hádať pretože prvá domáca premiéra je naplánovaná až na 1. marca. Vtedy sa divákom predstaví novinka Martina Šulíka Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018) s Jiřím Menzelom a držiteľom Európskej filmovej ceny Petrom Simonischekom v hlavných úlohách.

KINÁ

V roku 2017 bolo v prevádzke 152 kín s 249 plátnami (v roku 2016 to bolo 145 kín so 241 plátnami). Z toho bolo 97 jednosálových kín s 26 383 sedadlami, 20 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 80 sálami a 12 385 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 821 sedadlami, 21 letných kín s 22 167 sedadlami, 9 alternatívnych priestorov s 1 090 sedadlami: Mestské kultúrne stredisko-FK Kassandra (Bánovce nad Bebravou), A4 - priestor súčasnej kultúry (Bratislava), FK Kamel (Bratislava), Satori stage (Bratislava), Klub Bombura (Brezno), FK Vasmacska-Jókaiho divadlo (Komárno), FK Priestor (Lučenec), Kino Pocity (Prešov), Stanica (Žilina) a Autokino Orava s 85 parkovacími miestami.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 472 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Na jar roku 2017 bolo zatvorené digitalizované jednosálové Kino X v Stupave.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

K 31. decembru 2017 bolo na Slovensku technológiou D-cinema digitalizovaných 189 kinosál v 93 kinách a 3 letné kiná (185 kinosál v 90 kinách a 3 letné kiná v roku 2016). V 100 digitalizovaných kinosálach – z toho 36 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

24 viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2017 digitalizovaných 100% kinosál. Z 97 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2017 v prevádzke bolo digitalizovaných 68,04%. Počet digitalizovaných 1-sálových kín (66) sa už asi výrazne nezvýši nakoľko v roku 2017 žiadalo o podporu (ale nezískalo ju) len kino Hutník v Podbrezovej.

(podrobnosti pozrite v tabuľke Kiná na Slovensku k 31. decembru 2017)

V rokoch 2010 – 2017 Audiovizuálny fond (AVF) finančne podporil digitalizáciu 79 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 374 490 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D-cinema bez podpory AVF, z takmer stovky jednosálových sa to podarilo len ôsmim – Bánovce nad Bebravou, Bratislava (Klap), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava, Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok. Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu Kino Kultúra v Ružomberku a budú nasledovať ďalšie.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo do konca roku 2017 podporených 23 žiadostí na digitalizáciu: divadlo Pôtoň Bátovce, kiná Múzeum SNP Banská Bystrica, Dom kultúry Bošany, A4 Bratislava, Filmový klub Bytča, Diamant Dudince, Poľana Hriňová, kino Tabačka Košice, Akropola Kremnica, Družba Margecany, FK a kino Mestská scéna Martin, Tatra Nitra, Ostražica Nižná, kino Nováky, Osveta Očová, KaSS Prievidza, kino Apollo Rožňava, Jašík Turzovka, Tatra Vráble, Stanica Žilina-Záriečie, mobilné letné kiná Kinematograf a Kinematograf 2 Bratislava a letné kino Vranov nad Topľou. Celkovo AVF podporil v rokoch 2013 – 2017 digitalizáciu 23 kín technológiou E-cinema HD sumou 273 200 eur (priemer 11 878 EUR na žiadosť). Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014-2017 bolo podporených 30 žiadostí celkovou sumou 509 750 eur (priemer 16 992 EUR na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna ale i na rezervačný systém vstupeniek.

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010-2017 bola 3 182 440 eur.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001.

Z letných kín premieta len z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

K 31. decembru 2017 bolo v prevádzke 21 letných kín (19 v roku 2016). Okrem 3 letných kín digitalizovaných technológiou D-cinema (Galanta, Košice, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 6 letných kinách. V mestách Krupina, Pezinok, Podhájska, Senec a Senica si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina a Trnovce ho mali zapožičaný z kina Primáš v Myjave. Ďalších 26 letných kín (z toho 9 v Bratislave) premietalo zadarmo a preto nie sú zahrnuté v štatistike. V roku 2017 boli v prevádzke i dve autokiná – Shopping Palace v Bratislave a Autokino Orava v Námestove, ktoré vyberalo i vstupné.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 806 kinosál v 1 126 kinách v 680 mestách v 43 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2017 25 kín v osemnástich mestách (25 kín v devätnástich mestách v roku 2016): V roku 2017 vypadlo zo siete Europa Cinemas kino X v Stupave, ktoré ukončilo prevádzku a pribudlo kino Úsmev v Košiciach. A z roku 2016 zostali v sieti bratislavské kiná Kino Film Europe, Mladosť, Nostalgia a kino Lumière, kiná v Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Martine (Strojár), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Stupave (kino X), Trenčíne (Artkino Metro) a miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, Bratislave, Dunajskej Strede, Košiciach, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna +MAX) a v Žiline.

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

I v roku 2017 patrili k najvýznamnejším udalostiam roka medzinárodné filmové festivaly Art Film Fest v Košiciach, MFF Cinematik v Piešťanoch, MFF Bratislava a i vďaka Industry Days sa k nim pridal MFFK Febiofest v Bratislave.

25. ročník medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest (www.artfilmfest.sk) sa konal už po druhý raz v Košiciach. Tentoraz v dňoch 16. - 24. júna 2017. Program zahŕňal 21 programových sekcií. 177 filmov z 51 krajín celého sveta odpremietali na 263 projekciách. Hlavnú cenu, Modrého anjela za najlepší film, získala dráma Glory (Slava, BG/GR, 2016, r. Kristina Grozeva, Petar Valchanov). Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon porota udelila slovenskej herečke Dominike Morávkovej za film Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová), laureátmi ocenenia Modrý anjel za hlavný mužský herecký výkon sa stali Baldur Einarsson a Blaer Hinriksson za úlohy vo filme Kamenné srdce (Hjartasteinn, DK/IS, r. Guðmundur Arnar Guðmundsson) a cenu Modrý anjel za najlepšiu réžiu získala Valeska Grisebach za Western (Western, DE/BG/AT, 2017).

Porota hraných filmov udelila i dve špeciálne ocenenia – filmu Pustovníci (Die Einsiedler, DE/AT, 2016, r. Ronny Trocker) a Barbore Bobulovej za herecký výkon vo filmoch Čisté srdcia (Cuori puri, IT, 2017, r. Roberto De Paolis) a Po vojne (Dopo la guerra, FR/IT, r. Annarita Zambrano).

Divácku cenu Televízie JOJ Cinema, ktorá bola zameraná na európske filmy, získala snímka Špina.

V medzinárodnej súťaži krátkych filmov zvíťazil hraný film O pôvode strachu (On the Origin of Fear, ID, 2016, r. Bayu Prihantoro Filemon).

Udelené boli i tradičné ocenenia Hercova misia (Magda Vášáryová, Ondřej Vetchý) a Zlatá kamera (Jan Hřebejk, Dušan Trančík).

V dňoch 23. – 26. júna 2017 sa v pôvodnom mieste konania Art Film Festu, v Trenčianskych Tepliciach konal Park Film Fest (www.parkfilmfest.sk). Na Most slávy pribudli dve tabuľky s menami držiteľov ocenenia Umelcova misia – Miroslav ŽbirkaTatiana Pauhoffová. Ocenenie Za kamerou získali český režisér a producent Ondřej Trojan a slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi a Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice poľský režisér Krzysztof Zanussi.

V hlavnej súťaži Jej pohľad, venovanej ženám - režisérkam zvíťazil slovenský film Piata loď. Ocenenie Zlaté oko si prevzala jeho režisérka Iveta Grófová. V sekcii študentských filmov "Veľké nádeje" zvíťazila Nádherná bytosť (Szép Alak, HU, 2016, r. Hajni Kis), ktorá získala ocenenie Zlatá žaba.

V dňoch 12. – 17. septembra 2017 sa v Piešťanoch v siedmich kinosálach a premietacích priestoroch konal 12. MFF Cinematik (www.cinematik.sk). V programe bolo 104 filmov, z toho 91 dlhometrážnych.

Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka s názvom Meeting Point Europe, ktorý vyberajú kritici zo šestnástich krajín Európy, získala kontroverzná snímka Raw (Grave, FR/BE/IT, 2016, r. Julia Ducournau).

Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získala Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff), Cenu primátora mesta Piešťany si odniesol Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo) a Cena divákov získal film Umenie milovať (Sztuka kochania – Historia Michaliny Wisłockiej, PL, 2017, r. Maria Sadowska).

19. medzinárodný filmový festival Bratislava (www.iffbratislava.sk) sa konal v dňoch 96. novembra 2017. Projekcie boli i v Malackách (kino Záhoran), Modre (kino Mier) a Senci (kino Mier).

Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix odniesol film Chlapi neplačú (Muškarci ne plaču, BA/SI/HR/DE, 2017, r. Alen Drljević). Cenu pre najlepšieho režiséra získal Soleen Yusef za film Dom bez strechy (Haus ohne Dach (DE, IQ, QA, 2016), Cenu za najlepší ženský herecký výkon získala Laetitia Dosch za film Paula (Jeune Femme, FR/BE, 2017, r. Léonor Serraille) a film získal aj Cenu Študentskej poroty. Cenu za najlepší mužský herecký výkon si odniesol Navid Mohammadzadeh za film Bez dátumu, bez podpisu (Bedoune Tarikh, Bedoune Emza, IR, 2017, r. Vahid Jalilvand) a tento film získal Cenu poroty FIPRESCI. Cena za najlepší dokument patrí snímke Meteory (Meteorlar, NL/TR, 2017, r. Gürcan Keltek) a v súťaži krátkych filmov zvíťazili Ostrovy (Les Iles, Francúzsko, 2017, r. Yann Gonzalez). Zvláštne uznanie poroty súťaže krátkych filmov si odniesli Amatéri (Amateurs, IN, 2016, r. Naveen Padmanabha).

Ocenenie MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii si osobne prevzal popredný európsky herec a osobitý režisér Jean-Marc Barr a Laureátom ocenenia MFF Bratislava a držiteľom pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy v roku 2017 sa za dlhoročnú umeleckú tvorbu stala významná slovenská herečka Božidara Turzonovová.

24. medzinárodný filmový festival Febiofest (www.febiofest.sk) sa konal od 2. marca do 7. apríla 2017 v jedenástich mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Levice, Martin, Poprad, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava). Diváci mohli vidieť 122 snímok na 235 projekciách.

Hlavnú cenu v Súťaži krátkych filmov krajín V4 a Divácku cenu získala dokumentárna esej O sestre (SK, 2016, r. Barbora Sliepková).

Zvláštne uznanie poroty získali dva poľské filmy – hraný Kŕč žuvacieho svalu (Szczękościsk, PL, 2016, r. Kordian Kądziela) a dokument Tri rozhovory o živote (Trzy rozmowy o życiu, PL, 2016, r. Julia Staniszewska).

Cenu poroty Medzinárodnej asociácie filmových klubov Don Quijot získal poľský animovaný film Debut (Debiut, PL, 2016, r. Katarzyna Kijek). Zvláštne uznania udelila táto porota krátkym filmom Dialóg (Dialogue, HU, 2016, r. Gábor Fabricius) a Fuck the Cancer! (AT, 2016, r. Thomas Renoldner).

Na 10. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča (www.festanca.sk), ktorý sa konal od 29. júna do 2. júla 2017 v Žiline, získal Hlavnú cenu Anča Award film Nekonečne boľavé oči (Sore Eyes for Infinity, FI, 2016, r. Elli Vuorinen) a Zvláštne uznanie si odniesol film Bábiky neplačú (Toutes les poupées ne pleurent, CA, 2017, r. Fréderick Tremblay). Ďalšie ocenenia získali: Anča Student Award – Penelope (EE, 2016, r. Heta Jäälinoja), Anča Student Award – Zvláštne uznanieSpolubývajúci (Roomates, US, 2016, r. Jamie Wolfe), Anča Music Video Award – The Unnatural (CL, 2016, r. Marcos Sánchez), Anča Music Video - Zvláštne uznanieSex Bruise (US, 2016, r. Conor Grebel), Anča Kids´ Award – Vtáčik a húsenica (The Little Bird and the Catterpillar, CH, 2017, r. Lena Von Dohren) a Game Days Pitching Session Zoja autorov Ivana a Peťa Galdíkovcov.

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

8. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) sa 6. apríla 2018, vďaka zvýšenej produkcii v posledných rokoch po zmene štatútu, po druhý raz odovzdávali nie za obdobie dvoch rokov, ale len za filmovú tvorbu roku 2017. Najlepším hraným filmom sa stala Čiara (SK/UA, r. Peter Bebjak). Z trinástich nominácií (v kategóriách najlepší hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, masky, ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Kristína Kanátová, mužský herecký výkon v hlavnej: Tomáš Maštalír a vo vedľajšej úlohe: Andy Hryc) si odniesli ocenenia ešte Peter Bebjak za réžiu, Marek Kráľovský za strih, Viktor Krivosudský za zvuk, Slavo Solovic za hudbu a Tomáš Maštalír za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Druhý najvyšší počet ocenení získala Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová), ktorá mala 10 nominácií na Slnko v sieti v kategóriách hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, ženský herecký výkon v hlavnej úlohe: Vanessa Szamuhelová a získala ocenenia za scenár (Iveta Grófová a Marek Leščák), najlepší kameramanský výkon (Denisa Buranová) a pre najlepšieho architekta – scénografa (Denisa Buranová, Iveta Grófová, Miroslav Král, Iva Němcová). Po jednej cene získali filmy Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka) Katarína Štrbová Bieliková za kostýmy, Únos (SK, 2017, r. Mariana Čengel Solčanská) Martin Jankovič a Zuzana Paulini za masky, Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma) Zuzana Kronerová za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) Judit Bárdos za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský) – Robert Roth za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

Cenu za najlepší dokumentárny film získala Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff) a za najlepší animovaný film epizóda Ocko Hrdina (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová) zo seriálu Websterovci. Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si prevzali filmoví architekti Viliam J. GruskaRoman Rjachovský.

Neštatutárnu Divácku cenu Slnko v sieti získalo Spievankovo a kráľovná Harmónia (SK, 2017, r. Diana Novotná).

28. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2016 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: osobnosť slovenskej animácie a priekopník bábkového filmu František Jurišič,

Hraná filmová tvorba pre kiná: Martin Štrba za kameru vo filme Masaryk (CZ/SK, 2016, r. Julius Ševčík).

V kategórii Televízna dramatická tvorba sa porota rozhodla cenu Igric neudeliť.

Filmová a televízna dokumentárna tvorba: Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo),

Animovaná tvorba: Vanda Raýmanová za réžiu animovaného seriálu Drobci (SK, 2016, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss),

Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Zuzana Mauréry za postavu učiteľky Márie Drazdechovej vo filme Učiteľka (SK/CZ, 2016, r. Jan Hřebejk),

Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Ivan Romančík za postavu Jána v študentskom filme Manžel Ján s rodinou (SK, 2016, r. Pavol Čižmár).

Tvorivé prémie získali: Stanislav Párnický za réžiu filmu Zázračný nos (SK/CZ, 2016) za televíznu dramatickú tvorbu,

Peter Hledík za réžiu dokumentárneho cyklu Zlatá lýra (SK, 2016) a Erik Praus za réžiu dokumentu Zem, ktorá hľadá svoje nebo (SK, 2016) v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba,

Martina Mikušová za réžiu filmu Chilli (SK, 2016) a Jan Bubeníček za réžiu filmu Smrteľné historky (Smrtelné historky, CZ/SK, 2016) v kategórii animovaná tvorba,

Zuzana Kronerová za postavu archivárky Mariky Kovačičovej vo filme Červený kapitán (SK/CZ/PL, 2016, r. Michal Kollár) a Anna Šišková za postavu Márie Horváthovej v seriáli Tajné životy II (SK, 2016, r. Ján Sebechlebský) v kategórii Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele,

Marián Geišberg za postavu Eda Burgera vo filme Červený kapitán a Vladimír Jedľovský za postavu psychológa Jozefa Valenta v seriáli Tajné životy II v kategórii Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele. Špeciálne uznanie poroty získal Ladislav Chudík za postavu farára Janetku vo filme Červený kapitán.

Za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu získali tvorivé prémie:

Jana Bučka za réžiu dokumentárneho filmu PRVÁ: Izabela Textorisová (SK, 2016, r. Jana Bučka) a Juraj Nvota za réžiu dokumentárneho filmu Masky: Juraj Steiner (SK, 2016, r. Juraj Nvota).

Porota sa rozhodla neudeliť tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku.

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali Pavol Čižmár za réžiu filmu Manžel Ján s rodinou za hranú filmovú a televíznu tvorbu, Pavel Smejkal a Peter Zakuťanský za réžiu dokumentu Iná Hudba (SK, 2016) za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu a Eva Sekerešová za réžiu animovaného filmu Jahodové dni (SK, 2016) v kategórii animovaná tvorba.

Zvláštne uznanie producentovi si prevzal Rozhlas a televízia Slovenska s prihliadnutím na dokumentárny cyklus Zlatá lýra.

25. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2016 boli udelené na základe hlasovania v ankete členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský dlhometrážny hraný, aj koprodukčný film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2016, získala snímka Učiteľka režiséra Jana Hřebejka, cenu za najlepší slovenský dlhometrážny dokumentárny film, ktorý mal premiéru v kinách v roku 2016 získal dokument Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš) a cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získala Zuzana Mojžišová.

Cenu za najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2016 získal Saulov syn (Saul fia, HU, 2015, r. Laszlo Nemes). Za distribúciu tohto filmu získala cenu spoločnosť Film Europe Media Company.

Na 18. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet získal Cenu za najlepší slovenský dokument český film slovenskej režisérky Český Alláh (CZ, 2017, r. Zuzana Piussi).

Grand Prix za najlepší film na 18. medzinárodnom festivale horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto získal film Sloboda pod nákladom.

Asociácia slovenských kameramanov (ASK) v spolupráci s Literárnym fondom udelila ocenenia Kamera 2007. Získali ich – za hraný film Martin Žiaran za film Čiara, za krátky film Timotej Križka za film Duet z poviedkového filmu DOGG (SK, 2017, r. Jonáš Karásek, Enrik Bistika, Slavomír Zrebný, Vilo Csino), za televízny seriál Martin Rau za televízny seriál Za sklom (SK, 2016, r. Peter Bebjak, Róbert Šveda, Zuzana Marianková, Michal Blaško), za dokumentárny film Anna Smoroňová za krátky film IKONY - Štvorec vs. Kruh (SK, 2016, r. Kristína Leidenfrostová), za študentský film Michal Fulier za film Yours (SK, 2016, r. Pavol Čižmár) a v kategórii reklama a videoklip Denisa Buranová za reklamu Baťa Insolia. Cenu za celoživotné dielo získal „najsvetovejší zo slovenských kameramanov“ Igor Luther a Cenu za technologický prínos si prevzal významný rodák zo Slovenska Ivan Puťora.

V roku 2017 boli po prvý raz udelené i Ceny Asociácie slovenských strihačov (ASFS) za filmy vyrobené v rokoch 2015-2016. Ocenenia získali – Viera Čákanyová, Maroš Šlapeta, Matej Beneš, Peter Morávek za strih hraného filmu Koza (SK/CZ, 2015, r. Ivan Ostrochovský), Marek Kráľovský za strih dokumentárneho filmu Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo), Peter Sedláčik za strih študentského filmu Strach (SK/CZ, 2015, r. Michal Blaško) a Róbert Karovič za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe za PRVÁ: Zora Jesenská (SK, 2015, r. Róbert Šveda). Cenu za celoživotné dielo získal in memoriam strihač Maximilián Remeň.

Počas roka 2017 bolo v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko desiatok domácich cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Tibor Búza – Cena ministra kultúry SR za rok 2016 za výrazný osobnostný vklad a prínos k inštitucionálnemu rozvoju RTVS, k stabilizácii slovenského audiovizuálneho prostredia aj v medzinárodnom producentskom kontexte, k efektívnej prezentácii

Lujza Garajová-SchramekováCena v kategórii herečka roka – 18. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Iveta Grófová Hlavná cena v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu snímky Piata loď – 22. Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2017

Martin Huba – cena Identifikačný kód Slovenska 2017

Jana Hubinská – cena Identifikačný kód Slovenska 2017

Michal Hudák Cena v kategórii herec roka – 18. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Vladimír Ješina Rad Bieleho dvojkríža II. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Ján Koleník – Najobľúbenejší herec – televízna anketa Telkáč roka

Milan Kňažko – Cena Sieň slávy – 18. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Jozef Kroner Pribinov kríž I. triedy in memoriam – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Zuzana Kronerová Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Juraj Lexman – Cena Petra Mihálika

Albert MarenčinVýročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu za rok 2016

Tomáš Maštalír – Krištáľové krídlo za rok 2017 za výnimočný herecký výkon vo filme Čiara

Zuzana Mauréry – víťaz kategórie umenie a kultúra – anketa Slovenka roka týždenníka Slovenka a RTVS.

Zuzana MauréryKrištáľové krídlo za rok 2016 – v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie udelené 29. 1. 2017

Zuzana Mauréry – Najobľúbenejšia herečka – televízna anketa Telkáč roka

Dominika Morávková – Modrý anjel za najlepší ženský herecký výkon za film Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) – 25. Art Film Fest Košice

Tereza Nvotová – Krištáľové krídlo za rok 2017 – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie.

Tereza Nvotová Špeciálne ocenenie pre mladých tvorcov do 35 rokov v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu filmu Špina – 22. Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2017

Stanislav Párnický – Cena ministra kultúry SR za rok 2016 za dlhodobý mimoriadne významný režijný prínos v oblasti audiovízie prostredníctvom veľkého počtu úspešných diel hranej filmovej a televíznej tvorby, za dlhoročné pedagogické pôsobenie, ktorým spoluformoval nové generácie audiovizuálnych tvorcov

Tatiana Pauhofová cena Umelcova misia – Park Film Fest Trenčianske Teplice

Zuzana Piussi – Cena Za kamerou – Park Film Fest Trenčianske Teplice

Dušan Trančík – Zlatá kamera – 25. Art Film Fest Košice

Božidara Turzonovová – pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Pamätná dlaždica súvisí s ocenením za dlhoročnú umeleckú tvorbu, ktorú jej udelil MFF Bratislava 2017.

Magda Vášáryová – Cena Hercova misia – 25. Art Film Fest Košice

Ilja Zeljenka Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Martin Žiaran – Krištáľové krídlo za rok 2017 – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli úspešné nielen u domácich divákov, keď na ne prišlo takmer 1,5 milióna divákov, ale i na festivaloch v zahraničí. A s výnimkou Benátok vybrali slovenské filmy do svojho programu všetky najprestížnejšie festivaly a z mnohých z nich si filmy a ich tvorcovia doniesli i ocenenia. A keď k tomu pripočítame Európsku filmovú cenu pre najlepšiu herečku vyzerá to tak, že rekordný rok 2017 bude veľmi ťažké prekonať.

Slovenské filmy boli v roku 2017 uvedené na festivaloch v Rotterdame: Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová)Vlk z Královských Vihohrad (CZ/SK, 2016, r. Jan Němec), Berlíne: Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) – Krištáľový medveď za najlepší film prehliadky Generation Kplus, Cez kosti mŕtvych (Pokot, PL/DE/SE/CZ/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik) – Strieborný medveď – Cena Alfreda Bauera, Masaryk (SK/CZ, 2016, r. Julius Ševčík) v sekcii Berlinale Special a Marta Prokopová sa zúčastnila Berlinale Talents. Na MFF v Cannes bol film Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) uvedený v sekcii Un Certain Regard a Atlantída, 2003 (SK, 2017, r. Michal Blaško), ktorú vybrali do sekcie Cinéfondation. Katarína Krnáčová bola slovenským zástupcom v programe European Film Promotion Producers on the Move. Na 52. MFF Karlovy Vary (Česko) boli uvedené v hlavnej súťaži filmy Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka) – Veľká cena – krištáľový glóbus a Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak) – Cena za réžiu pre Petra Bebjaka, v súťaži dokumentárnych filmov Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo)Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák), v súťaži Na východ od Západu Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský), v sekcii Prvé podanie Atlantída, 2003, v sekcii České filmy 2016-2017 sa predstavili filmy Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma), Červená (CZ/SK, 2017, r. Olga Sommerová), Lichožrúti (Lichožrouti, CZ/SK/HR, 2016, r. Galina Miklínová), Masaryk, Out, Piata loď, Cez kosti mŕtvych a Špina a v tematickej sekcii Ľudia od vedľa boli uvedené Slepé lásky (SK, 2008, r. Juraj Lehotský). Pripravovaný film Petra Kerekesa Cenzorka získal Cenu Works in Progress. Na 70. MFF Locarno (Švajčiarsko) mala svetovú premiéru Sloboda (Freiheit, DE/SK, r. Jan Speckenbach), ktorá bola uvedená i na 33. MFF vo Varšave (Poľsko) spolu s filmom Nina – Cena FIPRESCI a krátkym animovaným filmom 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kożuch, Boris Šima). Krátky film Magic Moments (SK, 2016, r. Martina Buchelová) mal svetovú premiéru v súťaži na MFF Toronto (Kanada), kde bola v programe i Nina. Zo 16. ročníku festivalu Tribeca, New York (USA) si odniesol Bohdan Sláma cenu za najlepší scenár v kategórii zahraničných filmov za Babu z ľadu a Učiteľka (SK/CZ, 2016, r. Jan Hřebejk) získala Zvláštne uznanie poroty SIGNIS na 41. MFF Hongkong.

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) nominovala na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film Čiaru. Českou národnou nomináciou bola Baba z ľadu a poľskou film Cez kosti mŕtvych.

Na Európsku filmovú cenu SFTA prihlásila hraný film Piata loď Ivety Grófovej a dokument Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff).

Do prestížneho výberu 51 najlepších titulov európskej kinematografie uplynulého roka sa dostali až tri slovenské filmy. Učiteľka (hoci nebola národnou nomináciou SFTA), česká nominácia Baba z ľadu a poľská nominácia Cez kosti mŕtvych.

Alexandra Borbély, maďarská herečka slovenského pôvodu, získala Európsku filmovú cenu za najlepší ženský herecký výkon vo filme O tele a duši (Teströl és lélekröl, HU, 2017, r. Ildikó Enyedi).

K najžiadanejším a najoceňovanejším dlhometrážnym filmom v roku 2017 patrili Cez kosti mŕtvych, Čiara, Piata loďŠpina.

Film Cez kosti mŕtvych po Striebornom medveďovi z Berlína získal ocenenia na 42. Festivale poľských filmov Gdynia (Poľsko) za najlepšiu réžiu a najlepšie masky a Agnieszka Mandat-Grabka dostala Cenu pre najlepšiu herečku na 62. MFF Valladolid (Španielsko), Hlavnú cenu na Fantasia International Film Festival Montreal (Kanada), Katarzyna Lewińska získala Európsku filmovú cenu pre Najlepšiu európsku kostýmovú výtvarníčku.

Čiara sa po cene za najlepšiu réžiu na 52. MFF Karlovy Vary vydala na festivalovú púť a získala napríklad Grand Prix a Cenu mladej poroty na 18. FF Arras (Francúzsko) a cenu pre najlepšieho architekta na 53. MFF Chicago (USA).

Piata loď po zisku Krištáľového medveďa na Berlinale získala Hlavnú cenu za najlepší film roku - ex aequo s Vtedy v Nemecku... (Es war einmal in Deutschland..., DE, 2017, r. Sam Garbarski) a Klient (Forushande, IR/FR, 2016, r. Asghar Farhadi) na 4. MFF Silk Road, Fuzhou a Xi'an, Čína a Cenu Austrálskeho združenia filmových kritikov (AFCA) za najlepší dlhometrážny film (spolu s filmom Špina) na 5. Česko-slovenskom filmovom festivale v Austrálii – Melbourne, Canberra, Perth, Sydney, Grand Prix a cenu za Najlepší film podľa mládežníckej poroty na 21. FF Black Nights Tallinn – JUST FILM, Estónsko.

Špina získala Cenu pre najlepší celovečerný hraný film v súťažnej sekcii prvých a druhých hraných filmov Meeting Point na 62. MFF Valladolid (Španielsko), Cenu Austrálskeho združenia filmových kritikov (AFCA) za najlepší dlhometrážny film (spolu s filmom Piata loď) na 5. Česko-slovenskom filmovom festivale v Austrálii – Melbourne, Canberra, Perth, Sydney, Cenu mladej poroty a Cenu divákov na 30. Exground Filmfest, Wiesbaden (Nemecko), či cenu Golden Lynx (Zlatý rys) za najlepší dlhometrážny hraný film na 13. FEST - Festival Novos Realizadores / Novo Cinema (Noví režiséri / Nové filmy), Espinho (Portugalsko).

5 October (SK/CZ, 2016, r. Martin Kollar) získal Cenu Pavla Kouteckého za celovečerný dokument na 11. Cenách Pavla Kouteckého (Praha, Česko), Červená Grand Prix na 54. Medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha (Česko), Lichožrúti Cenu detskej poroty – Berounský medvídek v rámci Trilobit – ocenenia Českého filmového a televízneho zväzu FITES (Česko), Nina Bronzovú pyramídu za najlepší prvý alebo druhý hraný film režiséra na 39. MFF Káhira (Egypt), Po strništi bos (CZ/SK, 2017, r. Jan Svěrák) Cenu divákov na 27. Filmovom festivale Cottbus (Nemecko), S tebou ma baví Slovensko (SK, 2016, r. Pavol Barabáš, Róbert Šveda) Bronzovú cenu na 4. Medzinárodnom festivale filmov o turizme Baku (Azerbajdžan), Sedem hriechov civilizácie (SK, 2016, r. Ľubomír Viluda, Ivan Kršiak) Platinum Award v kategórii dlhometrážnych dokumentárnych filmov a Gold Award za najlepší zvuk na MFF World Documentary Awards v Indonézii.

Z krátkych a stredometrážnych filmov v roku 2017 získali ocenenia napríklad Atlantída, 2003 – Cenu za najlepší scenár a Cenu študentskej poroty na 40. Filmovovom festivale Poitiers (Francúzsko) a Hlavnú cenu v súťaži krátkych hraných filmov na 27. Filmovom festivale Cottbus (Nemecko). Animovaný Fongopolis (SK, 2013, r. Joanna Kożuch) získal Špeciálne uznanie v kategórii Mimo Poľska ex aequo s filmom Czerń (JP/PL, 2016, r. Tomasz Popakul) na Festivale poľskej animácie O!PLA. Nesmrteľný les (SK, 2017, r. Erik Baláž) jednu z hlavných cien - víťazný film v kategórii Krásy prírody na 43. MFF Ekofilm Brno (Česko). Skúška (SK, 2016, r. Gregor Valentovič) získala cenu za najlepší hraný film na 1. BEAST International Film Festival, Porto (Portugalsko), The Swan (SK, 2017, dir. Jonáš Karásek) získal na Canada Shorts Film Festival štyri ocenenia – Hlavnú cenu za najlepší krátky film, Najlepší medzinárodný film, Najlepšia réžia, najlepšie sci-fi a Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová) Cenu poroty na 10. Festivale animovaných filmov Piccolo (Taliansko).

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. Z 12 zahraničných ocenení ich najviac získala Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš) – napr. Grand Prix z 22. Horského festivalu Lądek-Zdroj (Poľsko, z 2. Ulju Mountain Film Festival International, Ulsan (Kórejská republika) a z 5. MFF T-film Ostrava 201 (Česko) i Čestné uznanie na Medzinárodnom festivale horského filmu Tegernsee (Nemecko), Germany alebo Best Mountain Culture Film na 20. medzinárodnom festivale horských filmov (VIMFF), Vancouver (Kanada).

Na 46. Lubušskom filmovom lete v Lagowe (Poľsko) získal Bronzové hrozno film Cez kosti mŕtvych.

10. marca 2018 sa po 25. raz udeľovali výročné filmové ceny Český lev za rok 2017.

Slovenské koprodukčné filmy mali 51 nominácií – Baba z ľadu 15, Po strništi bos 13, Křižáček 9, Špina 8, Záhradníctvo: Rodinný priateľ (Zahradnictví: Rodinný přítel, CZ/SK/PL, 2017, r. Jan Hřebejk) 4 a snímky 8 hláv šialenstva (8 hlav šílenství, CZ/SK, 2017, r. Marta Nováková), Červená, Mečiar (SK/CZ, 2017, r. Tereza Nvotová), Svět podle Daliborka a Záhradníctvo: Dezertér (Zahradnictví: Dezertér, CZ/SK/PL, 2017, r. Jan Hřebejk) mali po jednej nominácii. Mimo týchto filmov získali nominácie ešte dvaja slovenskí tvorcovia: Martin Štrba – kamera vo filme Milada (CZ, 2017, r. David Mrnka), František Lipták – filmová scénografia (spolu s Aurelom Klimtom a Martinom Velíšekom) vo filme Lajka (CZ, 2017, r. Aurel Klimt) a Peter Bebjak režíroval nominovanú televíznu minisériu Spravedlnost (CZ, 2017).

Najviac ocenení získala Baba z ľadu (6) – najlepší film, réžia (Bohdan Sláma), scenár (Bohdan Sláma), najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Zuzana Kronerová), najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Pavel Nový), najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Petra Špalková). Nasledoval film Po strništi bos (3) – najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Oldřich Kaiser), najlepšia kamera (Vladimír Smutný) a zvuk (Jakub Čech, Claus Lynge) a po jednom Českom levovi získali filmy Červená (najlepší dokument), Špina – najlepší strih (Jiří Brožek, Michal Lánský, Jana Vlčková) a Křižáček – najlepšia hudba (Irena a Vojtěch Havlovci).

Z neslovenských filmov získali slovenskí tvorcovia ocenenie animovaný film Lajka za najlepšiu filmovú scénografiu (Aurel Klimt, Martin Velíšek, František Lipták) a za najlepší televízny film alebo minisériu Spravedlnost (r. Peter Bebjak).

Neštatutárne ceny získali – za najlepší filmový plagát a cenu filmových fanúšikov film Po strništi bos a Cenu Magnesia za najlepší študentský film Atlantída, 2003.

27. januára 2018 boli odovzdané 8. ceny českej filmovej kritiky za rok 2017. S jednou výnimkou všetky ocenené filmy vznikli v koprodukcii so Slovenskom – Špina – najlepší film, Richard Müller: Nepoznaný najlepší dokument, Křižáček – najlepšia réžia (Václav Kadrnka), Baba z ľadu – najlepší scenár (Bohdan Sláma), najlepší ženský herecký výkon (Zuzana Kronerová), Masaryk – najlepší mužský herecký výkon (Karel Roden), 8 hláv šialenstva najlepší audiovizuálny počin (Anna Krtičková, Marta Nováková), Cena Innogy pre objav roku – Tereza Nvotová za film Špina.

Na 30. festivale českých filmov Finále Plzeň (20.-26. 4. 2017) získala Zlatého ledňáčka za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film snímka Ja, Olga Hepnarová (Já, Olga Hepnarová, CZ/PL/SK/FR, 2016, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb) a Zlatého ledňáčka za najlepší dokument

5 October.

Počas roka 2017 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien,

z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Bebjak – Cena za réžiu – 52. MFF Karlovy Vary (Česko)

György Kristóf – Cena za najlepšiu réžiu za film Out – 16. Festival európskeho filmu Cinedays, Skopje (Macedónsko)

Zuzana Kronerová – najlepšia herečka – Bridge of Arts – 3. medzinárodný festival motivačného filmu a športu Rostov na Done (Rusko)

Zuzana Kronerová – najlepšia herečka – Sachalinský medzinárodný filmový festival „Kraj sveta“ Južno-Sachalinsk (Rusko)

Matej Mináč a Patrik Pašš Medaila Raoula Wallenberga, ktorú udeľuje Medzinárodná nadácia Raoula Wallenberga, za šírenie posolstva slušnosti vo sfilmovaných príbehoch o záchrancovi detí, Sirovi Nicholasovi Wintonovi.

Vanessa Szamuhelová – Cena mesta Zlín – za najlepší detský herecký výkon v kategórii hraného filmu pre deti za úlohu Jarky vo filme Piata loď – 57. Filmfest Zlín (Česko)

Vanessa Szamuhelová – Cena za najlepší herecký výkon za film Piata loď – 14. Filmový festival Nisa v nemecko-česko-poľskom pohraničí

Emília Vášáryová – Trilobit za stvárnenie hlavnej úlohy vo filme Marka Škopa Eva Nová (SK/CZ, 2015, r. Marko Škop) ocenenie Českého filmového a televízneho zväzu FITES (Česko)

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Slovenský filmový ústav (SFÚ, www.sfu.sk) je jedinou štátnou organizáciou pôsobiacou v oblasti audiovízie v Slovenskej republike. SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo-obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii;

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada, komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

Prijatím nového zákona o audiovízii sa okruh činností SFÚ rozšíril. Medzi nové úlohy patrí predovšetkým vedenie zoznamu slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, vedenie zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečovanie činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti. Aplikácia nových zákonných ustanovení v praxi si vynútila zmeny a doplnenia organizačnej štruktúry SFÚ, ktoré nadobudli účinnosť k 1. 1. 2016.

1. roku 2017 SFÚ realizoval prioritné projekty Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích filmových materiálov, Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí, Vedecká a výskumná činnosť, Týždeň slovenského filmu (v spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou a Rozhlasom a televíziou Slovenska), 147. riadne zasadnutie Eurimages na Slovensku a Informačný systém SK CINEMA. Ďalej sa realizoval projekt v rámci bilaterálnej spolupráce na základe poverenia Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR – Dni ruského filmu v Bratislave.

Národný projekt Digitálna audiovízia sa realizoval od roku 2011 v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti – Prioritná os 2, Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Slovenský filmový ústav ho realizoval v spolupráci s partnerom, ktorým je Rozhlas a televízia Slovenska. K fyzickému ukončeniu projektu, t. j. ukončeniu realizácie aktivít projektu došlo k 30. novembru 2015, kedy boli všetky merateľné ukazovatele úspešne naplnené, a finančnému ukončeniu projektu došlo k 22. júnu 2016, čím bol projekt celkovo ukončený. Od 23. júna 2016 sa dostal do obdobia udržateľnosti, ktorá bude trvať 5 rokov od ukončenia projektu, počas ktorých sa SFÚ zaviazal ročne zdigitalizovať minimálne 50 filmových objektov. Udržateľnosť projektu Digitálna audiovízia za SFÚ zabezpečujú najmä pracovníci oddelenia Digitálna audiovízia (DA) v priestoroch digitalizačného pracoviska. Uvedené pracovisko bolo vybudované v prvej polovici roku 2014 a vytvára komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V období roka 2017 v ňom bolo zdigitalizovaných 72 filmových objektov (animovaných, dokumentárnych, hraných, spravodajských filmov).

Významnou udalosťou roku 2017 bolo v poradí 147. a zároveň historicky prvé zasadnutie Rady fondu Eurimages na Slovensku. Bratislavského zasadnutia sa zúčastnili zástupcovia 38 európskych krajín a Kanady, ako prvej neeurópskej členskej krajiny fondu, vrátane výkonného riaditeľa Roberta Ollu a prezidentky Rady Európy Eurimages Catherine Trautmann. Počas zasadnutia sa medzi 27 filmových projektov prerozdelilo 7 104 340 eur.

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ďalej MK SR) – ku koncu roka 2017 bol celkový počet záznamov v systéme 555 994, čo predstavuje nárast o 21 879 záznamov za rok 2017. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk. Ten bol spustený v roku 2013 a za rok 2017 sa v ňom uskutočnilo 186 147 vyhľadávaní.

Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR

V roku 2017 pokračoval dlhodobý projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR zameraný na oblasť konzervovania a reštaurovania, ktorý sa začal realizovať v roku 2004 a bol kontinuálne podporovaný vládou SR od roku 2006. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ z triacetátu a nitrocelulózy na polyester. Kompletná výroba 35 mm filmových materiálov prebiehala vo Filmových laboratóriách Ateliérov Bonton Zlín. Práce prebiehali pod špeciálnym odborným dohľadom pracovníkov oddelenia filmového archívu SFÚ.

Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí (projekt schválený MK SR) – tento projekt od roku 2009 realizuje Národné kinematografické centrum. V roku 2017 sa napĺňal v aktualizovanej verzii pre obdobie rokov 2016 – 2018 s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Jeho cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu. Súčasťou projektu je od roku 2014 aj zastupovanie SR v Kinematografickom fonde Rady Európy Eurimages.

Nosnými podujatiami projektu boli aj v roku 2017 prezentácie na medzinárodných filmových trhoch EFM Berlín, Marché du film Cannes a na MFF Karlove Vary.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.

Jeho hlavnou úlohou je sústreďovanie a poskytovanie komplexných aktuálnych informácii, štatistík a informačných služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, propagácia a prezentácia slovenského filmu doma a v zahraničí. Činnosť NKC svojim zameraním najmä na aktuálnu tvorbu a produkciu slovenských audiovizuálnych diel je tak prirodzeným doplnkom aktivít FA, zameraných najmä na archiváciu, katalogizáciu a sprístupňovanie audiovizuálneho dedičstva. NKC od roku 2009 zabezpečuje realizáciu prioritného projektu Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na Ministerstvo kultúry SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke www.aic.sk, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.aic.sk/slovakfilms).

V súvislosti s prezentáciou slovenskej kinematografie na medzinárodných filmových fórach AIC zhromažďovalo a spracovalo podklady pre výrobu propagačných materiálov o súčasnej situácii slovenskej audiovízie (napr. Slovenské filmy 16 – 17 / Slovak Films 16 – 17).

SFÚ v zmysle §21 bod (1) písmeno u) zákona o audiovízii č.40/2015 Z.z. „zabezpečuje činnosť informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie“. V súvislosti so schválením nového programu Kreatívna Európa na roky 2014 – 2020 (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1295/2013 z 11. decembra 2013) vznikla 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovensko. Do nej sa začlenili predchádzajúce kancelárie Kultúrny kontaktný bod a MEDIA Desk. Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov. (Viac pozri kapitola PODPROGRAM MEDIA).

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière. V súčasnosti kino premieta v štyroch kinosálach s digitálnou projekčnou technológiou v štandardoch DCI s kapacitou K1 (195 miest), K2 (79), K3 (36) a K4 (44). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií. V roku 2017 prišlo do kina 107 387 divákov, čo predstavuje 57-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (14 465 knižných jednotiek, 208 CD nosičov, 1 997 scenárov a 2 386 archivovaných periodík) a mediatéka (25 901 filmov, z toho 3 481 slovenských).

SFÚ od roku 2000 vydáva mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk. V roku 2017 už po piaty raz vyšlo aj jedno špeciálne anglické číslo Film.sk.

Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s ASFK filmologický časopis Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom.

V oblasti edičnej produkcie SFÚ vydal v roku 2017 štyri publikácie: Neviditeľné dejiny dokumentaristov Rudolfa Urca, publikáciu Nemecká jeseň v nadväznosti na niekoľkomesačnú rovnomennú prehliadku v Kine Lumière, v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov esej vo forme listu Vyjsť z temnoty, ktorý francúzsky filozof a historik umenia Georges Didi-Huberman adresuje maďarskému režisérovi Lászlóovi Nemesovi a SFÚ participoval aj na vydaní knihy Martina Palúcha Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989 z vydavateľstva Drewo a Srd.

SFÚ v roku 2017 získal aj dôležité osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré vydáva Centrum vedecko-technických informácií na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Z filmových titulov vydal SFÚ DVD nosiči film Zabudnite na Mozarta (CS, 1985, r. Miloslav Luther), 2-DVD Čarovný svet animovaného filmu v spolupráci so spoločnosťou ALEF Film & Media Group, taliansko-slovenskú verziu DVD s filmom Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (CS, 1964), prezentovaným na Univerzite Sapienza v Ríme, a 5-DVD kolekciu s desiatimi dielmi dokumentárneho cyklu PRVÁ. Významným počinom bolo vydanie blu-ray kolekcie Best of Viktor Kubal s filmami Zbojník Jurko (1976), Krvavá pani (1980) a s výberom tvorcových krátkych animovaných diel.

SFÚ pokračuje v uzatváraní licenčných zmlúv na predaj televíznych vysielacích práv. V roku 2017 boli uzatvorené zmluvy na vysielanie celovečerných hraných filmov s Rozhlasom a televíziou Slovenska, TV Markíza, TV JOJ, Českou televíziou, televíziou CSFilm a so spoločnosťou R+L, s.r.o., zabezpečujúcou vysielanie regionálnej televízie TV RAJ, pre držiteľa licencie Raj Production, s.r.o. Pokračovala aj zmluvná spolupráca s televíziou TA3 pri vysielaní týždenníkov (Týždňov vo filme z rokov 1957, 1958, 1967, 1968). Pokračovala i spolupráca s televíziou Markíza v rámci internetovej služby VOYO formou Subscription Video on Demand (SVOD) a so spoločnosťou O2 Czech Republic a.s. v rámci služieb Video on Demand. Vybrané slovenské filmy z archívu SFÚ teda diváci mohli sledovať vo videotéke na www.o2tv.cz a www.voyo.markiza.sk. V roku 2017 nadobudli účinnosť licenčné zmluvy k 116 filmom.

K najnáročnejším úlohám roka 2017 patrila príprava a stanovenie podmienok obchodnej verejnej súťaže na licencovanie TOP filmov pre slovenské teritórium, v zmysle záverov pracovného stretnutia konaného v SFÚ 1. 3. 2017 za účasti generálnych riaditeľov a riaditeľov štyroch najväčších slovenských vysielateľov (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, TA3), ktoré inicioval generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR. Ponuku TOP 45 filmov tvoria predovšetkým filmy umiestnené v rebríčkoch najsledovanejších filmov v rokoch 2012 až 2016 a žánrovo najčastejšie licencované tituly – rozprávky.

SFÚ každoročne participuje aj na výrobe nových slovenských filmov, a to vstupom do koprodukčných projektov. Ako koprodukčný partner zvyčajne poskytuje archívne filmové materiály.

Základné slovenské filmy archivované v SFÚ predstavujú k 31. 12. 2017 spolu celkovú metráž 3 728 138 metrov (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a fondoch SFÚ, predstavuje spolu 21 121 169 metrov filmového materiálu.

PODUJATIA SO SLOVENSKÝM FILMOM V ZAHRANIČÍ

Okrem organizovania a spoluorganizovania väčšiny domácich podujatí spomínaných v kapitole DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY, propagoval SFÚ slovenskú kinematografiu v roku 2017 aj na filmových podujatiach v zahraničí. Medzi najvýznamnejšie zahraničné podujatia propagujúce slovenskú kinematografiu v roku 2017 patrili: MFF Rotterdam kde bol film Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) v sekcii Bright Future, 67. MFF Berlín (Nemecko) kde okrem účasti Slovenska na EFM film Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) získal cenu Krištáľový medveď pre najlepší film v súťažnej sekcii Generation Kplus a Cez kosti mŕtvych (PL/DE/CZ/SE/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik) získal cenu Strieborný medveď – cena Alfreda Bauera. V medzinárodnej premiére bol uvedený i Masaryk (SK/CZ, 2016, r. Julius Ševčík). MFF Vilnius – Kino Pavasaris (Litva), 17. goEast Wiesbaden (Nemecko), 8. Anifilm Třeboň (Česko), Filmfest Zlín (Česko), prehliadka Stretnutie so slovenskou kultúrou v španielskej Seville, MFF Cannes (Francúzsko) kde okrem filmového trhu Marché du film boli slovenské filmy zastúpené i v sekcii Un certain regard – Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) a v súťaži krátkych filmov Cinéfondation mala svetovú premiéru Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško). V rámci prestížneho programu European Film Promotion Producers on the Move malo Slovensko po ročnej absencii opäť svoje zastúpenie, producentku Katarínu Krnáčovú (produkčná spoločnosť Silverart).

Záujem o slovenské filmy prejavili aj 19. Kino na hranici, Cieszyn (Poľsko) a Český Tešín (Česko) i 30. Finále Plzeň (Česko) kde ich bolo uvedených 25

V programe 52. MFF Karlovy Vary (Česko) bolo uvedených 13 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak – hlavná súťaž, Cena za réžiu), Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský – súťaž Na východ od Západu), Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka – hlavná súťaž, Veľká cena – Krištáľový glóbus), Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák – súťaž dokumentárnych filmov), Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo – súťaž dokumentárnych filmov). V sekcii Ľudia od vedľa bol uvedený film Slepé lásky (SK, 2008, r. Juraj Lehotský) a v sekcii Prvé podanie bol uvedený krátkometrážny film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško). SFÚ bol na karlovarskom festivale aj spoluorganizátorom podujatia Pitch & Feedback určeného pre vybrané projekty v štádiu vývoja.

43. Letná filmová škola Uherské Hradište (Česko) so sekciami Hostia: Magda Vášáryová a Hostia: Miro Remo, 46. Lubušské filmové leto Lagow (Poľsko), 5. česko-slovenský filmový festival v austrálskych mestách Melbourne, Canberra, Sydney a Perth, 10. Central and Eastern European Film Festival „CinEast“ (Luxembursko), 21. MFDF Jihlava (Česko), 33. Filmový festival Varšava (Poľsko) odkiaľ si film Nina (SK, 2017, r. Juraj Lehotský) odniesol Cenu FIPRESCI, Cine Europa Manila a ďalšie mestá (Filipíny), MFF Toronto (Kanada), MFF Káhira (Egyt) s ôsmymi slovenskými filmami, FF Cottbus (Nemecko) a rok 2017 uzavrelo významné podujatie so slovenským filmom Rencontres du Cinéma Slovaque et d'Europe Centrale v Cran Gévrier (Francúzsko)

TELEVÍZIA

Podiel sledovanosti slovenských vysielateľov sa z roka na rok znižuje. V roku 2017 mali Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so svojimi dvoma kanálmi (Jednotka a Dvojka) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, TV JOJ, Plus, WAU a TA3 63,59% podiel počas celého dňa (65,5% v roku 2016, 66,6% v roku 2015, 68,0% v roku 2014, 69,7% v roku 2013, 71,3% v roku 2012, 72,7% v roku 2011, 74,2% v roku 2010, 86,3% v roku 2009) a 72,48% v prime time (74,0% v roku 2016, 75,0% v roku 2015, 75,3% v roku 2014, 77,0% v roku 2013, 78,3% v roku 2012, 78,9% v roku 2011, 79,7% v roku 2010, 87,8% v roku 2009).

Počas roka 2017 bolo na Slovensku podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu (www.rvr.sk) v platnosti 223 licencií na televízne vysielanie (226 v roku 2016), z toho 11 na multiregionálne vysielanie (ktoré môže prijímať viac ako 30% a menej ako 80% obyvateľov), 14 licencií na regionálne vysielanie (ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30% obyvateľov), 38 licencií na lokálne vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov a 160 licencií na digitálne televízne vysielanie.

Registrovaných bolo aj 168 držiteľov registrácie retransmisie (168 v roku 2016), z toho 144 na prevádzkovanie retransmisie v káblových distribučných sieťach (KDS, IPTV), 11 systémom MMDS, 2 systémom MVDS, 3 prostredníctvom GSM a UMTS a 8 prostredníctvom vysielačov DVB-T.

Na začiatku roka 2017 skupina Markíza opustila voľne šírené terestriálne vysielanie, čo spôsobilo okamžitý pokles jej sledovanosti, napriek začatiu vypínania „konkurenčných“ českých TV staníc šírených na území SR.

Vedúcu pozíciu v sledovanosti na Slovensku tak prevzala TV JOJ, ktorej sledovanosť v roku 2017 stúpla počas celého dňa zo 14,92% v roku 2016 na 16,42% a v prime time z 20,25% na 22,03%. Druhá skončila TV Markíza s 17,49% podielom na trhu po celý deň (20,0% v roku 2016) a 19,02% v prime time (22,48% v roku 2016). Tretia bola opäť Jednotka (1. kanál RTVS), ktorej sledovanosť stúpla počas celého dňa z 10,8% na 11,48% a v prime time z 13,4% na 14,36%.

Verejnoprávna RTVS je jediným vysielateľom na základe zákona. Jej poslaním je poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania. V roku 2017 vysielala na kanáloch Jednotka a Dvojka. Jednotka – základom jej programovej služby boli v roku 2016 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport. Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.

 


Share/Save/Bookmark

Slovenský filmový ústav hospodáril so ziskom

SFUlogo resizeNapriek náročnosti ekonomickej situácie bol rok 2017 pre Slovenský filmový ústav (SFÚ) úspešný, opakovane dosiahol ziskový hospodársky výsledok. V minulom roku ústav pokračoval v realizácii prioritných projektov, napĺňaní základnej činnosti a podarilo sa mu dosiahnuť aj rekordné čísla. Kino Lumière vlani pokorilo návštevnosť 100 000 divákov a v súlade s aktuálnym trendom zaznamenalo nárast záujmu o domácu kinematografiu. Tento rok v apríli SFÚ oslávi 55. výročie od svojho vzniku.

Čítať celý článok...

Websterovci vychádzajú na DVD

027 resizePočas Vianočných sviatkov uviedla RTVS v premiére nový animovaný seriál Websterovci. Na pôvabnú pavúčiu rodinku je veľmi jednoduché namotať sa. Preto tvorcovia seriálu prichádzajú s DVD, vďaka ktorému si môžete všetkých šesť častí pozrieť kedykoľvek si len zmyslíte.

Čítať celý článok...

Názory študentov FTF VŠMU na filmy Be2Can 4

FilmEuropelogo resizeOrganizátor Be2Can, spoločnosť Film Europe, v spolupráci s pedagógom Michalom Kondrlom z Ateliéru strihovejskladby na FTF VŠMU v Bratislave sa rozhodli po prvýkrát zapojiť do prehliadky, prezentujúcej filmy z festivalov v Benátkach, Berlíne a v Cannes, študentov, ktorých úlohou bolo ohodnotiť filmy z programu Be2Can a napísať na ne svoj názor. Prvými porotcami Ceny študentov Ateliéru strihovej skladby FTF VŠMU na Be2Can sa stali Tomáš Figura, Roman Kelemen, Dominik Reisel, Michal Beránek a Peter Sedláčik. Po zrátaní celkového počtu bodov sa víťazným filmom stal Štvorec švédskeho režiséra Rubena Östlunda. Prinášame vám výber z ich hodnotení.

Čítať celý článok...

Správa o stave slovenskej audiovízie za rok 2016

CreativeEuropeMedialogo resizeSlovenská audiovízia v roku 2016 pokračovala v úspešných trendoch z predchádzajúcich rokov a to takmer v každej z oblastí, ktoré mapuje táto Správa.

 

V legislatíve od 1. januára 2016 nadobudol účinnosť nový Autorský zákon, moderná, flexibilná a skutočne európska právna norma. V oblasti filmovej produkcie vzniklo 26 filmov, z toho väčšina v majoritnej slovenskej produkcii, a polovica filmov boli debuty, čo iba svedčí o tom, že audiovizuálne prostredie na Slovensku je otvorené pre vstup nových autorov. Minoritné koprodukcie vznikli v drvivej väčšine v koprodukcii s českými spoločnosťami a s českými autormi, považujeme to za úplne prirodzenú situáciu. Slovenská a Česká republika sú stále veľmi blízkymi a previazanými audiovizuálnymi trhmi s minimálnym jazykovým obmedzením (najmä čo sa týka češtiny na Slovensku). V hranej tvorbe sme zaznamenali vznik tematicky a umelecky profilových filmov (Učiteľka, Masaryk), ale i žánrových filmov (Červený kapitán – divácky najúspešnejší slovenský film roka, v otváracom víkende zaznamenal 36 328 divákov, čo je historicky najvyšší počet medzi slovenskými hranými filmami v ére samostatného Slovenska. 12 dlhometrážnych dokumentov prináša rovnakú žánrovú a tematickú pestrosť – od umelecky ambizióznych filmov ako 5 October, alebo Diera v hlave až po žánrové filmy (futbal, folklór, filmy o Tatrách). Pozitívne je, že verejnoprávna RTVS sa naďalej intenzívne podieľa na vzniku nových slovenských filmov a stala sa bezpochyby najväčším slovenským producentom audiovizuálnych diel.

 

Najdôležitejším partnerom slovenských spoločností je Audiovizuálny fond, v roku 2016 rozdelil v rámci podpory audiovizuálnej kultúry 7 433 688 eur (nárast o 918 788 eur). Ak sa pozrieme na filmovú produkciu, tak film, ktorý vznikol bez podpory z AVF, je skôr výnimkou, a to platí aj v mnohých iných oblastiach podpory. Pozitívnou správou sú tiež prvé projekty, podporené v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu (Marco Polo 2, producent The Weinstein Company); schéma tak začala plniť svoju najdôležitejšiu funkciu – urobiť Slovensko atraktívnejším pre veľké medzinárodné produkcie.

 

Pozitívne zmeny sme zaznamenali v oblasti kinodistribúcie. Nárast počtu divákov (5 667 071 divákov predstavuje o 22,81 % viac oproti roku 2015) a nárast hrubých tržieb (29 023 501 EUR, nárast o 22,32 %) je skutočne masívny posun a svedčí jednak o tom, že na Slovensku sa zlepšuje ekonomická situácia a začína sa napĺňať potenciál, ktorý kinodistribúcia na Slovensku má a tiež o tom, že klasická distribúcia ešte zďaleka nie je mŕtva.

 

V neposlednom rade sme tiež zaznamenali najlepší výsledok slovenských spoločností v rámci podpory z programu Kreatívna Európa, podprogram MEDIA. Celková podpora 1 034 420 eur je najvyššia od roku 2003, kedy sa Slovensko stalo členským štátom programu.

 

Slovenská audiovízia v roku 2016 potvrdila svoju aktuálnu pozíciu - je stabilizovaná a štandardná, a čo je najdôležitejšie, domáca tvorba je čoraz viac atraktívna aj pre divákov (a to najlepšie, čo sa týka návštevnosti slovenských filmov, ešte iba príde v roku 2017). Možno by bolo načase vyjsť zo zabehaných koľají (Audiovizuálny fond – RTVS – českí partneri) a poobzerať sa po svete, hlavne čo sa týka koprodukčných partnerov. Podľa výsledkov v roku 2016 na to slovenská audiovízia potenciál rozhodne má.

 

Vadimír Štric

Vedúci kancelárie

Creative Europe Desk Slovensko







LEGISLATíVA

 

Od 1. januára 2016 je účinný Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (v znení zákona č. 185/2016 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Nový autorský zákon je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nepredstavuje prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Zákon zároveň zabezpečuje vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Posilnená bola i miera vymožiteľnosti práv v prípade ich porušenia. Zákon zabezpečuje nositeľom práv aj širokej verejnosti primeranú kontrolu nad organizáciami kolektívnej správy, ktoré spravujú práva a peniaze autorov a iných nositeľov práv.

 

1. januára 2016 nadobudol účinnosť i zákon č. 278/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom zákona je podporiť vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, uľahčiť prístup osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a v súlade s európskou legislatívou rozšíriť obmedzenia vo vzťahu k mediálnej komerčnej komunikácii týkajúcej sa cigariet a tabakových výrobkov aj na elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.

 

Dňa 13. januára 2016 schválila vláda Slovenskej republiky návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2018. Hlavným cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva SFÚ, ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2013 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2015, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2016 – 2018.

 

V zmysle plnenia úlohy vyplývajúcej z bodu B.1. uznesenia vlády č. 16 z 9. januára 2013 k návrhu aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2013 – 2015 bola na rokovanie vlády predložená Správa o plnení úloh vyplývajúcich z aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva v Slovenskej republike na roky 2013 – 2015 (ďalej len „správa“). Správa popisuje jednotlivé fázy procesu obnovy audiovizuálneho dedičstva, ktorými sú inventarizácia, diagnostika, ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie, ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú, činnosť SFÚ v rámci jednotlivých fáz obnovy v sledovanom období (roky 2013 – 2015) a stav obnovy k 31. decembru 2015. Správa tiež stručne popisuje projekt Digitálna audiovízia a jeho merateľné ukazovatele a projekt SK CINEMA, ktoré úzko súvisia a nadväzujú na Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, pretože len obnovené filmové materiály môžu byť následne zdigitalizované. Správa bola vypracovaná v úzkej spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ako príspevkovou organizáciou štátu finančnými vzťahmi napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Dňa 30. júna 2016 vláda na svojom rokovaní uvedený materiál vzala na vedomie.

 

Minister kultúry Marek Maďarič predložil na rokovanie vlády SR návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho cieľom je finančne stabilizovať verejnoprávne vysielanie na Slovensku, zaviesť nezávislý a transparentný systém ustanovovania úhrady, oslobodiť najslabšiu sociálnu skupinu od povinnosti platiť úhrady, znížiť administratívnu záťaž platiteľov úhrady, a v neposlednom rade poskytnúť poslucháčom a divákom obsahovú protihodnotu za zvýšené úhrady. Rokovanie vlády Slovenskej republiky sa uskutočnilo dňa 17. augusta 2016, pričom vláda Slovenskej republiky rokovanie o návrhu zákona prerušila.

 

Uznesením vlády SR číslo 332 zo 17. augusta 2016  bol schválený návrh zmeny a doplnenia Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru.

 

Uznesením vlády SR číslo 19 z 11. januára 2017 vláda SR vyslovila súhlas s uzatvorením Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) Slovenskou republikou. Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) je reakciou na zmeny vo filmovej produkcii, ktoré prinieslo posledné štvrťstoročie. Nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel, k výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni. Dohovor predstavuje revidovanú verziu Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý bol prijatý 2. októbra 1992 a na Slovensku platil od 1. mája 1995. Dohovor za filmové dielo označuje „dielo akejkoľvek dĺžky a na akomkoľvek nosiči, najmä filmové dielo hrané, animované a dokumentárne, ktoré vyhovuje ustanoveniam vzťahujúcim sa na filmový priemysel platným v každej z dotknutých zmluvných strán a ktoré je určené na premietanie v kinosálach“.

 

Zástupcovia desiatich krajín – Holandsko, Grécko, Luxembursko, Malta, Nórsko, Portugalsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko – podpísali dohovor 30. januára 2017 počas MFF Rotterdam.

 

 

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

 

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szus-dama.sk) v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva (www.zsssvba.sk) v Bratislave ponúka odbory scénické výtvarníctvo a animovaná tvorba, Stredná umelecká škola v Trenčíne (www.sustn.sk) a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene (www.ssuszv.sk) odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba.

 

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (www.fmk.sk), Katedra intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Od školského roku 2014/2015 je možnosť študovať i vzdelávací program s názvom Akadémia filmovej tvorby a multimédií (www.vsftam.sk) v Bratislave. Tento neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program nenahrádza bakalárske štúdium, nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

 

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (www.fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (www.fdu.aku.sk) sa študujú odbory Divadelné umenie a Filmové umenie a multimédiá. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je Mgr. art. Ľubomír Viluda ArtD. a vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky PhDr. Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2015/2016 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 41 študentov a 1 doktorand a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 21 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2016 celkom 36 filmov (64 v roku 2015).

 

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Jej dekanom je prof. Ondrej Šulaj.

V súčasnosti prebieha výučba v desiatich študijných programoch:

1. Dramaturgia a scenáristika (Bc. stupeň) a Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu tvorba (Mgr. a ArtD. stupeň): Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca doc. Alena Bodingerová, ArtD.),

2. Študijný program: Filmová a televízna réžia (Bc. stupeň), Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu tvorba (Mgr. a ArtD. stupeň); Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci ateliéru Mgr. art. Robert Šveda, ArtD.),

3. Študijný program: Dokumentárna tvorba; Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca ateliéru prof. Ingrid Mayerová, ArtD.),

4. Študijný program: Animovaná tvorba; Ateliér animovanej tvorby (vedúca ateliéru doc. Eva Gubčová, ArtD.),

5. Študijný program: Kameramanská tvorba a fotografia; Ateliér kameramanskej tvorby a fotografie (vedúci katedry prof. Ján Ďuriš, ArtD.),

6. Študijný program: Strihová skladba (Bc. stupeň), Strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň); Ateliér strihovej skladby (vedúca ateliéru prof. Darina Smržová, ArtD.),

7. Študijný program: Zvuková skladba (Bc. stupeň), Strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň); Ateliér zvukovej skladby (vedúci ateliéru prof. Peter Mojžiš, ArtD.),

8. Študijný program: Produkcia a distribúcia filmového umenia a multimédií (Bc. stupeň), Produkcia a manažment umení (Mgr. stupeň); Katedra produkcie a distribúcie (vedúci katedry doc. Ján Oparty ArtD.),

9. Študijný program: Umelecká kritika a audiovizuálne štúdiá (Bc. stupeň), Audiovizuálne štúdiá (Mgr. stupeň, PhD. stupeň); Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca katedry doc. Katarína Mišíková, PhD.).

10. Študijný program: Vizuálne efekty; Ateliér vizuálnych efektov (vedúci ateliéru prof. Ľudovít Labík, ArtD.).

 

K 31. októbru 2016 študovalo na FTF VŠMU 287 študentov, z toho 9 zahraničných. 170 študentov študovalo na bakalárskom, 98 na magisterskom a 19 na doktorandskom stupni (z toho 6 v externej forme štúdia). V školskom roku 2015/2016 skončilo štúdium FTF VŠMU 118 absolventov (62 bakalárov, 48 magistrov a 3 doktorov umenia). V školskom roku 2015/2016 bolo na FTF VŠMU dokončených 240 filmových projektov.

 

FTF VŠMU sa i v roku 2016 spolupodieľala na organizovaní pätnástich festivalov a prehliadok, workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr.: 6. ročník Visegrad Film Forum, Týždeň slovenského filmu, 13. Bienále animácie Bratislava – Medzinárodný festival animovaných filmov pre deti, Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl, či workshopy Kino v analógovom veku, Súčasná záznamová technika a mikroporty.

 

V dňoch od 19. do 22. októbra 2016 sa uskutočnil 20. ročník Festivalu študentských filmov Áčko 2016, ktorý organizuje FTF VŠMU. Všetky hlavné ocenenia si odniesli snímky študentov FTF VŠMU. Cenu za najlepší film získal Manžel Ján s rodinou (SK, 2016., r. Pavol Čižmár), Cenu Literárneho fondu za najlepší hraný film Skúška (SK, 2016, r. Gregor Valentovič), za dokumentárny film Váš vojak a brat (SK, 2016, r. Veronika Kalužáková) a za animovaný film Chilli (SK, 2016, r. Martina Mikušová), Cenu LITA za najlepšiu réžiu získal film O sestre (SK, 2016, r. Barbora Sliepková) a za najlepší scenár Jozef dnes doma nebude (SK, 2016, r. Boris Šlapeta).

 

Cenu Filmaari za najlepšiu kameru získal Michal Ďuriš za film Cesta (SK, 2016, r. Michal Ďuriš). Cenu Coppermedia za najlepší zvuk si odniesol Vahe Grigorjan za film Škandinávia (SK, 2016, r. Katarína Kočanová) Cenu poroty za najlepší strih Martin Piga za film Triptych (SK, 2016, r. Matúš Ryšan, Ondrej Hraška, Michal Ďuriš).

Filmy študentov FTF VŠMU získali v roku 2016 dovedna 35 ocenení – 14 v zahraničí a 21 na domácich festivaloch. Napríklad film Balada o Šimonovi a Tereze (SK, 2015, r. Martin Hnát) postúpil spomedzi rekordných 1 749 prihlásených titulov v kategórii zahraničných hraných filmov do semifinále 43. ročníka Študentských Oscarov. Strach (SK/CZ, 2015, r. Michal Blaško) získal cenu za najlepší krátky film na 21. 21. MFF Vilnius Kino Pavasaris (Litva) a jeho kameraman Adam Mach si odniesol cenu Asociácie francúzskych kameramanov Caméflex-AFC Award zo štvrtého ročníku rovnomenného festivalu v Paríži (Francúzsko). Na Fest Anča – Medzinárodnom festivale animovaného filmu v Žiline v Slovenskej súťaži zvíťazila a Anča Slovak Award získala Mila Fog (SK, 2015, r. Marta Prokopová) a Čestné uznanie si odniesol Braček jelenček (SK, 2015, r. Zuzana Žiaková).

Ďalšie ocenenia nájdete v kapitole Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí.

 

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2016 AVF podporil 19 projektov, v celkovej výške 56 400 EUR (v roku 2015 to bolo 12 filmových projektov, v celkovej výške 43 720 EUR). Podporu z AVF získal i 20. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2016 a 3 publikácie (v celkovej sume podpory 10 500 EUR).

 

Štvrtý projekt, podporený v rámci edičnej činnosti  bol projekt s názvom Obrazy extrémizmu, hlavná riešiteľka Eva Filová (5 000 EUR). Nejedná sa o klasickú publikáciu ale o vydanie DVD so sprievodným vzdelávacím textom v brožúrke. Súčasná podpora je určená len na prípravu DVD a brožúrky. Samotná výroba a distribúcia majú prebehnúť až v druhej fáze (FTF bude opäť žiadať o podporu z AVF).

 

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom ONLINE LEXIKÓN SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH TVORCOV – dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

 

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je súčasťou časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino - Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré bolo 8. septembra 2016 digitalizované technológiou D-Cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov.

 

1. cenu na 11. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2016 získal animovaný film Pirátske obchodovanie (SK, 2016, r. Peter Kološ) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava. Táto škola usporiadala v roku 2016 i 1. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl.

 

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže audiovizuálnej a multimediálnej tvorby Zlatá klapka, v ktorej sa po štvrtý raz udeľovali ceny. Tentoraz už v šestnástich kategóriách.

 

Ďalšie ocenenia študentských filmov nájdete v kapitolách Ocenenia slovenských filmov a tvorcov na Slovensku a Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí.

 

 

FILMOVÁ PRODUKCIA

 

 Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. Po rekordných 28 slovenských a koprodukčných filmoch v roku 2015 ich v roku 2016 vzniklo len o dva menej. 8 z nich bolo so 100% slovenským podielom a doplnilo ich 5 majoritných a 9 minoritných koprodukcií. V štyroch prípadoch bol podiel nákladov 50/50. Až pre pätnásť režisérov boli nakrútené filmy ich samostatným dlhometrážnym debutom. Dva filmy však nakrútila dvojica režisérov takže debutov bolo len trinásť. Domáca tvorba roku 2016 priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a prilákala do kín najviac divákov za posledné roky.

 

Z 12 hraných filmov k najúspešnejším patrili Učiteľka (SK/CZ, 2016, r. Jan Hřebejk) – nadčasová dráma na tému pokrytectva, zbabelosti, strachu a manipulácie odohrávajúca sa v 80. rokoch minulého storočia, ktorá získala cenu za herecký výkon pre Zuzanu Mauréry na MFF Karlovy Vary a bola predaná do distribúcie do 14 krajín sveta a Masaryk (SK/CZ, 2016, r. Julius Ševčík) - životopisný film o diplomatovi Janovi Masarykovi, ktorý získal 12 českých a 8 slovenských národných filmových cien. Najviac divákov však prilákala do kín adaptácia knihy Dominika Dána, triler Červený kapitán (SK/CZ/PL, 2016, r. Michal Kollár). Režijný debut úspešného scenáristu Ondreja Šulaja Agáva (SK, 2016) vznikol na námety druhej kapitoly románu Agáty spisovateľa Ladislava Balleka a odohráva sa pred februárom 1948. Pirko (SK/CZ, 2016, r. Lucia Klein Svoboda, Petr Klein Svoboda) je sociálna dráma o osude dievčaťa prepusteného po dovŕšení plnoletosti z detského domova. Nezávislá existenciálna dráma Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii (SK, 2016, r. Róbert Fiľo) bola po Fontáne pre Zuzanu 3 (SK/CZ, 1999, r. Dušan Rapoš) druhým slovenským hraným filmom nakrúteným v angličtine.

 

Šesť hraných filmov (tri v roku 2015) vzniklo v minoritnej koprodukcii. Film pre deti a mládež z prostredia parkuristov Ani vo sne! (Ani ve snu!, CZ/SK/BG, 2016, r. Petr Oukropec), pokračovanie úspešnej rozprávky Anjel Pána 2 (Anděl Páně 2, CZ/SK, 2016, r. Jiří Strach), ktoré v Čechách videlo vyše milióna divákov, životopisná dráma Ja, Olga Hepnarová (Já, Olga Hepnarová, CZ/PL/SK/FR, 2016, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb) o poslednej žene odsúdenej v Československu na trest smrti, romantická komédia Bezva ženská na krku (CZ/SK, 2016, r. Tomáš Hoffman), trpká komédia na tému manželských vzťahov Teória tigra (Teorie tygra, CZ/SK, 2016, r. Radek Bajgar) a posledný autobiografický film jedného z predstaviteľov československej novej vlny Jana Němca Vlk z Královských Vinohrad (CZ/SK, 2016).

 

V roku 2016 vzniklo i dvanásť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (13 v roku 2015). 5 October (SK/CZ, 2016, r. Martin Kollar) - príbeh muža, ktorý sa vydá na cestu bez cieľa potom ako sa dozvie, že mu možno ostáva iba pár mesiacov života, dokument o tragédii Rómov a Sinti v Druhej svetovej vojne Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff), pripomenutie víťazstva na ME vo futbale 1976 a úspechu súčasnej reprezentácie Finále (SK, 2016, r. Dušan Milko, Palo Korec), film zachytávajúci spoločné turné rockovej skupiny a folklórneho súboru IMT Smile a Lúčnica: Made in Slovakia (SK, 2016, Palo Janík), Okhwan na ceste za slobodou (SK/CZ, 2016, r. Marek Mackovič) – príbeh muža, ktorý na bicykli prešiel 192 krajín s cieľom zjednotiť Kóreu, Profesionálna cudzinka (SK, 2016, r. Anna Grusková) o spisovateľke a aktivistke Irene Brežnej, ktorá v roku 1968, na prahu svojej dospelosti, emigrovala so svojou rodinou, intímny rez do života speváka Richarda Müllera na pozadí jeho koncertného turné s kapelou Fragile Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo), Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš) o najstaršej generácii tatranských nosičov, ktorí zásobujú vysokohorské chaty, Tatry, nový príbeh (SK, 2016, r. Michal Romeo Dvořák), ktoré chcú do našich veľhôr prilákať mladšieho, skôr mestského diváka, pohľad na stav spoločnosti cez zákulisie prezidentskej kampane Ťažká voľba (SK/CZ, 2016, r. Zuzana Piussi) a Zem, ktorá hľadá svoje nebo (SK, 2016, r. Erik Praus) - príbeh jednej horehronskej obce a jej obyvateľov, ktorý je i reflexiou sociálnej a ekonomickej reality súčasného Slovenska.

 

Domácu dokumentárnu tvorbu roku 2016 dopĺňa jedna minoritná koprodukcia: Trabantom do posledného dychu (Trabantem do posledního dechu, CZ/SK, 2016, r. Dan Přibáň) o polročnej dobrodružnej výprave z Austrálie až do Thajska.

 

V roku 2015 vznikol Lokalfilmis (SK, 2015, r. Jakub Kroner) - prvý slovenský dlhometrážny animovaný film po dlhých 35 rokoch. Rok 2016 vrátil animovanú tvorbu do každoročnej reality. Vznikli dve minoritné koprodukcie Lichožrúti (Lichožrouti, CZ/SK/HR, 2016, r. Galina Miklínová) a Smrteľné historky (Smrtelné historky, CZ/SK, 2016, r. Jan Bubeníček) s minimálnym slovenským tvorivým podielom. Po prvý raz nebola udelená ani národná filmová cena Slnko v sieti za rok 2016 v kategórii najlepší animovaný film, pretože sa neprihlásil dostatočný počet filmov.

 

V roku 2016 vznikol ešte jeden titul uvedený v distribúcii - stredometrážny dokument Život v oblakoch (SK, 2016, r. Erik Baláž) z prostredia Vysokých Tatier. Dlhometrážny dokument o konflikte na východnej Ukrajine Mir vam (SK, 2016, r. Juraj Mravec ml.) a filmová esej o živote, smrti a možnom návrate Päť životov (SK, 2016, r. Jaroslava Panáková), Cooltúra (SK, 2016, r. Miro Remo) - úsmevný, ironický, ale zároveň i vážny film o zmysle a stave slovenskej cooltúry a Sedem hriechov civilizácie (SK, 2016, r. Ľubomír Viluda, Ivan Kršiak) rozprávajúci o strete dvoch odlišných svetov a civilizačných hriechov, ktoré nezvratne ovplyvňujú naše životy putujú len po festivaloch.

 

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych a stredometrážnych filmov. Napríklad hrané Manžel Ján s rodinou (SK, 2016, r. Pavol Čižmár), Skúška (SK, 2016, r. Gregor Valentovič), na MFF Rotterdam uvedený film Záhradníci (SK/NL, 2016, r. Mira Fornay), dokumenty Bajka (SK, 2016, r. Lucia Nimcová), Genpatsu (SK/JP, 2016, r. Lenka Králiková Hashimoto), Hotel Úsvit (SK, 2016, r. Mária Rumanová) uvedený v súťaži na IDFA, Iná hudba (SK, 2016, r. Pavel Smejkal, Pavel Zakuťanský), Parlika (SK, 2016, r. Sahraa Karimi), Rozhovory (SK, 2016, r. Paula Ďurinová), Skala útočišťa (SK, 2016, r. Ján Oparty), Váš vojak a brat (SK, 2016, r. Veronika Kalužáková) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad 7-dielny seriál Drobci (SK, 2016, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss), Chilli (SK, 2016, r. Martina Mikušová), Superbia (HU/CZ/SK, 2016, r. Luca Tóth) uvedená v sekcii Semaine de la Critique na MFF v Cannes 2016, a dve epizódy zo seriálu Websterovci s názvami Domáce zvieratko (SK/PL, 2016, r. Katarína Kerekesová) a Vlastná izba (SK/PL, 2016, r. Katarína Kerekesová).

 

Na výrobe 13 dlhometrážnych filmov pre kiná - 6 hraných a 7 dokumentárnych sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej alebo v spolupráci s nezávislými producentmi (pozri kapitolu Televízia). Ocenenia spomínaných i ďalších filmov nájdete v kapitolách Ocenenia slovenských filmov a tvorcov na Slovensku a Ocenenia slovenských filmov a tvorcov v zahraničí.


AUDIOVIZUÁLNY FOND


Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5% príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2% príjmov z reklamy), kiná (1% z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1% príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1% príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5% príjmov za poskytovanie služby).

 

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20% preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

 

V roku 2016 AVF rozdelil na podporu audiovizuálnej kultúry o 918 788 eur viac než v predchádzajúcom roku (7 433 688 eur v roku 2016 a 6 514 900 eur v roku 2015), čo predstavuje medziročný nárast o 14,1%. Počas siedmich rokov AVF podporil už 2 118 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 44 733 366 eur. I vďaka jeho podpornej činnosti sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosť jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

 

V roku 2016 bolo podaných na AVF 594 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry. Počet podporených žiadostí v oblasti audiovizuálnej kultúry stúpol z 331 v roku 2015 na 354 v roku 2016. Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí zostal približne na rovnakej úrovni (59,60% v roku 2016, 60,40% v roku 2015). Uvádzaná štatistika za rok 2016 mapuje stav k 5. februáru 2017.

 

V roku 2016 AVF podporil 3 žiadostí na digitalizáciu technológiou D-cinema – kinosála R miniplexu Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši, kino Scéna 2 v Martine a prírodné kino v Galante - celkovou sumou 71 400 eur.

 

V roku 2016 bola podaná jedna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD – kino Tabačka v Košiciach, ktorú AVF podporil sumou 10 700 eur.

 

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 10 žiadostí – Lumière Bratislava, Mladosť Bratislava, Nostalgia Bratislava, Mostár Brezno, letné kino Centrál Park Podhájska, Klub Revúca, SĽUK Rusovce, Nova Sereď, Hviezda Trnava, Hron Žiar nad Hronom  celkovou sumou 220 850 eur. (Podrobnejšie v kapitole Kiná).

 

Vďaka novelizácii zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a Vyhláške Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o filmovom projekte, ktoré vytvorili podmienky pre poskytovanie finančných prostriedkov formou osobitnej formy dotácie s účelovým určením na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, mohol AVF od roku 2015 poskytovať finančné prostriedky určené na podporu audiovizuálneho priemyslu z osobitného príspevku zo štátneho rozpočtu. Vďaka tomu finančné zabezpečenie nového programu tak nemá žiaden negatívny vplyv na doterajšiu činnosť fondu v jej dominantnom zameraní na podporu audiovizuálnej kultúry. Prvým úspešným filmovým projektom, ktorý sa ako zahraničná produkcia sčasti zrealizoval aj na Slovensku, bol televízny seriál Marco Polo 2, ktorý AVF v roku 2016 podporil sumou 412 599 eur. V roku 2016 získali osvedčenia o registrácii filmového projektu hrané kinematografické diela britsko-rakúsko-nemecký projekt Consider Youself/Maestro a Robin Hood: Origins z produkcie spoločnosti Lionsgate a koprodukčné televízne diela Inšpektor Max z produkcie slovenskej spoločnosti TRIGON PRODUCTION a Mária Terézia z produkcie slovenskej spoločnosti Maya. Celkový predpokladaný objem preinvestovaných prostriedkov na tieto štyri zaregistrované projekty je 22,5 milióna eur.

Do budúcnosti však bude potrebné prehodnotiť niektoré jeho základné podmienky, medzi ktoré patrí najmä limit na investície v sume najmenej 2 milióny eur.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 - podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 - Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR. Finančná podpora má formu dotácie. Jednotková suma podpory v podprograme 2.3 je určená vo výške 1,- EUR za každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie slovenského kinematografického diela uvedeného v zozname slovenských audiovizuálnych diel alebo preukázateľne spĺňajúceho kritériá slovenského audiovizuálneho diela.

Oprávneným žiadateľom o podporu v podprograme 2.3 bol v roku 2016 prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia v SR, ktorý bol zaregistrovaný ako prispievateľ do fondu a nemal evidovaný nedoplatok, uskutočňoval audiovizuálne predstavenia s plateným vstupným, používal na audiovizuálne predstavenia digitálnu premietaciu technológiu D-cinema alebo E-cinema, verejne uviedol v príslušnom kalendárnom roku viac ako 50% z celkového počtu slovenských kinematografických diel zaradených do plánu premiér, ktorý vyhotovuje Únii filmových distributérov SR, poskytoval Únii filmových distributérov SR overené informácie o návštevnosti jednotlivých predstavení s možnosťou následnej kontroly týchto informácií. V roku 2016 AVF v tomto podprograme podporil 38 kín celkovou sumou 217 488 eur.

26. 10. 2016 došlo v podmienkach na udelenie podpory z AVF k nasledujúcej zmene: „verejne uvedie v príslušnom kalendárnom roku viac ako 50% z celkového počtu slovenských kinematografických diel, ktoré mali v tom istom roku distribučnú premiéru alebo obnovenú premiéru v sieti kín v Slovenskej republike.“

 

LITERÁRNY FOND


Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2016 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2015 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 16 úspešných tvorcov čiastkou 11 800 eur a 9 slovenských tvorcov čiastkou 5 450 eurna medzinárodných festivaloch ako napr. Fest Anča – Anča Slovak Award, MFF Cinematik Piešťany – Cena Cinematik.doc, Hory a mesto – cena LF za novátorský prístup k tematike, BAB Bratislava - prémia LF za tvorivý prínos v animovanej tvorbe pre deti, MFF Trenčianske Teplice – Cena Zlatá kamera, Etnofilm Čadca – Cena Martina Slivku, festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF za najlepšie individuálne výkony v hranom, dokumentárnom a animovanom filme (viac o oceneniach nájdete v kapitole Domáce festivaly a prehliadky a na webovom sídle Literárneho fondu). Aj v roku 2016 boli fondom vyplácané príspevky na tvorivú cestu v SR i do zahraničia, ako aj odmeny pre jubilujúcich výkonných umelcov. Nezabudlo sa ani na tých výkonných umelcov, ktorí už nie sú v produktívnom veku, a ktorí sa pre chorobu, starobu alebo iné objektívne príčiny dostali do finančnej tiesne.

 

Výbor sekcie mal v roku 2016 rozpočet v celkovej sume 128 000 eur, z tohto rozpočtu na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol do 31. decembra 2016 sumu 123 580 edur Takmer polovica tejto sumy (54 800 EUR) bola vyplatená 49 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

 

EURIMAGES

 

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová.  Spolu s Arménskom, ktoré sa stalo členom Eurimages od 1. januára 2016, mal Fond na konci roka 37 členských štátov z celkového počtu 47 krajín Rady Európy.

 

V roku 2016 fond podporil počas štyroch zasadnutí 73 hraných, 9 dokumentárnych a 2 animované filmy celkovou sumou 21 221 494 eur. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2016 fond podporil 1 810 európskych koprodukcií v celkovej sume 540 miliónov EUR.

 

V roku 2016 sa uchádzalo o podporu Eurimages 9 slovenských projektov, 4 z nich ju získali:

 

Hraný film Po strnisku bosý (CZ/DK/IT/SK) českého režiséra Jana Svěráka, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný – 11, 84%  podiel má slovenská spoločnosť Novinski s.r.o., 53,58% patrí českej spoločnosti Biograf Jan Svěrák - Production (delegovaný producent Jan Svěrák), 22,67%  dánskej spoločnosti Phoenix Film Investments ApS a 11,92% talianskej spoločnosti Fandango Production. Projekt získal podporu vo výške 170 000 eur.

 

Hraný film Hmyz (CZ/SK) českého režiséra Jana Švankmajera, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný - 20,00% patrí slovenskej spoločnosti PubRes s.r.o. (delegovaná producentka Ľubica Orechovská) a 80,00% českej spoločnosti Athanor s.r.o. Projekt získal podporu vo výške 280 000 eur.

 

Hraný film Zahradnictví II: Dezertér (CZ/SK/PL) českého režiséra Jana Hřebejka, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný - 16,64% patrí slovenskej spoločnosti SOKOL KOLLAR s.r.o., 68,98% českej spoločnosti Fog'n'Desire Films s.r.o. (delegovaný producent Viktor Tauš) a 14,39% poľskej spoločnosti Mental Disorder 4. Projekt získal podporu vo výške 132 000 eur.

 

Hraný film Pivnica (SK/RU/CZ) ruského režiséra Igora Vološina, ktorý je podľa účasti Slovenska majoritný – 45,58% patrí slovenskej spoločnosti FURIA FILM (delegovaná producentka Lívia Filusová), 37,56% ruskej spoločnosti Gate Llc a 16,87% českej spoločnosti 8Heads Productions, s.r.o. Projekt získal podporu vo výške 200 000 eur.

 

Vklad Slovenska do fondu v roku 2016 bol 170 855 eur.

 

V roku 2016 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 782 000 eur.

 

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2016 získalo podporu 38 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

 

KINODISTRIBÚCIA

 

V roku 2016 prišlo do slovenských kín 5 667 071 divákov. Je to o 22,81% viac než v roku 2015 (4 614 507 divákov). V ére samostatného Slovenska prišlo do domácich kín viac divákov len v rokoch 1993 a 1994. Hrubé tržby medziročne vzrástli o 22,32 %. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 29 023 501 eur (23 727 092,05 EUR v roku 2015) čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska. Pritom hranica 20 miliónov EUR bola po prvý raz prekonaná až v roku 2014.

 

Rok 2016 bol však rekordným nielen na Slovensku ale i v rámci Európskej únie. Podľa predbežných informácií Európskeho audiovizuálneho observatória (EAO) prišlo v minulom roku do kín v Európe 1,27 miliardy divákov, čo je najviac od roku 2004.

 

V roku 2016 na Slovensku stúpol i počet predstavení o 18,16% zo 158 280 v roku 2015 na 187 017 v roku 2016 - čo je historicky najvyšší počet v ére samostatnosti. Napriek tomu, že priemerná návštevnosť na jedno predstavenie stúpla o 3,94% z 29,15 divákov v roku 2015 na 30,20 v roku 2016, priemerná cena vstupenky klesla z 5,14 EUR v roku 2015 na 5,12 EUR v roku 2016. Spôsobil to najmä vyšší počet predstavení v digitalizovaných jednosálových kinách, v ktorých je nižšie vstupné.

 

V roku 2016 malo v slovenských kinách premiéru 269 noviniek, teda o 24 viac než rok predtým. Len v roku 2013 bol počet noviniek vyšší – 274. Vlaňajšie snímky uviedlo do kín 12 distribučných spoločností a 3 slovenské filmy si distribuovali samotní producenti – Arolla Film Život v oblakoch (SK, 2016, r. Erik Baláž), Art4 pásmo animovaných filmov Mimi & Líza (SK, 2014, r. Katarína Kerekesová) a JM film dokument Akceptácia (SK, 2015, r. Jaroslav Matoušek).

 

Najviac premiér mala spoločnosť CinemArt SK (53), za ňou sa umiestnili Film Europe Media Company (45) a Continental film (39). Z pohľadu dosiahnutých výsledkov sa poradie na prvých troch miestach nezmenilo. Najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2016 bol podľa Únie filmových distribútorov CinemArt SK (do 31. 12. 2015 Barracuda Movie), ktorý mal 31% podiel na počte divákov a 31,3% podiel na hrubých tržbách. V kinách distribuoval najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v TOP 10 mal vlani až šesť filmov – Tajný život maznáčikov (The Secret Life of Pets, US, 2016, r. Chris Renaud, Yarrow Cheney), Doba ľadová: Mamutí tresk (Ice Age: Collision Course, US, 2016, r. Mike Thurmeier, Galen T. Chu), Deadpool (US/CA, 2016, r. Tim Miller), Revenant: Zmŕtvychvstanie (The Revenant, US, 2016, r. Alejandro González Iñárritu), Dieťa Bridget Jonesovej (Bridget Jones's Baby, GB/FR/US, 2016, r. Sharon Maguire) a Trollovia (Trolls, US, 2016, r. Anand Tucker). Druhá priečka patrila spoločnosti Continental film (18,1% na počte divákov / 19% na tržbách), ktorá distribuovala tituly spoločnosti Warner Bros. i nezávislých spoločností a v TOP 10 mala snímky Fantastické zvery a ich výskyt (Fantastic Beasts and Where to Find Them, US, 2016, r. David Yates) a Jednotka samovrahov (Suicide Squad, US, 2016, r. David Ayer). Tretia priečka patrila v roku 2016 spoločnosti Saturn Entertainment (16,4% / 17,3%), členovi distribučnej siete Walt Disney Studios Motion Pictures International, a to i vďaka dvom animovaným filmom v TOP 10, ktorými boli Hľadá sa Dory (Finding Dory, US, 2016, r. Andrew Stanton) Zootropolis (Zootopia, US, 2016, r. Byron Howard, Rich Moore).

 

Už štvrtý rok za sebou bol divácky najúspešnejší animovaný film. V roku 2013 boli prví Šmolkovia 2 3D (The Smurfs 2, US, 2013, r. Raja Gosnell) so 140 822 divákmi, v roku 2014 Ako si vycvičiť draka 2 (How to Train Your Dragon 2, US, 2014, r. Dean DeBlois) so 171 335 divákmi, v roku 2015 Mimoni (Minions, US, 2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin) s 365 184 divákmi a v roku 2016 Hľadá sa Dory280 744 divákmi. Ani v roku 2016 sa nepodarilo domácemu filmu dostať sa do prvej desiatky. Červený kapitán (SK/CZ/PL, 2016, r. Michal Kollár) skončil na trinástej priečke.

 

Najúspešnejší premiérový víkend roku 2016 mal však animovaný film Doba ľadová: Mamutí tresk. Videlo ho 75 481 divákov. Rekord Mimoňov z roku 2015 (109 475 divákov) však neprekonal. Červeného kapitána videlo počas premiérového víkendu 36 328 divákov, čo je historicky najvyšší počet medzi slovenskými hranými filmami v ére samostatného Slovenska. Domáce prvenstvo stále patrí dokumentu 38 (SK, 2014, r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič) so 49 314 divákmi.

 

V roku 2016 sa dostalo do kín rekordných 29 slovenských a koprodukčných filmov a pásiem vrátane obnovenej premiéry filmu Martina Šulíka Všetko čo mám rád  (CS, 1992).

 

Najnavštevovanejším domácim filmom sa po dvojročnej nadvláde dokumentov  - 38 v roku 2014 a RYTMUS sídliskový sen (SK, 2015, r. Miro Drobný) v roku 2015 stala hraná snímka Červený kapitán. Videlo ju 87 224 divákov a stala sa tak 13. najnavštevovanejším filmom roku 2016 v slovenských kinách a 8. najnavštevovanejším slovenským filmom v ére samostatnej republiky.

 

Do kín sa dostali i štyri krátke animované filmy. Superbia (HU/CZ/SK, 2016, r. Luca Tóth) ako predfilm k filmu Oheň na mori (Fuocoammare, IT/FR, 2016, r. Gianfranco Rosi), Braček jelenček (SK, 2015, r. Zuzana Žiaková) ako predfilm k filmu 5 October (SK/CZ, 2016, r. Martin Kollar), Hviezdny taxík (SK, 2015, r. Juraj Krumpolec) ako predfilm k filmu Akcia Arktída (Operasjon Arktis, NO, 2014, r. Grethe Bøe-Waal) a Kovbojsko (SK, 2015, r. Dávid Štumpf) ako predfilm k filmu Ďaleko od ľudí (Loin des hommes, FR, 2014, r. David Oelhoffen), ktoré spolu videlo 4 670 divákov.

 

V porovnaní s rokom 2015 sa vlani oveľa viac darilo i minoritným koprodukciám. Romantickú komédiu Bezva ženská na krku (CZ/SK, 2016, r. Tomáš Hoffman) videlo 46 568 divákov čo je viac než desaťkrát viac než ich prišlo v roku 2015 na film Domácí péče (CZ/SK, 2015, r. Slávek Horák).

 

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií videlo vlani 377 094 divákov, čo je 6,61% podiel na celkovej návštevnosti. Na porovnanie, v roku 2015 bol tento podiel 6,72%. Podiel 100 % slovenských filmov a majoritných koprodukcií bol 4,79 % keď na tieto filmy prišlo 273 123 divákov.

Zatiaľ čo na Slovensku zostal podiel domácich filmov zhruba na rovnakej úrovni, v 9 krajinách Európskej únie v minulom roku medziročne vzrástol. Najvyšší (35,3%) bol vo Francúzsku, ktoré nasledovalo Česko (29,5%) so 4 domácimi titulmi v TOP 10 – tri z nich boli z pohľadu Slovenska minoritnými koprodukciami, konkrétne Anjel Pána 2 (Anděl Páně 2, CZ/SK, 2016, r. Jiří Strach), Bezva ženská na krku a Teória tigra (Teorie tygra, CZ/SK, 2016, r. Radek Bajgar). (Podrobné výsledky premiérových filmov pozri v tabuľke Distribúcia premiérových slovenských a koprodukčných filmov v roku 2016 na nasledujúcej strane).

Vo výsledkoch sú po prvý raz zarátané nielen údaje za členov Únie filmových distribútorov, ale i výsledky premiérových filmov distribuovaných mimo ÚFD. Naopak nie je zarátaná napríklad návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal na bezplatné projekcie českých a slovenských filmov v 31 slovenských mestách vyše 25 000 divákov a k nim sa pridalo 8 000 divákov, ktorí navštívili filmové večery Letného kina Bažant Kinematograf na bratislavskej Magio pláži, festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu), projektu KineDok a rovnako ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

 

Počas prvých štyroch mesiacov roku 2017 prišlo na slovenské filmy do kín už takmer 800 000 divákov a tak k 31. decembru 2017 by sme mohli zaznamenať i rekordných milión divákov na domáce filmy.

FILMOVÉ KLUBY


Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK, www.asfk.sk). K 31. decembru 2016 pôsobilo na Slovensku celkom 57 filmových klubov so 6 789 členmi (v roku 2015 to bolo 54 filmových klubov s 5 569 členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín. 37 z nich, teda 64,91 %, je v digitalizovaných kinách.

 

V roku 2016 prišlo na predstavenia klubových filmoch vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 133 472 divákov čo znamená medziročný pokles o 2,3%. Klubové tituly sa v roku 2016 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 2,4 % (2,92 % v roku 2015).

 

Celková návštevnosť v slovenských kinách za rok 2016 bola 5 667 071 divákov.

 

Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 2,34 EUR (2,58 EUR v roku 2015). Pre porovnanie priemerné vstupné na predstavenie vo všetkých kinách v roku 2016 bolo 5,12 EUR.

 

K najvýznamnejším akciám, usporiadaných ASFK v roku 2016 patrili putovná filmová prehliadka Projekt 100 – 2016, 23. Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest 2016 a Filmový kabinet deťom.

 

V rámci putovnej prehliadky Projektu 100 – 2016 boli uvedené filmy 5 October (SK, 2016, r. Martin Kollar),  Cesta do fantázie (Sen to Chihiro no kamikakushi, JP, 2001,  r. Hajao Mijazaki), Komorná (Ah-ga-ssi, KR, 2016, r. Chan-wook Park), Mustang (FR/DE/TR, 2015, r. Deniz Gamze Ergüven), Oheň na mori (Fuocoammare, IT/FR, 2016, r. Gianfranco Rosi), Sedem statočných (The Magnificent Seven, US, 1960, r. John Sturges), Skúška dospelosti (Bacalaureat, RO/FR/BE, 2016, r. Cristian Mungiu), Spojené štáty lásky (Zjednoczone stany milosci, PL/SE, 2016, r. Tomasz Wasilewski), Toto je náš svet (Captain Fantastic, US, 2016, r. Matt Ross), Zväčšenina (Blow-Up, GB/IT/US, 1966, r. Michelangelo Antonioni) a krátke filmy Braček jelenček (SK, 2015, r. Zuzana Žiaková) a Superbia (HU/CZ/SK, 2016, r. Luca Tóth). V rámci Projektu 100 špeciál bol do programu zaradený i film Xaviera Dolana Je to len koniec sveta (Juste la fin du monde, CA/FR, 2016).

 

23. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest sa uskutočnil od 17. do 23. marca 2016 v bratislavských kinách Lumière, Klap, Mladosť, Foajé a v Artkine za zrkadlom. Z hlavného mesta potom putoval od 29. marca do 10. apríla 2016 do ďalších slovenských miest.  147 filmov v desiatich programových sekciách videlo v desiatich mestách (Banská Bystrica, Bratislava, Levice, Kežmarok, Košice, Martin, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava), v 14 kinosálach na 249 predstaveniach 12 547 divákov.

 

Na Febiofeste boli po ôsmy raz vyhlásení i držitelia Výročných cien ASFK za rok 2015. Najlepším filmovým klubom sa stalo Artkino Metro v Trenčíne. Najlepším klubovým filmom sa stala Eva Nová (SK/CZ, 2015, r. Marko Škop). Výročnú cenu ASFK za prínos svetovej kinematografii získal režisér Otar Iosseliani. Výročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu bola udelená režisérom Dušanovi TrančíkoviPetrovi Zelenkovi. (Ďalšie udelené ocenenia nájdete v kapitole Domáce festivaly a prehliadky)

 

ASFK uviedla v roku 2016 do kín 34 dlhometrážnych noviniek, z toho 2 obnovené premiéry, a 2 krátkometrážne animované filmy.

 

Od júna 2016 ASFK ponúka i službu Video on Demand (www.asfkvod.sk).

 

Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2016 sa stala Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Palo Barabáš) s 15 283 divákmi.

 

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV V ZAHRANIČÍ

 

Slovenské a koprodukčné filmy boli v roku 2016 uvedené na áčkových festivaloch: Berlinale - Ja, Olga Hepnarová (Já, Olga Hepnarová, CZ/PL/SK/FR, 2016) bol otváracím filmom v sekcii Panorama a Ani ve snu! (CZ/SK/BG, 2016, r. Petr Oukropec) súťažil v sekcii Generation 14plus; Cannes - krátky animovaný film Superbia (HU/CZ/SK, 2016, r. Luca Tóth) v súťažnej sekcii Týždeň kritiky na MFF v Cannes; Karlovy Vary – Učiteľka (SK/CZ, 2016, r. Jan Hřebejk) a Vlk z Královských Vinohrad (CZ/SK, 2016, r. Jan Němec) boli uvedené v hlavnej súťaži, Slnko v sieti (CS, 1962, r. Štefan Uher), v sekcii Sedem blízkych stretnutí, 5 October (SK/CZ, 2016, r. Martin Kollar) v sekcii Imagina a Eva Nová (SK/CZ, 2015), Ani ve snu!, Ja, Olga Hepnarová, Rodinný film (CZ/DE/FR/SI/ SK, 2015, r. Olmo Omerzu) a Teória tigra (Teorie tygra, CZ/SK, 2016, r. Radek Bajgar) v sekcii České filmy 2015-2016.

 

Ocenenie si z nich priniesla len Zuzana Mauréry za ženský herecký výkon vo filme Učiteľka a Vlk z Královských Vihohrad Zvláštne uznanie z MFF Karlovy Vary a film Ja, Olga Hepnarová bol na Berlinale nominovaný na Cenu pre najlepší hraný debut.

 

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) nominovala na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film Eva Nová.

 

Na Európsku filmovú cenu SFTA prihlásila hraný film Eva Nová režiséra Marka Škopa a dokument Farby piesku (SK/CZ, 2015) režiséra Ladislava Kaboša.

 

Film Ja, Olga Hepnarová zaradila Európska filmová akadémia do výberu 50 celovečerných hraných európskych filmov, ktoré sa mohli uchádzať o nominácie na Európske filmové ceny. Film získal cenu za Najlepšiu réžiu na 20. MFF Sofia (Bulharsko), cenu za Najlepší film na 21. MFF Vilnius Kino Pavasaris (Litva) či Cena mladých kritikov na 6. MFF A. Tarkovského Zrkadlo, Ples, Ivanovo (Rusko), cenu za najlepšiu réžiu a pre najlepšiu herečku (Michalina Olszańska) na 23. MFF Listapad Minsk (Bielorusko) a Cenu divákov - 24. Filmové babí léto (Bystřice, Třinec, Jablunkov – Česko).

 

Učiteľka okrem ceny pre Zuzanu Mauréry z MFF Karlovy Vary získala i cenu za Najlepšiu hudbu (Michal Novinski) a Cenu Gila Parronda pre najlepšieho architekta (Juraj Fábry) na 54. MFF Gijón (Španielsko).

 

5 October získal cenu Silver Eye na East Silver Market, 20. MFDF Jihlava (Česko).

 

Dlhometrážny animovaný film Smrtelné historky (CZ/SK, 2016, r. Jan Bubeníček) získal Cenu divákov pre najlepšiu animáciu na 25. MFF Chichester (Spojené kráľovstvo) a Cenu divákov na 7. Festivale nových európskych filmov, Janov (Taliansko). Sedem zhavranelých bratov (SK/CZ, 2015, r. Alice Nellis) bolo nominovaných na cenu ECFA - Asociácie európskych filmov pre deti - za najlepší európsky film pre deti a mládež roku 2015. Ceny boli udeľované počas Berlinale 2016. Eva Nová  získala Cenu Austrálskeho združenia filmových kritikov (AFCA Award) za najlepší celovečerný film na Česko-slovenskom filmovom festivale v Austrálii (Canberra, Melbourne, Perth, Sydney) a Grand Prix pre najlepší film na 6. medzinárodnom filmovom festivale rodinných a detských filmov „V kruhu rodiny“, Sankt Peterburg (Rusko). Krok do tmy (SK 2014, r. Miloslav Luther) získal cenu Zlatý meč za najlepší scenár (Miloslav Luther, Marian Puobiš) na 14. Medzinárodnom festivale vojnových filmov Jurija Ozerova, Tula (Rusko), Červený pavúk (Czerwony Pająk, PL/CZ/SK, 2015, r. Marcin Koszałka) Špeciálnu cena poroty na 41. filmovom festivale, Gdynia (Poľsko). Dokument Sedem hriechov civilizácie (SK, 2016, r. Ľubomír Viluda, Ivan Kršiak) získal Platinum Award v kategórii dlhometrážnych dokumentárnych filmov a Gold Award za najlepší zvuk na MFF World Documentary Awards (Indonézia).

 

Na 17. MFF BMECTE, Moskva (Rusko) získala Hlavnú cenu v kategórii Televízne hrané filmy rozprávka Láska na vlásku (SK, 2014, r. Mariana Čengel Solčanská) a  v kategórii Herečka si za hlavnú postavu vo filme Agáva (SK, 2016, r. Ondrej Šulaj) špeciálnu cenu poroty prevzala Katarína Šafaříková. Domácí péče (CZ/SK, 2015, r. Slávek Horák) získala Cenu FIPRESCI pre najlepšiu herečku roka v cudzojazyčnom filme (Alena Mihulová) na 27. MFF Palm Springs, Kalifornia (USA).

 

Z krátkych a stredometrážnych filmov v roku 2016 získali ocenenia napríklad Superbia (HU/CZ/SK, 2016, r. Luca Tóth) Špeciálne uznanie poroty za vizuálnu estetiku na 30. AFI Fest, Hollywood (USA) a Cenu Georga Pala pre najsľubnejšieho maďarského animátora na 5. Primanima – Svetový festival prvých animovaných filmov, Budapesť (Maďarsko),  Cenu divákov na TAFF - festivale animovaných filmov v Turku (Fínsko) a cenu za najlepší maďarský animovaný film na MF krátkych filmov Friss Hús, Budapešť (Maďarsko). Film Genpatsu (SK/JP, 2016, r. Lenka Králiková Hashimoto) si odniesol cenu za Najlepší študentský film z 2. FF Wollongong (Austrália), Drobci (SK, 2016, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) získali cenu za najlepší televízny seriál na MF animovaných filmov Tofuzi, Tbilisi (Gruzínsko) a Hviezdny taxík (SK, 2015, r. Juraj Krumpolec) získal cenu za najlepší film pre deti na Animax Skopje Fest – Macedónskom medzinárodnom festivale animovaných filmov a cenu za najlepší animovaný film na 67. medzinárodnom festivale krátkych filmov Montecatini - MISFF (Taliansko).

 

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. K ich 11 zahraničným oceneniam patria napríklad Grand Prix z 12. Stretnutia s horským filmom, Zakopane (Poľsko), Najlepší film o horskej kultúre - 41. Banff – festival horských filmov a kníh (Kanada), Veľká cena mesta Torelló a Zlatý plesnivec, Cena F.E.E.C. a Strieborný plesnivec za najlepšiu kameru 34. BBVA – festival horských filmov, Torelló (Španielsko) pre film Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš), či cena za najlepší film o horách, športe a dobrodružstve na 10. Festivale horského filmu, Domžale (Slovinsko) pre film Suri (SK, 2015, r. Pavol Barabáš).

 

Na 45. Lubušskom filmovom lete v Lagowe (Poľsko) získal Zlaté hrozno film Ja, Olga Hepnarová a Cenu organizátorov Cenu Juliusza Burskeho Čistič (SK, 2015, r. Peter Bebjak). V súťaži dokumentárnych filmov získal Zlaté hrozno film Tak ďaleko, tak blízko (SK, 2014, r. Jaro Vojtek).

 

4. marca 2017 sa po 24. raz udeľovali výročné filmové ceny Český lev za rok 2016. Česko-slovenský film Masaryk (SK/CZ, 2016, r. Julius Ševčík) získal rekordných 12 sošiek zo 14 nominácií: Najlepší film – producenti Rudolf Biermann, Julius Ševčík, Najlepšia réžia – Július Ševčík, Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe - Karel Roden, Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe – Oldřich Kaiser, Najlepší scenár – Alex Koenigsmark, Petr Kolečko, Julius Ševčík, Najlepšia kamera – Martin Štrba, Najlepší strih – Marek Opatrný, Najlepší zvuk – Viktor Ekrt, Pavel Rejholec, Najlepšia hudba – Michal Lorenc, Kryštof Marek, Najlepšia filmová scénografia – Milan Býček, Najlepšie masky – Lukáš Král a Najlepšie kostýmy – Katarína Štrbová Bieliková. Cenu za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe si odniesla Michalina Olszańska a za Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe Klára Melíšková – obe za film Ja, Olga Hepnarová. Ten mal ešte ďalších 6 nominácií za najlepší film, réžiu, scenár, kameru, masky a kostýmy. Film Učiteľka bol nominovaný v 9 kategóriách - najlepší film, réžia, ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Zuzana Mauréry), scenár, strih, hudba (Michal Novinski), scénografia (Juraj Fábry), masky (Anita Hroššová) a kostýmy (Katarína Štrbová Bieliková) – ale Českého leva nezískal.

 

Nominácie získalo i päť ďalších koprodukčných filmov: Anjel Pána 2 (Anděl Páně 2, CZ/SK, 2016, r. Jiří Strach) - 6 nominácií a medzi nimi i pre Slovenku Katarínu Hollú za kostýmy, Rodinný film (CZ/DE/FR/SI/SK, 2015, r. Olmo Omerzu) – 3 nominácie, Červený kapitán (SK/CZ/PL, 2016, r. Michal Kollár) - 2 nominácie a medzi nimi i Slovenka Zuzana Kronerová za ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a po dve nominácie mali i Lichožrúti (CZ/SK/HR, 2016, r. Galina Miklínová) a Teória tigra (Teorie, tygra, CZ/SK, 2016, r. Radek Bajgar).

 

28. januára 2017 boli odovzdané 7. ceny českej filmovej kritiky za rok 2016. Medzi nominovanými bola i Slovenska Zuzana Mauréry za film Učiteľka v kategórii najlepšia herečka. Ocenenia získali koprodukčné tituly Rodinný film - najlepší film a najlepší scenár, Ja, Olga Hepnarová - najlepšia réžia, Audiovizuálny počin, Najlepší ženský herecký výkon (Michalina Olszańska) a Cena Innogy pre objav roku (Tomáš Weinreb a Petr Kazda).

 

Na 29. festivale českých filmov Finále Plzeň (21.-26. 4. 2016) získala Zlatého ledňáčka za najlepší hraný alebo animovaný film snímka Rodinný film a Zvláštne uznanie celovečernej poroty Domácí péče. Najlepším televíznym a internetovým projektom v kategórii necyklická tvorba sa stala rozprávka Svatojánský věneček (CZ/SK, 2015, r. Jiří Strach). Na festivale boli udelené i neštatutárne ceny (udelené porotou zloženou zo študentov ZČU v Plzni). Získali ich Malý Pán (SK/CZ, 2015, r. Radek Beran) - Najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film a True Štúr (SK, 2015, Michal Baláž) - Najlepší televízny a internetový projekt - necyklická tvorba.

 

Na 48. detskom filmovom a televíznom festivale Otu Hofmana Ostrov (ČR) získal cenu Zlatý dudok Daniel Kadlec za úlohu v koprodukčnej snímke Rodinný film a Marek Epstein Čestné uznanie dospelej poroty za scenár k rozprávke Svatojánský věneček.

 

Počas roka 2016 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Juraj Fábry - Cena Gila Parronda pre najlepšieho architekta- 54. MFF Gijón (Španielsko)

Juraj Jakubisko – štátne vyznamenanie prezidenta Českej republiky Za zásluhy o štát v oblasti umenia

Miloslav Luther - Zlatý meč za najlepší scenár - film Krok do tmy (SK 2014, r. Miloslav Luther)  - 14. MF vojnových filmov Jurija Ozerova, Tula (Rusko)

Zuzana Mauréry – cena za ženský herecký výkon vo filme Učiteľka – 51. MFF Karlovy Vary

Michal Novinski - cena za Najlepšiu hudbu - 54. MFF Gijón (Španielsko)

Marián Puobiš - Zlatý meč za najlepší scenár - film Krok do tmy - 14. MF vojnových filmov Jurija Ozerova, Tula (Rusko)

Katarína Šafaříková – Špeciálna cena poroty v kategórii herečka za hlavnú postavu vo filme Agáva - 17. MFF BMECTE, Moskva (Rusko)

Emília Vášáryová - Trilobit za stvárnenie hlavnej úlohy vo filme Marka Škopa Eva Nová  - ocenenie Českého filmového a televízneho zväzu FITES

Emília Vášáryová - Výročná cena AČFK udelená počas 42. Letnej filmovej školy Uherské Hradiště (Česko)

Emília Vášáryová - Cena pre najlepšiu herečku - 6. medzinárodný filmový festival rodinných a detských filmov „V kruhu rodiny“, Sankt Peterburg (Rusko)

Emília Vášáryová - Špeciálne uznanie poroty za herecký výkon vo filme Eva Nová – 16. goEast, Wiesbaden (Nemecko)

Martin Žiaran - Zvláštne uznanie za prácu na filme Čistič – 6. medzinárodný festival TV a filmových kameramanov Golden Eye, Batumi (Gruzínsko)

Martin Žiaran - Cena za najlepšiu kameru – 17. Festival európskej kinematografie, Lecce (Taliansko)

 


SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

 

Slovenský filmový ústav (SFÚ, www.sfu.sk) je jedinou štátnou organizáciou pôsobiacou v oblasti audiovízie v Slovenskej republike.

 

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

 

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dediFčstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

 

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

 

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo - obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii;

 

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada, komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

 

Prijatím nového zákona o audiovízii sa okruh činností SFÚ rozšíril. Medzi nové úlohy patrí predovšetkým vedenie zoznamu slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, vedenie zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečovanie činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti. Aplikácia nových zákonných ustanovení v praxi si vynútila zmeny a doplnenia organizačnej štruktúry SFÚ, ktoré nadobudli účinnosť k 1. 1. 2016.

 

  1. roku 2016 SFÚ realizoval prioritné projekty Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích filmových materiálov, Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí, Týždeň slovenského filmu – putovná prehliadka (v spolupráci so SFTA), Renovácia Kina Lumière - oprava a výmena (vrátane kapitálového transferu na projektovú dokumentáciu a kapitálového transferu na kinokreslá a eleváciu), Informačný systém SK CINEMA, Vydanie kolekcie 10-tich slovenských filmov na nosiči blu-ray pri príležitosti predsedníctva SR v Rade EU (SK PRES), Výstava Slovenský filmový plagát (SK PRES), Vedecko-výskumná činnosť 2016. Ďalej sa realizovali dva projekty v rámci bilaterálnej spolupráce na základe poverenia Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR – Retrospektíva slovinského filmu v Bratislave, Festival čínskych filmov v Bratislave.

 

Viac: www.cedslovakia.eu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Share/Save/Bookmark

Pre veľký ohlas bude mať Zlatá Lýra reprízu

GottLyra resizeKeď sa dali dohromady, režisér Peter Hledík, scenárista Robert Valovič, kamerman Richard Krivda a producent Patrik Pašš, aby nakrútili dokument o Bratislavskej lýre, možno netušili, že desaťdielny dokument Zlatá lýra bude mať tak veľký úspech. No netušili ani to koľko práce a hľadania v archívoch ich čaká. Ich úmorná práca však slávi úspechy, lebo Dvojka RTVS od 27. decembra odvysiela v repríze znovu všetkých desať dielov.

Čítať celý článok...

Organ a Spišský Jeruzalem

Kaplnka resizeKeď Štefan Uher vo svojom režijnom scenári filmu Organ spomína mestečko, kam príde postava zbeha alias brata Felixa a kde sa odohráva príbeh filmu, ako „hriešne mesto Jeruzalem“, nejde celkom len o metaforické pomenovanie miesta.

Čítať celý článok...