Hviezdou Festivalu v Cannes je Meryl Strep
V utorok 14. mája sa začala najväčšia filmová slávnosť 77. medzinárodný filmový festival v Cannes, ktorý sa skončí 25. mája. Každoročne sa tu stretávajú hviezdy a režisérske osobnosti z celého sveta. No namiesto radosti z peknej filmovej i spoločenskej udalosti prichádzajú len samé nepríjemné správy tak na festival, ako aj z domova. Začnime však s tým čo urobilo návštevníkov festivalu radosť a potešenie.
Zakázaná túžba (Heaven in Hell)
Aj keď je názov poľského filmu Zakázaná túžba trochu inde, než naznačuje slovenský variant, je tento posun zaujímavý aj preto, že kým poľskí tvorcovia vidia celý príbeh ako „Heaven in Hell“, situovaný kamsi medzi nebo a peklo, Slováci v ňom identifikovali „zakázanú túžbu“. Tou je vzťah štyridsaťročnej sudkyne Oľgy s krásnym, o pätnásť rokov mladším Talianom Maxom. Kto tento druh milostného vzplanutia zakázal nevedno. Patriarchálne spoločnosti to asi vidia inak. Viac priťahujú zákazy ako poetické odkazy na rozlietané rozkoše.
Drozd v černičí (Blackbird Blackbird Blackberry)
Príbeh osamelej Eteo, predavačky čistiacich prostriedkov a kozmetiky v dedinskom obchode kdesi v gruzínskych horách s názvom Drozd v černičí, má charakter letmej love story, neplánovanej a náhodnej. Žena má svoje roky a tak trochu už vyzerá menopauzu. So zvýšeným tlakom a arytmiou. Vo svojom tichom živote nezažila žiadne milostné vzplanutia a ostala pannou. V istý obyčajný deň sa náhle rozhodne tento stav zmeniť a jeho vykonávateľom má byť istý Murman. Dováža jej tovar a je už dedkom s rodinou. Začnú sa stretávať a táto organizácia má vzrušujúci konšpiračný charakter. Nervá dlho,Murman dostane lepšie platenú prácu v Turecku. Navrhuje Eteo, aby odišla s ním. Ona trvá na svojej samostatnej nezávislosti a všetko by sa uhladilo bez zbytočných emócií, keby sa nestal zázrak. Teda aspoň tak označí lekár v nemocnici zistenie, že je tehotná.
Kráľovstvo planéty opíc (Kingdom of the Planet of the Apes)
Štvrtý diel reštartovanej Planéty opíc patril od začiatku medzi čierne kone tohtoročnej kinosezóny. Latka bola totiž nastavená vysoko a sedem rokov, ktoré uplynuli od uvedenia Vojny o planétu opíc jasne naznačili, že štúdio si doprialo dostatok času na to, aby znova doručilo mimoriadne poctivý a dostatočne kvalitný blockbuster. A čuduj sa svete, vyšlo to aj do štvorice. Nový tím tvorcov to teda zase raz uchopil správnym spôsobom a pokiaľ náhodou stále váhate, môžete rýchlo zahnať akékoľvek obavy.
Starý dub (The Old Oak)
Keď v roku 2015 rozdelila spoločnosť utečenecká kríza, mnohí filmári sa problematiky horlivo chopili. Hlavne v dokumentárnej oblasti vzniklo nespočetné množstvo titulov, ale nakrútili sa aj mnohé fiktívne príbehy. Vzhľadom na fakt, že sa táto téma opäť dostáva do popredia, a vytvára potenciál pre politický kapitál, je dosť možné, že povedie k ďalšej vlne zainteresovaných filmov. Pravdepodobne posledný film Kena Loacha, ako sa sám režisér vyjadril, spája všetky prednosti jeho kinematografie sociálneho realizmu, vrátane niekoľkých okrajových slabín. Rovnako ako pri posledných dvoch filmoch britského veterána Ja, Daniel Blake (2016) a Pardon, nezastihli sme vás (2019), aj pri filme Starý dub sa naskytá otázka: kto zdedí Loachov vysoko politický a sociálne realistický prístup, ktorý neochvejne a dôsledne presadzuje už od snímky Kes (1969) len s niekoľkými historickými, no napriek tomu politickými odbočkami? Kto bude pokračovať v tomto filmovom dedičstve?