ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Tranzit (Transit)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Tranzit.5 resizeNemecký režisér Christian Petzold sa slovenskému klubovému publiku predstavil už v roku 2014 drámou z dôb druhej svetovej vojny Fénix. Išlo o dobovú melodrámu s motívmi zámeny osôb, osudovej lásky, únikom pred hrôzami vojny a taktiež šlo o priznaný voľný remake Vertiga Alfreda Hitchcocka. Variácia na známy príbeh ale bola zasadená do inej krajiny a inej doby. Petzoldova novinka s rovnako jednoslovným názvom Tranzit je, opäť, melodráma s motívmi zámeny osôb, osudovej lásky a únikom pred hrôzami vojny.

Doba fašistickej okupácie z dôb druhej svetovej vojny je netradične prenesená do inej doby, podľa všetkého súčasnosti. Styčné body sú teda zrejmé, Petzoldov režijný a scenáristický rukopis rozoznáte pomerne skoro, napriek Tranzit3 resizetomu ide v istom smere o dva veľmi rozdielne filmy. Zasadením deja do alternatívnej súčasnosti pôsobiacej možno aj ako dôsledok hypotetického víťazstva Tretej ríše, sa Tranzit dá čisto technicky zaradiť aj do kategórie sci-fi, konkrétne dystopického subžánru.  

Hlavnou postavou je rádiový a televízny technik Georg, ktorý ako občan okupačného štátu, Nemecka, má v pláne z okupovaného Francúzska emigrovať. V krajine je nelegálne, a tak zohnať potrebné doklady nebude jednoduché. Na podobné záležitosti má však svoje kontakty, a tak sa veci rýchlo dajú do pohybu. Priamočiara cesta z Marseille do Mexika však bude značne kľukatá, dokonca sa párkrát otočí o 180 stupňov, niekedy len mierne vybočí, občas sa aj zastaví. Pôvodným Tranzit4 resizecieľom cesty, a tým správnym smerom, si už nebude časom istý ani Georg. Do hry totiž vojde až príliš veľa nečakaných premenných, rozumej ľudí, ktorým treba pomôcť. Nebolo by vhodné vo filme založenom na nepredvídateľnosti prezrádzať zvraty, už sme spomenuli osudovú lásku a pridajme si k nej ešte hluchonemú vdovu - imigrantku s malým chlapcom. Georg sa stále viac začne strácať vo vlastnej hre s identitami, avšak s túžbou pomôcť ako sebe, tak všetkým okolo. V určitom bode si však bude musieť vybrať medzi vlastnou slobodou a slobodou jeho nových známych.

Tranzit12 resizeTranzit sa po relatívne akčnej expozícii dostáva do pomerne vyjazdených koľají súčasných festivalových drám o imigrantoch a chvíľu sa zdá, že z nich až do konca nevybočí. V niektorých momentoch však režisér prekvapí zjavením sa záhadných osôb v príbehu a my tušíme, že scenár bude predsa len prešpekulovanejší. Je to presne tak, isté dôležité postavy zrazu prekvapivo opúšťajú plátno, deju začnú dominovať postavy nové a jedna záhadná krásna žena zrazu vyjaví svoju identitu. Scenár sa tak nebojí hrať s diváckymi očakávaniami, robí tak však veľmi elegantne a vďaka konzistentnej atmosfére nemáme dojem, že sme zrazu preskočili z jedného filmu do druhého. Všetko je totiž vopred Tranzit10 resizepedantne premyslené a správne načasované. Kto videl Fénixa, bude mať vďaka výraznému Petzoldovmu štýlu výhodu.

Dá sa však predpokladať, že množstvo divákov pôjde na Tranzit ako na niečo, čo má veľmi originálny námet a nie každý sa na jeho formálny a rozprávačský štýl bude schopný naladiť. Ale aj o tom je autorský film, nájsť si svoj okruh verných fanúšikov očakávajúcich netrpezlivo každý váš ďalší film a spoznávajúcich váš podpis v každom zábere.

Petzold využíva v rozprávaní aj rozprávačskú literárnu er-formu, divák tak bude počúvať akoby predčítanie literárneho scenára a budú mu takýmto spôsobom sprostredkovávané Tranzit8 resizehrdinove duševné stavy. Presne ako v románoch. Úmyselná štylizácia ospravedlňuje aj príliš veľké náhody, keď sa záhadná žena objavuje pomaly všade, kam sa Georg pohne. Možno si tu spomeniete aj na Jamesa Stewarta a Kim Novak zo spomínaného Vertiga a rozhodne by som to považoval za autorský zámer a postmoderné pomrkávanie na diváka. Petzold taktiež boduje aj zobrazením alternatívnej reality. Tá je nám prezentovaná bez väčších zmien s našou súčasnosťou, jednoducho vývoj v nej šiel rovnakým tempom dopredu ako v aktuálnej realite. Napriek Tranzit11 resizeidylickému pobrežiu Marseille tu cítiť všadeprítomný strach, len nám nie je dovolené nahliadnuť na hrôzy, aké tu bezpochyby prebiehajú. Ostáva na divákovej fantázii, aby si domyslel globálnu politickú situáciu. Zrejme na tom je však Mexiko o niečo lepšie ako Európa. Nemusíte sa príliš stotožniť s vývojom a vyústením deja, respektíve s rozhodnutiami postáv, no tu sa dostávame na melodramatické pole a na myseľ vám možno zíde legendárna Casablanca. Bezpochyby opäť ide o autorský zámer. Petzoldov sebareflexívny a kvázi odťažitý, chladný prístup k žánru napriek tomu dokáže vyvolať silné emócie a účasť s hrdinami príbehu.

Tranzit9 resizeTranzit (Transit), SRN, Francúzsko, 2018
Dĺžka: 101 minút
Scenár a réžia: Christian Petzold
Kamera: Hans Fromm
Strih: Bettina Böhler
Hudba: Stefan Will
Hrajú: Franz Rogowski, Paula Beer, Godehard Giese, Lilien Batman, Maryam Zaree, Barbara Auer, Matthias Brnadt, Sebastian Hülk, Emilie de Preissac, Antoine Oppenheim, Alex Brendemühl, Ronald Kukulies a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company
Premiéra v SR: 14. marca 2019
Foto: Film Europe Media Company

Share/Save/Bookmark