ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2017

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2017

Press servis (krátené)

CreativeMediaDesk resizeSpráva o stave slovenskej audiovízie v roku 2017 je v poradí jubilejná pätnásta, ktorú naša kancelária Creative Europe Desk vydáva. Jubileum oslávime aj tým, že Správa je, čo sa týka rôznych aspektov audiovizuálneho priemyslu, mimoriadne priaznivá. Výsledky slovenských filmov v domácej distribúcii a úspechy na medzinárodných festivaloch sú najlepšie v celej histórii samostatného Slovenska.

Začneme kinodistribúciou, pretože v tomto sektore sme svedkami skutočnej revolúcie. Nárast počtu divákov v slovenských kinách o 18,1% na viac než 6,692 miliónov, počtu predstavení (o 2,54%) a priemernej návštevnosti (o 15,7%) bol potvrdením trendu z predchádzajúceho obdobia a kopíroval narastajúce čísla v Európe (celkový počet divákov v roku 2017 dosiahol 1,29 miliardy, najviac od roku 2004). Prekvapením je masívny posun v návštevnosti slovenských filmov: vôbec najnavštevovanejším bol film Všetko alebo nič (340 535 divákov), druhá v poradí bola Čiara (329 349 divákov a rekordné tržby 1 749 425 EUR) a do top 10 sa dostali ešte dva slovenské filmy Únos (4. miesto s 278 763 divákov) Sprava resizea Cuky Luky film (10. miesto a 116 139 divákov). Takýto triumfálny úspech slovenských filmov je niečím skutočne výnimočným a je dôkazom trendu z predchádzajúceho obdobia, kedy sme už zaznamenali úspech niektorých žánrových filmov (Červený kapitán). To, že divácky úspech nie vždy znamená aj úspech u filmovej kritiky je samozrejmé, a naša Správa si nekladie za cieľ posudzovať umeleckú kvalitu, ale prinajmenej dva z nich mali aj vyššie ambície, než iba prilákať do kina masy divákov.

Úspech diváckych filmov v roku 2017 sprevádzal aj úspech umelecky podstatne ambicióznejších filmov na najväčších svetových festivaloch. Väčšinou ide o drámy s motívmi nefunkčnej, alebo rozpadajúcej sa rodiny: Špina mala premiéru v Rotterdame, Piata loď získala hlavnú cenu v súťaži Generation Kplus na Berlinale, Out bol uvedený ako vôbec prvý slovenský film v sekcii Určitý pohľad (Un certain regard) v Cannes, Nina bola uvedená v Karlových Varoch a v Toronte a aby bol výpočet úplný, veľkým úspechom je aj Cena za réžiu pre Čiaru v Karlových Varoch.

Dovolím si tvrdiť, že taký úspešný rok ako 2017 sa tak rýchle nezopakuje, takže si úspech užívajme.

Zároveň sme ale svedkami aj negatívnych trendov: už niekoľko rokov po sebe nie sú k dispozícii údaje o predaji nosičov ani o výsledkoch slovenských operátorov v oblasti VOD, tieto subjekty príslušné údaje nezverejňujú. Na druhej strane sme svedkami zvyšujúceho sa trendu nelegálneho sťahovania. Naša kancelária si, spolu s Úniou slovenských distribútorov a Združením prevádzkovateľov kín objednala u špecializovanej firmy MUSO v Londýne analýzu za rok 2016 na Slovensku a výsledok bol skutočne šokujúci: viac než 238 miliónov nelegálnych stiahnutí (do celkového počtu boli započítané všetky filmy, nielen slovenské a všetky zhliadnutia – streaming, ako aj webové a torrentové stiahnutia). Je to skutočne alarmujúci údaj, v prvom rade pre distribútorov, tiež pre kiná, ale predovšetkým pre Ministerstvo kultúry, ktoré môže iniciovať prijatie príslušnej legislatívy, zamedzujúcej pirátstvu.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

LEGISLATÍVA

Uznesením vlády SR číslo 19 z 11. januára 2017 vláda SR vyslovila súhlas s uzatvorením Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) Slovenskou republikou. Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) je reakciou na zmeny vo filmovej produkcii, ktoré prinieslo posledné štvrťstoročie. Nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel, k výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni. Dohovor predstavuje revidovanú verziu Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý bol prijatý 2. októbra 1992 a na Slovensku platil od 1. mája 1995. Dohovor za filmové dielo označuje „dielo akejkoľvek dĺžky a na akomkoľvek nosiči, najmä filmové dielo hrané, animované a dokumentárne, ktoré vyhovuje ustanoveniam vzťahujúcim sa na filmový priemysel platným v každej z dotknutých zmluvných strán a ktoré je určené na premietanie v kinosálach“.

Zástupcovia desiatich krajín – Holandsko, Grécko, Luxembursko, Malta, Nórsko, Portugalsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko – podpísali dohovor 30. januára 2017 počas MFF Rotterdam.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 615 z 10. mája 2017 a prezident Slovenskej republiky ratifikoval dohovor 19. júna 2017. Ratifikačná listina Slovenskej republiky bola 29. júna 2017 uložená u depozitára, ktorým je generálny tajomník Rady Európy. Dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2017 v súlade s článkom 19 ods.1 a týmto dňom nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku.

Dňa 13. januára 2016 schválila vláda Slovenskej republiky návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2018. Hlavným cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva SFÚ, ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2013 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2015, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2016 – 2018.

 1. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 138/2017 Z. z.  Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018.

OCENENIE SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2017 AVF podporil 17 filmových projektov, v celkovej výške 50 000 EUR (v roku 2016 to bolo 19 filmových projektov, v celkovej výške 56 400 EUR). Podporu z AVF získal i 21. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2017, prezentácie filmov Atlantída, 2003 na 70. MFF v Cannes v sekcii Cinéfondation a Magic Moments v medzinárodnej súťaži krátkych filmov na 42. MFF Toronto a v podprograme edičná činnosť vydanie publikácie Teória hudobnej nahrávky a výroba 2-DVD Obrazy (proti) extrémizmu, ktoré bude obsahovať 16 krátkometrážnych, najmä non-fiction filmov – 8 z produkcie VŠMU a 8 z archívu SFÚ, spárovaných do 8 spoločensky závažných tém.

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom ONLINE LEXIKÓN SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH TVORCOV – dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-Cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1.

1. cenu na 12. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2017 získal film Don (SK, 2017, r. Samuel Púchovský) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava. Táto škola usporiadala v roku 2017 i 2. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. Tretie miesto získal film V tieni vtáčika (SK, 2017, r. Maximilián Mravčák) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže audiovizuálnej a multimediálnej tvorby Zlatá klapka, v ktorej v roku 2017 už po piaty raz udeľovali ceny. Tentoraz v pätnástich kategóriách.

 FILMOVÁ PRODUKCIA

 Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. V roku 2017 ich bolo dvadsaťsedem. 6 z nich bolo so 100% slovenským podielom a doplnilo ich 6 majoritných a 14 minoritných koprodukcií. V jednom prípade bol podiel nákladov Slovenska a koprodukčnej krajiny 50/50. Po trinástich filmoch debutantov v roku 2016 o rok neskôr vznikli len štyri prvé dlhometrážne filmy pre kiná. Jeden z nich bol však poviedkový a tak debutujúcich režisérov bolo šesť (Maroš Berák, Enrik Bistika, Vilo Csino, Vít Karas, György Kristóf a Slavomír Zrebný). Domáca tvorba roku 2017 opäť priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a prilákala do kín takmer 1,5 milióna divákov!

Z 21 hraných filmov (12 v roku 2016) boli štyri 100% slovenské: prequel k príbehom obľúbených postavičiek z televíznych obrazoviek Cuky Luky film (SK, 2017, r. Karel Janák), DOGG (SK, 2017, r. Slavomír Zrebný, Vilo Csino, Enrik Bistika, Jonáš Karásek), ktorý v štyroch poviedkach – Duet, Opus dei, Grassvater a Game – pracuje s emóciou úzkosti, atmosférou bizarnosti a strachom v jeho rôznych formách, hudobná rodinná komédia Spievankovo a kráľovná Harmónia (SK, 2017, r. Diana Novotná) a Únos (SK, 2017, r. Mariana Čengel Solčanská) na motívy únosu prezidentovho syna, ktorý pomohol v občianskej mobilizácii za zrušenie Mečiarových amnestií týkajúcich sa tohto činu.

Štyri hrané filmy vznikli v majoritnej koprodukcii: triler z prostredia organizovaného zločinu na slovensko-ukrajinskom pohraničí Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak), dráma rozpadajúceho sa manželstva z pohľadu 12-ročného dievčaťa Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský), dráma 50-ročného muža hľadajúceho prácu vo východnej Európe Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) a Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová), ktorá je adaptáciou knihy Moniky Kompaníkovej a lyrickým stvárnením rodinných a materinských tém.

Až dvanásť hraných filmov (6 v roku 2016) vzniklo v minoritnej koprodukcii: príbeh ruskej poetky Anny Barkovovej, ktorá strávila 22 rokov života v sovietskych gulagoch 8 hláv šialenstva (8 hlav šílenství, CZ/SK, 2017, r. Marta Nováková), ktorý na Slovensku nebol uvedený v kinách a vyšiel len na DVD, dráma z prostredia otužilcov o hľadaní lásky a nového zmyslu života Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma), triler z poľsko-českého pohraničia, ktorého hrdinkou je postaršia energická a excentrická učiteľka angličtiny a milovníčka a ochrankyňa zvierat Cez kosti mŕtvych (Pokot, PL/DE/SE/CZ/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik), historické roadmovie, inšpirované básňou Jaroslava Vrchlického, odohrávajúce sa v období vrcholného stredoveku Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka), dramatický príbeh troch slovenských Rómov v Bruseli Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, 2017, r. Ruben Desiere), film odohrávajúci sa počas protektorátu a uzatvárajúci tetralógiu Jana a Zdeňka Svěrákovcov o jednej generácii Po strništi bos (CZ/DK/SK, 2017, r. Jan Svěrák), dramatický príbeh 40-ročnej ženy, ktorá zo dňa na deň opúšťa svoju rodinu v Berlíne, aby začala nový život v Bratislave Sloboda (Freiheit, DE/SK, r. Jan Speckenbach), Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) – film o tom, čo pre ženu znamená znásilnenie, ako mení jej pohľad na seba samu i svet okolo, vianočná rozprávka Tri želania (Přání k mání, CZ/SK, 2017, r. Vít Karas) a trilógia režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského Záhradníctvo (Zahradnictví, CZ/SK/PL, 2017), ktorá je prequelom úspešných Pelíškov (CZ, 1999, r. Jan Hřebejk) a dej jednotlivých dielov Rodinný priateľ (Rodinný přítel), Dezertér a Nápadník sa odohráva v rokoch 1939-1959. Romantická komédia Všetko alebo nič (SK/CZ, 2017, r. Marta Ferencová) vznikla ako paritná koprodukcia.

V roku 2017 vzniklo i šesť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (12 v roku 2016). Pohľad do sveta tradičnej rómskej hudby Ťažká duša (SK, 2017, r. Marek Šulík) a pripomenutie vzostupov a pádov slovenského himalájskeho horolezectva Vábenie výšok (SK, 2017, r. Pavol Barabáš) vznikli ako 100% slovenské filmy. Doplnili ich dve majoritné koprodukcie – film o prvom porevolučnom ministrovi vnútra a trojnásobnom predsedovi vlády, ktorý zásadne ovplyvnil moderné dejiny Slovenska Mečiar (SK/CZ, 2017, r. Tereza Nvotová) a film o pozorovaní UFO na strednom Slovensku a skrytých prepojeniach medzi pozemských elitami a exotickými rasami z iných svetov Sprisahanie šedej rasy (SK/CZ, 2017, r. Maroš Berák) a dve minoritné koprodukcie – film o svetoznámej opernej speváčke a herečke a o osudoch, ktoré jej a jej rodine priniesli dejiny Európy 20. storočia Červená (CZ/SK, 2017, r. Olga Sommerová) a filmový portrét autentického českého neonacistu Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák).

 Vznikli i dva dlhometrážne filmy neuvedené v distribúcii – časozberný dokument o múroch v nás a okolo nás Múr (SK, 2017, r. Magda Kmeťková, Roman Hraník) a dokument o prešovských skupinách a spevákoch Bars dobrý film (SK, 2017, r. Ján Stračina).

 Verejnú diskusiu rozpútal dlhometrážny intímny pohľad za zatvorené dvere slovenských pôrodníc Medzi nami (IT, 2016, r. Zuzana Límová), ktorý však vznikol v 100% talianskej produkcii.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané – Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško), Cesta späť (SK, 2017, r. Kristína Leidenfrostová), Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017, r. Michal Ďuriš), Idiot (SK, 2017, r. Martina Buchelová), dokumenty 43 rokov Bratislavského metra (SK, 2017, r. Lucia Kašová), Fotogróf (SK, 2017, r. Veronika Kalužáková), Klavír (SK, 2017, r. Anastasia Sevastyanova), Paraskina záhrada (SK/UA/US, 2017, r. Mišo Suchý), Ríbezľák (SK, 2017, r. Marek Káčer), Smrť Umenia (SK, 2017, r. Dominik György), The Swan (SK, 2017, r. Jonáš Karásek) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kożuch, Boris Šima), Aúúúna (SK, 2017, r. Lina Šuková), Journey (SK, 2017, r. Marek Jasaň), Kontrast (SK, 2017, r. Barbora Bárková), selFish (SK, 2017, r. Lukáš Figeľ), Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová), štyri epizódy zo seriálu Websterovci s názvami Horor v škole (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), Nákupná mánia (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), Ocko Hrdina (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová) a Kabriolet (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), epizóda Vajce (SK, 2017, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) zo seriálu Drobci a Piesočná búrka (SK, 2017, r. Veronika Kocourková) zo seriálu Tresky Plesky.

Zo stredometrážnej tvorby roku 2017 môžeme spomenúť rozprávku Tony & Tina: Hľadanie strateného cirkusu (SK, 2017, r. Boris Gomolčák), dokumenty Pochoduj alebo zomri (CZ/SK, 2017, r. Michael Kaboš), Sociální aspekty Ugandy (SK, 2017, r. Libor Špimr, Monika Nová), Varga (SK/CZ, 2017, r. Soňa Maletzová) a druhý a tretí film z tatranskej trilógie Erika Baláža – Nesmrteľný les (DE/SK, 2017) a Živá rieka (DE/SK, 2017).

Na výrobe 15 dlhometrážnych filmov pre kiná – 13 hraných a 2 dokumentárnych sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej alebo v spolupráci s nezávislými producentmi

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5% príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2% príjmov z reklamy), kiná (1% z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1% príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1% príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5% príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20% preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

1. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018. Článkom V uvedeného zákona bol novelizovaný zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela reagovala na viacero požiadaviek aplikačnej praxe a vychádzala tiež z potreby stabilizovať príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálnej kultúry za účelom jej ďalšieho rozvoja v Slovenskej republike. Zákon stanovil minimálnu sumu príspevku zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálnej kultúry na 6 000 000 EUR ročne. Toto systémové opatrenie zohľadňuje záujem a úlohu štátu na podpore audiovizuálnej kultúry a má prispieť k jej kontinuálnemu rozvoju.

1. augusta 2017 nadobudla účinnosť vyhláška č. 193/2017 Z. z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte. Za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti podpory filmového priemyslu sa novelou vyhlášky znížila univerzálne uplatňovaná suma oprávnených výdavkov.

Novelizácia okrem tejto stabilizácie finančného zabezpečenia podpornej činnosti fondu prináša aj dva ďalšie zásadné okruhy zmien. Prvým je optimalizácia procesov v samotnej podpornej činnosti a druhým je rozšírenie predmetu činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Zároveň fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“), ako aj možnosť poskytovať služby spojené s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Rozšírenie činnosti fondu prinesie aj ďalšie služby prostredníctvom vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti. Tieto nové činnosti by sa mali stať základom pre vytvorenie Slovak Film Commission, ktorá slovenskej audiovízii už citeľne chýba. Väčšina zmien zákona o Audiovizuálnom fonde nadobudne účinnosť 1. júla 2017 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa finančného zabezpečenia podpornej činnosti fondu (administratívne poplatky a príspevky do fondu), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2018.

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom rokovaní 25. júla 2017 schválila návrh na doplnenie vnútorného predpisu AVF č. 10/2009 Zásady poskytovania finančných prostriedkov. Úpravy tohto vnútorného predpisu vychádzajú jednak z novej schémy štátnej pomoci pre programy 1 a 2 podpornej činnosti fondu a tiež nadväzujú na zmeny zákona o fonde účinné od 1. 7. 2017.

V roku 2017 AVF rozdelil na podporu audiovizuálnej kultúry o 132 400 eur viac než v predchádzajúcom roku (7 566 088 v roku 2017 a 7 433 688 eur v roku 2016), čo predstavuje medziročný nárast o 1,78%. Počas ôsmich rokov AVF podporil už 2 849 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 65 259 442 EUR.

Údaj za rok 2017 je celková sumu finančných prostriedkov podľa zmlúv uzavretých so žiadateľmi a poskytnutých z prostriedkov fondu podľa rozpisu rozpočtu na rok 2017. Celková suma podporených žiadostí v roku 2017 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola 12 277 088 eur.

K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že v roku 2017 Audiovizuálny fond začal pri viacročných projektoch uplatňovať postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov. Údaje uvedené v tabuľke na strane 18 tak za rok 2017 obsahujú informáciu o celkovej sume pomoci vyplývajúcej z prijatých rozhodnutí.

I vďaka podpornej činnosti AVF sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosť jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

V roku 2017 bolo podaných na AVF 523 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry. Počet podporených žiadostí v oblasti audiovizuálnej kultúry bol na úrovni predchádzajúceho roku. AVF podporil v roku 2017 350 žiadostí (354 v roku 2016). Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí stúpol z 59,60% v roku 2016 na 66,92%. Uvádzaná štatistika za rok 2017 mapuje stav k 10. aprílu 2018.

V roku 2017 AVF podporil 3 žiadosti na digitalizáciu technológiou D-cinema – Letného kina v Komárne, Amfiteátra Paľa Bielika v Banskej Bystrici, amfiteátra v Nových Zámkoch a výmenu serveru v kinosále K1 Kina Lumière v Bratislave – celkovou sumou 91 000 eur.

V roku 2017 nebola podaná žiadna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD.

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 10 žiadostí – Akademik Banská Štiavnica, Kino Lumière Bratislava, Tatra Komárno, Mier Modra, Poľana Hriňová, Fontána Piešťany, Tatran Poprad, Orbis Rimanská Sobota, ArtKino Metro Trenčín, Mier Trstená celkovou sumou 121 200 eur..

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 - podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR. V roku 2017 fond vyplatil v podprograme 2.3 Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela celkom 188 048 EUR. Dotáciou v sume 1 EUR za každú predanú vstupenku na slovenský film vrátane minoritných koprodukcií takto fond podporil 33 kín. V roku 2016 AVF v tomto podprograme podporil 38 kín celkovou sumou 217 488 eur.

(Podrobnejšie v kapitole KINÁ).

V rámci podprogramu 4.4. Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike získali podporu Filmpark production na vývoj software Vision a KONDRETA furniture na vývoj zariadenia Autojib v celkovej sume 25 000 eur.

Program 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR pribudol do podporného systému AVF od 1.7. 2015. V roku 2017 v ňom nastali úpravy týkajúce sa predovšetkým povinného limitu oprávnených výdavkov, ktoré žiadateľ o dotáciu musí preinvestovať na realizáciu projektu v Slovenskej republike. Z pôvodnej sumy 2 mil. EUR sa tento limit znížil na 300 000 EUR v prípade hraných televíznych seriálov alebo „balíka“ hraných filmov a na 150 000 EUR pre všetky ostatné projekty (jednotlivé filmy, dokumentárne alebo animované seriály). Zároveň v roku 2017 fond v tomto programe zaregistroval 12 nových projektov, ktoré sa majú realizovať na Slovensku v rokoch 2018 a 2019 s predpokladanou sumou investícií 8,5 milióna EUR. Osvedčenie o registrácii projektu získali hrané kinematografické diela Generál (SK/CZ/IT/FR/RU) spoločnosti JMB Film &TV Production Bratislava, Nech je svetlo (SK/CZ, r. Marko Škop) spoločnosti Artileria, Šťastné zviera (SK, r. Jozef Slovák) spoločnosti Tatra Star a hrané audiovizuálne diela Ministri spoločnosti Wilder, Outlander Season 4 (US, 2018) spoločnosti Spectral, Villa Lucia (SK/CZ, r. Michal Kollár) spoločnosti KFS, Alleraya - The Falcon Princess a Krátka jar, dlhá zima (ktorého finálna podoba sa stala kinematografickým dielom s názov Dubček (SK/CZ, 2018, r. Laco Halama)) spoločnosti Filmpark production, Mistresses (SK, r. Jakub Kroner – pracovný názov Zamilované a v TV Markíza v marci 2018 uvedené pod názvom Milenky) spoločnosti Inout Studio s.r.o., televízna miniséria Generál (SK/CZ/FR/IT/RU) spoločnosti JMB Film &TV Production Bratislava, tri samostatné audiovizuálne diela Ema a Smrtihlav, Naveky tvoj, Hodinárov učeň spoločnosti PubRes a Čertovské pero (Čertí pero, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt).

V roku 2017 AVF podporil dva televízne projekty – dvojdielnu minisériu Mária Terézia (CZ/AT/HU/SK, 2017, r. Robert Dornhelm), ktorej žiadateľom bola spoločnosť Maya a 11-dielny seriál Inšpektor Max (SK/CZ, 2018, r. Jiří Chlumský, Petr Nikolaev) produkčnej spoločnosti Trigon Production celkovou sumou 368 292 EUR ktoré získali osvedčenie v roku 2016.

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2017 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2016 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 8 úspešných tvorcov čiastkou 6 900 eur a 18 slovenských tvorcov čiastkou 5 800 eur na medzinárodných festivaloch ako napr. Cinematik Piešťany – Cena LF Cinematik.doc, Hory a mesto – cena LF za novátorský prístup k tematike, festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF za najlepšie individuálne výkony v hranom, dokumentárnom a animovanom filme a víťazov súťaže Prehliadka tvorby televíznych staníc Slovenska – WORKSHOP 2017 a súťaže KAMERA 2017 (viac o oceneniach nájdete v kapitole DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY a na webovom sídle Literárneho fondu). Aj v roku 2017 boli fondom vyplácané príspevky na tvorivú cestu v SR i do zahraničia, ako aj odmeny pre jubilujúcich výkonných umelcov. Nezabudlo sa ani na tých výkonných umelcov, ktorí už nie sú v produktívnom veku, a ktorí sa pre chorobu, starobu alebo iné objektívne príčiny dostali do finančnej tiesne.

Výbor sekcie mal v roku 2017 rozpočet v celkovej sume 135 000 eur, z tohto rozpočtu na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol do 31. decembra 2017 sumu 134 156,58 eur. Takmer polovica tejto sumy 61 200 eur bola vyplatená 53 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

PODPROGRAM MEDIA

Od 1. januára 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa od roku 2014 transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko (zlúčením s kanceláriou Kultúrny kontaktný bod).

V roku 2017 pokračovala kancelária Creative Europe Desk Slovensko, na základe schváleného akčného plánu a rozpočtu, ktorý mala k dispozícii, v plnení svojich základných úloh: poskytovala informácie o podprograme MEDIA všetkým záujemcom bez rozdielu, poskytovala konzultácie uchádzačom o podporu z programu a tiež vyvíjala aktivity, smerujúce k intenzívnejšiemu začleneniu slovenských profesionálov v audiovízii do európskeho priestoru. Efekt podprogramu MEDIA na slovenskú audiovíziu je jednak priamo merateľný sumou podpory, ktorá každoročne na Slovensko z programu prichádza, ale možno ešte dôležitejšími sú ďalšie nástroje, ktoré program pre kreovanie slovenskej audiovízie poskytuje.

Zaregistrovali sme znovu pozitívne výsledky slovenských subjektov, ktoré sa v roku 2017 uchádzali o podporu v rámci programu: z podprogramu MEDIA získali finančnú podporu v celkovej výške 884 909 eur, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov – 208 000 eur, Výberová podpora kinodistribúcie – 74 000 eur, Automatická podpora kinodistribúcie – 376 061 eur, Podpora tréningových programov 61 424 eur a Podpora festivalov 25 000 eur.

Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 25 slovenských kín, ktoré sú členmi siete, bola

140 424 eur.

Ide o druhú najvyššiu sumu podpory, odkedy je Slovenská republika členským štátom programu.

Ak k tomu prirátame podporu pre slovenské subjekty v rámci podprogramu Kultúra – 336 615eur, predstavuje podpora pre slovenské spoločnosti v roku 2017 v rámci programu Kreatívna Európa

1 221 524 eur.

Kancelária vydala už tradične publikáciu Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2016, so súhrnnými informáciami o všetkých dôležitých aspektoch vývoja slovenského audiovizuálneho priemyslu (v slovenčine a v angličtine, v náklade 500 ks). Správa je prioritne určená zahraničným spoločnostiam, organizáciám a inštitúciám.

Kancelária organizovala, alebo spoluorganizovala viacero seminárov, workshopov a podujatí, vyberáme z nich:

Seminár a workshop DOX IN VITRO sa uskutočnil 11. a 12. septembra 2017 v Piešťanoch (spolu s European Documentary Network a MFF Piešťany, lektormi boli Ove Rishøj Jensen, EDN/Dánsko; Philippe Van Meerbeck, VRT, Flemish Radio & Television Network / Belgicko; Friedrich Moser, producent, režisér a scenárista dokumentárnych filmov / Rakúsko.

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko bola tiež spoluorganizátorom (spolu s Úradom vlády SR a Stálym zastúpením Európskej komisie v SR) Minifestivalu európskeho filmu 7x7. Festival sa konal v termíne od 3. mája do 21. júna 2017, v jeho rámci bolo uvedených 7 európskych filmov, podporených z podprogramu MEDIA v 7 slovenských mestách. Celková návštevnosť na všetkých premietanich bola 3 847 divákov.

EURIMAGES

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Fond mal na konci roka 37 členských štátov z celkového počtu 47 krajín Rady Európy. Od 13. 3. 2017 je pridruženým členom (Associate member) Kanada.

V roku 2017 fond podporil 83 hraných, 12 dokumentárnych a jeden animovaný film celkovou sumou 22 172 535 eur. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2017 fond podporil 1 912 európskych koprodukcií v celkovej sume 562 miliónov EUR.

V roku 2017 sa uchádzalo o podporu Eurimages 11 slovenských projektov, 5 z nich ju získalo:

Hraný rozprávkový projekt Čertí brko (CZ/SK) českého režiséra Mareka Najbrta, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný – 20,57% podiel má slovenská spoločnosť TRIGON PRODUCTION (koproducent Patrik Pašš) a 79,43% patrí českej spoločnosti Punk Film (delegovaný producent Ondřej Beránek). Projekt s celkovým rozpočtom 2 211 144 eur získal požadovaných 250 000 eur.

Dlho očakávaný projekt slovenskej režisérky Miry Fornay, Žaby bez jazyka, česko-slovenská koprodukcia s chorvátskym vkladom, ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný – 71,87% podiel má česká spoločnosť Cineart TV Prague (delegovaný producent Viktor Schwarcz v spolupráci s chorvátskou firmou Kinorama, ktorej producentka Ankica Juric Tilic nedosiahla stanovenú koprodukčnú hranicu 10%) a 28,13% má slovenská spoločnosť MIRAFOX (koproducent Juraj Buzalka). Projekt s celkovým rozpočtom 1 150 230 EUR získal podporu 138 000 eur.

Česko-slovenský koprodukčný film Frem, celovečerný experimentálny debut slovenskej režisérky Viery Čákanyovej, v ktorom kombinuje dokument s hranými prvkami, je podľa účasti Slovenska minoritný – 75,77% patrí českej spoločnosti Hypermarket Film (delegovaný producent Filip Remunda) a 24,23% slovenskej spoločnosti Punkchart films (koproducent Ivan Ostrochovský). Napriek tomu, že projekt s celkovým rozpočtom 223 001 EUR nebol pracovnou skupinou jednoznačne prijatý, podarilo sa preň získať 53 000 eur.

Pôvodný majoritný hraný projekt Nech bude svetlo (SK/CZ), druhý celovečerný hraný film scenáristu a režiséra Marka Škopa je podľa účasti Slovenska majoritný – 79,88% patrí slovenskej spoločnosti ARTILERIA, s.r.o. (delegovaný producent Ján Meliš) a 20,12% českej spoločnosti Negativ, s.r.o (koproducent Petr Oukropec). Projekt s celkovým rozpočtom 782 212 EUR získal podporu vo výške 120 000 eur.

Česko-slovensko-lotyšská koprodukcia Môj neznámy vojak, experimentálny dokumentárny projekt mladej ukrajinskej režisérky Anny Kryvenko je podľa účasti Slovenska minoritný – 24,20% patrí slovenskej spoločnosti Wandal Production s.r.o. (koproducentka Wanda Adamík Hrycová), 27,25% lotyšskej spoločnosti Baltic Pine Films (delegovaný producent Sergejs Serpuhovs) a 48,55% českej spoločnosti Bc. Michal Kráčmer (koproducent Michal Kráčmer). Projekt s celkovým rozpočtom 188 486 EUR získal podporu vo výške 37 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2017 bol 156 694 eur.

V roku 2017 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 598 000 eur.

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2017 získalo podporu 43 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

KINODISTRIBÚCIA

V roku 2017 prišlo do slovenských kín 6 692 871 divákov. Je to o 18,1% viac než v roku 2016 (5 667 071 divákov). V ére samostatného Slovenska prišlo do domácich kín viac divákov len v roku 1993. Hrubé tržby medziročne vzrástli o 18,91%. Diváci zaplatili za vstupenky spolu 34 513 049 aur (29 023 501 EUR v roku 2016) čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska. Pritom hranica 20 miliónov EUR bola po prvý raz prekonaná až v roku 2014.

Rok 2017 bol však rekordným nielen na Slovensku ale i v rámci Európskej únie. Podľa predbežných informácií Európskeho audiovizuálneho observatória (EAO) prišlo v minulom roku do európskych kín 1,29 miliardy divákov, čo je najviac od roku 2004.

Najväčší medziročný nárast počtu divákov v EÚ bol zaznamenaný na Slovensku a v celej Európe bol väčší len v Turecku (22,1 percent). Slovensko malo i najväčší medziročný nárast hrubých tržieb v EÚ.

Rekordný bol v roku 2017 na Slovensku aj počet filmových predstavení. Bolo ich 191 773, čo predstavuje medziročný nárast 2,54 percent (187 017 v roku 2016) a najvyšší počet predstavení v ére samostatnosti. O 15,17 percent vrástla i priemerná návštevnosť na predstavenie – z 30,30 diváka v roku 2016 na 34,90. O štyri centy vzrástla i priemerná cena vstupenky z 5,12 EUR v roku 2016 na 5,16 EUR a priemerná návštevnosť na predstavenie 100-percentne slovenského filmu alebo majoritnej koprodukcie sa takmer zdvojnásobila keďže vzrástla z 31,83 diváka v roku 2016 na 61,67 diváka v roku 2017. Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mali hrané filmy Všetko alebo nič (79,34), Únos (78,48) a Čiara (68,97). Z dokumentov patrí v tomto smere prvenstvo filmu Petra Hledíka Opuštěný vesmír, uvádzanému mimo plánu premiér ÚFD SR, s priemernou návštevnosťou 34,55 divákov na predstavenie.

V roku 2017 malo v slovenských kinách premiéru 266 noviniek, teda o 3 menej než rok predtým. Snímky uviedlo do kín 11 distribučných spoločností a 3 slovenské filmy si distribuovali samotní producenti – Peter Hledík - Barok Film dokument Opuštěný vesmír (CZ/SK, 2015, r. Peter Hledík), Wide Road Films druhý slovenský hraný film nakrútený v angličtine Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii (SK, 2016. r. Róbert Fiľo) a Reminiscencie dokument Profesionálna cudzinka (SK, 2016, r. Anna Grusková).

Najviac premiér mala Asociácia slovenských filmových klubov (55), za ňou sa umiestnili spoločnosť CinemArt SK (44) a Film Europe Media Company (43).

Z pohľadu počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou roku 2017 CinemArt SK. 1 838 964 divákov na ich filmoch tvorí 27,5-percentný podiel na celkovej návštevnosti. V kinách distribuoval najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v TOP 10 mal štyri snímky – Ja, zloduch 3 (Despicable Me 3, US, 2017, r. Ken Daurio, Cinco Paul), Baby šéf (The Boss Baby, US, 2017, r. Tom McGrath), Päťdesiat odtieňov temnoty (Fifty Shades Darker, US, 2017, r. James Foley) a Rýchlo a zbesilo 8 (The Fate of the Furious, US/JP/FR/CA, 2017, r. F. Gary Gray). Podiel spoločnosti na hrubých tržbách bol 27,2%.

Podľa hrubých tržieb patrí prvenstvo distribučnej spoločnosti Continental film (28,4% / 27,3% na počte divákov), ktorá distribuovala tituly spoločnosti Warner Bros. i nezávislých spoločností a v TOP 10 mala tiež štyri snímky – Všetko alebo nič (SK/CZ, 2017, r. Marta Ferencová), Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak), Únos (SK, 2017, r. Mariana Čengel Solčanská) a To (It, US, 2017, r. Andrés Muschietti).

Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil v roku 2017 Forum Film (13,4% divákov / 13,0% hrubých tržieb) hoci jeho najúspešnejší titul Matky rebelky: Šťastné a veselé (A Bad Moms Christmas, US, 2017, r. Jon Lucas, Scott Moore) skončil až na 21. priečke.

Po prvý raz od roku 2012 nepatrila prvá priečka v rebríčku návštevnosti slovenských kín animovanému filmu. V roku 2017 bola najnavštevovanejším titulom domáca romantická komédia Všetko alebo nič. Navyše v TOP 10 sa umiestnili i ďalšie tri slovenské filmy čo sa už asi tak rýchlo nezopakuje.

Najúspešnejší premiérový víkend roku 2017 mala bláznivá komédia Cuky Luky film (SK, 2017, r. Karel Janák). Rekord Mimoňov (Minions, US, 2015, r. Kyle Balda, Pierre Coffin) z roku 2015 (109 475 divákov) síce neprekonala, ale s 53 144 divákmi prekonala historicky najlepší prvý víkend domáceho filmu v ére samostatného Slovenska, ktorý doteraz patril dokumentu 38 (SK, 2014, r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič) so 49 314 divákmi.

V roku 2017 sa dostalo do kín rekordných 31 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov a v distribúcii boli i dva stredometrážne dokumenty – Hotel Úsvit (SK, 2016) Márie Rumanovej a Varga (SK/CZ, 2017) Soni Maletzovej. Dve krátke animované snímky boli uvedené ako predfilmy. 39 tyždňov, 6 dní (SK, 2017) režisérskej dvojice Joanna Kożuch a Boris Šima pred filmom Ivety Gŕofovej Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) a Žltá (SK, 2017) Ivany Šebestovej pred filmom Out (SK/HU/CZ, 2017) Györgyho Kristófa.

Divácky najúspešnejším domácim filmom sa stala romantická komédia Všetko alebo nič s 340 535 divákmi a komerčne najúspešnejším bol kriminálny triler Čiara s hrubými tržbami 1 749 425 EUR. Tomu patrí s 329 349 divákmi druhá priečka v návštevnosti. Až na treťom mieste skončil prvý zahraničný film Ja, zloduch 3. Navyše Všetko alebo nič, Čiara a ďalšie dve vlaňajšie domáce premiéry ÚnosCuky Luky film sa dostali medzi desať divácky najúspešnejších domácich filmom v ére samostatnosti (aktuálny rebríček TOP 10 Slovensko 1993-2017 pozri na strane 26).

Zaujímavé je, že v ére samostatnosti malo hrubé tržby nad jeden milión eur len šestnásť filmov z toho až štvrtina boli domáce.

Najnavštevovanejším domácim dokumentom bol Mečiar (SK/CZ, 2017) Terezy Nvotovej s 15 621 divákmi. Jej hraný film Špina (CZ/SK, 2017) bol s 50 517 divákmi najúspešnejšou minoritnou koprodukciou. Jan Hřebejk však v roku 2017 predstavil slovenskému publiku až tri svoje novinky Rodinný priateľ (Rodinný přítel, CZ/SK/PL, 2017), Dezertér (CZ/SK/PL, 2017) a Nápadník (CZ/SK/PL, 2017) z trilógie Záhradníctvo.

Slovenské filmy distribuovalo do kín 10 distribučných spoločností – najaktívnejšia z nich bola opäť Asociácia slovenských filmových klubov so siedmimi domácimi premiérami – a 3 produkčné spoločnosti (Peter Hledík – Barok Film, Reminiscencie a Wide Road Films) nasadili do kín svoje filmy priamo, bez spolupráce s klasickým distribútorom mimo plánu premiér Únie filmových distribútorov SR.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií videlo v roku 2017 až 1 430 504 divákov čo je 21,37-percentný podiel na celkovej návštevnosti (6,61% v roku 2016). Po prvý raz v ére samostatnosti tak prekročila návštevnosť domácich titulov hranicu milión divákov a v porovnaní s rokom 2016, kedy prišlo na ne do kín 377 086 divákov, stúpla takmer štvornásobne. V tomto ukazovateli patrí Slovensku v rámci EÚ siedma priečka. Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v EÚ mali zhodne Francúzsko a Spojené kráľovstvo (37,4 percenta). Mimo EÚ naďalej dominuje Turecko, ktoré malo v roku 2017 podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti 56,5 percent.

(Podrobné výsledky premiérových filmov pozri v tabuľke Distribúcia premiérových slovenských a koprodukčných filmov v roku 2017 na stranách 24-25).

V uvedených číslach sú započítané len výsledky z Únie filmových distribútorov.

V údajoch za rok 2017 nie sú zahrnuté: návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal na bezplatné projekcie českých a slovenských filmov v 29 slovenských mestách 35 000 divákov a k nim sa pridalo 15 000 divákov, ktorí navštívili filmové večery Letného kina Bažant Kinematograf na bratislavskej Magio pláži, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu) a ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

Ako sa bude dariť domácim filmov roku 2018 môžeme zatiaľ len hádať pretože prvá domáca premiéra je naplánovaná až na 1. marca. Vtedy sa divákom predstaví novinka Martina Šulíka Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018) s Jiřím Menzelom a držiteľom Európskej filmovej ceny Petrom Simonischekom v hlavných úlohách.

KINÁ

V roku 2017 bolo v prevádzke 152 kín s 249 plátnami (v roku 2016 to bolo 145 kín so 241 plátnami). Z toho bolo 97 jednosálových kín s 26 383 sedadlami, 20 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 80 sálami a 12 385 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 821 sedadlami, 21 letných kín s 22 167 sedadlami, 9 alternatívnych priestorov s 1 090 sedadlami: Mestské kultúrne stredisko-FK Kassandra (Bánovce nad Bebravou), A4 - priestor súčasnej kultúry (Bratislava), FK Kamel (Bratislava), Satori stage (Bratislava), Klub Bombura (Brezno), FK Vasmacska-Jókaiho divadlo (Komárno), FK Priestor (Lučenec), Kino Pocity (Prešov), Stanica (Žilina) a Autokino Orava s 85 parkovacími miestami.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 472 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Na jar roku 2017 bolo zatvorené digitalizované jednosálové Kino X v Stupave.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

K 31. decembru 2017 bolo na Slovensku technológiou D-cinema digitalizovaných 189 kinosál v 93 kinách a 3 letné kiná (185 kinosál v 90 kinách a 3 letné kiná v roku 2016). V 100 digitalizovaných kinosálach – z toho 36 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

24 viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2017 digitalizovaných 100% kinosál. Z 97 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2017 v prevádzke bolo digitalizovaných 68,04%. Počet digitalizovaných 1-sálových kín (66) sa už asi výrazne nezvýši nakoľko v roku 2017 žiadalo o podporu (ale nezískalo ju) len kino Hutník v Podbrezovej.

(podrobnosti pozrite v tabuľke Kiná na Slovensku k 31. decembru 2017)

V rokoch 2010 – 2017 Audiovizuálny fond (AVF) finančne podporil digitalizáciu 79 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 374 490 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D-cinema bez podpory AVF, z takmer stovky jednosálových sa to podarilo len ôsmim – Bánovce nad Bebravou, Bratislava (Klap), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava, Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok. Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu Kino Kultúra v Ružomberku a budú nasledovať ďalšie.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo do konca roku 2017 podporených 23 žiadostí na digitalizáciu: divadlo Pôtoň Bátovce, kiná Múzeum SNP Banská Bystrica, Dom kultúry Bošany, A4 Bratislava, Filmový klub Bytča, Diamant Dudince, Poľana Hriňová, kino Tabačka Košice, Akropola Kremnica, Družba Margecany, FK a kino Mestská scéna Martin, Tatra Nitra, Ostražica Nižná, kino Nováky, Osveta Očová, KaSS Prievidza, kino Apollo Rožňava, Jašík Turzovka, Tatra Vráble, Stanica Žilina-Záriečie, mobilné letné kiná Kinematograf a Kinematograf 2 Bratislava a letné kino Vranov nad Topľou. Celkovo AVF podporil v rokoch 2013 – 2017 digitalizáciu 23 kín technológiou E-cinema HD sumou 273 200 eur (priemer 11 878 EUR na žiadosť). Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014-2017 bolo podporených 30 žiadostí celkovou sumou 509 750 eur (priemer 16 992 EUR na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna ale i na rezervačný systém vstupeniek.

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010-2017 bola 3 182 440 eur.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001.

Z letných kín premieta len z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

K 31. decembru 2017 bolo v prevádzke 21 letných kín (19 v roku 2016). Okrem 3 letných kín digitalizovaných technológiou D-cinema (Galanta, Košice, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 6 letných kinách. V mestách Krupina, Pezinok, Podhájska, Senec a Senica si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina a Trnovce ho mali zapožičaný z kina Primáš v Myjave. Ďalších 26 letných kín (z toho 9 v Bratislave) premietalo zadarmo a preto nie sú zahrnuté v štatistike. V roku 2017 boli v prevádzke i dve autokiná – Shopping Palace v Bratislave a Autokino Orava v Námestove, ktoré vyberalo i vstupné.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 806 kinosál v 1 126 kinách v 680 mestách v 43 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2017 25 kín v osemnástich mestách (25 kín v devätnástich mestách v roku 2016): V roku 2017 vypadlo zo siete Europa Cinemas kino X v Stupave, ktoré ukončilo prevádzku a pribudlo kino Úsmev v Košiciach. A z roku 2016 zostali v sieti bratislavské kiná Kino Film Europe, Mladosť, Nostalgia a kino Lumière, kiná v Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Martine (Strojár), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Stupave (kino X), Trenčíne (Artkino Metro) a miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, Bratislave, Dunajskej Strede, Košiciach, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna +MAX) a v Žiline.

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

I v roku 2017 patrili k najvýznamnejším udalostiam roka medzinárodné filmové festivaly Art Film Fest v Košiciach, MFF Cinematik v Piešťanoch, MFF Bratislava a i vďaka Industry Days sa k nim pridal MFFK Febiofest v Bratislave.

25. ročník medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest (www.artfilmfest.sk) sa konal už po druhý raz v Košiciach. Tentoraz v dňoch 16. - 24. júna 2017. Program zahŕňal 21 programových sekcií. 177 filmov z 51 krajín celého sveta odpremietali na 263 projekciách. Hlavnú cenu, Modrého anjela za najlepší film, získala dráma Glory (Slava, BG/GR, 2016, r. Kristina Grozeva, Petar Valchanov). Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon porota udelila slovenskej herečke Dominike Morávkovej za film Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová), laureátmi ocenenia Modrý anjel za hlavný mužský herecký výkon sa stali Baldur Einarsson a Blaer Hinriksson za úlohy vo filme Kamenné srdce (Hjartasteinn, DK/IS, r. Guðmundur Arnar Guðmundsson) a cenu Modrý anjel za najlepšiu réžiu získala Valeska Grisebach za Western (Western, DE/BG/AT, 2017).

Porota hraných filmov udelila i dve špeciálne ocenenia – filmu Pustovníci (Die Einsiedler, DE/AT, 2016, r. Ronny Trocker) a Barbore Bobulovej za herecký výkon vo filmoch Čisté srdcia (Cuori puri, IT, 2017, r. Roberto De Paolis) a Po vojne (Dopo la guerra, FR/IT, r. Annarita Zambrano).

Divácku cenu Televízie JOJ Cinema, ktorá bola zameraná na európske filmy, získala snímka Špina.

V medzinárodnej súťaži krátkych filmov zvíťazil hraný film O pôvode strachu (On the Origin of Fear, ID, 2016, r. Bayu Prihantoro Filemon).

Udelené boli i tradičné ocenenia Hercova misia (Magda Vášáryová, Ondřej Vetchý) a Zlatá kamera (Jan Hřebejk, Dušan Trančík).

V dňoch 23. – 26. júna 2017 sa v pôvodnom mieste konania Art Film Festu, v Trenčianskych Tepliciach konal Park Film Fest (www.parkfilmfest.sk). Na Most slávy pribudli dve tabuľky s menami držiteľov ocenenia Umelcova misia – Miroslav ŽbirkaTatiana Pauhoffová. Ocenenie Za kamerou získali český režisér a producent Ondřej Trojan a slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi a Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice poľský režisér Krzysztof Zanussi.

V hlavnej súťaži Jej pohľad, venovanej ženám - režisérkam zvíťazil slovenský film Piata loď. Ocenenie Zlaté oko si prevzala jeho režisérka Iveta Grófová. V sekcii študentských filmov "Veľké nádeje" zvíťazila Nádherná bytosť (Szép Alak, HU, 2016, r. Hajni Kis), ktorá získala ocenenie Zlatá žaba.

V dňoch 12. – 17. septembra 2017 sa v Piešťanoch v siedmich kinosálach a premietacích priestoroch konal 12. MFF Cinematik (www.cinematik.sk). V programe bolo 104 filmov, z toho 91 dlhometrážnych.

Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka s názvom Meeting Point Europe, ktorý vyberajú kritici zo šestnástich krajín Európy, získala kontroverzná snímka Raw (Grave, FR/BE/IT, 2016, r. Julia Ducournau).

Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získala Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff), Cenu primátora mesta Piešťany si odniesol Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo) a Cena divákov získal film Umenie milovať (Sztuka kochania – Historia Michaliny Wisłockiej, PL, 2017, r. Maria Sadowska).

19. medzinárodný filmový festival Bratislava (www.iffbratislava.sk) sa konal v dňoch 96. novembra 2017. Projekcie boli i v Malackách (kino Záhoran), Modre (kino Mier) a Senci (kino Mier).

Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix odniesol film Chlapi neplačú (Muškarci ne plaču, BA/SI/HR/DE, 2017, r. Alen Drljević). Cenu pre najlepšieho režiséra získal Soleen Yusef za film Dom bez strechy (Haus ohne Dach (DE, IQ, QA, 2016), Cenu za najlepší ženský herecký výkon získala Laetitia Dosch za film Paula (Jeune Femme, FR/BE, 2017, r. Léonor Serraille) a film získal aj Cenu Študentskej poroty. Cenu za najlepší mužský herecký výkon si odniesol Navid Mohammadzadeh za film Bez dátumu, bez podpisu (Bedoune Tarikh, Bedoune Emza, IR, 2017, r. Vahid Jalilvand) a tento film získal Cenu poroty FIPRESCI. Cena za najlepší dokument patrí snímke Meteory (Meteorlar, NL/TR, 2017, r. Gürcan Keltek) a v súťaži krátkych filmov zvíťazili Ostrovy (Les Iles, Francúzsko, 2017, r. Yann Gonzalez). Zvláštne uznanie poroty súťaže krátkych filmov si odniesli Amatéri (Amateurs, IN, 2016, r. Naveen Padmanabha).

Ocenenie MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii si osobne prevzal popredný európsky herec a osobitý režisér Jean-Marc Barr a Laureátom ocenenia MFF Bratislava a držiteľom pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy v roku 2017 sa za dlhoročnú umeleckú tvorbu stala významná slovenská herečka Božidara Turzonovová.

24. medzinárodný filmový festival Febiofest (www.febiofest.sk) sa konal od 2. marca do 7. apríla 2017 v jedenástich mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Levice, Martin, Poprad, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava). Diváci mohli vidieť 122 snímok na 235 projekciách.

Hlavnú cenu v Súťaži krátkych filmov krajín V4 a Divácku cenu získala dokumentárna esej O sestre (SK, 2016, r. Barbora Sliepková).

Zvláštne uznanie poroty získali dva poľské filmy – hraný Kŕč žuvacieho svalu (Szczękościsk, PL, 2016, r. Kordian Kądziela) a dokument Tri rozhovory o živote (Trzy rozmowy o życiu, PL, 2016, r. Julia Staniszewska).

Cenu poroty Medzinárodnej asociácie filmových klubov Don Quijot získal poľský animovaný film Debut (Debiut, PL, 2016, r. Katarzyna Kijek). Zvláštne uznania udelila táto porota krátkym filmom Dialóg (Dialogue, HU, 2016, r. Gábor Fabricius) a Fuck the Cancer! (AT, 2016, r. Thomas Renoldner).

Na 10. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča (www.festanca.sk), ktorý sa konal od 29. júna do 2. júla 2017 v Žiline, získal Hlavnú cenu Anča Award film Nekonečne boľavé oči (Sore Eyes for Infinity, FI, 2016, r. Elli Vuorinen) a Zvláštne uznanie si odniesol film Bábiky neplačú (Toutes les poupées ne pleurent, CA, 2017, r. Fréderick Tremblay). Ďalšie ocenenia získali: Anča Student Award – Penelope (EE, 2016, r. Heta Jäälinoja), Anča Student Award – Zvláštne uznanieSpolubývajúci (Roomates, US, 2016, r. Jamie Wolfe), Anča Music Video Award – The Unnatural (CL, 2016, r. Marcos Sánchez), Anča Music Video - Zvláštne uznanieSex Bruise (US, 2016, r. Conor Grebel), Anča Kids´ Award – Vtáčik a húsenica (The Little Bird and the Catterpillar, CH, 2017, r. Lena Von Dohren) a Game Days Pitching Session Zoja autorov Ivana a Peťa Galdíkovcov.

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

8. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) sa 6. apríla 2018, vďaka zvýšenej produkcii v posledných rokoch po zmene štatútu, po druhý raz odovzdávali nie za obdobie dvoch rokov, ale len za filmovú tvorbu roku 2017. Najlepším hraným filmom sa stala Čiara (SK/UA, r. Peter Bebjak). Z trinástich nominácií (v kategóriách najlepší hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, masky, ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Kristína Kanátová, mužský herecký výkon v hlavnej: Tomáš Maštalír a vo vedľajšej úlohe: Andy Hryc) si odniesli ocenenia ešte Peter Bebjak za réžiu, Marek Kráľovský za strih, Viktor Krivosudský za zvuk, Slavo Solovic za hudbu a Tomáš Maštalír za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Druhý najvyšší počet ocenení získala Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová), ktorá mala 10 nominácií na Slnko v sieti v kategóriách hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, ženský herecký výkon v hlavnej úlohe: Vanessa Szamuhelová a získala ocenenia za scenár (Iveta Grófová a Marek Leščák), najlepší kameramanský výkon (Denisa Buranová) a pre najlepšieho architekta – scénografa (Denisa Buranová, Iveta Grófová, Miroslav Král, Iva Němcová). Po jednej cene získali filmy Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka) Katarína Štrbová Bieliková za kostýmy, Únos (SK, 2017, r. Mariana Čengel Solčanská) Martin Jankovič a Zuzana Paulini za masky, Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma) Zuzana Kronerová za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) Judit Bárdos za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský) – Robert Roth za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

Cenu za najlepší dokumentárny film získala Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff) a za najlepší animovaný film epizóda Ocko Hrdina (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová) zo seriálu Websterovci. Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si prevzali filmoví architekti Viliam J. GruskaRoman Rjachovský.

Neštatutárnu Divácku cenu Slnko v sieti získalo Spievankovo a kráľovná Harmónia (SK, 2017, r. Diana Novotná).

28. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2016 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: osobnosť slovenskej animácie a priekopník bábkového filmu František Jurišič,

Hraná filmová tvorba pre kiná: Martin Štrba za kameru vo filme Masaryk (CZ/SK, 2016, r. Julius Ševčík).

V kategórii Televízna dramatická tvorba sa porota rozhodla cenu Igric neudeliť.

Filmová a televízna dokumentárna tvorba: Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo),

Animovaná tvorba: Vanda Raýmanová za réžiu animovaného seriálu Drobci (SK, 2016, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss),

Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Zuzana Mauréry za postavu učiteľky Márie Drazdechovej vo filme Učiteľka (SK/CZ, 2016, r. Jan Hřebejk),

Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Ivan Romančík za postavu Jána v študentskom filme Manžel Ján s rodinou (SK, 2016, r. Pavol Čižmár).

Tvorivé prémie získali: Stanislav Párnický za réžiu filmu Zázračný nos (SK/CZ, 2016) za televíznu dramatickú tvorbu,

Peter Hledík za réžiu dokumentárneho cyklu Zlatá lýra (SK, 2016) a Erik Praus za réžiu dokumentu Zem, ktorá hľadá svoje nebo (SK, 2016) v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba,

Martina Mikušová za réžiu filmu Chilli (SK, 2016) a Jan Bubeníček za réžiu filmu Smrteľné historky (Smrtelné historky, CZ/SK, 2016) v kategórii animovaná tvorba,

Zuzana Kronerová za postavu archivárky Mariky Kovačičovej vo filme Červený kapitán (SK/CZ/PL, 2016, r. Michal Kollár) a Anna Šišková za postavu Márie Horváthovej v seriáli Tajné životy II (SK, 2016, r. Ján Sebechlebský) v kategórii Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele,

Marián Geišberg za postavu Eda Burgera vo filme Červený kapitán a Vladimír Jedľovský za postavu psychológa Jozefa Valenta v seriáli Tajné životy II v kategórii Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele. Špeciálne uznanie poroty získal Ladislav Chudík za postavu farára Janetku vo filme Červený kapitán.

Za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu získali tvorivé prémie:

Jana Bučka za réžiu dokumentárneho filmu PRVÁ: Izabela Textorisová (SK, 2016, r. Jana Bučka) a Juraj Nvota za réžiu dokumentárneho filmu Masky: Juraj Steiner (SK, 2016, r. Juraj Nvota).

Porota sa rozhodla neudeliť tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku.

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali Pavol Čižmár za réžiu filmu Manžel Ján s rodinou za hranú filmovú a televíznu tvorbu, Pavel Smejkal a Peter Zakuťanský za réžiu dokumentu Iná Hudba (SK, 2016) za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu a Eva Sekerešová za réžiu animovaného filmu Jahodové dni (SK, 2016) v kategórii animovaná tvorba.

Zvláštne uznanie producentovi si prevzal Rozhlas a televízia Slovenska s prihliadnutím na dokumentárny cyklus Zlatá lýra.

25. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2016 boli udelené na základe hlasovania v ankete členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský dlhometrážny hraný, aj koprodukčný film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2016, získala snímka Učiteľka režiséra Jana Hřebejka, cenu za najlepší slovenský dlhometrážny dokumentárny film, ktorý mal premiéru v kinách v roku 2016 získal dokument Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš) a cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získala Zuzana Mojžišová.

Cenu za najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2016 získal Saulov syn (Saul fia, HU, 2015, r. Laszlo Nemes). Za distribúciu tohto filmu získala cenu spoločnosť Film Europe Media Company.

Na 18. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet získal Cenu za najlepší slovenský dokument český film slovenskej režisérky Český Alláh (CZ, 2017, r. Zuzana Piussi).

Grand Prix za najlepší film na 18. medzinárodnom festivale horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto získal film Sloboda pod nákladom.

Asociácia slovenských kameramanov (ASK) v spolupráci s Literárnym fondom udelila ocenenia Kamera 2007. Získali ich – za hraný film Martin Žiaran za film Čiara, za krátky film Timotej Križka za film Duet z poviedkového filmu DOGG (SK, 2017, r. Jonáš Karásek, Enrik Bistika, Slavomír Zrebný, Vilo Csino), za televízny seriál Martin Rau za televízny seriál Za sklom (SK, 2016, r. Peter Bebjak, Róbert Šveda, Zuzana Marianková, Michal Blaško), za dokumentárny film Anna Smoroňová za krátky film IKONY - Štvorec vs. Kruh (SK, 2016, r. Kristína Leidenfrostová), za študentský film Michal Fulier za film Yours (SK, 2016, r. Pavol Čižmár) a v kategórii reklama a videoklip Denisa Buranová za reklamu Baťa Insolia. Cenu za celoživotné dielo získal „najsvetovejší zo slovenských kameramanov“ Igor Luther a Cenu za technologický prínos si prevzal významný rodák zo Slovenska Ivan Puťora.

V roku 2017 boli po prvý raz udelené i Ceny Asociácie slovenských strihačov (ASFS) za filmy vyrobené v rokoch 2015-2016. Ocenenia získali – Viera Čákanyová, Maroš Šlapeta, Matej Beneš, Peter Morávek za strih hraného filmu Koza (SK/CZ, 2015, r. Ivan Ostrochovský), Marek Kráľovský za strih dokumentárneho filmu Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo), Peter Sedláčik za strih študentského filmu Strach (SK/CZ, 2015, r. Michal Blaško) a Róbert Karovič za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe za PRVÁ: Zora Jesenská (SK, 2015, r. Róbert Šveda). Cenu za celoživotné dielo získal in memoriam strihač Maximilián Remeň.

Počas roka 2017 bolo v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko desiatok domácich cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Tibor Búza – Cena ministra kultúry SR za rok 2016 za výrazný osobnostný vklad a prínos k inštitucionálnemu rozvoju RTVS, k stabilizácii slovenského audiovizuálneho prostredia aj v medzinárodnom producentskom kontexte, k efektívnej prezentácii

Lujza Garajová-SchramekováCena v kategórii herečka roka – 18. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Iveta Grófová Hlavná cena v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu snímky Piata loď – 22. Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2017

Martin Huba – cena Identifikačný kód Slovenska 2017

Jana Hubinská – cena Identifikačný kód Slovenska 2017

Michal Hudák Cena v kategórii herec roka – 18. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Vladimír Ješina Rad Bieleho dvojkríža II. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Ján Koleník – Najobľúbenejší herec – televízna anketa Telkáč roka

Milan Kňažko – Cena Sieň slávy – 18. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Jozef Kroner Pribinov kríž I. triedy in memoriam – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Zuzana Kronerová Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Juraj Lexman – Cena Petra Mihálika

Albert MarenčinVýročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu za rok 2016

Tomáš Maštalír – Krištáľové krídlo za rok 2017 za výnimočný herecký výkon vo filme Čiara

Zuzana Mauréry – víťaz kategórie umenie a kultúra – anketa Slovenka roka týždenníka Slovenka a RTVS.

Zuzana MauréryKrištáľové krídlo za rok 2016 – v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie udelené 29. 1. 2017

Zuzana Mauréry – Najobľúbenejšia herečka – televízna anketa Telkáč roka

Dominika Morávková – Modrý anjel za najlepší ženský herecký výkon za film Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) – 25. Art Film Fest Košice

Tereza Nvotová – Krištáľové krídlo za rok 2017 – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie.

Tereza Nvotová Špeciálne ocenenie pre mladých tvorcov do 35 rokov v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu filmu Špina – 22. Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2017

Stanislav Párnický – Cena ministra kultúry SR za rok 2016 za dlhodobý mimoriadne významný režijný prínos v oblasti audiovízie prostredníctvom veľkého počtu úspešných diel hranej filmovej a televíznej tvorby, za dlhoročné pedagogické pôsobenie, ktorým spoluformoval nové generácie audiovizuálnych tvorcov

Tatiana Pauhofová cena Umelcova misia – Park Film Fest Trenčianske Teplice

Zuzana Piussi – Cena Za kamerou – Park Film Fest Trenčianske Teplice

Dušan Trančík – Zlatá kamera – 25. Art Film Fest Košice

Božidara Turzonovová – pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Pamätná dlaždica súvisí s ocenením za dlhoročnú umeleckú tvorbu, ktorú jej udelil MFF Bratislava 2017.

Magda Vášáryová – Cena Hercova misia – 25. Art Film Fest Košice

Ilja Zeljenka Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky

Martin Žiaran – Krištáľové krídlo za rok 2017 – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli úspešné nielen u domácich divákov, keď na ne prišlo takmer 1,5 milióna divákov, ale i na festivaloch v zahraničí. A s výnimkou Benátok vybrali slovenské filmy do svojho programu všetky najprestížnejšie festivaly a z mnohých z nich si filmy a ich tvorcovia doniesli i ocenenia. A keď k tomu pripočítame Európsku filmovú cenu pre najlepšiu herečku vyzerá to tak, že rekordný rok 2017 bude veľmi ťažké prekonať.

Slovenské filmy boli v roku 2017 uvedené na festivaloch v Rotterdame: Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová)Vlk z Královských Vihohrad (CZ/SK, 2016, r. Jan Němec), Berlíne: Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) – Krištáľový medveď za najlepší film prehliadky Generation Kplus, Cez kosti mŕtvych (Pokot, PL/DE/SE/CZ/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik) – Strieborný medveď – Cena Alfreda Bauera, Masaryk (SK/CZ, 2016, r. Julius Ševčík) v sekcii Berlinale Special a Marta Prokopová sa zúčastnila Berlinale Talents. Na MFF v Cannes bol film Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) uvedený v sekcii Un Certain Regard a Atlantída, 2003 (SK, 2017, r. Michal Blaško), ktorú vybrali do sekcie Cinéfondation. Katarína Krnáčová bola slovenským zástupcom v programe European Film Promotion Producers on the Move. Na 52. MFF Karlovy Vary (Česko) boli uvedené v hlavnej súťaži filmy Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka) – Veľká cena – krištáľový glóbus a Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak) – Cena za réžiu pre Petra Bebjaka, v súťaži dokumentárnych filmov Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo)Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák), v súťaži Na východ od Západu Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský), v sekcii Prvé podanie Atlantída, 2003, v sekcii České filmy 2016-2017 sa predstavili filmy Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma), Červená (CZ/SK, 2017, r. Olga Sommerová), Lichožrúti (Lichožrouti, CZ/SK/HR, 2016, r. Galina Miklínová), Masaryk, Out, Piata loď, Cez kosti mŕtvych a Špina a v tematickej sekcii Ľudia od vedľa boli uvedené Slepé lásky (SK, 2008, r. Juraj Lehotský). Pripravovaný film Petra Kerekesa Cenzorka získal Cenu Works in Progress. Na 70. MFF Locarno (Švajčiarsko) mala svetovú premiéru Sloboda (Freiheit, DE/SK, r. Jan Speckenbach), ktorá bola uvedená i na 33. MFF vo Varšave (Poľsko) spolu s filmom Nina – Cena FIPRESCI a krátkym animovaným filmom 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kożuch, Boris Šima). Krátky film Magic Moments (SK, 2016, r. Martina Buchelová) mal svetovú premiéru v súťaži na MFF Toronto (Kanada), kde bola v programe i Nina. Zo 16. ročníku festivalu Tribeca, New York (USA) si odniesol Bohdan Sláma cenu za najlepší scenár v kategórii zahraničných filmov za Babu z ľadu a Učiteľka (SK/CZ, 2016, r. Jan Hřebejk) získala Zvláštne uznanie poroty SIGNIS na 41. MFF Hongkong.

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) nominovala na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film Čiaru. Českou národnou nomináciou bola Baba z ľadu a poľskou film Cez kosti mŕtvych.

Na Európsku filmovú cenu SFTA prihlásila hraný film Piata loď Ivety Grófovej a dokument Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff).

Do prestížneho výberu 51 najlepších titulov európskej kinematografie uplynulého roka sa dostali až tri slovenské filmy. Učiteľka (hoci nebola národnou nomináciou SFTA), česká nominácia Baba z ľadu a poľská nominácia Cez kosti mŕtvych.

Alexandra Borbély, maďarská herečka slovenského pôvodu, získala Európsku filmovú cenu za najlepší ženský herecký výkon vo filme O tele a duši (Teströl és lélekröl, HU, 2017, r. Ildikó Enyedi).

K najžiadanejším a najoceňovanejším dlhometrážnym filmom v roku 2017 patrili Cez kosti mŕtvych, Čiara, Piata loďŠpina.

Film Cez kosti mŕtvych po Striebornom medveďovi z Berlína získal ocenenia na 42. Festivale poľských filmov Gdynia (Poľsko) za najlepšiu réžiu a najlepšie masky a Agnieszka Mandat-Grabka dostala Cenu pre najlepšiu herečku na 62. MFF Valladolid (Španielsko), Hlavnú cenu na Fantasia International Film Festival Montreal (Kanada), Katarzyna Lewińska získala Európsku filmovú cenu pre Najlepšiu európsku kostýmovú výtvarníčku.

Čiara sa po cene za najlepšiu réžiu na 52. MFF Karlovy Vary vydala na festivalovú púť a získala napríklad Grand Prix a Cenu mladej poroty na 18. FF Arras (Francúzsko) a cenu pre najlepšieho architekta na 53. MFF Chicago (USA).

Piata loď po zisku Krištáľového medveďa na Berlinale získala Hlavnú cenu za najlepší film roku - ex aequo s Vtedy v Nemecku... (Es war einmal in Deutschland..., DE, 2017, r. Sam Garbarski) a Klient (Forushande, IR/FR, 2016, r. Asghar Farhadi) na 4. MFF Silk Road, Fuzhou a Xi'an, Čína a Cenu Austrálskeho združenia filmových kritikov (AFCA) za najlepší dlhometrážny film (spolu s filmom Špina) na 5. Česko-slovenskom filmovom festivale v Austrálii – Melbourne, Canberra, Perth, Sydney, Grand Prix a cenu za Najlepší film podľa mládežníckej poroty na 21. FF Black Nights Tallinn – JUST FILM, Estónsko.

Špina získala Cenu pre najlepší celovečerný hraný film v súťažnej sekcii prvých a druhých hraných filmov Meeting Point na 62. MFF Valladolid (Španielsko), Cenu Austrálskeho združenia filmových kritikov (AFCA) za najlepší dlhometrážny film (spolu s filmom Piata loď) na 5. Česko-slovenskom filmovom festivale v Austrálii – Melbourne, Canberra, Perth, Sydney, Cenu mladej poroty a Cenu divákov na 30. Exground Filmfest, Wiesbaden (Nemecko), či cenu Golden Lynx (Zlatý rys) za najlepší dlhometrážny hraný film na 13. FEST - Festival Novos Realizadores / Novo Cinema (Noví režiséri / Nové filmy), Espinho (Portugalsko).

5 October (SK/CZ, 2016, r. Martin Kollar) získal Cenu Pavla Kouteckého za celovečerný dokument na 11. Cenách Pavla Kouteckého (Praha, Česko), Červená Grand Prix na 54. Medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha (Česko), Lichožrúti Cenu detskej poroty – Berounský medvídek v rámci Trilobit – ocenenia Českého filmového a televízneho zväzu FITES (Česko), Nina Bronzovú pyramídu za najlepší prvý alebo druhý hraný film režiséra na 39. MFF Káhira (Egypt), Po strništi bos (CZ/SK, 2017, r. Jan Svěrák) Cenu divákov na 27. Filmovom festivale Cottbus (Nemecko), S tebou ma baví Slovensko (SK, 2016, r. Pavol Barabáš, Róbert Šveda) Bronzovú cenu na 4. Medzinárodnom festivale filmov o turizme Baku (Azerbajdžan), Sedem hriechov civilizácie (SK, 2016, r. Ľubomír Viluda, Ivan Kršiak) Platinum Award v kategórii dlhometrážnych dokumentárnych filmov a Gold Award za najlepší zvuk na MFF World Documentary Awards v Indonézii.

Z krátkych a stredometrážnych filmov v roku 2017 získali ocenenia napríklad Atlantída, 2003 – Cenu za najlepší scenár a Cenu študentskej poroty na 40. Filmovovom festivale Poitiers (Francúzsko) a Hlavnú cenu v súťaži krátkych hraných filmov na 27. Filmovom festivale Cottbus (Nemecko). Animovaný Fongopolis (SK, 2013, r. Joanna Kożuch) získal Špeciálne uznanie v kategórii Mimo Poľska ex aequo s filmom Czerń (JP/PL, 2016, r. Tomasz Popakul) na Festivale poľskej animácie O!PLA. Nesmrteľný les (SK, 2017, r. Erik Baláž) jednu z hlavných cien - víťazný film v kategórii Krásy prírody na 43. MFF Ekofilm Brno (Česko). Skúška (SK, 2016, r. Gregor Valentovič) získala cenu za najlepší hraný film na 1. BEAST International Film Festival, Porto (Portugalsko), The Swan (SK, 2017, dir. Jonáš Karásek) získal na Canada Shorts Film Festival štyri ocenenia – Hlavnú cenu za najlepší krátky film, Najlepší medzinárodný film, Najlepšia réžia, najlepšie sci-fi a Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová) Cenu poroty na 10. Festivale animovaných filmov Piccolo (Taliansko).

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. Z 12 zahraničných ocenení ich najviac získala Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš) – napr. Grand Prix z 22. Horského festivalu Lądek-Zdroj (Poľsko, z 2. Ulju Mountain Film Festival International, Ulsan (Kórejská republika) a z 5. MFF T-film Ostrava 201 (Česko) i Čestné uznanie na Medzinárodnom festivale horského filmu Tegernsee (Nemecko), Germany alebo Best Mountain Culture Film na 20. medzinárodnom festivale horských filmov (VIMFF), Vancouver (Kanada).

Na 46. Lubušskom filmovom lete v Lagowe (Poľsko) získal Bronzové hrozno film Cez kosti mŕtvych.

10. marca 2018 sa po 25. raz udeľovali výročné filmové ceny Český lev za rok 2017.

Slovenské koprodukčné filmy mali 51 nominácií – Baba z ľadu 15, Po strništi bos 13, Křižáček 9, Špina 8, Záhradníctvo: Rodinný priateľ (Zahradnictví: Rodinný přítel, CZ/SK/PL, 2017, r. Jan Hřebejk) 4 a snímky 8 hláv šialenstva (8 hlav šílenství, CZ/SK, 2017, r. Marta Nováková), Červená, Mečiar (SK/CZ, 2017, r. Tereza Nvotová), Svět podle Daliborka a Záhradníctvo: Dezertér (Zahradnictví: Dezertér, CZ/SK/PL, 2017, r. Jan Hřebejk) mali po jednej nominácii. Mimo týchto filmov získali nominácie ešte dvaja slovenskí tvorcovia: Martin Štrba – kamera vo filme Milada (CZ, 2017, r. David Mrnka), František Lipták – filmová scénografia (spolu s Aurelom Klimtom a Martinom Velíšekom) vo filme Lajka (CZ, 2017, r. Aurel Klimt) a Peter Bebjak režíroval nominovanú televíznu minisériu Spravedlnost (CZ, 2017).

Najviac ocenení získala Baba z ľadu (6) – najlepší film, réžia (Bohdan Sláma), scenár (Bohdan Sláma), najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Zuzana Kronerová), najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Pavel Nový), najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Petra Špalková). Nasledoval film Po strništi bos (3) – najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Oldřich Kaiser), najlepšia kamera (Vladimír Smutný) a zvuk (Jakub Čech, Claus Lynge) a po jednom Českom levovi získali filmy Červená (najlepší dokument), Špina – najlepší strih (Jiří Brožek, Michal Lánský, Jana Vlčková) a Křižáček – najlepšia hudba (Irena a Vojtěch Havlovci).

Z neslovenských filmov získali slovenskí tvorcovia ocenenie animovaný film Lajka za najlepšiu filmovú scénografiu (Aurel Klimt, Martin Velíšek, František Lipták) a za najlepší televízny film alebo minisériu Spravedlnost (r. Peter Bebjak).

Neštatutárne ceny získali – za najlepší filmový plagát a cenu filmových fanúšikov film Po strništi bos a Cenu Magnesia za najlepší študentský film Atlantída, 2003.

27. januára 2018 boli odovzdané 8. ceny českej filmovej kritiky za rok 2017. S jednou výnimkou všetky ocenené filmy vznikli v koprodukcii so Slovenskom – Špina – najlepší film, Richard Müller: Nepoznaný najlepší dokument, Křižáček – najlepšia réžia (Václav Kadrnka), Baba z ľadu – najlepší scenár (Bohdan Sláma), najlepší ženský herecký výkon (Zuzana Kronerová), Masaryk – najlepší mužský herecký výkon (Karel Roden), 8 hláv šialenstva najlepší audiovizuálny počin (Anna Krtičková, Marta Nováková), Cena Innogy pre objav roku – Tereza Nvotová za film Špina.

Na 30. festivale českých filmov Finále Plzeň (20.-26. 4. 2017) získala Zlatého ledňáčka za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film snímka Ja, Olga Hepnarová (Já, Olga Hepnarová, CZ/PL/SK/FR, 2016, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb) a Zlatého ledňáčka za najlepší dokument

5 October.

Počas roka 2017 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien,

z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Bebjak – Cena za réžiu – 52. MFF Karlovy Vary (Česko)

György Kristóf – Cena za najlepšiu réžiu za film Out – 16. Festival európskeho filmu Cinedays, Skopje (Macedónsko)

Zuzana Kronerová – najlepšia herečka – Bridge of Arts – 3. medzinárodný festival motivačného filmu a športu Rostov na Done (Rusko)

Zuzana Kronerová – najlepšia herečka – Sachalinský medzinárodný filmový festival „Kraj sveta“ Južno-Sachalinsk (Rusko)

Matej Mináč a Patrik Pašš Medaila Raoula Wallenberga, ktorú udeľuje Medzinárodná nadácia Raoula Wallenberga, za šírenie posolstva slušnosti vo sfilmovaných príbehoch o záchrancovi detí, Sirovi Nicholasovi Wintonovi.

Vanessa Szamuhelová – Cena mesta Zlín – za najlepší detský herecký výkon v kategórii hraného filmu pre deti za úlohu Jarky vo filme Piata loď – 57. Filmfest Zlín (Česko)

Vanessa Szamuhelová – Cena za najlepší herecký výkon za film Piata loď – 14. Filmový festival Nisa v nemecko-česko-poľskom pohraničí

Emília Vášáryová – Trilobit za stvárnenie hlavnej úlohy vo filme Marka Škopa Eva Nová (SK/CZ, 2015, r. Marko Škop) ocenenie Českého filmového a televízneho zväzu FITES (Česko)

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Slovenský filmový ústav (SFÚ, www.sfu.sk) je jedinou štátnou organizáciou pôsobiacou v oblasti audiovízie v Slovenskej republike. SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo-obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii;

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada, komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

Prijatím nového zákona o audiovízii sa okruh činností SFÚ rozšíril. Medzi nové úlohy patrí predovšetkým vedenie zoznamu slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, vedenie zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečovanie činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti. Aplikácia nových zákonných ustanovení v praxi si vynútila zmeny a doplnenia organizačnej štruktúry SFÚ, ktoré nadobudli účinnosť k 1. 1. 2016.

1. roku 2017 SFÚ realizoval prioritné projekty Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích filmových materiálov, Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí, Vedecká a výskumná činnosť, Týždeň slovenského filmu (v spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou a Rozhlasom a televíziou Slovenska), 147. riadne zasadnutie Eurimages na Slovensku a Informačný systém SK CINEMA. Ďalej sa realizoval projekt v rámci bilaterálnej spolupráce na základe poverenia Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR – Dni ruského filmu v Bratislave.

Národný projekt Digitálna audiovízia sa realizoval od roku 2011 v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti – Prioritná os 2, Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Slovenský filmový ústav ho realizoval v spolupráci s partnerom, ktorým je Rozhlas a televízia Slovenska. K fyzickému ukončeniu projektu, t. j. ukončeniu realizácie aktivít projektu došlo k 30. novembru 2015, kedy boli všetky merateľné ukazovatele úspešne naplnené, a finančnému ukončeniu projektu došlo k 22. júnu 2016, čím bol projekt celkovo ukončený. Od 23. júna 2016 sa dostal do obdobia udržateľnosti, ktorá bude trvať 5 rokov od ukončenia projektu, počas ktorých sa SFÚ zaviazal ročne zdigitalizovať minimálne 50 filmových objektov. Udržateľnosť projektu Digitálna audiovízia za SFÚ zabezpečujú najmä pracovníci oddelenia Digitálna audiovízia (DA) v priestoroch digitalizačného pracoviska. Uvedené pracovisko bolo vybudované v prvej polovici roku 2014 a vytvára komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V období roka 2017 v ňom bolo zdigitalizovaných 72 filmových objektov (animovaných, dokumentárnych, hraných, spravodajských filmov).

Významnou udalosťou roku 2017 bolo v poradí 147. a zároveň historicky prvé zasadnutie Rady fondu Eurimages na Slovensku. Bratislavského zasadnutia sa zúčastnili zástupcovia 38 európskych krajín a Kanady, ako prvej neeurópskej členskej krajiny fondu, vrátane výkonného riaditeľa Roberta Ollu a prezidentky Rady Európy Eurimages Catherine Trautmann. Počas zasadnutia sa medzi 27 filmových projektov prerozdelilo 7 104 340 eur.

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ďalej MK SR) – ku koncu roka 2017 bol celkový počet záznamov v systéme 555 994, čo predstavuje nárast o 21 879 záznamov za rok 2017. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk. Ten bol spustený v roku 2013 a za rok 2017 sa v ňom uskutočnilo 186 147 vyhľadávaní.

Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR

V roku 2017 pokračoval dlhodobý projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR zameraný na oblasť konzervovania a reštaurovania, ktorý sa začal realizovať v roku 2004 a bol kontinuálne podporovaný vládou SR od roku 2006. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ z triacetátu a nitrocelulózy na polyester. Kompletná výroba 35 mm filmových materiálov prebiehala vo Filmových laboratóriách Ateliérov Bonton Zlín. Práce prebiehali pod špeciálnym odborným dohľadom pracovníkov oddelenia filmového archívu SFÚ.

Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí (projekt schválený MK SR) – tento projekt od roku 2009 realizuje Národné kinematografické centrum. V roku 2017 sa napĺňal v aktualizovanej verzii pre obdobie rokov 2016 – 2018 s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Jeho cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu. Súčasťou projektu je od roku 2014 aj zastupovanie SR v Kinematografickom fonde Rady Európy Eurimages.

Nosnými podujatiami projektu boli aj v roku 2017 prezentácie na medzinárodných filmových trhoch EFM Berlín, Marché du film Cannes a na MFF Karlove Vary.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.

Jeho hlavnou úlohou je sústreďovanie a poskytovanie komplexných aktuálnych informácii, štatistík a informačných služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, propagácia a prezentácia slovenského filmu doma a v zahraničí. Činnosť NKC svojim zameraním najmä na aktuálnu tvorbu a produkciu slovenských audiovizuálnych diel je tak prirodzeným doplnkom aktivít FA, zameraných najmä na archiváciu, katalogizáciu a sprístupňovanie audiovizuálneho dedičstva. NKC od roku 2009 zabezpečuje realizáciu prioritného projektu Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na Ministerstvo kultúry SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke www.aic.sk, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.aic.sk/slovakfilms).

V súvislosti s prezentáciou slovenskej kinematografie na medzinárodných filmových fórach AIC zhromažďovalo a spracovalo podklady pre výrobu propagačných materiálov o súčasnej situácii slovenskej audiovízie (napr. Slovenské filmy 16 – 17 / Slovak Films 16 – 17).

SFÚ v zmysle §21 bod (1) písmeno u) zákona o audiovízii č.40/2015 Z.z. „zabezpečuje činnosť informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie“. V súvislosti so schválením nového programu Kreatívna Európa na roky 2014 – 2020 (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1295/2013 z 11. decembra 2013) vznikla 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovensko. Do nej sa začlenili predchádzajúce kancelárie Kultúrny kontaktný bod a MEDIA Desk. Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov. (Viac pozri kapitola PODPROGRAM MEDIA).

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière. V súčasnosti kino premieta v štyroch kinosálach s digitálnou projekčnou technológiou v štandardoch DCI s kapacitou K1 (195 miest), K2 (79), K3 (36) a K4 (44). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií. V roku 2017 prišlo do kina 107 387 divákov, čo predstavuje 57-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (14 465 knižných jednotiek, 208 CD nosičov, 1 997 scenárov a 2 386 archivovaných periodík) a mediatéka (25 901 filmov, z toho 3 481 slovenských).

SFÚ od roku 2000 vydáva mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk. V roku 2017 už po piaty raz vyšlo aj jedno špeciálne anglické číslo Film.sk.

Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s ASFK filmologický časopis Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom.

V oblasti edičnej produkcie SFÚ vydal v roku 2017 štyri publikácie: Neviditeľné dejiny dokumentaristov Rudolfa Urca, publikáciu Nemecká jeseň v nadväznosti na niekoľkomesačnú rovnomennú prehliadku v Kine Lumière, v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov esej vo forme listu Vyjsť z temnoty, ktorý francúzsky filozof a historik umenia Georges Didi-Huberman adresuje maďarskému režisérovi Lászlóovi Nemesovi a SFÚ participoval aj na vydaní knihy Martina Palúcha Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989 z vydavateľstva Drewo a Srd.

SFÚ v roku 2017 získal aj dôležité osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré vydáva Centrum vedecko-technických informácií na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Z filmových titulov vydal SFÚ DVD nosiči film Zabudnite na Mozarta (CS, 1985, r. Miloslav Luther), 2-DVD Čarovný svet animovaného filmu v spolupráci so spoločnosťou ALEF Film & Media Group, taliansko-slovenskú verziu DVD s filmom Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (CS, 1964), prezentovaným na Univerzite Sapienza v Ríme, a 5-DVD kolekciu s desiatimi dielmi dokumentárneho cyklu PRVÁ. Významným počinom bolo vydanie blu-ray kolekcie Best of Viktor Kubal s filmami Zbojník Jurko (1976), Krvavá pani (1980) a s výberom tvorcových krátkych animovaných diel.

SFÚ pokračuje v uzatváraní licenčných zmlúv na predaj televíznych vysielacích práv. V roku 2017 boli uzatvorené zmluvy na vysielanie celovečerných hraných filmov s Rozhlasom a televíziou Slovenska, TV Markíza, TV JOJ, Českou televíziou, televíziou CSFilm a so spoločnosťou R+L, s.r.o., zabezpečujúcou vysielanie regionálnej televízie TV RAJ, pre držiteľa licencie Raj Production, s.r.o. Pokračovala aj zmluvná spolupráca s televíziou TA3 pri vysielaní týždenníkov (Týždňov vo filme z rokov 1957, 1958, 1967, 1968). Pokračovala i spolupráca s televíziou Markíza v rámci internetovej služby VOYO formou Subscription Video on Demand (SVOD) a so spoločnosťou O2 Czech Republic a.s. v rámci služieb Video on Demand. Vybrané slovenské filmy z archívu SFÚ teda diváci mohli sledovať vo videotéke na www.o2tv.cz a www.voyo.markiza.sk. V roku 2017 nadobudli účinnosť licenčné zmluvy k 116 filmom.

K najnáročnejším úlohám roka 2017 patrila príprava a stanovenie podmienok obchodnej verejnej súťaže na licencovanie TOP filmov pre slovenské teritórium, v zmysle záverov pracovného stretnutia konaného v SFÚ 1. 3. 2017 za účasti generálnych riaditeľov a riaditeľov štyroch najväčších slovenských vysielateľov (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, TA3), ktoré inicioval generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR. Ponuku TOP 45 filmov tvoria predovšetkým filmy umiestnené v rebríčkoch najsledovanejších filmov v rokoch 2012 až 2016 a žánrovo najčastejšie licencované tituly – rozprávky.

SFÚ každoročne participuje aj na výrobe nových slovenských filmov, a to vstupom do koprodukčných projektov. Ako koprodukčný partner zvyčajne poskytuje archívne filmové materiály.

Základné slovenské filmy archivované v SFÚ predstavujú k 31. 12. 2017 spolu celkovú metráž 3 728 138 metrov (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a fondoch SFÚ, predstavuje spolu 21 121 169 metrov filmového materiálu.

PODUJATIA SO SLOVENSKÝM FILMOM V ZAHRANIČÍ

Okrem organizovania a spoluorganizovania väčšiny domácich podujatí spomínaných v kapitole DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY, propagoval SFÚ slovenskú kinematografiu v roku 2017 aj na filmových podujatiach v zahraničí. Medzi najvýznamnejšie zahraničné podujatia propagujúce slovenskú kinematografiu v roku 2017 patrili: MFF Rotterdam kde bol film Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) v sekcii Bright Future, 67. MFF Berlín (Nemecko) kde okrem účasti Slovenska na EFM film Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) získal cenu Krištáľový medveď pre najlepší film v súťažnej sekcii Generation Kplus a Cez kosti mŕtvych (PL/DE/CZ/SE/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik) získal cenu Strieborný medveď – cena Alfreda Bauera. V medzinárodnej premiére bol uvedený i Masaryk (SK/CZ, 2016, r. Julius Ševčík). MFF Vilnius – Kino Pavasaris (Litva), 17. goEast Wiesbaden (Nemecko), 8. Anifilm Třeboň (Česko), Filmfest Zlín (Česko), prehliadka Stretnutie so slovenskou kultúrou v španielskej Seville, MFF Cannes (Francúzsko) kde okrem filmového trhu Marché du film boli slovenské filmy zastúpené i v sekcii Un certain regard – Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) a v súťaži krátkych filmov Cinéfondation mala svetovú premiéru Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško). V rámci prestížneho programu European Film Promotion Producers on the Move malo Slovensko po ročnej absencii opäť svoje zastúpenie, producentku Katarínu Krnáčovú (produkčná spoločnosť Silverart).

Záujem o slovenské filmy prejavili aj 19. Kino na hranici, Cieszyn (Poľsko) a Český Tešín (Česko) i 30. Finále Plzeň (Česko) kde ich bolo uvedených 25

V programe 52. MFF Karlovy Vary (Česko) bolo uvedených 13 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak – hlavná súťaž, Cena za réžiu), Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský – súťaž Na východ od Západu), Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka – hlavná súťaž, Veľká cena – Krištáľový glóbus), Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák – súťaž dokumentárnych filmov), Richard Müller: Nespoznaný (SK/CZ, 2016, r. Miro Remo – súťaž dokumentárnych filmov). V sekcii Ľudia od vedľa bol uvedený film Slepé lásky (SK, 2008, r. Juraj Lehotský) a v sekcii Prvé podanie bol uvedený krátkometrážny film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško). SFÚ bol na karlovarskom festivale aj spoluorganizátorom podujatia Pitch & Feedback určeného pre vybrané projekty v štádiu vývoja.

43. Letná filmová škola Uherské Hradište (Česko) so sekciami Hostia: Magda Vášáryová a Hostia: Miro Remo, 46. Lubušské filmové leto Lagow (Poľsko), 5. česko-slovenský filmový festival v austrálskych mestách Melbourne, Canberra, Sydney a Perth, 10. Central and Eastern European Film Festival „CinEast“ (Luxembursko), 21. MFDF Jihlava (Česko), 33. Filmový festival Varšava (Poľsko) odkiaľ si film Nina (SK, 2017, r. Juraj Lehotský) odniesol Cenu FIPRESCI, Cine Europa Manila a ďalšie mestá (Filipíny), MFF Toronto (Kanada), MFF Káhira (Egyt) s ôsmymi slovenskými filmami, FF Cottbus (Nemecko) a rok 2017 uzavrelo významné podujatie so slovenským filmom Rencontres du Cinéma Slovaque et d'Europe Centrale v Cran Gévrier (Francúzsko)

TELEVÍZIA

Podiel sledovanosti slovenských vysielateľov sa z roka na rok znižuje. V roku 2017 mali Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so svojimi dvoma kanálmi (Jednotka a Dvojka) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, TV JOJ, Plus, WAU a TA3 63,59% podiel počas celého dňa (65,5% v roku 2016, 66,6% v roku 2015, 68,0% v roku 2014, 69,7% v roku 2013, 71,3% v roku 2012, 72,7% v roku 2011, 74,2% v roku 2010, 86,3% v roku 2009) a 72,48% v prime time (74,0% v roku 2016, 75,0% v roku 2015, 75,3% v roku 2014, 77,0% v roku 2013, 78,3% v roku 2012, 78,9% v roku 2011, 79,7% v roku 2010, 87,8% v roku 2009).

Počas roka 2017 bolo na Slovensku podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu (www.rvr.sk) v platnosti 223 licencií na televízne vysielanie (226 v roku 2016), z toho 11 na multiregionálne vysielanie (ktoré môže prijímať viac ako 30% a menej ako 80% obyvateľov), 14 licencií na regionálne vysielanie (ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30% obyvateľov), 38 licencií na lokálne vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov a 160 licencií na digitálne televízne vysielanie.

Registrovaných bolo aj 168 držiteľov registrácie retransmisie (168 v roku 2016), z toho 144 na prevádzkovanie retransmisie v káblových distribučných sieťach (KDS, IPTV), 11 systémom MMDS, 2 systémom MVDS, 3 prostredníctvom GSM a UMTS a 8 prostredníctvom vysielačov DVB-T.

Na začiatku roka 2017 skupina Markíza opustila voľne šírené terestriálne vysielanie, čo spôsobilo okamžitý pokles jej sledovanosti, napriek začatiu vypínania „konkurenčných“ českých TV staníc šírených na území SR.

Vedúcu pozíciu v sledovanosti na Slovensku tak prevzala TV JOJ, ktorej sledovanosť v roku 2017 stúpla počas celého dňa zo 14,92% v roku 2016 na 16,42% a v prime time z 20,25% na 22,03%. Druhá skončila TV Markíza s 17,49% podielom na trhu po celý deň (20,0% v roku 2016) a 19,02% v prime time (22,48% v roku 2016). Tretia bola opäť Jednotka (1. kanál RTVS), ktorej sledovanosť stúpla počas celého dňa z 10,8% na 11,48% a v prime time z 13,4% na 14,36%.

Verejnoprávna RTVS je jediným vysielateľom na základe zákona. Jej poslaním je poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania. V roku 2017 vysielala na kanáloch Jednotka a Dvojka. Jednotka – základom jej programovej služby boli v roku 2016 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport. Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.

 


Share/Save/Bookmark