ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Pivnica

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Pivnica13 resizeKvalitu akéhokoľvek filmu nie je jednoduché hodnotiť počas slávnostnej premiéry a už vôbec nie po uvedení samotnými tvorcami. Producenti, režiséri či herci nadšene komentujú celý priebeh jeho vzniku a opisujú väčšinou niekoľkoročné úsilie celého filmového štábu. Práca nás, filmových publicistov, recenzentov a kritikov, sa potom všetkým zúčastneným stranám zdá veľmi jednoduchá, povrchná a menejcenná. Opak je však pravdou. Musíme sa odosobniť od zákulisných informácií v podobe častokrát náročných podmienok, za ktorých film vznikal a objektívne zhodnotiť výsledok na plátne.

Prečo takáto nezvyčajná úvaha na začiatok? Dôvod je jednoduchý. Režisér Igor Vološin síce spracoval ambiciózny námet, aký vidíme vo väčšine zahraničných filmoch (Gone Girl, Dievča vo vlaku a podobne), ale jeho snímka sa na rozdiel od zahraničných filmov priveľmi zadrháva a od začiatku v nej nachádzame mnoho problémov. Spoločná životná PIvnica7 resizecesta dlhoročných manželov sa pomaly, ale nezvratne, blíži ku koncu. Jediným dôvodom, prečo sú ešte spolu je ich šestnásťročná dcéra Lenka. Jedného dňa sa však dcéra nevráti domov z bujarej párty. Každý z rodičov sa so stratou milovaného dieťaťa vyrovnáva po svojom. Zatiaľ čo sa matka utápa v žiali, otec sa v dôsledku zlyhania polície rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Nič neprezrádzam! Všetky tieto informácie nám totižto predkladá už samotný trailer k filmu Pivnica. Kde sa stratila Lenka? Kto je zodpovedný za je zmiznutie? Ako sa dejová línia skončí? Bez ohľadu na to, že nám trailer odhaľuje viac informácií o deji, než by sme chceli, odpovede na všetky tieto otázky sa už, našťastie, dozvedáme zo samotnej snímky. Celkom vydarený, žánrovo presne definovaný, námet sľubuje kvalitný filmový zážitok. Sľub sa Pivnica2 resizevšak nerovná záruke.

Problémy s dramaturgickým vedením pokračujú počas celej metráže Pivnice. A práve dramaturgiu považujem za elementárny nedostatok. Diváci presne vedia odhadnúť, čo sa v nasledujúcich minútach na filmovom plátne udeje. A nielen to. Niektorí si vedia presne predpovedať, akým spôsobom bude daný záber nakrútený. Typickým príkladom je scéna, keď Táňa sleduje svojho manžela. Nielenže sme presvedčení, že Táňa (Oľga Simonova) bude Milana (Jean-Marc Barr) sledovať. Tušíme ešte aj to, že kamera bude nasledovať Milanovu trajektóriu a následne sa pomaly vráti, aby ukázala, aké auto a osoba ho nasledujú. Veľkým problémom sa stáva aj kolísajúce tempo filmu. Väčšinou trýznivo pomalé tempo nahrádza prvoplánová doslovnosť a PIvnica3 resizeuponáhľanosť všetkých rozuzlení dejovej línie.

S tempom je úzko spojené aj definovanie cieľovej skupiny divákov, teda komu chcem príbehom čo povedať, ale aj akým spôsobom to chcem urobiť. Pretože každá generácia vníma sled za sebou idúcich udalostí odlišne. Snímka reflektuje stret dvoch generácií vo vnútri fikčného sveta, ale aj mimo neho, teda v reálnom svete vekovo odlišného publika. Rodičia a deti sú neschopní spolu komunikovať. Vzájomné odovzdanie informácií je problematické aj medzi jednotlivými členmi týchto dvoch generácií. Mladí rebeli uznávajú skôr formu neverbálnej komunikácie a dospelí zase využívajú nemalé množstvo prázdnych a prebytočných slov. Oscilácia medzi týmito dvoma skupinami, tínedžerov a dospelých, je však zdarne vyobrazená Pivnica10 resizeprostredníctvom charakterizácie prostredia, v ktorom sa postavy pohybujú.

Dospelí si svoje deti úzkostlivo strážia a ich problémy považujú v porovnaní s ich existenčnými problémami za banálne. Mladý divák inklinuje k populárnemu hip-hop/rapovému štýlu a riešeniu vzťahových problémov niekoľkých platonických lások. V spojení s existenčnými a častokrát „trápnymi“ problémami strednej generácie v nich môžu vyvolať rôzne reakcie. Mladým sa teda prevedenie filmu môže zdať trápne a strednej generácii zase príliš povrchné. Navyše, ak v kinematografii existujú pojmy ako vysoké a nízke žánre či mainstream vs. art, ktoré z týchto kategórií sú príznačné pre Pivnicu? Ide o akúsi Pivnica5 resizehybridnú formu všetkého. Žánru, cieľovky, ale aj (ne)kvality. Zámerom, pravdepodobne, bolo pritiahnuť čo najviac divákov. A bolo jedno akých. Tvorcovia nenechali nič na náhodu. Zvolili pomalé tempo, stredne dlhé a dokonalé zábery Martina Žiarana na lyrickú vidiecku krajinu. Pridali hipster komunitou zapáchajúci interiér architektonicky dokonalého domu a špirálové pohyby kamery analogické k zapeklitému prípadu zmiznutia. A film ukončili artovou komunitou mimoriadne obľúbený otvorený koniec, resp. nie explicitné dorozprávanie príbehu. Avšak, výberom hudobnej (nie zvukovej) zložky stavili na (mainstreamovú) istotu. Okrem Dalyba z hudobného zoskupenia HaHa Crew sa v snímke objavilo aj cameo rapera PIvnica11 resizeFobia Kid a jeho producenta BIGHORSE.

Ani jeden člen z vymenovaného (ne)hereckého ansámblu však nevystúpil z tieňa svojej pôvodnej profesie. Ani len hlavný podozrivý v tomto kriminálnom prípade Lukáš, a.k.a. Dalyb. Ten len potvrdil, že je predsa len lepším interpretom a hudobným producentom ako hercom. Aj keď si za svoj herecký výkon určite vyslúži niekoľko drsných hejtov, nemusí sa vôbec hanbiť. Pretože ani zostatok hereckých kolegov ho, takpovediac, „nenechalo v štichu“. Veľká miera tohto nedostatku nespočíva ani tak v zlom výbere hercov alebo v zlom hereckom prevedení, ale jednak v nešťastne napísaných dialógoch a katastrofálnom postsynchróne. Jednotlivé dialógy sú napísané tak, že by sme Pivnica8 resizesa len ťažko verili, že by daná situácia prebehla tak, ako vo filme a postavy by v nich skutočne povedali to, čo povedali vo filme. Od dokonalosti mal ďaleko aj dabing a v podstate všetky dodatočne nahrané repliky. Nie preto, že zahraničných hercov nahrali slovenskí umelci, jednoducho boli postprodukčne nekvalitne spracované.

Slovenský divák chodí do kina na slovenské filmy, buď s nie veľmi vysokými očakávaniami alebo so strachom, čo ho vlastne čaká a keď už sedí v kine, ani neminie. Po niekoľkých úspešných (komerčne, ale aj umeleckejšie orientovaných) slovenských filmoch nakrútených v posledných rokoch ako Nina, Pivnica4 resizeŠpina či Piata loď, dnešný divák už predsa len má nejakú predstavu o tom, ako by mal dobrý film po obsahovej i po formálnej stránke vyzerať. Potenciál snímky Igora Vološina tak zostal nevyužitý a výsledok spracovania danej látky nedopadol podľa diváckych očakávaní. Pivnica je jasným dôkazom toho, že ani snímka vytvorená v koprodukcii so zahraničnými krajinami nemusí vždy vypáliť na výbornú. A v prípade Pivnice, ani na dobrú.

Pivnica resizePivnica (Sklep), SR, Rusko, ČR, 2018
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Igor Vološin
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Alexej Slepoff
Hudba: Michal Rataj
Hrajú: Jean-Marc Barr, Olga Simonova, Milan Ondrík, Jana Geišbergová-Oľhová, Ján Mistrík, Csongor Kassai, Roman Skamene, Dalyb a ďalší
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v  SR: 27. septembra 2018
Foto: Itafilm

Share/Save/Bookmark