Rebel Moon: Prvá časť – Zrodená z ohňa (Rebel Moon – Part One: A Child of Fire)
Sadistický admirál Materského sveta Atticus Noble (Ed Skrein) svojím príchodom na mesiac Veldt nikoho z domácich veľmi nepoteší. Už nejaký čas totiž hľadá súrodeneckú dvojicu na diaľku riadiacu väčšie množstvo politických vzbúrencov, a keďže jemu aj ostatným ozbrojencom v rozsiahlej flotile vesmírnych lodí dochádzajú zásoby, rád by od miestnych farmárov „odkúpil“ nadbytky z ich zásob. Hlava miestnej komunity Sindri (Corey Stoll) spočiatku odmieta, pokým mu nevezme život pár tvrdých úderov palice zloženej z ľudských kostí. O desať týždňov sa imperátori vraj na Veldt vrátia a vezmú si so sebou všetko, čo domáci zatiaľ stihnú vypestovať. Pár svojich mužov tam admirál Noble pre istotu zanechá, aby farmári priveľmi nevystrkovali rožky. Nejedná sa síce o nijako zvlášť príjemných ozbrojencov, ale napríklad taký Aris (Sky Yang) a robot Jimmy (Dustin Ceithamer) by vďaka svojmu rozčarovaniu v službe mohli farmárom prísť vhod. Navyše je tu ešte na mesiaci čerstvo aklimatizovaná cudzinka Kora (Sofia Boutella), ktorá sa nebojí brániť, keď treba. Má za sebou armádny výcvik a v rukáve plán na možnú záchranu budúcej úrody...
Bozk (Kysset/The Kiss)
Vo svojom najnovšom filme dánsky ocsarový režisér Bille August svoju pozornosť presmeroval na tvorbu spisovateľa Stefana Zweiga. Nostalgický vesmír známeho rakúskeho spisovateľa sa nedávno stal inšpiráciou napríklad aj pre úspešný Grandhotel Budapešť (The Grand Budapest Hotel, 2014 ) Wesa Andersona. Zweigov Šachový román (Schachnovelle ) bol zasa sfilmovaný v roku 2021. Film Bozk, nakrútený podľa Zweigovej predlohy Netrpezlivosť srdca, mal premiéru na Varšavskom filmovom festivale v roku 2022. Zweigov príbeh v Bozku Bille August prepísal pre dánske prostredie, no stále sa odohráva v rovnakom časovom období ako román.
O desiatom ročníku prehliadky severských filmov Scandi
Okrúhle výročie tejto filmovej oslavy európskeho severu a jeho kultúr sa nesie v znamení distribučného rozmachu a diváckej pozornosti. Značka je dôverne známa, skupina „scandifilov“ stabilná, s optimistickým vektorom rastu záujmu. V dobrej kondícii ho drží široko rozvetvená ponuka tém i žánrov. Už dávno to nie sú len detektívky a „nordic noir“, ktorými masový záujem o sever pred zhruba dvoma desaťročiami vyštartoval.
Maliar jej tela (Bonnard, Pierre et Marthe)
Pierre Bonnard bol popredným postimpresionistickým maliarom, umeleckou osobnosťou, ktorá nikdy celkom nedosiahla výraznejšiu slávu a význam mimo Francúzska. Režisér Martin Provost, ktorý k svojmu najnovšiemu filmu Maliar jej tela napísal scenár so stálym spolupracovníkom Marcom Abdelnourom, má bohaté predchádzajúce skúsenosti s osvetľovaním osobných životov nedocenených francúzskych umelcov. Vo filme Violette (2013) sa ujal komplexnej postavy Simone de Beauvoir, očami jej blízkej priateľky a zverenkyne sa zameral na osud francúzskej spisovateľky. V snímke Séraphine (2008), ocenenej niekoľkými Césarmi, rozprával príbeh maliarky Séraphine Louis. Filmový festival v Cannes je pritom pre jeho posledné dielo akoby prirodzeným domovom, zameriava sa v ňom na život Pierra Bonnarda a jeho družky Marthe.
Galéria Boha (Vernissage hos Gud/Gallery of God)
V tomto neštrukturovanom rozprávaní snímky Galéria Boha, o umeleckej škole kdesi vo Švédsku, si každý môže vybrať čo chce. Funguje na spôsob bazáru ľudí, myšlienok a objektov, ktoré v tomto neštandardne štandardnom spojení vytvorili. Nazývajú to umenie. Akokoľvek ironicky sa na adresu takto interpretovaného prostredia pozerajú tvorcovia a ich prostredníctvom aj my, tento film asi nemožno nazvať zbytočným. Svojim veselým nihilizmom predsa len čosi o zrode umenia komentuje.