ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Témou Kino-Ikon je kinematografická filozofia

ObalkaKinoikon resizeKinematografická filozofia sa ako oblasť uvažovania a skúmania vymedzuje na rozhraní filmovej vedy a filozofie. Jej širší záber tak prináša pozoruhodné poznania. Aj preto sa táto téma stala kľúčovou pri koncipovaní aktuálneho čísla filmologického časopisu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2019. Číslo obsahuje aj štandardné rubriky Rozhovor, Profil či Studium a dopĺňajú ho recenzie na filmy, knihy i festivaly.

Ústredná téma zameraná na kinematografickú filozofiu definuje tento pojem a charakterizuje určujúce smery myslenia. V slovenskom a českom časopiseckom prostredí v oblasti filmu je ojedinelá, preto časopis Kino-Ikon v aktuálnom čísle spúšťa pravidelnú rubriku s textami venovanými práve spojeniam filmu a filozofie. Otváracím textom rubriky Kinematografická filozofia je štúdia filmového historika Thomasa Elsaessera Temné slnká a jasná planéta, v ktorej sa na film Melancholia (2011) režiséra Larsa von Triera pozerá ako na myšlienkový experiment. Rubriku pre časopis Kino-Ikon autorsky zostavujú estetička Tereza Hadravová a dokumentaristka a filmová kurátorka Andrea Slováková.

Ďalšou tematickou rubrikou čísla je Audiovizuálne dedičstvo. Blok textov sa vracia k medzinárodnému odbornému semináru o výskume, reštaurovaní distribúcii a programovaní filmov, ktorý minulý rok v decembri v Kine Lumiere zorganizoval Slovenský filmový ústav (SFÚ) pri príležitosti svojho 55. výročia. Kino-Ikon publikuje rozšírené príspevky dvoch jeho účastníkov. Daniel Bird vo svojej štúdii píše o komplikovanej produkčnej histórii filmu Na striebornej planéte (1987) Andreja Żulawského a Jonathan Owen sa venuje prípadovým štúdiám filmov ... a pátý jezdec je strach (1964) Zbyňka Brynycha a Zmluva s diablom (1967) Jozefa Zachara.

V recenzovanej rubrike Studium filmová teoretička Jana Dudková tematizuje „zradený socializmus“. Vo svojej štúdii reflektuje obraz mládeže, revolúcie a konformizmu v slovenskej televíznej tvorbe na začiatku 90. rokov minulého storočia. Vychádza z analýzy kontinuít a diskontinuít v hranej televíznej tvorbe v rokoch 1990 – 1993, keď ešte dobiehali dramaturgické plány i sociálne reprezentácie charakteristické pre obdobie neskorého socializmu. Základom textu je analýza filmov Takmer ružový príbeh (1990) Juraja Jakubiska a Dido (1991) Borisa Filana, v ktorých je zobrazenie spoločenskej zmeny ešte stále prepojené s očakávaním udržania socialistických hodnôt.

Aktuálne číslo časopisu Kino-Ikon tiež prináša rozhovor s americkým filozofom Thomasom Wartenbergom, ktorý patrí k najvýznamnejším teoretikom kinematografickej filozofie. Profil predstavuje Kornéla Mundruczóa, jednu  z emblematických osobností maďarskej filmovej a divadelnej kultúry. Rubrika Dvojdotyk sa venuje fenoménu amatérskeho a rodinného, respektíve privátneho filmu a ponúka exkluzívny preklad masterclassu nedávno zosnulého rakúskeho filmového umelca Gustava Deutscha, ktorý mal na poslednom ročníku MFDF Jihlava v roku 2018. Tematicky široký záber má rubrika filmových a literárnych reflexií. Súčasťou Kino-Ikonu je tradične filmový občasník študentov audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, tentoraz s podtitulom Rozhovory.

Share/Save/Bookmark