Teraz alebo nikdy! (Most vagy soha!/Now or Never!)
Rok 1848 bol významným historickým medzníkom v dejinách národov Habsburskej monarchie. Zlomovým udalostiam predchádzali revolúcie v Rakúšanmi ovládanej Lombardii a Benátsku, búrili sa Taliani a nasledovalo Francúzsko, kde v Paríži vypukli demonštrácie. Tento pohyb mal veľký ohlas v celej vtedajšej Európe, i v Rakúsku a Uhrách. 3. marca 1848 vystupuje Lajos Kossuth s požiadavkami na zrušenie poddanstva, zavedenia rovnosti všetkých občanov pred zákonom , vytvorenie samostatnej uhorskej vlády a adekvátny podiel Uhier na správe celého Rakúska. O desať dní neskôr, 13. marca vypukne revolúcia vo Viedni. Kossuth s delegáciou uhorských poslancov dorazí do Viedne a predkladá v cisárskom paláci v Hofburgu požiadavky z 3. marca.
Opičí človek (Monkey Man)
Všetko sa začína nežným hlasom matky, ktorá svojmu synovi rozpráva legendu o Hanumánovi. Napoly človek, napoly opičí hinduistický boh stelesňujúci odvahu a silu. V Ázii tento mýtus inšpiroval množstvo animovaných filmov a seriálov, akčný thriller Opičí človek čiastočne sprostredkúva postavu aj západnému publiku. Dev Patel po dvoch krátkometrážnych dielach predstavuje svoj celovečerný debut ako režisér, ku ktorému napísal scenár spolu s Paulom Angunawelom a Johnom Colleem.
Zóna záujmu (The Zone of Interest)
V kultúrnom a zábavnom priemysle sa vyobrazenie nacistov často rovná karikatúre. Na jednej strane je to pochopiteľné. Každý, kto má na svedomí milióny obetí, nemôže byť predsa normálnym človekom – aspoň taký je predpoklad. Ako ukazuje najnovší film anglického režiséra Jonathana Glazera realita bola možno banálnejšia, než by sa zdalo. Zóna záujmu triezvo rozpráva o živote Rudolfa Hössa – veliteľa tábora Osvienčim – zameraním dištancovanej perspektívy na každodenný život tejto osoby a jej rodiny.
Smršť
V roku 2019 distribuovala ASFK poľský dokumentárny film Vietor režiséra Michala Bielawského. Tematizoval fenomén zvláštneho vetra, ktorý spôsobuje prudké zmeny tlaku, teploty a vlhkosti, veje z hôr do dolín nezvyčajnou rýchlosťou až 300 km za hodinu. Je známy najmä na poľskej strane Vysokých Tatier, na Podhalí a dostal názov halný. Film popisoval jeho ničivé dôsledky na prostredí i ľuďoch, trpiacich zdravotnými problémami, s častým výskytom epileptických záchvatov a infarktov. Bol nakrútený s dôrazom na poetiku dokumentárneho thrilleru, kameraman Bartek Solik žil v Zakopanom a jeho dôverná znalosť prostredia i života tamojších ľudí sa premietla do sugestívneho rozprávania o ich vzťahu k prírode, naplneného obrazmi ničivého živlu, ale aj nevšednej krásy. Svoj príbeh zanechal halný aj v miestnom folklóre, legendách o démonoch a čarodejniciach, drakoch, spúšťajúcich vietor pohybom krídel.
Mzda za strach (Le Salaire de la peur/The Wages of Fear)
V roku 1950 napísal francúzsky spisovateľ Georges Arnaud napínavý román Mzda za strach, o tri roky neskôr ho previedol na plátno významný francúzsky režisér Henri-Georges Clozot pod názvom Mzda strachu a daroval svetu dobrodružný thriller, ktorý je dnes považovaný za veľkú filmovú klasiku. V 70. rokoch sa o aktualizovanú verziu pokúsil nemenej slávny režisér William Friedkin a jeho adaptácia Mzdy strachu obstála so cťou a dnes sa takisto teší pomerne veľkej obľube. U nás takmer neznámy francúzsky režisér Julien Leclercq usúdil, že je ten správny čas, aby Arnaudov román preniesol na plátno po tretí raz a spoločnosť Netflix mu túto víziu umožnila uskutočniť. Z predchádzajúcich projektov Leclercqa možno usúdiť, že sa upínal na produkciu mierne zapadnutých francúzskych thrillerov kategórie B, a preto ani očakávania, v prípade novej verzie Mzdy za strach, nemohli byť prehnané a režisér mohol svojim novým projektom iba príjemne prekvapiť.