ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Jeden svet vzdá hold investigatívnym žurnalistom

Jedensvetlogo resizeEšte sa neskončil rok 2018 a vo svete už prišlo o život pri výkone svojho poslania viac ako 70 novinárov. Sa´ida Osmana v Somálsku dobodali do srdca, keď odchádzal z vysielania z rádia, troch ruských pracovníkov investigatívnej organizácie zajala skupina ozbrojencov a zavraždila ich, deväť žurnalistov, vrátane jednej ženy, zomrelo po cielenom bombovom útoku na novinárov v Kábule. V smutnej štatistike sa tento rok ocitlo aj Slovensko.

19. medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý sa v Bratislave uskutoční od 11. do 16. októbra a v Košiciach od 15. do 18. októbra 2018, venujeme symbolicky spomienke na zavraždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Pripomenieme si aj ďalších novinárov, filmárov, aktivistov, ktorí riskujú svoj život v snahe odhaliť pravdu a priniesť ju verejnosti. Pre divákov sme preto tento rok pripravili novú sekciu Uhol pohľadu, ktorej snímky i diskusie vyzdvihnú dôležitosť slobody slova a tlače pre každého z nás a pre demokraciu.

Už tradične sú pre novinárov najnebezpečnejšie miesta pôsobenia vojnové či konfliktné zóny, v Afganistane zahynulo Mestoduchov resizeod začiatku roka 2018 už 15 žurnalistov, v Jemene sedem, v Sýrii prišli o život podľa známych zdrojov dvaja.

Film Mesto duchov od oscarového nominanta, víťaza ocenenia EMMY a v súčasnosti jedného z najtalentovanejších dokumentaristov sveta, režiséra Matthewa Heinemana, má na konte vyše 30 ocenení z medzinárodných festivalov a vyše 15 nominácií na prestížne ocenenia. Odvážny dokumentarista sleduje skupinu hrdinských občianskych žurnalistov, ktorí nasadzujú svoje vlastné životy, aby odkrývali zločiny teroristov a vyvracali ich propagandu po tom, čo ISIS obsadzuje v roku 2014 Rakku a vytvára si z nej sídlo svojho veliteľstva v Sýrii. Keď však Islamský štát čiastočne odhalí Hamúda, jeho brata Hasana a ďalších novinárov z aktivistickej skupiny, musia svoje rodné mesto opustiť. Zostávajú však v spojení so svojimi zdrojmi v Rakke a ďalej informujú svet o živote v meste. Za svoju činnosť získavajú medzinárodné uznanie, ale ani v exile nie sú v bezpečí.


S hrôzami terorizmu sa musí na kino plátne aj v skutočnom živote vyrovnávať aj Zineb El Rhazoui, ktorá sa netají Nicsaneodpusta resizekritickým názorom na islam a náboženstvo. Za slobodou prejavu odišla z rodného Maroka do Francúzska, kde sa stala novinárkou v satirickom časopise Charlie Hebdo. Film Nič sa neodpúšťa sleduje päť kľúčových rokov jej života. A medzi nimi aj rok 2015, keď musí Zineb prekonať šok, že medzi obeťami teroristického útoku boli aj jej kolegovia z redakcie. Vyrovnáva sa so životom pod neustálou hrozbou a za masívnych bezpečnostných opatrení. V tejto situácii sa pripravuje na narodenie svojho dieťaťa. Napriek strate ilúzií o bezpečí uprostred západnej spoločnosti neprestáva odhodlane bojovať proti fanatizmu.

Holandský dokument Utopený v mori obrazov pripomenie divákom aj fotografiu Aylana Kurdiho, utopeného sýrskeho dieťaťa nájdeného na pláži v Turecku, ktorá obletela svet a spôsobila šok. Koľko rovnako trýznivých obrazov nám však už prešlo pred očami? Témou tohto krátkeho dokumentárneho filmu je známa fotografia, ktorá sa stala symbolom utečeneckej krízy, ale aj apatia medzinárodného spoločenstva, o ktorej vypovedá. Po filme budú v diskusii Súmrak zahraničného spravodajstva hovoriť medzinárodní experti Jean Hatzfeld, Carl Soderbergh, Belinda Goldsmith a Oľga Baková aj o tom, či sme na konci éry žurnalistiky ako sme ju poznali.

Proti apatii sa s kamerou v ruke postavil španielsky žurnalista a dokumentarista Jaime Alekos, ktorý sa počas zimy EuropskysenSrbsko resize2016, keď v teplotách klesajúcich pod mínus 20 stupňov prežívali tisíce utečencov a migrantov pod holým nebom, vydal do Srbska, aby svetu priniesol správu, od ktorej politici i médiá odvracali pohľad. Európsky sen: Srbsko zobrazuje situáciu, keď krajiny ležiace pri balkánskej ceste začiatkom roku 2016 zavreli hranice a tisíce migrantov a utečencov zostali uviaznutých ako v pasci v Srbsku. Až 8 000 ich žilo v táboroch, ďalšie tisíce v opustených budovách, v lesoch a čakali na príležitosť prekročiť ostro stráženú hranicu EÚ. Štyridsaťšesť percent z nich tvorili deti, jedno z troch detí nemalo žiadneho dospelého sprievodcu. Dokument ukazuje aj to, ako tých, ktorí sa pokúsili dostať do Maďarska načierno, polícia bije a mučí. Po projekcii sa uskutoční diskusia s názvom S utečencom v obývačke, v ktorej budú hovoriť riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová a poľská aktivistka, iniciátorka Civil March for Aleppo Anna Alboth.

Investigatívnej žurnalistike vzdávajú hold v sekcii Uhol pohľadu aj dva dokumenty z Južnej i Severnej Kórey. 302 životov sa vracia do roku 2014, keď sa pri pobreží Južnej Kórey potopil trajekt Sewol. Zachránilo sa len 174 zo 476 pasažierov. Novinár Lee Sang-ho sa dozvedel o potápačskom zvone, ktorý umožňuje zostať pod vodou omnoho dlhšie. Keď takýto zvon dorazil pár dní po nehode na miesto, pobrežná stráž ho nepovolila spustiť do mora. Medzitým sa médiá predbiehali v písaní o tom, ako potápačský zvon „zlyhal“, hoci skutočnosť bola iná. Prečo ho však pobrežná stráž zakázala použiť? A prečo o ňom ani popredné médiá nehovorili pravdu?

Zo Severnej Kórey prichádza na plátno dokument Všetci diktátorovi muži. Pýta sa aj, ako je možné, že táto krajina, ignorovaná medzinárodnou komunitou a zároveň jedna z najchudobnejších krajín sveta, dokázala vyvinúť jadrovú bombu a vybudovať takýto arzenál? Film je postavený najmä na výpovediach mužov a žien z vnútra systému a päť rokov pátrania jasne a zrozumiteľne odhalí tajomstvo financovania jadrových zbraní Severnej Kórey.

Jeden svet sa so svojimi premietaniami bude v Bratislave konať v Kine Lumière, Kine Mladosť, Kine KLAP na VŠMU, na Filozofickej fakulta FIF UK, v KC Dunaj, Café Berlinka, diskusie a ďalšie sprievodné podujatia aj v Artforume, v Goetheho inštitúte, Novej Cvernovke a v Klube pod lampou.

Share/Save/Bookmark