Systém je podľa nich skazený a nastavený na to, aby sa všetci bežní ľudia pri snahe o udržanie si ako takej dôstojnosti života zadĺžili a zostali závislí na svojich veriteľoch až do posledného momentu. Pôsobia ako moderní hrdinovia, ktorí sa vyznajú v pocitoch bežného davu. Davu, ktorý tiež rozumie tomu, prečo robia to, čo robia a dokonca im fandí, aby sa všetky ich ciele splnili. Sú tak trochu Robinmi Hoodmi dnešnej doby – okrádajú bohatých, aby svoj lup vrátili do rúk chudobných. Vykrádajú jednu banku za druhou, pričom sa snažia zmapovať každý svoj krok k cieľu na kamery. Streamujú zostrihy svojich lúpeží a akcií cez sociálne siete neraz aj s komickými titulkami, tik-tokovsky zbesilým tempom a dynamikou, ktorú by neprehliadol ani divák s poruchou pozornosti, pričom nezabúdajú svoje posolstvo zdôrazniť dostatočne nahlas. S ťažkými kalibrami v rukách, ktoré nikdy neskrývajú na jednom statickom mieste, aby ich muži zákona nedolapili, pod zvieracími maskami a neraz aj s nežnosťou a ohľaduplnosťou napríklad voči tehotným rukojemníčkam, zbierajú tisíce sledovateľov a videní, presvedčení o tom, že diváci sú zbraňou sami o sebe. Vďaka nim môžu manipulovať s davom, miasť antagonistických prenasledovateľov – hoci odhodlaný agent FBI John West (skvelý John C. Reilly) je sympaťák, čo technicky uviazol v analógovej ére a ešte verí v princípy zákona, chrániace populáciu pred nepredvídateľným chaosom...
Aktualizovať sa na moderné technológie by mu mohla pomôcť odborná asistentka na pittsburghskej univerzite Carnegie Mellon Reagan Gardnerová (Zoë Kravitz), 
hackerka toho času s náramkom na nohách, ktorý jej „naparil“ súd za prenasledovanie bývalého cez unikátnu aplikáciu na sledovanie, čo sama navrhla a v podstate zneužila. Po byte má slušný bodrel. Na hlave mastné vlasy občas aj so zabudnutými chrumkami. Pije len instantnú kávu, lebo na lepšiu, skrátka, nemá a zabíja čas štrikovaním, či fajčením trávy z bonga. Pričom jedinú spoločnosť doma jej robí milované morča menom Morpheus. Ak by využila svoju inovatívnu aplikáciu na nájdenie tímu zodpovedného za celý ten všadeprítomný chaos, agent West by sa mohol prihovoriť za to, že jej súd zruší pôvodné obvinenie. Samozrejme, ak si ju dokáže nakloniť na svoju stranu, pretože šéf verejne mimoriadne populárnej skupiny zlodejov známy pod prezývkou Vlk, v civile však Ryan (Nicholas Hoult), milovaný manžel Emi (Anna Sawai), aktuálne skvelej únikovej šoférky, je síce tiež sympaťák a má charizmu, ktorá mu až znepokojivo pomáha osloviť dav, no zároveň vzbudzuje súcit kvôli strate 
dieťaťa, ktoré až patologicky nedokáže prepustiť. Je zločincom, ktorý zatiaľ akoby hovorí Reagan z duše a netreba sa veľmi čudovať, že s jeho rebelskými postojmi voči študentským dlhom, zmenšujúcimi sa pracovnými príležitosťami, dražobou za nájomné a nedostatočné zdravotné poistenie vo chvíľach, keď život človeka nechá čeliť ťažším chorobám, viac-menej súhlasí. Ďalším členom tímu je afganský vojnový veterán Vince (Pete Davidson), čo si pri návrate domov z frontu so sebou vzal aj rakovinu pľúc a rád by pred definitívnym koncom ešte zabezpečil svoju milovanú Skyler (Tati Gabrielle) aj s malou dcérou. Prípadne technik Hugo (Rhenzy Feliz) so záľubou v dobročinnosti voči starším a chorým...
Snímka Ako vykradnúť banku režiséra Davida Leitcha (skvelé kaskadérske exhibície Bullet Train, romantická krimi komédia z filmárskeho prostredia Kaskadér) je z hľadiska zápletky aj dynamického vývoja jednotlivých zvratov nostalgickým pripomenutím akčných krimi z 90. rokov ako napríklad Bod zlomu (1991) Kathryn Bigelow. Technologicky aktualizovaným na súčasné sociálne siete, nedôveru až dokonca vzdor voči „mainstreamovým médiám“, nech už to znamená čokoľvek, niekedy kontroverzné spôsoby, ako si získať sledovateľov a virálne šírenie zdieľaného obsahu. Je to remeselne zručne stvárnená, striedavo komediálna, striedavo vážne s náznakmi pokusu o kritický sociálny komentár zamýšľaná žánrová zábava. Už samotný Bod zlomu, explicitne referovaný v dialógoch jednou z hlavných postáv, núka dejové pripodobnenie. Tam vykrádal so svojím tímom banky Patrick 
Swayze a na stope mu bol mladý policajt Keanu Reeves, ktorý sa infiltroval do antagonistovej skupiny so záľubou v extrémnejších formách surfovania na morských vlnách. Antagonista napriek svojim zločinom bol sympatickou postavou, dokonca až priateľom protagonistu a staval ho pred dilemu, či bude trvať viac na tvrdohlavom uplatnení znenia trestného zákona alebo v surfistovom konaní odhalí stopové prvky niečoho ako vyššia forma duchovnej spravodlivosti.
Antagonisti Ako vykradnúť banku namiesto surfovania v čase, keď sa nehrajú na novodobých Robinov Hoodov, brázdia online streamy. Hackerka Reagan zase pre zmenu pripomenie Zoë Kravitz z jej predchádzajúcej hackerskej interpretácie, ako všemožnými fóbiami zasiahnutej protagonistky Kimi 
(2022) zo soderberghovskej virtuálnej variácie na Hitchockovo Okno do dvora (1954). A jej partnerské spojenie s charakterovo odlišným agentom Westom je jasná narážka na zábavné vzťahové peripetie formátu Buddy Movie. Pokiaľ sa scenár Marka Bianculliho drží zábavnej naivity a určitého „romantizmu“ v ponímaní idealistických sympatických zlodejov, dej funguje ako relatívne vkusná, efektívne vygradovaná zábava bez výraznejších inovácií a prekvapení. Má však trochu problém pri predstavovaní postáv – najmä v tom jasnejšie definovať, komu vlastne z početného obsadenia má divák viac „fandiť“. Svojvoľne scénu za scénou je predstavená ako sympatická raz jedna postava, raz druhá. Charakterové dotvorenie motivácie k činom je odhaľované často krát až príliš neskoro. Dravá štylizácia videa pre sociálne siete je síce vizuálne zaujímavá, ale diváka odpája od emocionálnejších, intímnych medzihier. Bolestivá minulosť, traumy a morálne dilemy niekedy pôsobia ako výber najväčších 
životných problémov podľa štatistiky alebo neživotného algoritmu, takže sú to väčšinou herci a ich prirodzený talent pre tlmočenie emócií, ktorí umožňujú vo výsledku svojim postavám nepôsobiť ako klišé.
Problematickejším rysom scenára je ale snaha o kritický sociálny komentár príbehu, ktorá, bohužiaľ, akoby uviazla len na povrchu. A keď už s tým príbeh začal, bolo by na dnešnú, možno v týchto otázkach o niečo reflexívnejšiu dobu, asi lepšie, keby ju scenár aj dôstojnejšie a naozaj zmysluplne dokončil. Sociálne siete sú efektívnym nástrojom na odpútanie pozornosti, zbavenie sa stôp (aj keď na druhej strane 
sú videá celého tímu zároveň nespochybniteľným dôkazom, ktorý z internetu sotva dokážu niekedy vymazať). Rebelské postoje antagonistov sú sympatické – scenár ale vôbec nezohľadňuje ich úroveň neférovej, manipulácie a zároveň pokrytectva v konaní. Trvanie agenta Westa na určitých ochranných aspektoch zákona sú dôležitým varovaním pred vzniknutým deštruktívnym chaosom. V kľúčových scénach záveru, ktoré film emocionálne predkladá ako pozitívne pre niektoré spomínané postavy a vyústenie deja ich samostatných osobných zápletiek, v skutočnosti (a možno nie až tak chcene zo strany tvorcov) odhaľuje aj určité patologickejšie rysy psychológie davu, rozloženie morálnej zodpovednosti z individuality na celú až nebezpečne nezadržateľnú skupinu ľudských zvierat. Film sa tu očividne snaží odobriť konanie, ktoré je prinajmenšom ambivalentné, ak nie priamo spoločensky negatívne a pre dnešnú dobu nebezpečné. Rovnako tak až príliš okato glorifikuje priame, ľahké (a s tým aj ruka v ruke zbytočne násilné) riešenia.
Kamera Jonathana Selu drží v hľadáčiku kaskadérov, dynamickú akciu, ktorá je dostatočne choreograficky premyslená, aby dôstojne nadväzovala na režisérove predchádzajúce diela. Efektívne rozlišuje reálne zábery z prebiehajúcej akcie od ich streamovanej, komickými grafikami a titulkami doplnenej internetovej verzie. Pracuje tiež s hercami ako pohyblivými rekvizitami nakomponovanými do záberu tak, aby pôsobili čo najviac „cool“, keď práve prebieha ich zlodejská exhibícia. Dá im ale tiež priestor (a hlavne potrebné čas) pre dostatočnú emocionálnu introspekciu vo chvíľach, kedy odhaľujú svoje ľudskejšie stránky osobnosti. Hudba Dominica Lewisa rytmicky duní, graduje akciu, ironicky 
odľahčuje komickejšie scény, avšak má aj emocionálne znepokojivejší tón, keď sa príbeh dotkne sociálnej problematiky. Ako vykradnúť banku ujde, keď sa človek chce ísť do kina zabaviť a vôbec nevadí, že niekedy dávnejšie niečo podobné už videl. Niektoré jeho zvraty potešia milovníkov premyslených kaskadérskych kúskov, automobilových naháňačiek, napätia aj jemnej hereckej irónie poctivo „analógového“ Johna C. Reillyho. Keď však dôjde na myšlienku využitia, až priam zneužitia sociálnych médií pri výzve ich konzumenta k aktívnejšiemu riešeniu sociálnych nerovností, nabáda to síce diváka k premýšľaniu, no asi by bolo lepšie nezachádzať pri tejto činnosti do príliš veľkej hĺbky a podrobností. V tomto smere je film viac než len trochu rozporuplný.
Ako vykradnúť banku (How to Rob a Bank), USA, 2026
Dĺžka: 122 minút
Réžia: David Leitch
Scenár: Mark Bianculli
Kamera: Jonathan Sela
Hudba: Dominic Lewis
Casting: Lindsay Graham, Mary Vernieu
Strih: Elísabet Ronaldsdóttir
Zvuk: Dean Giammarco, Gregorio Gomez, Gord Hillier, Mark P. Stoeckinger, Jon Taylor
Scénografia: David Scheunemann, Jeremy Woolsey, Lori Mazuer
Kostýmy: Jocelyn Pierce
Produkcia: Brian Grazer, Jeb Brody, Allan Mandelbaum, David Leitch, Kelly McCormick
Hrajú: Nicholas Hoult, Zoë Kravitz, Anna Sawai, Rhenzy Feliz, Pete Davidson, John C. Reilly, Christian Slater, Tati Gabrielle, Gloria Laino, Curtis Caldwell, Jason McCune, Lexi Dripps, Matthew Perl
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 12. novembra 2026
Foto: Itafilm