Recenzie 2026
Pracovná romanca (Office Romance)
Jedným z aspektov existencialismu, ktorý je možno dôležtý i pri čítaní filmovej verzie Cudzinca, je i jeho etický rozmer rozpracovaný s ohľadom na nejdnoznačnosť morálneho poriadku a systému hodnôt , ktoré neexistujú a priori, ale sú obsiahnuté v samotnej ľudskej existencii a jej potrebe realizovať vlastnú slobodu v rešpekte so slobodu iných.
Je to už deväť rokov, čo celosvetová pandémia chrípky a následné choroby krvi zredukovali pôvodné ľudstvo na prežívajúce trosky hľadajúce potrebné zdroje, kde sa len dá aj za cenu, že sem-tam chorobe pomôžu v konečnej deštrukcií vlastnými obrannými opatreniami. Stratil ženu, no napriek tomu žije, pretože môže. Túla sa lesmi, rybárči, lieta na starej Cessne zvanej Beštia, aby obhliadol, kde nájsť zásoby. Našiel iných preživších, prípadne aby trošku uľavil tým, ktorým už nádej na vyliečenie pozvoľna vyprcháva. Po boku má verného psa Jaspera a na letisku Erie v štáte Colorado trošku mrzutého parťáka Bangleyho (skvelý Josh Brolin) s očami nachádzajúcimi každého jedného votrelca, čo by sa im dostal do perimetru a obdivuhodnou muškou, keď stlačí kohútik na svojej milovanej odstreľovačskej puške. Mechanik Hig (Jacob Elordi), ktorý mu na zahnanie večne oponentských argumentov príležitostne nosí z posledných zásob limonád, stále verí, žeby tam niekde za obzorom mohla byť ešte nádej pre budúci život možno celej ľudskej spoločnosti. Zaznamenal dokonca pár rokov spätne rádiový signál z Grand Junction. Až poranenie Jaspera pri útoku zdivočených Smrtiakov, ktoré ho oberie o posledné zvyšky zmyslu života, ho popostrčí k rozhodnutiu odhodlať sa na prieskumnú misiu ďalej, než do teraz. Aby nakoniec bol nútený núdzovo pristáť v blízkosti farmy ovdovenej lekárky Cimy (Margaret Qualley) a jej „tatka“ (Guy Pearce)...
Neviem vôbec odhadnúť, koľko ľudí, ktorí sa rozhodnú zhliadnuť filmový prepis slávneho románu francúzskeho spisovateľa Alberta Camusa bude schopné sledovať film v jeho literárnom kontexte, označenom a pomenovanom ako existencializmus. Asi je dôležité pripomenúť, že šlo o historicky podmienenú reakciu na všetko, čo sprevádzalo druhú svetovú vojnu, sprevádzanú umieraním na frontoch, v koncentračných táboroch, alebo v dôsledku výbuchu atomových bombardovaní v Hirošime a Nagasaki. Súhrn, esencia skúsenosti tohto druhu sa koncentruje do „existencialistického momentu“, konfrontácie s mohutnou vlnou úmrtí, úzkosťou a bezvýznamnosťou ľudského života. Najznámejšou trojicou spisovateľov, artikulujúcich tento životný pocit bol okrem Camusa i Jean Paul Sartre a Simone de Beauvoir, ale i ďalší parížski spisovatelia ako André Gide alebo dramatik Jean Genet.