Život už toho starším ľuďom veľa neprinesie – v podobnom duchu aspoň zmýšľa brazílska vláda, ktorá zavádza systém odsúvajúci dôchodcov na úroveň druhoradých občanov. Sú zverení do starostlivosti svojich detí a potrebujú ich povolenie na oficiálne záležitosti alebo cesty. Ak opustia svoje okolie, riskujú, že ich späť odvezú na tento účel špecializované zložky. Nakoniecsú nútení presťahovať sa do takzvanej „kolónie“ - komunity dôchodcov izolovanej od zvyšku spoločnosti. Tereza (Denise Weinberg), ktorá práve odišla do dôchodku, sa odmieta daným spôsobom „dôstojne rozlúčiť“ so svojím životom. Rozhodne sa utiecť, aby si splnila svoj sen...

Dej filmu priamo nadväzuje na predchádzajúcu Cestu vody. Jake a Neytiri s deťmi sa naplno usídlili pri svojich priateľoch z morského klanu Metkayina a obaja sa vyrovnávajú so stratou svojho syna Neteyama po svojom. Kým Neytiri (Zoe Saldaña) smúti a obracia sa ešte viac k viere, Jake (Sam Worthington) sa naopak snaží čo najviac zamestnať, aby potlačil pocity zbytočnosti. Hrozba od kolonizujúcich ľudí však nie je vonkoncom zažehnaná a problémy pre rodinu vytvára aj nutnosť používania dýchacej masky ľudského člena Sullyovcov, „Spidera“ (Jack Champion), syna plukovníka Milesa Quaritcha (Stephen Lang). Rozhodnutie o jeho odchode však jeho nevlastní súrodenci neprijmu s pochopením a čiastočne ich obmäkčí návrh, že ho môžu sprevádzať na jeho ceste s veternými kupcami. Tých však počas nej prepadnú nájazdníci z Mangkwan klanu vedení nemilosrdnou Varang (Oona Chaplin) a to je len začiatok nového a poriadne dlhého dobrodružstva.

Anna je vynikajúca nemecká organistka a po skončení svojho mimoriadne úspešného vystúpenia v Nemecku sa dozvedá, že sa zrejme naplní jej očakávanie – mala by získať cenu spoločnosti Gramophone. Prijíma blahoželania, konverzuje s novinárom Yorgosom (Yorgos Pirpassopoulos), ktorý jej potvrdzuje nomináciu na cenu spoločnosti Gramophone a teší sana veľký rozhovor s ňou. Anna sa so svojím lotyšský manželom vracia do Lotyšska, kde chcú v svojej dedinskej usadlosti osláviť Annine narodeniny. Na letisku v Rige je však Andris zatknutý a detektív mu oznámi, že je obvinený z úplatkárstva, ako generálny riaditeľ štátnej drevárskej firmy má na starosti obchod s drevom, ktorý je, samozrejme, ako stvorený na nekalé praktiky. Anna sa na usadlosť vracia sama. Napokon ho prepustia,  prichádza za ňou, ale Anna ako keby nechcela klásť otázky, aj keď je vidno, že ju toto obvinenie trápi. A Andris takisto mlčí, otázky, ktoré by mali byť asi vyslovené chýbajú. Schádzajú sa hostia a začína sa oslava. Prichádza Annina agentka Gabrielle (Judith Hofmann), ktorá, bohužiaľ, Anne oznamuje, že jej očakávaný veľký koncert v Lotyšsku sa pravdepodobne nebude konať. Andrisovo zatknutie a následné obvinenie sa už dostalo na verejnosť a sponzori odchádzajú.

Životopisné filmy sú veľmi obľúbené, veď ide o veľké a zaujímavé osobnosti, ktoré svojim životom i prácou ovplyvnili celé generácie a vtlačili pečať celej jednej epoche. Rozhodne medzi nich patrí aj Sarah Bernhardt, ktorá svojim exaltovaným životným štýlom, ale predovšetkým geniálnym hereckým talentom ovplyvnila celé nasledujúce herecké pokolenie. Režisér Guillaume Nicloux sa nesústredil na koherentné rozprávanie, narácia je pospájaná z čriepkov jej života, jedinou explicitnou línou je komplikovaný ľúbostný vzťah Sarah (Sandrine Kiberlain) a Luciena Guitryho (Laurent Lafitte). Osobne si myslím, že film je vlastne ódou na veľkú lásku, ľúbostnú i umeleckú, no nie veľkým prienikom do duše komplikovanej a všestranne nadanej umelkyne. Všetko čo o nej vieme je naznačené a ten kto nie je veľmi orientovaný v dejinách divadla, ale aj literatúry, bude mať čo robiť, aby niektorým veciam porozumel. Napríklad Dreyfusova aféra vyvolala vo Francúzsku politický škandál. V roku 1984 obvinili na základe sfalšovaných dôkazov dôstojníka generálneho štábu, žida Alfreda Dreyfusa zo špionáže pre Nemecko a odsúdili za velezradu. Zbavili hodnosti a poslali na doživotie do vyhnanstva na Diabolský ostrov pri pobreží Guayany. Rozhorčenie však bolo tak veľké, že po rôznych peripetiách a škandáloch proces znovu otvorili. Émile Zola (Arthur Igual)bol Dreyfusovým zástancom, ale trochu váhal a bola to práve Sarah, ktorá prosila, aby v tom pokračoval. Či Zola na jej popudnakoniec napísal do periodika L'Aurore pamfletJ'accuse! (Žalujem alebo Obviňujem) nie je isté, ale stalo sa. Povzbudzovala aj Edmonda Rostanda (Sylvain Creuzevault), ale jej miláčikom bol, okrem syna Muaricea (Grégoire Leprince-Ringuet), ktorý ju oberal len o peniaze, Sacha Guitry (Arthur Mazet). Tomu sa zverovala so všetkým.

Vodná nádrž Starina, ktorú postavili na východe Slovenska v rokoch 1981 – 1988 je dodnes najväčším zdrojom pitnej vody v Európe. Nachádza sa v severovýchodnej oblasti Zemplína na území okresu Snina v katastri obce Stakčín. Kvôli jej stavbe bolo vysťahovaných sedem, prevažne rusínskych dedín - Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala.Dnes sa nachádza na území Národného parku Poloniny. To sú fakty z Wikipédie. Ale aké príbehy ľudí sa za nimi skrývajú, to už Wikipédia nehovorí.