Neviem vôbec odhadnúť, koľko ľudí, ktorí sa rozhodnú zhliadnuť filmový prepis slávneho románu francúzskeho spisovateľa Alberta Camusa bude schopné sledovať film v jeho literárnom kontexte, označenom a pomenovanom ako existencializmus. Asi je dôležité pripomenúť, že šlo o historicky podmienenú reakciu na všetko, čo sprevádzalo druhú svetovú vojnu, sprevádzanú umieraním na frontoch, v koncentračných táboroch, alebo v dôsledku výbuchu atomových bombardovaní v Hirošime a Nagasaki. Súhrn, esencia skúsenosti tohto druhu sa koncentruje do „existencialistického momentu“, konfrontácie s mohutnou vlnou úmrtí, úzkosťou a bezvýznamnosťou ľudského života. Najznámejšou trojicou spisovateľov, artikulujúcich tento životný pocit bol okrem Camusa i Jean Paul Sartre a Simone de Beauvoir, ale i ďalší parížski spisovatelia ako André Gide alebo dramatik Jean Genet.

Je to už deväť rokov, čo celosvetová pandémia chrípky a následné choroby krvi zredukovali pôvodné ľudstvo na prežívajúce trosky hľadajúce potrebné zdroje, kde sa len dá aj za cenu, že sem-tam chorobe pomôžu v konečnej deštrukcií vlastnými obrannými opatreniami. Stratil ženu, no napriek tomu žije, pretože môže. Túla sa lesmi, rybárči, lieta na starej Cessne zvanej Beštia, aby obhliadol, kde nájsť zásoby. Našiel iných preživších, prípadne aby trošku uľavil tým, ktorým už nádej na vyliečenie pozvoľna vyprcháva. Po boku má verného psa Jaspera a na letisku Erie v štáte Colorado trošku mrzutého parťáka Bangleyho (skvelý Josh Brolin) s očami nachádzajúcimi každého jedného votrelca, čo by sa im dostal do perimetru a obdivuhodnou muškou, keď stlačí kohútik na svojej milovanej odstreľovačskej puške. Mechanik Hig (Jacob Elordi), ktorý mu na zahnanie večne oponentských argumentov príležitostne nosí z posledných zásob limonád, stále verí, žeby tam niekde za obzorom mohla byť ešte nádej pre budúci život možno celej ľudskej spoločnosti. Zaznamenal dokonca pár rokov spätne rádiový signál z Grand Junction. Až poranenie Jaspera pri útoku zdivočených Smrtiakov, ktoré ho oberie o posledné zvyšky zmyslu života, ho popostrčí k rozhodnutiu odhodlať sa na prieskumnú misiu ďalej, než do teraz. Aby nakoniec bol nútený núdzovo pristáť v blízkosti farmy ovdovenej lekárky Cimy (Margaret Qualley) a jej „tatka“ (Guy Pearce)...

Povedzme si úprimne, Tom a Jerry ako vtipná, vzájomne sa niekedy aj dosť násilne doberajúca mačaco-myšia dvojica, ktorá si v kľúčových momentoch dokáže k sebe nájsť cestu a udržať v istom zmysle nesmrteľné priateľstvo, vždy najviac hviezdila vo formáte sedem, osem minútovej klasicky kreslenej grotesky. Také boli ich začiatky, keď sa po prvý raz ako nápad producentov Williama Hannu a Josepha Barberu ešte ako kocúr Jasper a myšiak Jinx v Puss Gets the Boot z roku 1940 premávali útulným južanským americkým domovom na vidieku, zatiaľ čo najmä kocúra za každú deštruktívnu vylomeninu hrešila z dnešného pohľadu o to viac kontroverzne pôsobiaca černošská domáca, spravidla „snímaná“ len z dolnej polovice tela. Do roku 1958, keď sa legendárne dvojici darilo vystupovať výhradne v 114 groteskách pre kinodistribúciu, z trinástich nominácií na Oscara v kategórií najlepší krátkometrážny film siedmim sa podarilo ikonickú plešatú sošku aj získať. V rokoch 1961-1962 režisér Gene Deitch nakrútil 13 nových grotesiek dokonca v pražskom štúdiu Rembrandt Films, pričom legendárny tvorca Looney Tunes Chuck Jones na ne nadviazal 34 krátkymi snímkami v rokoch 1963-1967.

Nie som si istá, ako diváci príjmu českú komédiu Bardotky režisérky a scenáristky Hany Hendrychovej. Ak im však zostali aspoň zvyšky vkusu, musia sa iba počudovať, čo vlastne táto „komédia“ mala znamenať. A či vôbec sa na túto zmes trápností hodí slovo komédia, kde by sa v rámci žánru mal divák uvoľniť, zasmiať. Tri šesťdesiatničky v podaní Dagmar Havlovej (Meda), Evy Holubovej (Iva) a Pavlíny Pořízkovej (Valerie) sa stretávajú po rokoch, by spoločne oslávili svoje šesťdesiatiny. Valerie priletela z USA, kde podniká v realitách a presvedčí svoje kamarátky z mladosti, že šesťdesiatiny je treba náležite osláviť.

Na nápad na Na konci Oak Street režisér prišiel, keď si počas prechádzky po svojom susedstve zrazu predstavil, ako dinosaurus prehľadáva jeden z odpadkových košov. A skutočne: tieto obrovské plazy, ktoré sa za posledných 30 rokov vo filmoch objavujú čoraz frekventovanejšie, pôsobia úplne inak, keď sa nevynoria v prostredí sci-fi, ale v obývačke vášho vlastného domu. Napriek tomu medzi divákom a dianím existuje určitý umelý odstup, pretože Na konci Oak Street sa neodohráva v súčasnosti, ale – určite nie náhodou – v roku 1982, teda v roku, keď E.T. – Mimozemšťan s obrovským náskokom kraľoval na vrchole filmových rebríčkov. Po tom, čo J.J. Abrams už filmom Super 8 vytvoril svoju osobnú poctu Stevenovi Spielbergovi, teraz pokračuje ako producent a prináša ďalšiu poctu legendárnym produkciám štúdia Amblin z tejto éry. Hoci bol film nakrútený na najmodernejšie kamery IMAX, zároveň pôsobí, akoby bol nakrútený na analógový filmový materiál z osemdesiatych rokov. Výsledkom je skutočná lahôdka pre filmových fanúšikov, ktorá však zároveň ponúka dostatok vydarenej dinosaurovej akcie na to, aby nesklamala ani širšie mainstreamové publikum.