Manželia Plattovci, Denise (Anne Hathaway) a Greg (Ewan McGregor), majú kvôli svojmu večne zvedavému psovi Starbuckovi neustále konflikty so 
susedom (P.J. Byrne) – a keď sa v jeho záhrade zrazu objaví 100-kilogramová kopa výkalu, je okamžite presvedčený, že takýto žart mohol vyviesť iba Plattov syn Brian (Christian Convery). Ale aj keby to bola pravda, odkiaľ sa potom zrazu vzala tá palmu pripomínajúca rastlina, ktorá za dva dni vyrástla až do výšky ramien a podľa encyklopédie z knižnice je už 200 miliónov rokov vyhynutá? V tejto kalifornskej štvrti rodinných domov strednej triedy, ktorou prechádza aj titulná Oak Street, sa očividne deje niečo veľmi zvláštne.
Odpoveď na túto záhadu prinesie nasledujúca, mimoriadne búrlivá noc. Keď sa Plattovci vydajú pátrať po príčine náhleho výpadku elektriny a vody, čoskoro sa ocitnú tvárou v tvár útočným vrcholovým predátorom z praveku. Zdá sa, že celá ich štvrť bola z neznámeho dôvodu prenesená o stovky miliónov 
rokov do minulosti. A skôr než vôbec môžu začať premýšľať o možnosti návratu, musia najprv odraziť bezprostredné útoky ohrozujúce ich životy – zo zeme, zo vzduchu aj z vody. Ak platí oficiálna verzia o vizuálnych efektoch, dodatočné čakanie sa rozhodne oplatilo. Hoci CGI dinosaury v Jurskom Svetoch: Znovuzrodení (2025) vyzerali vďaka režisérovi a odborníkovi na monštrá Garethovi Edwardsovi výrazne lepšie než často len hnedosivá pixelová kaša, David Robert Mitchell a jeho dvorný kameraman Mike Gioulakis stáli pred mimoriadnou výzvou. Aj keď Oak Street nakrúcali na digitálne kamery IMAX, analógovo pôsobiaci vizuál filmu je klamlivo vernou napodobeninou amblinovských produkcií z osemdesiatych rokov – a v takom prípade sa treba o niečo viac snažiť, aby počítačom vytvorení obri nepôsobili úplne nepatrične. V jednej z najlepšie zrežírovaných scén filmu síce dinosaura za plotom takmer nevidíme – napriek tomu veľmidobre pochopíme, čo tam všetko vyvádza. Mitchell sa teda zároveň okrem iného od Stevena Spielberga a jeho Čeľustí naučil, že niekedy môže byť ešte pôsobivejšie niečo úplne (alebo takmer úplne) neukázať. A
tak najmä na začiatku nájdeme viacero šikovných scén, v ktorých sa pohráva s tým, čo divák môže vidieť.
Vrcholom je jazda kamery popri záhradnom plote, pri ktorej si podľa jednotlivých častí trčiacich ponad drevené laty – podobne ako pri sušiaku na bielizeň – môžeme sami veľmi dobre predstaviť, čo tam ten rozrušený dinosaurus na druhej strane práve vyvádza. Mitchell si navyše napriek celkovo svižnej stopáži iba 99 minút na začiatku dopraje dostatok času na predstavenie rodiny a najmä napätia medzi manželmi. Nebezpečné dobrodružstvo ako metafora opätovného zbližovania rodiny pritom rozhodne nie je nič nové – no pocta filmu E.T. v ktorom Spielberg vtedy spracoval aj rozchod svojich vlastných rodičov, by bez (možného) rozvodu jednoducho nebola úplná. Navyše sa to všetko v Na konci Oak Street v rovnako šikovnom ako uspokojivom finále dokonale spojí a vyústi do silného emocionálneho účinku.
Na konci Oak Street (The End of Oak Street), USA , 2026
Dĺžka: 100 minút
Réžia: David Robert Mitchell
Scenár: David Robert Mitchell
Kamera: Mike Gioulakis
Hudba: Michael Giacchino
Casting: Mark Bennett
Strih: John Axelrad
Scénografia: Maya Shimoguchi
Masky: Kyra Panchenko
Kostýmy: Erin Benach
Produkcia: J.J. Abrams, David Robert Mitchell, Matt Jackson, Hannah Minghella, Tommy Harper
Hrajú: Anne Hathaway, Ewan McGregor, Christian Convery, P.J. Byrne, Chris Coy, Maisy Stella, Bethany Anne Lind, Jordan Alexa Davis, Denitra Isler, Hudson Meek, Andrea Frankle, Pilot Bunch, Anne Gee Byrd, Emily Kuroda, Scott Deal, Callie McClincy, Marian Green, Simms May
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 13. augusta 2026
Foto: Itafilm