Arthur, syn strážcu majáka a kráľovnej Atlantídy žije na súši so svojim otcom. Už od útleho detstva vie, že nie je ako ostatní, nakoľko disponuje schopnosťami Atlanťanov, no nechce mať s nimi vôbec nič spoločné. Práve kvôli nim bol totiž nútený vyrastať bez matky, a tak väčšinu času iba popíja v miestnom bare a sem-tam pomôže tým, ktorí to potrebujú. Keď sa však na obzore objaví hrozba v podobe útoku jeho nevlastného brata Orma na ľudský svet, Arthur sa za pomoci princeznej Mery nevoľky vydáva hľadať bájny trojzubec patriaci prvému kráľovi Atlantídy. Iba s ním totiž zabrániť blížiacej sa pohrome.

Avšak sláva, ktorú jej priniesla úloha mladej cisárovnej Sissi v trilógii Ernsta Marischku z 50. rokov, sa ukázala nad jej fyzické aj psychické sily. Herečka pokračovala v pomerne úspešnej kariére až do svojej smrti vo veku 43 rokov v roku 1982, za sprievodu obrovského mediálneho záujmu. Novinári a široká verejnosť sa však viac zaujímala o jej súkromný život, problémy s alkoholom a utišujúcimi látkami a milostné škandály s viacerými mužmi ako o jej herecké výkony. Jej osud je natoľko známy, že nie je dôvod sa jej životu venovať obšírnejšie a podobne sa rozhodla aj režisérka Emily Atef, ktorá si za centrum svojho záujmu vybrala jej niekoľkodňový pobyt začiatkom osemdesiatych rokov v päťhviezdičkovom hoteli vo francúzskom Quiberone. Herečka tu okrem oddychu mala v pláne urobiť pomerne odvážny rozhovor s novinármi z denníka Stern.

Nie tak celkom. Už prvý diel bol totiž pomerne komornou záležitosťou, kde epické finále predstavoval súboj hrdinu a zloducha v detskej izbe. Pokračovanie superhrdinského filmu z roku 2015 navyše prichádza ani tri mesiace po očakávanom crossoveri Avengers: Nekonečná vojna, ktorého rozmach nemá ani len šancu dorovnať – tvorcom však treba pridať body k dobru, že sa o to ani len nesnažia. Miesto toho radšej ostávajú verní odkazu jednotky a i pokračovanie vedú podobným smerom. Samozrejme, s niekoľkými drobnými úpravami.

O takmer tridsaťročnom boji s „veternými mlynmi“ počasia, prepisovania scenára, chorôb a produkčných problémov sa toho popísalo veľa, na základe šesťdňového neúspešného nakrúcania v roku 2000 vznikol i kritikou chválený dokumentárny film s názvom Stratený v la Manche (2002). V roku pána 2018 sa dostáva konečne do kín všetkými prirodzenými aj nadprirodzenými silami prekliaty projekt vytrvalého režiséra a už len tento fakt je dôvodom na otváranie šampanského. Otázkou však je, koľko divákov si otvorí šampanské aj po návšteve kina. Muž, ktorý zabil Dona Quijota totiž nedokáže, napriek obrovskej snahe všetkých zúčastnených, zakryť ťažkosti sprevádzajúce ho po dobu svojho dlhoročného vzniku.

Avengers: Nekonečná vojna pritom rozhodne nie je filmom, ktorý by sa snažil niekoho ohúriť svojou zápletkou. V rámci nej sa arcizloduch celého univerza Thanos odhodlá, po predošlých nezdaroch svojich pešiakov, zobrať všetko do vlastných rúk. Jeho ultimátnym cieľom je získať šesť Kameňov nekonečna, ktoré mu majú zaistiť neobmedzenú moc. Moc, vďaka ktorej môže lusknutím prsta vyhladiť polovicu vesmíru a práve z toho dôvodu ho treba zastaviť. Zdá sa vám, že to znie až príliš tuctovo? Možno, no aj napriek tomu tretí Avengeri nie sú iba ďalším z množstva epických veľkofilmov, kde sa bojuje o osud celého sveta a kde všetko čo najefektnejšie vybuchuje. Naopak, najnovší dlho očakávaný prírastok do marvelovskej série je omnoho premyslenejším dielom, ako sa môže javiť z pohľadu nezainteresovaného diváka a ktoré si dokáže bez problémov obhájiť svoju existenciu.

Film je vystavaný nie ako súvislý príbeh, ale prelínanie situácii, ktoré obaja hrdinovia prežívajú v realite  i v spomienkach. Spoznávame ich charaktery a náznakovo i osudy a oceňujeme herecké umenie oboch predstaviteľov.Prelínanie osudov protagonistov pôsobí miestami možno až bolestivo, najmä kruté scény z Afriky, keď si človek uvedomuje každodenné vraždenie nevinných, o ktorom nemožno povedať, však je to len film... Inak v tieni smrti sa ocitá nielen tajný agent James, ale aj vedkyňa Danielle. Veď aj najvyspelejšia technika zlyháva a človek už dávno vie, že príroda nám dáva zaslúžené lekcie z pokory.  

Ako sa vyznáva: „Pavol bol pre mňa vždy fascinujúcou postavou. Najlepšie zosobňuje Božie milosrdenstvo a odpustenie. Je niekým, kto sa stal z najväčšieho prenasledovateľa raných kresťanov jedným z najväčších evanjelizátorov v histórii cirkvi.“ Scenáru predchádzal niekoľkoročný výskum, na ktorom sa spolu s režisérom Hyattom podieľal producent Terence Berden, ako aj  konzultácie s expertmi, aby biblické i vymyslené postavy boli vykreslené v autentickom duchu tej doby a zároveň dokázali osloviť nielen veriacich kresťanov, ale aj neveriacich divákov.

Isto nikoho neprekvapí, že aj jeho posledný počin 15:17 Paríž mapuje skutočnú udalosť. Je ňou pokus o teroristický útok mladého Maročana vo vlaku smerom do Paríža v roku 2015. Trio Američanov, užívajúcich si dovolenku po európskych mestách, mu v ňom však hrdinsky zabránilo. Eastwood tak výberom konkrétnej a krátko trvajúcej udalosti naväzuje na Sullyho oveľa viac, ako na ostatné menované snímky, venujúce sa širším časovým úsekom.

Cestovanie vlakom do práce sa stalo bežnou súčasťou života ľudí žijúcich vo veľkomestách. Inak na tom nie je ani šesťdesiatročný Michael MacCauley (Liam Neeson), pracujúci už desať rokov ako poisťovací agent. Rovných desať rokov sa preváža z domova do svojej kancelárie, no v jeden deň ho čaká nemilé prekvapenie v podobe vyhadzovu. Vo vlaku na ceste domov ho navyše čaká ďalšie prekvapenie. Prisadne si k nemu totiž neznáma žena (Vera Farmiga) a po krátkom nezáväznom rozhovore mu navrhne zdanlivo jednoduchú hypotetickú úlohu. Tá spočíva v tom, že má nájsť vo vlaku niekoho, kto tam nepatrí, pričom odmena za tento úkon má činiť rovných stotisíc dolárov.