V júli 2018 podal minister obrany SR Peter Gajdoš podnet na generálnu prokuratúru SR vo veci preskúmania zákonitosti organizácie. Slovenskí branci sami seba označujú ako názorovo a ideologicky neutrálnu brannú organizáciu a verejne sa ohradzujú voči obvineniam so sympatií smerom k myšlienkam nacizmu a fašizmu. Zvýrazňujú najmä svoju pronárodnú orientáciu a všeslovanskú vzájomnosť. Ministerstvo vnútra SR však tvrdí, že skupina má väzby na extrémistické subjekty. Toľko v stručnosti o tom, čo sa dozviete o organizácii s názvom Slovenskí branci z internetových stránok. Užitočnejšie však bude, pokiaľ máte záujem o tematiku, pozrieť si najnovší dokumentárny film českého režiséra Jana Geberta Až přijde válka o tomto prazvláštnom zoskupení. I keď prezentovaného najmä z pohľadu skupiny a jej vodcu, predsa ide len o informačne a umelecky výživnejšie podnety na premýšľanie ako „suché“ informácie z internetu.

Film netvorí od A po Z jeden kompaktný celok zložený z udalostí, ktoré kapelu celou existenciou sprevádzali. Tvorcovia filmu sa možno až príliš spoliehajú na schopnosť diváka exploatovať. Dosadzovať informácie zo skutočného života z toho, čo o skupine doposiaľ vedeli, počuli v správach alebo to, čo si prečítali na wikipédii. Epizodické rozprávanie nám neustále vypichne konkrétne highlighty v rôznych obdobiach fungovania skupiny Queen. Stretnutie s hudobným manažérom Johnom Reidom, turné po Amerike či tvorenie na samote, kde šíre pláne zelene šepocú melódiu Mercuryho veľdiela ukrytého v piesni Bohemian Rhapsody.

Nevraviac o súčasnom boome kuchárskych kníh a priam fascinácii divákov i tvorcov televíznymi programami o varení a filmovými príbehmi, kde zohrávajú dôležitú úlohu kuchári a varenie vôbec. Najnovšie k nim pribudol singapúrsko – japonský film Bistro Ramen. Nakrútil ho známy singapúrsky režisér Eric Khoo, medzinárodne oceňovaný a uznávaný nielen v Ázii.

Skutočný prielom zaznamenal o tri roky neskôr legendárnou mozaikou z Brooklynu s názvom Konaj správne. Komediálne prvky tu zostali, ale do popredia sa dostávajú etnické konflikty Afroameričanov, Talianov, Kórejcov alebo Židov. Tomuto kombinačnému vzorcu ostal Spike Lee verný takmer po celú svoju kariéru. Za zmienku rozhodne stojí jeho formálne nezameniteľný štýl. Postavy „dokumentárne“ prehovárajú na kameru, vedú rýchle dialógy v dlhých scénach, kde sa často mení pomalou jazdou kamery postupne celá mizanscéna. Leeho filmy často pripomínajú začarované kruhy, ako metafory nikdy nekončiaceho násilia, čoho príkladom je dokola sa pohybujúci detský vláčik v Hre so smrťou (1995). Kriminálka začína vraždou a rovnakou situáciou aj končí. Vystúpiť z tohto bludného kruhu je pre obyvateľa mestskej štvrte túžiaceho po zmene veľmi komplikované. Lee síce vidí ako zdroj problému „bielych“ postavených vyššie na spoločenskom rebríčku, ale rozhodne si nerobí ilúzie ani o vlastnom etniku a dáva to nekompromisne najavo po celú kariéru. Je miernym prekvapením, že sa ešte žiaden extrémistický spolok na ľubovoľnej strane barikády nepokúsil o atentát na jeho osobu. V novom tisícročí jeho filmy delia dlhšie časové úseky a niekoľkokrát zabrúsil aj do komerčnejších vôd, BlacKkKlansmana tak môžeme považovať za skutočný návrat k jeho obľúbeným témam a filmovej reči.

V treťom tisícročí, presnejšie v roku 2013 , sa rozhodol tému na novo spracovať  francúzsky cestovateľ, chovateľ ťažných psov, spisovateľ a filmár Nicolas Vanier. Dej  preniesol do roku 1943, do čias druhej svetovej vojny, holokaustu a okupácie Francúzska. Úspech si o dva roky vyžiadal pokračovanie, ktoré sa odohrávalo v roku 1945, ale do režisérskej stoličky si sadol Kanaďan Christian Dugnay. O oboch filmoch sme podrobnejšie písali v našom časopise. Zdá sa, že štafeta dobehla do cieľa, lebo do kín prichádza tretia, záverečná časť série, Bella a Sebastián 3: Navždy priateľmi.  Tvorcovia zdôrazňujú, že  titul vznikol na motívy knihy Cécile Aubry.  Podobne ako v predchádzajúcich dvoch častiach sú na rovnakom poste scenáristi Juliette Sales a Fabien Suarez, hudbu komponoval Armand Amar a  koordinátorom práce  so zvieratami bol cvičiteľ psov Andrew Simpson. Režisérsku taktovku však prebral Clovis Cornillac, ktorý si zároveň s chuťou zahral postavu bývalého majiteľa Belly, zloducha Josepha a dominuje aj na filmovom plagáte.

Stará múdrosť hovorí, že niekedy to nie je o cieli, ale o ceste. Tvorcovia sa snažili spraviť tú cestu zaujímavú. Snažili. Hlavná dejová zápletka je jednoduchá. Vyskytuje sa mnoho malých odbočiek, ktoré možno rozdeliť na dva druhy.  Buď sú slabo divákovi naservírované a vopred vie, ako sa rozuzlia alebo im sa im venuje zbytočne veľa času a priestoru, pretože aj tak k ničomu nedospejú. Ak by ste po prvom jasnom náznaku nepochopili, že Sam (Gideon Adlon) je homosexuálne orientovaná a má záujem o Angelicu (Ramona Young), nemusíte sa obávať. Niekoľko krát, v pravidelných intervaloch, vám to naznačia v priebehu celého filmu aj napriek tomu, že  je to jasné od prvého náznaku.

V nedávnej recenzii na Tomb Raider som načrtla staronový trend prevádzania počítačových hier na filmové plátno. Blockbustery Assassin’s Creed, Warcraft, Hitman, Far Cry, Need for Speed sú len zlomkom z kvanta filmov nakrútených podľa známejších počítačových hier. Aj najnovšia snímka Brada Peytona Besnenie je adaptáciou rovnomennej arkádovej počítačovej hry Ballyho Midwaya z roku 1986 o zmutovaných zvieratách ničiacich mestá, budovy, aj ich tvorcov – samotných ľudí. Tentokrát však uvažujem, prečo je tento fenomén poslednej dekády v kinematografii taký rozšírený. Chýba tvorcom kreativita pri vytváraní vlastných motívov? Je jednoduchšie spracovať už vymyslenú látku? Alebo chcú spojením dvoch multimediálnych druhov prilákať do kín ďalšiu masu divákov zahŕňajúcu playerov?

Protagonistami filmu sú členovia tanečnej  skupiny West Coast Crew. Predstavuje ju slovenská tanečná skupina The Pastels, ktorá sa pred niekoľkými rokmi vpísala do povedomia širokej verejnosti v televíznej reality show Česko – Slovensko má talent. Tanečník Tony Porucha navyše herecky debutuje ako vedúci skupiny Buddy. Snom jeho postavy, ktorá si nevie udržať zamestnanie a pre rozpory s otcom býva v maringotke, je stať sa profesionálnym tanečníkom niekde v New Yorku, a je preto ochotný urobiť čokoľvek. S tým sa však ťažko zmieruje jeho partnerka Mary v podaní herečky Márie Havranovej. Ako sirota vyrastala v detskom domove, pracuje v kuchyni a upína sa na  Buddyho, ktorý jej kedysi pomohol v ťažkej situácii. S ťaživým tajomstvom z minulosti a až detsky naivným dôverčivým pohľadom na svet je v podstate ústrednou postavou príbehu a zároveň vrcholom ľúbostného trojuholníka. Do popredia sa totiž pomaly dostáva jej kamarát Hugo (Ondrej Hraška), ktorý je do nej platonicky zamilovaný, po smrti rodičov žije na železničnej stanici so svojím starým otcom (Dušan Kaprálik), pracuje ako výpravca a je zdanlivo nemý.

Režisér Martin Provost nakrútil film podľa vlastného scenára a venoval ho reálnej pôrodnej asistentke, ktorá pomohla pred rokmi jeho matke nielen priviesť ho na svet, ale ho na ňom aj udržať, keď mu darovala vlastnú krv. Hrdinka jeho filmu sa volá Claire (Catherine Frot) a celý svoj život zasvätila pomoci iným.Je skúsenou a obľúbenou pôrodnou asistentkou, sama vychováva syna Simona (Quentin Dolmaire), s ktorým žije v malom byte na predmestí, do práce chodí na bicykli a vo voľných chvíľach sa venuje malej záhradke. Zdá sa, že je so svojím životom spokojná, ale zrazu sa všetko začína komplikovať: Kliniku, kde pôsobí, majú onedlho zavrieť. Syn jej nečakane oznámi, že sa stane otcom, takže asi nedokončí štúdium medicíny. Šofér kamiónu Paul (Olivier Gourmet), s ktorým sa zoznámila v záhradkárskej osade, prejavuje o ňu záujem, ale ona sa obáva nových vzťahov. Navyše sa jej po rokoch ozve bývalá milenka jej mŕtveho otca, nespútaná a sebecká Beatrice (Catherine Deneuve), ktorej diagnostikovali rakovinu a čaká ju operácia. Kedysi Claire a jej otcovi veľmi ublížila. Teraz, zaskočená osudom, hľadá u nej oporu a pomoc...