Navonok je pritom všetko po starom. Dej odštartuje veľkolepou akčnou sekvenciou na domovskej planéte Transformerov, Cyberton, ktorá akoby z oka vypadla animovanej predlohe, pričom po chvíli sa akcia presúva aj na samotnú Zem. Nechýba ani už tradičný Optimus Prime, respektíve jeho cameo, zlomyseľní Deceptikoni, americká armáda, záchrana sveta a ďalšie povinné prvky ságy postavenej na figúrkach od Hasbra. No a predsa je výsledok trochu iný, chvíľami až diametrálne odlišný ako v prípade predošlých dielov.

Tvorca filmov ako Protektor, Polski film, historického seriálu Ja, Matonni alebo satirických diel Agentúra Blaník a Prezident Blaník sa totiž vo svojom debute rozhodol spolu so scenáristami Robertom Geislerom a Tomášom Hodanom, rozprávkové motívy aktualizovať a satiricky glosovať spoločenské neduhy i súčasné politické dianie. Všetko rámcuje rozprávanie samotného vládcu pekiel Lucifera (Onděj Vetchý  v slovenskej verzii Miro Noga). Poučí diváka, že Peklo je v podstate úrad s množstvom pobočiek po celom svete, kde má každý človek svoju zložku a „čertovské pero“ (z chvosta Luciferovho čierneho kohúta) zaznamenáva do nich automaticky všetky hriechy. Keď ich miera prekročí istú hranicu, nastúpi „čertovské komando“, aby odnieslo hriešnika do Pekla, kde ho čaká trest.

Bol autorom viacerých vynikajúcich romantických komédií pre inteligentné publikum, povedzme že stredného veku. Jednoducho pre divákov, aké dnešné kúsky tohto žánru viac menej ignorujú a dávajú prednosť mladším návštevníkom kín, čo sa prejavuje aj na ich kvalite. Možno aj tu treba hľadať príčinu v rozhodnutí nasadiť jeden z jeho najlepších kúskov, komédiu Byt, po takmer 60 rokoch do distribúcie. Koniec koncov Byt sa v našich kinách nikdy nepremietal a je tu možnosť, že si ho do kinosál okrem pamätníkov pôjdu pozrieť aj noví a mladší diváci. Byt už roky patrí medzi evergreeny (nielen) vianočného televízneho vysielania a opäť sa treba spýtať, koľkým novodobým romantickým filmom sa podarí získať štatút tak všeobecne extrémne obľúbeného diela. Wilder okrem populárnych romantických komédií, ako Slamený vdovec, Popoludňajšia láska, Niekto to rád horúce, Raz, dva, tri, Sladká Irma alebo Nebožtíci prajú láske venoval úspešne aj diametrálne odlišným žánrom (Stalag 17, Poistka smrti, Svedok obžaloby, Sunset Blvd.).

Alebo ich chce dať dohromady, keď sa postaral, aby sedeli vedľa  seba v lietadle i na všetkých podujatiach a ceremónii, a ubytoval ich v susediacich izbách? Toto je východisko príbehu amerického filmu Cesta za láskou, ktorý podľa vlastného scenára nakrútil  Victor Levin. Odohráva sa počas  jedného víkendu a jeho základom je dialóg protagonistov, ktorý je akousi vojnou pohlaví. Pôsobí o to zaujímavejšie, že ho vnímame v podaní takých výborných a známych hercov ako sú  Winona  Ryder a Keanu Reeves, ktorí už kedysi pred rokmi vytvorili dvojicu v legendárnom filme Dracula. Teraz sa stretli v pre nich netypickom komediálnom žánri.

Jeho režisér, autor námetu a spoluscenárista Tomáš Pavlíček (1988) vychádza vo svojom druhom filme (po úspechoch svojich študentských filmov debutoval v roku 2014 celovečerným titulom Parádně pokecal) z autobiografických skúseností: Jeho rodina vlastní dve od seba pomerne vzdialené chaty a víkendy pre nich nepredstavujú ani tak relax, ako skôr ich nikdy nekončiacu údržbu.

„Zostáva vám pol roka života, povedal mi lekár pri odvode. Po rokoch som ho hľadal, aby som mu povedal, že som prežil. On však už  bol mŕtvy. Tak to bolo vždy. Predpovedali mi koniec a ja som prežíval. Zomreli iní.“ Týmito veľavravnými slovami nás hlavný protagonista uvádza do diania. Giulio Andreotti sa narodil v Ríme po skončení prvej svetovej vojny a po skončení tej druhej začala pre zmenu prudko naberať na obrátkach jeho politická kariéra. Najprv bol zvolený do provizórneho parlamentu, o niečo neskôr do Poslaneckej snemovne a nakoniec i priamo do vlády.

Potom už mimo obraz zaznieva hlas ženy, ktorá hovorí, že práve takto sa dozvedela o jeho smrti. Vraj ešte niekoľko dní pred ňou jej požičal peniaze, aby mohla doštudovať semester. Povedal jej, že mu ich vráti vtedy, keď začne zarábať. K tomu už nedošlo. Viac ako dvadsať rokov pociťuje svoj predovšetkým morálny dlh, a preto sa rozhodla nakrútiť tento film...

Červená volavka vyšla v roku 2013 a stojí za ňou autor Jason Matthews, ktorý dlhé roky pôsobil ako zamestnanec americkej Ústrednej spravodajskej služby. Matthews má so svetom špionáže naozaj bohaté skúsenosti – okrem toho, že ako šéf riadil viaceré tajné projekty, vykonával aj nábor agentov v bývalom Sovietskom zväze. A tieto skúsenosti bohato zúžitkoval vo svojom knižnom debute, ktorý postupom rokov nabobtnal až do trilógie.

Príbeh je pomerne jednoduchý: Dvaja nešikovní čerti Popelák (Jakub Prachař) a Uhelák (Dominick Benedikt) pri veľkom upratovaní prevrátia kotol a tak sa podarí  z pekla utiecť hriešnej ľudskej duši (Radek Holub). Vládca pekiel,  označovaný v tomto filme nie ako Lucifer, ale Luciper (Karel Dobrý) ich preto pošle za trest do sveta, aby do mesiaca priviedli každý jednu hriešnu dušu. Veľmi sa im to nedarí, lebo namiesto toho, aby ľudí  navádzali k zlému, im radšej, občas i neúmyselne, pomáhajú. Zdá sa, že všetko sa zmení, keď sa  dostanú v prezlečení za čeľadníkov, na statok vypočítavého, lakomého a grobianskeho sedliaka (Oldřich Navrátil). Ten chce svoju jedinú dcéru Haničku (Sara Sandeva) nasilu vydať za zlého statkára Kopyta (Jaromír Nosek). Keď sa však  na obzore objaví bohatší a vznešenejší nápadník, je mu ochotný dcéru predať, hoci ona miluje chudobného čeľadníka Jana (prvá veľká filmová príležitosť herca Richarda Jaroslava Müllera). Podarí sa  Popelákovi a Uhelákovi splniť svoju úlohu, vyriešiť komplikovanú situáciu a navyše dokázať svojmu čertovskému „šéfovi“, že nie každý človek je zlý, láska dokáže zvíťaziť nad chamtivosťou a svet je vlastne celkom pekné miesto?