Beznádej, ale aj odovzdanosť je obsiahnutá už v prvých záberoch filmu Muchy mexického režiséra Fernanda Eimbckeho. Starnúca päťdesiatnička sed í v svojom byte na poschodí, niekde na anonymnej ulici v mexickom veľkomeste. Okrem zvukov od susedov, od kriku detí až po zvuky vášnivého sexu, ju nič neruší v jej osamotenosti. Muchu, ktorá ju vyruší svojím bzučaním sa síce pokúša zabiť, ale keď sa jej to nepodarí, vytiahne napokon spray s akýmsi insekticídom a vytrvalo strieka na hmyz. Rozkašle sa. Zdanlivo bezvýznamné zábery, ktoré však dokonalo opisujú protagonistku Oľgu (Teresita Sánchez). Čiernobiele zábery pomaly v jednoduchých strihoch odhaľujú jej život. V dome je opäť pokazený výťah. Vonku zachytí na stene plagátiky ktoré núkajú prenájom izieb v dome pre ľudí, ktorí majú svojich príbuzných v budove – nemocnici oproti. Strháva ich a strká do kabelky. Keď neskôr je v malom bufete niekde oproti, požiada majiteľku, či by nemohla papiere niekde vyhodiť. Je s výrazom nechuti odmietnutá. Kaleidoskop jej života pokračujte.
Oľga namáhavo stú
pa s nákupom po schodoch. Musí si sadnúť a skúmavo si prezerá svoju boľavú nohu. Starý počítač a na ňom sudoku, ktoré ju aspoň nachvíľu vytrhuje z jednotvárnosti. Iný deň - Oľgine nahé nohy položené na podložke, kde ich skúmajú ruky lekára. Jeho tvár nevidíme, iba počujeme hlas, ktorý ozrejmuje, prečo si vlastne žena s bolesťou sadala na schodoch. Jej palec bude potrebovať operáciu a tá bude stáť 3000 pesos.
Príbeh sa rozbieha. Doma Oľga narovnáva plagáty, ktoré strhla z múru. Potrebuje peniaze na operáciu, a tak so sebazaprením prijíma podnájomníka Tulia (Hugo Ramírez). Nič nechce vedieť, dokonca ho upozorní, že v žiadnom prípade nestojí o informácie o zdravotnom stave nejakého príbuzného vnemocnici. Nájomník má však tajomstvo, privedie so sebou svojho deväťročného syna Cristiana (Bastian Escobar), ktorého musí pred Oľgou skrývať. Chlapec s otcom v príbytku iba spí pričom je pro
blémom aj návšteva toalety či jedlo, keďže príkazy majiteľky bytu sú striktné. V dôverných rozhovoroch Tulio odpovedá na Cristianove otázky a dozvedáme sa, že v nemocnici leží Cristianova maminka. Vzťah otca a syna je svetlým bodom vo svete beznádeje a tvrdosti, Tulio sa s detskou úprimnosťou zhovára s chlapcom, je skôr kamarátom ako otcom. Jedia spolu v lacných bufetoch a Cristian sprevádza otca po lekárňach, kde v náznakoch zisťujeme, že Tulio nemá dosť peňazí na lieky pre svoju manželku a Cristianovu mamu. Vždy jeden z liekov odloží a znova sa opýta na konečnú cenu. Cristian by veľmi chcel vidieť svoju mamu, ale deťomnie je vstup do nemocnice dovolený.
Je zrejmé, že Oľga napokon objaví Cristianovu prítomnosť - pri náhodnej návšteve reštaurácie, kde sedí aj Tulio so synom. Oznamuje Tuliovi, že musíbyt opustiť a dáva mu ultimátum. Tulio ju aspoň na čas uprosí, ale musí odísť mimo mesto, aby zarobil viac peňazí na lieky. Medzičasom Cristian objaví v ktorejsi uličk
e hrací automat s arkádovou hrou Cosmic Defenders Pro, ktorá ho fascinuje. Utráca drobné za pôžitok z hry a stále sa pokúša preniknúť do nemocnice,aby videl svoju mamu. V taške, ktorú otec nechal v ich izbe nájde mamine papuče a tie sa pre neho stávajú dôvodom, pre ktorý musí mamu vidieť. Skúša sa do nemocnice dostať rôznymi spôsobmi a jeho nevinná túžba mu získava netušených fanúšikov. Ošetrovateľ Isaac (Enrique Arreola) riskuje prepustenie, aby mu pomohol.Zvrat, ktorý v Oľginom správaní nastáva je pomerne logický a dalo by sa povedať, že aj predpokladateľný. Napriek tomu je podaný veľmi úprimne, jednoducho a s obdivuhodnou čistotou v hereckom výraze Teresity Sánchez. Spojovacím faktorom je práve arkádová hra. Cristiano sa usiluje dostať v nej na prvé miesto, kde zatiaľ tróni meno, ktoré on nepozná. Oľga sa ku nemu pridáva, povzbudzuje ho,hra je aj pre ňu príležitosťou nielen fandiť, ale aj prejaviť spontaneitu. Rovnakú, ako keď doma chlapcovi pustí magnetofón a zahrá aj zatancuje temperamentnú chachu. Zrazu je prítomnosť dieťaťa, skvelého
Bastiena Escobara spúšťačom emócií, ktoré v nej driemali. Začína chlapcovi pomáhať v jeho snahe dostať sa do nemocnice za mamou. Bez problémov sfalšuje doklad, aby dokázala, že je jeho príbuzná. Na povrch pomaly a bez fanfár prenikajú aj tajomstvá Oľginho života. Na recepcii nemocnice sa iba medzi rečou dozvedáme, že žena na recepcii si Oľgu pamätá, spomenie si, že sa videli, keď do nemocnice priviezli Oľginho syna. V skrini Oľginho bytu dobre schované a zamknuté hračky a predovšetkým detský kostým akéhosi jaštera zrazu odhalia to prečo táto odmeraná a tvrdá žena je taká aká je. A aj jemnénuanse, pomocou ktorých v sebe nachádza hravosť a nehu. A tiež dôvod, prečo je meno toho tajomného víťaza v hre Cosmic Defenders Pro Oľge známe a drahé.
Fernando Eimbcke aj
koniec filmu Muchy dokázal pretvoriť z čiernobieleho observačného prieniku do sociálneho mikrosveta tých najobyčajnejších ľudí zahaleného do anonymity veľkomesta v príbeh plný nežných emócií. A tie nie sú kričiace, plné veľkých gest, ale krehké ako smútok hlavných postáv. Jediný záber ku koncu filmu nás na okamih unesie do sveta magického realizmu, ktorý je hlboko skrytý v duši každého dieťaťa. A aj dospelého, ak mu vie pritakať. Režisér Fernando Eimbcke vytvoril so spolu scenáristkou Vanesou Garnicou a s kameramankou Mariou Secco malý veľký film, v ktorom je každá príležitosť na pochopenie smútku a zdieľanú nehu vítaná.
Muchy (Moscas/Flies), Mexiko, Španielsko, 2026
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Fernando Eimbcke
Scenár Fernando Eimbcke
Kamera: María Secco
Strih: Fernando Eimbcke
Zvuk: Javier Umpierrez
Scénografia: Alfredo Wigueras
Produkcia: Fernando Eimbcke, Michel Franco, Eréndira Núñez Larios
Hrajú: Teresa Sánchez, Bastian Escobar, Hugo Ramírez, Enrique Arreola
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 20. augusta 2026
Foto: Filmtopia