Všeobecne sa konštatuje, že Jej súkromné peklo je to doposiaľ najosobnejší film dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna a je meditáciou o smrteľnosti, znovuzrodenia a premene. Jeho trilógia Dealer sa stala legendárnou, ale ešte väčší rozruch vzbudil so snímkami Drive a Neon Demon a v najnovšom filme pokračuje v ich neonovej estetike. Dobre bude vysvetliť prečo je to jeho najosobnejší film, lebo to veľa možno doplní. Mal vážne zdravotné problémy so srdcom, skolaboval, tridsať minút bol klinicky mŕtvy, ale lekárom sa ho podarilo oživiť. Potom šťastne prežil aj komplikovanú operáciu a týmto filmom sa vrátil aj ku svojej profesii. To možno vysvetľuje prečo sa príbeh odohráva vo futuristickej metropole ponorenej do hmly, postavy z nej vychádzajú, odchádzajú, strácajú a opäť sa vracajú. Orientácia v deji je komplikovaná, niekedy až mätúca, aby sa tvorca mohol v snových víziách a nočných morách zamýšľať na smrteľnosťou a ľudskej premene.
Z hmly sa vynorí Hunter (Shioli Kutsuna) a čoskoro sa stretne s Elle (Sophie Thatcher), spolu blúdia medzi čudnými rekvizitami až dovtedy kým sa nevynorí aj 
Dominique (Kristine Froseth). Zjaví sa aj hľadaný otec Elle, režísér Johnny Thunders (Diego Calva), aby sa opäť stratil a zanechal dcére zdrap papiera - ospravedlnenie, že nebude na oslave jej narodenín. Spoločnosť, okrem mnohých bizarných postáv a postavičiek, doplní americký vojak Private K (Charles Melton), ktorý hľadá svoju stratenú dcéru a chce ju vyslobodiť z tohto pekla. Vysvitne, že Dominique je macochou Elle, predtým boli milenky a dievča po macoche stále túži. Raz sa divák ocitá v realite, inokedy zasa v nočnej more, obe sa neustále prelínajú, aby vynikol pocit viny a neustálej túžby. Je to intímna existenciálna dráma, krížená s hororom a sci- fi prvkami, žiaľ, bez pevnej dejovej línie. Nerazsom zapochybovala prečo sa to alebo ono vlastne deje, aby som dospela k poznaniu, že tvorcovi išlo hlavne navodiť surrealistický zážitok, vystavať klasický príbeh zrejme ani nemal v úmysle. Škoda, lepšie prepracovať vzťah otca a dcéry sa priam žiadal a dokonca aj vzťah otca, jeho manželky s dcérou. Sú to čudné vz
ťahy, nedopovedané, zahmlené a miestami až zbytočne rozvláčne. Väčšiu pozornosť si rozhodne vyžadoval aj americký vojak Private K, podľa mojej mienky jedna z nosných postav príbehu, ktorý by fragmentárne načrtnuté postavy s celou tou hrôzou, hypnotickou atmosférou a s „pekelnými plameňmi“ stmelil.
Čo však Nicolasovi Windingovi Refnovi uprieť nemožno je, že bravúrne vie v surrealistickom poňatom príbehu, plnom absurdít a fantazmagórie, vytvoriť takú atmosféru, že mu nakoniec nedokonalosti takmer odpustíme. A vizuálne je snímka Jej súkromné peklo miestami krásna, na čom má nemalú zásluhu aj kamera Magnusa Nordenhofa Jøncka. Režisér sa v neónovej estetike našiel už v predchádzajúcich dielach, aby tentoraz dal ešte viac vyniknúť sýtym tónom – červenej, fialovej, ale predovšetkým modrej. Ale čo dodáva tomuto filmu 
skutočnú atmosféru je hudba známeho talianskeho skladateľaPina Donaggia. Symfonická retro hudba svojou hĺbkou a presne nasadenou v kľúčových momentoch dopĺňa to čo chýba v scenári, nahrádzapocity, ktoréherci ako výborná Sophie Thatcher, Charles Melton a Havana Rose Liu vo fragmentárnych scénach nemali možnosť naplno rozohrať, dodáva deju pocity bezmocnosti, strachu, nenávisti i nádeje a navyše dopĺňa atmosféru odľudšteného mesta. Málokedy sa zohráva hudba takú dôležitú úlohu ako v tomto filme. Je zároveň ukážkou atmosferotvorného prvku vo filme, bez ktorého by nejeden príbeh možno stratil svoju dokonalú výpovednú hodnotu.
Ak sa zamyslíme nad tým čo podobné filmy prinášajú pre divákov tak bizarné Jej súkromné peklo jepredovšetkým klubový film, obyčajný divák sa v ňom ťažko zorientuje a bude ho považovať za béčkové dielo. To by si Nicolas Winding Refn nezaslúžil. Je to mimoriadny tvorca, s osobitým rukopisom, jeho snímky vždy majú čo povedať. V tomto prípad je to zamyslenie sa nad pominuteľnosťou života, strach pred niečím neznámym a schopnosťou človeka zmeniť sa. Je pravda, že filmu chýba pevnejšia dejová niť, ale aj tak prináša , ako som už spomenula, unikátne zábery, ktoré vizuálnu stránku mimoriadne ozvláštňujú a to všetko dopĺňajú dobré herecké výkony a unikátna hudba Pina Donaggia. A navyše snímka sa vymyká z rámca všetkého čo ostatná produkcia prináša. A musíme brať tiež do úvahy aj fakt, že tvorca „vstal
z mŕtvych“ a dokázal svoje pocity preniesť na filmové, plátno, lebo čo si budeme navrávať, niečo podobné zrejme zažil a pocítil, keď sa po pol hodine vrátil do života.
Sumarizujúc Jej súkromné peklo je svojim spôsobom nie dokonalý, ale mimoriadny film, ktorý dáva divákovi podnet uvažovať o sebe, o svojich činoch, niesť za nich aj zodpovednosť a s pokorou prijať trest, ktorý si za svoje nerozmyslené činy zaslúži. Všetci sme zodpovední, či sa nám to páči alebo nie, za svoje osobné peklo.
Jej súkromné peklo (Her Private Hell), USA, Dánsko, 2026
Dĺžka:110 minút
Réžia: Nicolas Winding Refn
Scenár: Nicolas Winding Refn, Esti Giordani
Kamera: Magnus Nordenhof Jønck
Hudba: Pino Donaggio
Casting: Courtney Bright
Strih: Matthew Newman
Zvuk: Kristian Eidnes Andersen
Scénografia: Gitte Malling, Vicki Møllgaard
Kostýmy: Jane Marshall Whittaker
Produkcia: Nicolas Winding Refn
Hrajú: Sophie Thatcher, Charles Melton, Havana Rose Liu, Kristine Froseth, Shioli Kutsuna, Aoi Jamada, Dougray Scott, Diego Calva, Hidetoši Nišidžima, Lola Corfixen, Boy Ewald, Jason Hendil-Forssell, Parker Sawyers, Yeji Yeon, Haruki Takano, Kendži Takahaši, Laura Grassi, Daisuke Nagakura, Mark David Gosse
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 12. novembra 2026
Foto: Film Europe