Poľský gitarista a skladateľ Jan Borysewicz je v našich končinách málo známym hudobníkom, no v rodnom Poľsku už dlhšie nosí status rockovej legendy. Je to aj vďaka jeho zoskupeniu s názvom Lady Pank, teda kapele, ktorá si získala pozornosť už prvým rovnomenným hudobným albumom, na ktorom by sme našli aj ich najväčší hit Mniej niż zero. Práve na tomto albume sa nachádza aj pieseň, ktorá by sa dala preložiť ako „Stále viac cudzí“ (Wciąż bardziej obcy), ku ktorej následne odkazuje aj názov filmu. Samotný názov Už nie som tak cudzí je napokon výpovedný aj pre tunajšieho diváka, ktorému bude po projekcii istotne o niečo menej cudzí samotný Borysewicz, ba keďže je film doplnený o kvalitný soundtrack (ktorý už stihol vyjsť aj na CD a LP nosičoch), možno si aj tí nevedomí nájdu k jeho tvorbe cestu. Kristoffer Rus, ktorý už pre streamovaciu spoločnosť Netflix režíroval viacero filmov, chce takýmto spôsobom vzdať hold nielen Borysewiczovi a kapele Lady Punk, ale aj poľskej rockovej scéne, ktorá sa teraz vďaka filmu otvára aj ostatným používateľom zmieňovanej streamovacej spoločnosti.
Príbeh sleduje Borysewiczov život od detských čias, pričom jeho vnútorný hlas, ktorý ako diváci môžeme počuť, je koncipovaný ako rozhovor s Bohom. Je to však monológ neveriaceho človeka, 
ktorý sa po tragickej udalosti – samovražde vlastného brata – ešte väčšmi vzdialil viere a poľskej konzervatívnej spoločnosti, ktorá je do veľkej miery na viere založená. Sledujeme teda príbeh večného rebela, ktorého prudká povaha je príčinou viacerých problémov, ale aj hnacím motorom výbojnej muziky formujúcej sa v ťažkých časoch pod poľským komunistickým režimom. Zaujímavá je teda aj skutočnosť (ako nám o tom rozpráva film), že skupina Lady Pank bola založená v čase stanného práva. Problémy s režimom budú teda ďalšou prekážkou na ich ceste k úspechu.
Vzťah Borysewicza k cirkvi predznamenáva už úvodná scéna, keď ho ešte ako dieťa pri rodinnom stole trestá nepríjemne pôsobiaci kňaz. Zdá sa teda, že duchovný život nebude sprevádzať jeho životné cesty, no samotné monológy s Bohom túto skutočnosť zároveň popi
erajú. Borysewicz pôsobí skôr ako agnostik čakajúci na znamenie alebo odpoveď, prečo je Boh k nemu taký krutý. Zmyselživota však nachádza v hudbe a moment, kedy sa zmení jeho život je ten, keď v rádiu po prvý raz započuje rock and roll. Škoda len, že sa film sústredí väčšmi na škandály a menej na tvorivé aktivity samotného Borysewicza. Táto „bulvárnosť“ je však častým prvkom hudobných filmov a Borysewiczov sfilmovaný životný príbeh sa zrejme snaží sledovať svetové trendy. Keďže je poľská produkcia na pomerne vysokej úrovni, celkom sa mu to darí.
Už nie som tak cudzí je štandardne vystavaný životopisný film, ktorý je zaujímavý najmä východoeurópskym prostredím. Samotný Borysewicz v ňom nepôsobí dvakrát sympatickým dojmom, k
eďže safilm snaží azda až príliš explicitne podčiarknuť jehorebelantskú povahu. Je teda akousi poľskou verziou Jima Morrisona, teda výraznou a často kontroverznou osobnosťou, ktorá je neustále v centre pozornosti. Vo filmovej úlohe debutujúci Mikolaj Bukrewicz podáva solídny výkon a bude azda imponovať novej generácií, no charizma Jana Borysewicza mu predsa len chýba. Keďže je film primárne o Borysewiczovi, zvyšok kapely ostáva v úzadí. Bolo by zaujímavé vidieť viac do zákulisia zoskupenia, čo sa však neudeje. Niektorí členovia kapely tu teda plnia takmer až úlohu štatistov. Napriek tomu bude film pre fanúšikov Lady Pank istotne zaujímavým projektom, pre našich československých divákov neznalých kapelu však pravdepodobne iba ľahko nadpriemerným životopisným filmom.
Už nie som tak cudzí (Less of a Stranger), Poľsko, 2026
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Kristoffer Rus
Scenár: Wiktor Piątkowski, Joanna Kozłowska
Kamera: Marian Prokop
Hudba: Jan Borysewicz, Karim Martusewicz
Hrajú: Mikołaj Bukrewicz, Kinga Preis, Mirosław Tomczuk, Patryk Pietrzak, Ireneusz Czop, Hubert Miłkowski, Krzysztof Oleksyn, Mikołaj Matczak, Marcel Barra, Konrad Kąkol, Bernadetta Statkiewicz, Maciej Musiałowski, Michał Dziubiński, Anastazja Skitek, Ada Szczepaniak, Antoni Kowarski, Julian Gostymski, Wiesław Kupczak, Martyna Sęk, Hubert Sycz, Wojciech Kalarus, Klara Pudło, Rafał Dziwisz, Marek Kasprzyk, Ewa Drzymała, Michał Filipiak
Produkcia: Kristoffer Rus, Mikołaj Wit, Dariusz Goczał, Ákos Erdős
Casting: Alina Trybiło-Falana
Strih: Marcin Konarzewski
Zvuk: Grzegorz Kucharski
Scénografia: Aleksandra Kierzkowska, Karolina Kosicka
Masky: Marcin Rodak
Kostýmy: Małgorzata Zacharska
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.