V stredu 4. novembra zomrel v Ríme vo vysokom veku 93 rokov taliansky režisér Tinto Brass, ktorého spočiatku niektorí považovali i za druhého Antonioniho, no preslávil sa prevažne erotickými filmami. Informovala o tom agentúra ANSA s odvolaním sa na jeho manželku Caterinu Varzi, syna Bonifacia a dcéru Beatrice.
Taliansky tvorca sa narodil 26. marca 1933 v talianskom Miláne a réžii sa začal venovať v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Pozornosť vzbudil už jeho debut Chi lavora è perduto (1963) a v začiatkoch kariéry ho považovali za nádejného experimentálneho režiséra. Venoval sa rôznym žánrom a v jeho kinematografii nájdeme aj western (Yankee, 1966), giallo (Col cuore in gola, 1967) alebo experimentálnu komédiu L'urlo (1970). Medzinárodný prielom prišiel s drámou Salón Kitty (1976), no za jeho možno najvýraznejší film je považovaný kontroverzný historický epos Caligula (1979) s Malcolmom McDowellom a Helen Mirren. Explicitné scény v snímke sú síce priamou zásluhou producenta Boba Guccioneho, no Brass s erotikou experimentoval už dávno predtým a postupne sa začal čoraz viac usadzovať v tomto odvetví.
Jeho erotická tvorba tak nakoniec v podstate zatienila i jeho rané obdobie, o čom svedčia aj filmy Kľúč (1983), Miranda (1985), Capriccio (1987), Paprika (1991) alebo Così fan tutte (1992). Slávny režisér je známy aj tým, že sa na filmovom festivale v Benátkach objavil po boku nahých herečiek v rámci propagácie svojho snímku Fermo posta Tinto Brass (1995). To vzbudilo ďalšiu dávku kontroverzie a dokonca sa tým zaoberal najvyšší taliansky súd. V septembri 2026 mu inak práve benátsky filmový festival vzdal poctu odvysielaním spomínaného Col cuore in gola. Z dôvodu zhoršeného zdravia sa však samotný Tinto Brass nemohol dostaviť.