Recenzie 2016

V lýbijskom Bengházi bola 11.9.1012 napadnutá miestnymi islamskými radikálmi americká ambasáda. Boj o ňu trval celú noc, konkrétnejšie 13 hodín z názvu filmu. O tejto akcii, ktorá sa akosi stratila v nekonečnom prúde informácií o arabskej jari, sa rozhodol americký režisér Michael Bay nakrútiť film podľa scenára Chucka Hogana, vychádzajúcom z románovej predlohy Mitchella Zuckoffa. Ihneď na začiatku sme šikovne prostredníctvom krátkej montážnej sekvencie oboznámení so situáciou v Lýbii po prevrate a zvrhnutí Muammara Kaddáfiho po 42 rokoch vládnutia. V čom teda spočíva v novej, slobodnejšej spoločnosti problém? Miestne, asi nielen čisto teroristické bunky začali rabovať po diktátorovi plné sklady zbraní a začal tak nový boj o moc v krajine. Bengházi sa stalo jedno z najnebezpečnejších miest na svete. Západné veľmoci ako USA, Veľká Británia a Francúzsko podporovalo povstalcov v boji proti Kadáfimu, bombardovali jeho strategické ciele a v krajine preventívne zostali. Partia niekoľkých  amerických vojakov: bezpečnostných analytikov, už dlhšiu dobu relatívne neefektívne zabíja čas na základni a okrem občasných podozrení zo sledovania zo strany teroristov (tie sa, samozrejme, ukážu ako opodstatnené) a incidentov na ulici neriešia nič dramaticky závažné (cca prvá tretina filmu). Lenže blíži sa výročie pádu dvojičiek a miestni radikáli pripravujú veľmi špecifickú formu "spomienkovej akcie" na pôde spomínanej americkej ambasády...

Nechýbajú medzi nimi ani štyri nominácie na tohtoročného Oscara, za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe Eddie Redmayne, za ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe Alicia Vikander, za kostýmy Paco Delgado a za výpravu Eve Stewart. Koľko z nich sa premení na prestížnu sošku sa dozvieme  až koncom februára, ale už teraz sa môžeme presvedčiť o ich opodstatnenosti.

Andreas (Nikolaj Coster-Waldau, predstaviteľ Jaime Lannistera z televízneho seriálu Hra o tróny) je policajt a so svojim kolegom Simonom (Ulrich Thomsen) prichádzajú upokojiť rozhádaný pár narkomanov. Andreas nájde v jednej z miestností malé, zanedbané dieťa. Tento pohľad ním otrasie, volá domov, kde ho čaká očarujúca manželka Anna (Maria Bonnevie, Vera z filmu Andreja Zvjaginceva Vyhnanie) s niekoľko týždňovým synom. Chce sa ukľudniť, ubezpečiť, že z koľají odbočili len tí iní. Jeho presvedčenie, hrdé sebavedomie majiteľa harmonického a  bezchybného života, sa zakrátko začína rúcať. Ich maličký syn neustále plače, ukľudní ho len nočná jazda autom. V istý moment dieťa prestane dýchať a Anna nedovolí Andreasovi zavolať záchranku. Všetko sa od tohto momentu začne vymykať akejkoľvek kauzalite a sám seba nepoznáva ani Andreas. Odchádza do bytu narkomanov a deti vymení. Mŕtve za živé.

Na festivale Tribeca v New Yorku dostala vlani až tri dôležité ceny – za najlepší scenár, najlepší hraný film a najlepší mužský herecký výkon. Umelec, ktorému boli impulzom pre štúdium filmu (na Dánskej národnej filmovej škole v Kodani, kde teraz učí) diela Jima Jarmusha a Akiho Kaurismäkiho, sa naďalej drží svojej témy – mapovania príbehov obyčajných ľudí s nenaplneným životom.  

Dej tejto policajnej komédie začína okamžite po udalostiach z jednotky. Detektív James Payton (Ice Cube) je uznávaným členom policajného oddelenia v Atlante, zatiaľ čo Ben Barber (Kevin Hart) je už síce oficálne policajtom, no stále si nevybudoval rešpekt, o ktorom sníva. Rovnako ako v prvom filme sa Ben stále neoblomne pokúša získať si priazeň a rešpekt svojho budúceho švagra, no jeho snaha neraz vyústi do nie príliš priaznivého výsledku, i keď len nechtiac. Hneď v prvých scénach filmu môžeme vidieť ako pri práci v utajení Benovi vypadne jeho policajný odznak, čo spôsobí, že Jamesov partner skončí v nemocnici so strelným poranením.

Violette má plno dlhov, žiadnu prácu a problémy s úradmi, ktorú jej chcú odobrať deti, lebo sa o ne nedokáže postarať. Jej vyhlásenie sa objaví aj na televíznej obrazovke a zaujme Paula-Andrého (belgický uznávaný komik Benoȋt Poelvoorde). Je to plachý starý mládenec v strednom veku, ktorý sa síce dopracoval k veľkému bohatstvu, ale žije sám v obrovskom dome iba s komorníkom Leonom (François Morel) a trpí depresiami. Rozhodne sa, že nadišiel čas na svojskú terapiu: zaplatí za Violettu všetky dlhy a bude ju financovať, ak mu dovolí byť tri mesiace súčasťou jej rodiny. Mladá žena má sprvu pochybnosti, navyše, keď zistí, že o ňu nemá sexuálny záujem, ale výhodnú dohodu príjme pod podmienkou, že sa o nej nič nedozvedia jej deti a Paul-André sa nasťahuje k ním ako jej príležitostný nový milenec.

Pretože v našich zemepisných a kultúrno-sociálnych končinách v spojitosti s Chipmunkami nefunguje žiadna nostalgia, začnime radšej pekne od Adama. Presnejšie - od Davida. Americký klavirista, herec a producent arménskeho pôvodu Rostom Sipan Bagdasarian (1919 – 1972) pôsobil ako hudobník pod pseudonymom David Seville. V roku 1958 sa jeho pesnička Witch Doctor stala letným hitom aj vďaka hre s rýchlosťou prehrávania zvukového záznamu. Nasledovala ju The Bird on My Head a The Chipmunk Song (Christmas Don't Be Late). Zrýchlením prehrávania komicky skreslené hlasy sa stali fenoménom pod menom David Seville a Chipmunkovia. Piskľavé trio pruhovaných veveríc naspieval sám Bagdasarian (neskôr aj jeho manželka Janice Karman) a pretože úspech bol preveľký, vymyslel im mená, charaktery, bábkovú a neskôr aj kreslenú podobu. Dominantný chaotik Alvin, popletený šprt Simon a zavalitý spomalený žrút Theodore ešte na sklonku 50. rokov minulého storočia vstúpili do sveta komiksu a v roku 1962 sa dočkali svojho prvého kresleného televízneho seriálu The Alvin Show.

Na začiatku filmu nám ponúkne historické zábery dokumentujúce katastrofu z dôb minulých a týmto spôsobom dáva ihneď najavo, čo nás v nasledujúcich desiatkach minút čaká. História sa totiž nevyhnutne bude opakovať. Našťastie, iba v kinách, i keď isté memento neodvratnosti osudu, sálajúce celú dobu z plátna, nám zabráni v pocite diváckeho bezpečia. Uthaug akoby pomocou dogiem subžánru rekonštruoval udalosti z blízkej budúcnosti.  

Blikajúce svetlá sú príbehom štyroch kodaňských zlodejíčkov a dlhoročných priateľov, ktorí sa márne snažia splatiť dlh krutému Faerčanovi. Šéf tejto malej bandy Torkild už začína byť zo situácie frustrovaný a keď je prinútený vylúpiť dom majetného Gréka, v ktorom nájde kufrík so štyrmi miliónmi dánskych korún, rozhodne sa s peniazmi ujsť do Barcelony a začať nový život. Pri lúpeži je však jeden z členov gangu, Peter, postrelený a navyše sa im rozbije auto. Rozhodnú sa preto na istý čas ukryť v starej opustenej reštaurácii uprostred lesov. Hneď nasledujúci deň začínajú spoznávať miestnu osádku a tvária sa, že rekonštruujú reštauráciu.