Viac z: Recenzie 2010

Film sa vcelku presvedčivo začína v severokórejskom zajatí a pokračuje výpoveďou tajomného Rusa. No už krvavé jatky, ktoré rozpúta pri úteku, naznačujú, že nejde o príbeh, ktorému by sme mali veriť. Škoda, že mu nezostáva veľa toho, čím by nás mohol zabaviť. Kombinuje v sebe Bourna a seriál 24, lenže zveličuje a preháňa tak, že mu veríme čím ďalej tým menej a čím ďalej tým menej nás dokáže upútať.

Cyprián je legendárna postava, ktorá dodnes funguje najmä v povedomí obyvateľov Zamaguria ako mních kamaldulského rádu, ktorý žil v 18. storočí v Červenom Kláštore, zostrojil si krídla a z vrcholu Troch korún, kopca vypínajúceho sa nad Dunajcom, odletel do neznáma. Názory na pravú totožnosť mnícha Cypriána sa líšia, historicky doložených faktov je málo, hmatateľným dôkazom jeho existencie je iba herbár s 260 druhmi rastlín a popisom ich použitia v niekoľkých jazykoch, ktorý je ako národná kultúrna pamiatka uložený v trezore Prírodovedného múzea SNM v Bratislave. Práve ten, spolu s povesťami o človeku túžiacom po slobode, akou disponujú vtáky, bol prvou inšpiráciou mladej scenáristky a režisérky. Mariana Čengel Solčanská, napriek poctivému štúdiu dostupných dejinných prameňov, sa nepokúsila o historickú rekonštrukciu dávnych udalostí, ale vytvorila ďalšiu, svoju a svojskú legendu. Jej Cyprián je mladý muž Jašek, pôvodom zrejme Poliak, prostredný z troch osirelých bratov, ktorí sa živia pytliactvom a na rováši majú aj iné konflikty s vtedajšími zákonmi, vrátane toho najťažšieho – vraždy. Jediným svetlým bodom ťažkého života je pre Jaška láska k nežnej krčmárovej dcére Barbore, ktorá má podobu predovšetkým vášnivého fyzického kontaktu. Keď však Jašek z pomsty za zradu brata zavraždí Barborinho otca, aj táto idylka sa skončí. Jaška na úteku postrelí jeho úhlavný nepriateľ, panský pankhart Valent, a ten, vážne zranený, nájde útočisko v kláštore kamaldulských mníchov, kde sa ťažko a pomaly prispôsobuje tamojšiemu pokojnému a stereotypnému životu. Napokon zloží rehoľnícky sľub, prijme meno Cyprián (na Spiši ním údajne označovali siroty) a prísahu doživotnej mlčanlivosti. Lenže minulosť ho dostihne aj tu a trestá za niekdajšie zločiny...

Predovšetkým: zabudnite na pirátske kópie zhotovené kamerami v kine. A radšej aj na pokusy sledovať tento film na malom počítačovom monitore. Ideálne by bolo, ak by ste sa vyhli aj väčšine televízorov, leda že by ste mali Blu-ray disk a poldruhametrovú obrazovku. Optimálne je však kino s veľkým plátnom. A ideálne – veľkoformátový IMAX. Ak vydržíte dve a pol hodiny bez mrknutia. Všetko, čo sa na plátne deje – aj vo vedľajších plánoch – je pre pochopenie príbehu dôležité.

Sedem týždňov premietania stačilo štvrtému dielu snímok o Shrekovi na to, aby utŕžil takmer toľko, ako prvá časť populárnej série z roku 2001 celkom. Všetky štyri dlhometrážne filmy o zelenom zlobrovi si zatiaľ pripísali na účet len zo vstupného do kín viac než 2,6 miliardy dolárov. Nehovoriac o právach za video, uvádzanie v televíziách, počítačové hry, hračky. Preto neznie dôveryhodne, že by sa filmoví podnikatelia rozhodli dobrovoľne zbaviť sliepky, znášajúcej zlaté vajcia. Pravdou je, že kvalita prvých dvoch pokračovaní zakaždým výrazne klesala a najmä Shrek Tretí je smutným príkladom po všetkých stránkach veľmi nepodareného filmu, no i on napriek tomu utŕžil 791,4 dolárov a našiel si miesto na 28. priečke najúspešnejších snímok všetkých čias.

Mainstreamová kinematografia zvykne homosexuálnu orientáciu stvárňovať takmer výlučne len dvoma spôsobmi: buď so všetkou vážnosťou ako existenciálnu drámu (Skrotená hora, Venkovský učitel) alebo ako bláznivú komédiu s nevyhnutným ospravedlnením v podobe „pochopenia“ a „tolerancie“ (Vtáčia klietka, Plnou parou vzad!). Teda buď ako tragický alebo ako komický handicap. Diela Pedra Almodóvara sú z mála svetlých výnimiek. Svetový film takýmto spôsobom spravidla zobrazuje postavy so zdravotným postihnutím – medzi ktoré teda radí aj gayov a lesby. Vysvetlenie je prosté: takto to chcú divácke masy.

Útly rovnomenný román Cormaca McCarthyho z roku 2006 je síce postkatastrofický, ale nie ani thriller, horor ani science fiction. Nekomunikuje s čitateľom prostredníctvom dramatického príbehu, detailného opisu fiktívneho vesmíru či silných myšlienok, ale pomocou čistého silného citu. A tým citom je smútok.

Adam (John Cusack), Lou (Rob Corddry) a Nick (Craig Robinson) sú bývalí priatelia zo strednej školy, stručne muži, ktorých nazývajú lúzermi. Život sa im vymkol z rúk, mladícke sny nenaplnili, ani priateľstvo už nie je tým, čím bývalo. V dramatickej chvíli Louovho pokusu o opakovanú samovraždu sa predsa len spoja a rozhodnú stráviť víkend na miestach, kde boli pred dvadsiatimi rokmi šťastní. Horské mestečko Kodiak Valley len vzdialene pripomína niekdajšie centrum bujarej zábavy, a tak trojici kamarátov, ku ktorým sa pripojil aj Adamov synovec Jacob (Clark Duke), zostáva iba fľaška. Po bujarej noci, strávenej najmä v hotelovej vírivke, ktorá je strojom času, sa ocitnú v roku 1986. Znova sú mladí, znova majú život pred sebou, a spolu s tým aj opakovanú príležitosť zapracovať na svojom budúcom osude... Hoci vedia, ako sa bude vyvíjať, a teda majú možnosť vyhnúť sa všetkým chybám a omylom, zrejme sa vôbec nepoučili, a tak záverečný šťastný koniec, ku ktorému po mnohých bitkách, pitkách a sexuálnych hrách dospejú, je ako z iného filmu. Napokon, logika je tu naozaj nedostatkovým tovarom, akoby sa predpokladalo, že v komediálnom žánri je všetko dovolené.

No i medzi posledným desaťročím minulého storočia a prvým desaťročím storočia nášho je rozdiel. Najvýrečnejšie ho dokumentujú dve ženy – spisovateľky. J. K. Rowlingová v podobe Harryho Pottera priniesla úplne nový hravý svet, zaujímavých hrdinov a napínavé príbehy. Stephenie Meyer šla na vec opačne. Ako skúsená obchodníčka: preskúmala trh, zistila, že mladým dievčatám nestačia klasické zaľúbené príbehy, ale neuspokojuje ich ani „chlapčenská“ akčná zábava, nuž im ponúkla slová, slová, slová. Slová, ktoré na prvý pohľad vyzerajú odvážne, hlboko, múdro, revoltujúco, osudovo – no druhý pohľad im už venuje len sotvakto, sotvakto odhalí, že sú prázdne a falošné. V ére čoraz rýchlejšej konzumácie si len málo ľudí všimne, že románová sága Twilight (Stmievanie) neponúka dohromady nič, okrem majstrovsky vypracovanej pózy. Lenže – prečo by práve táto románová sága mala byť iná ako väčšina súčasnej ľudovej zábavy?

Reklamný slogan hovorí o „intímnom veľkofilme“. Tento slovný kontrast som pochopila, keď som si prečítala, že film o intímnej téme chceného či nechceného rodičovstva sa nakrúcal nielen v Prahe a v Ostrave, ale aj v Dominikánskej republike, v Egypte, v Tunisku, na súši ba aj pod morskou hladinou.