Frédéric Bouvier-Sauvage (Christian Clavier) je bohatý majiteľ slávneho vinárstva, ktorý je patrične hrdý na svoj nespochybniteľný prastarý pôvod. Vo svojom zámku, ktorý obýva s noblesnou manželkou Cathérine (Marianne Denicourt), je plno starých obrazov, ktoré odkazujú na jeho slávnych predkov. Samozrejme francúzskych. V rámci príprav na svadbu ich dcéry Alice (Chloé Coulloud) s Françoisom (Julien Pestel) sa konajú prípravy v kooperácii s Françoisovou rodinou – otcom Gérardom Martinom (Didier Bourdon) a jeho manželkou Nicole Martin (Sylvie Testaud). Film je pokračovaním snímky s názvom Cocorico (táto verzia má v originále názov Cocorico 2), ktorý nebol v našej distribúcii, takže základ príbehu – že totiž snúbenci Alice a François dali v predchádzajúcom dieli ako drobnú pozornosť rodinám testy DNA – je pre súčasného diváka neznámy.

Evil Dead: Zhor v pekle je ďalším z voľných pokračovaní série, v ktorých sa predstavia nové postavy, nové osudy, no to, čo ostáva spoločné, je kniha Nekronomikon schopná prebúdzať ono „smrteľné zlo“ (o ktorom hovorí aj český alternatívny názvov filmu). Kniha, ktorú do sveta hororu po prvý raz doviedol spisovateľ Lovecraft slúži v Raimiho filmoch ako štartér desivých akcií a zároveň ako pocta zmieňovanému autorovi.

V rámci svojej novej životnej kapitoly ako nastávajúcich rodičov sa Saga (Seidi Haarla) a jej manžel Jon (Rupert Grint) presťahujú z mesta späť do domu v lese, kde sama Saga vyrastala. Po narodení dieťaťa sa Saga snaží vytvoriť si puto so synom. Napriek všetkým snahám nedokáže prekonať rastúcu averziu k dieťaťu. Keď to Saga už pred Jonom nedokáže skrývať, jej manželstvo sa stáva skôr záťažou ako zdrojom podpory.

Napadnutý lávovým démonom Te Kā prišiel o ukradnuté srdce bohyne, aj o svoju mýtickú zbraň. Svojmu ľudu, ktorý bol do tej doby známy plavením sa oceánom z jeho jedného konca na druhý, vtedy týmto činom nechtiac spôsobil, že oceán ho v podstate odvrhol a stal sa preň nebezpečným. Navyše sa deštruktívna moc v čase absencie živorodého vplyvu bohyne Te Fiti začala prejavovať v ubúdaní rýb pri love a v chorobe napádajúcej takmer všetky rastlinné plodiny. Hoci je Vaianin otec proti jej plánovaným záchranným pokusom, babička tesne pred svojou smrťou a premenou do tajuplnej duchovnej entity so vzhľadom raje, ktoré počas života vždy milovala, dievčine ukáže niekdajšie lode ľudu Motu Nui od moreplaveckých čias skryté v jaskyni. Zároveň jej dodá základné informácie, čo má na svojej púti urobiť. Vaiana sa teda rebelantsky voči otcovmu prianiu a varovaniu odhodlá k plavbe na jednej z nájdených starých lodí spoločne so svojím zrejme v skrytu duchovným zvieraťom, hlúpučkým kohútom Heiheimom, ktorý sa bez rozmyslu ukryje na palube. Pri prvej príležitosti však ich loď pri búrke stroskotá – našťastie na ostrove, ktorý momentálne obýva hľadaný poloboh Maui. Ten sa ale neprejavuje ako spolupracujúci, chvastá sa svojimi úspechmi, ktoré očividne nie sú také, ako si maľuje a šibalsky „pokukuje“ po Vaianinej lodi dúfajúc, že mu ako potrebný nástroj vypomôže naplniť jeho osobné záujmy. Ak má dievčine pomôcť vrátiť kameň pounamu, musí mu ona pomôcť získať späť jeho mýtickú stratenú zbraň. Presvedčiť ho, aby pristúpil na vôbec akúkoľvek vzájomnú spoluprácu, bude ale poriadny oriešok...

Ako aj názov napovedá, ústredná téma filmu sa týka jedného nevinného pozvania na návštevu. Pozývajúcimi je manželský pár Joe (Seth Rogen) a Angela (Olivia Wilde), ktorý sa rozhodne pohostiť susedov z vyššieho poschodia a nadviazať s nimi bližšie kontakty. Joe susedov nijak neobľubuje, a tak nie je nijak nadšený z dohodnutej návštevy a hnevá ho, že sa bude musieť pretvarovať. Susedia Piña (Penélope Cruz) a Hawk (Edward Norton) sú totiž úplne iní ako oni. Zatiaľ čo zo života Joa a Angely vyprchala akákoľvek vášeň, Piña s Hawkom žijú ako vášniví mladomanželia, čo dávajú napokon intenzívne najavo aj rôznorodými sexuálnymi eskapádami, ktoré vyrušujú ich konzervatívne zmýšľajúcich susedov. Vstup excentrických susedov do bytu Joa a Angely teda musí zanechať nechcenú stopu. Stretnutie, ktoré malo byť pôvodne formálne, odhalí staré krivdy a problémy v manželstvách. Tie ostávali po dlhšiu dobu skryté, no konfrontácia oboch párov ich vynáša na povrch.

Zatiaľ, čo Dick veľmi nesúhlasí so zámerom pracovať pre filmárov, k Jamesovi sa pridá Henry nadšený z jeho nápadov a hluchonemý Ed, pre komunikáciu s ktorým obaja objavia nový spôsob dorozumievania sa posunkami. Hoci filmový režisér Max (Christoph Waltz) spočiatku zúri, že mu Mimoni narušili nakrúcanie, po ukážke zrealizovaných záberov pred šéfmi štúdia dvojičkami Frankom a Elwoodom Brightovcami (obaja s hlasom Jeffa Bridgesa) si začne uvedomovať, v čom je ich skrytý potenciál, živelná zábavnosť. Nerozumie síce veľmi ich hlasovým prejavom a reči, ale čo na tom, však v nemom filme sa o komunikáciu postará buď obraz alebo príležitostný medzititulok. Z Mimoňov sa stanú hviezdy, lenže potom nastane zvrat hodný postaviť celú doterajšiu filmovú produkciu hore nohami – nástup zvukového filmu. A keďže slová: „Piñata. Carbonara. Lasagna,“nie sú obvyklou odpoveďou v rámci prirodzeného filmového dialógu, akomnoho ďalších hviezd nemej éry s bizarnými hlasmi, prízvukmi alebo bez znalosti jazyka, v ktorom sa film nakrúca, aj Mimoni sa musia tvorivo prispôsobiť. V tej chvíli James príde s nápadom znovu otvoriť knihu kúziel od jedného z predchádzajúcich zosnulých Veľkých šéfov a s predneseným zaklínadlom oživí monštrum pripomínajúce Cthulhu z pera H. P. Lovecrafta menom Goomi (Trey Parker) – nie však ako budúceho Veľkého šéfa, ale ako antagonistu pre svoj pripravovaný kaiju film. Goomi, bohužiaľ, svojím vzhľadom veľmi nenapĺňa Jamesove očakávania – to však neznamená, že sám nemá intrigánke plány, ktoré súvisia s ešte ďalšími monštrami z knihy a vlastnými mocenskými ambíciami na ovládnutie sveta. Medzi tým Dick so zvyškom Mimoňov pri hľadaní Veľkého šéfa narazí na údajného mimozemského robota Dorta (Jesse Eisenberg) a zapletú sa dokonca do boja za volebné práva žien sufražetky Debbie (Zoey Deutch), ktorá Dortovi už na prvý pohľad padne do oka...

Sai v bambusovej klietke je naložená do malého lietadla medzi ďalšie predmety, ktoré možno poukazujú na to, že sa niekto niekam sťahuje, je tam debnička s farebnými loptičkami aj iné veci. Ešte pred odletom ku klietke prichádza dievčatko a cez tyčky klietky pohladká opičku. Stretne ju ešte? Lietadlo štartuje a vydáva sa cez nekonečný dažďový prales. Letecké zábery tu nie sú samoúčelné, poukazujú na názov filmu, ale zároveň diváka utvrdzujú v tom, že toto územie je nekonečné a tajomné. Naprekvapujúco sa malé lietadlo dostáva do búrky, ktorej následky sledujeme iba v nákladnom priestore, kde je opička. Nevieme, ako reaguje pilot, ani či je v pilotovej kabíne ešte niekto iný. Čo je napokon logické, keďže človek je z príbehu vylúčený. Havária je nakoniec celkom „priateľská“, zatiaľ čo opička je v iba mierne zdevastovanom priestore bez zranenia, v pozadí vidíme pilóta, ktorý zrejme tiež nezranený opúšťa lietadlo. Toto nevysvetlené riešenie situácie môžeme prijať, ak si uvedomíme, že film je určený aj detskému divákovi a pohľad na mŕtveho pilóta by nepochybne odviedol pozornosť detského diváka od krás Amazónie. V tomto okamihu sa začína jednak akási zoznamovacia cesta opičky s faunou a flórou dažďového pralesa, ktorú by sme mohli nazvať hodinou prírodopisu, ale aj náučnou prechádzkou s výrazne pedagogickým zameraním.

S Mitsuhiným nahlas vysloveným želaním sa vo filme Tvoje meno najprv rozbieha príbeh o výmene tiel presne podľa známeho vzorca. Chlapec z veľkomesta a rovnako staré dievča zvidieka si vymenia telá – na vlastnej koži tak zažívajú, čo znamená ocitnúť sa v úplne odlišnej životnej realite. Táto hra s identitami má spočiatku takmer ľahkosť hollywoodskych komédií, no je to len začiatok oveľa väčšieho príbehu plného rôznych nálad. Myšlienka, ktorá Makota Shinkaia najprv podnietila k napísaniu románu a neskôr k scenáru filmu, rozhodne nie je nová. Výmena tiel je ako fantastický rozprávačský prvok bežná vo všetkých žánroch aj kultúrach. Filmových príkladov je mnoho. A predsa je verzia Makota Shinkaia v podobe animovaného filmu mimoriadne odvážna. Nielen preto, že sa snaží vytočiť žánrový mix na maximum kombináciou melodrámy, katastrofického filmu, sci-fi a „coming of age“ príbehu, ale aj preto, že pracuje s rozprávačskými rovinami tak odlišne, až je divák spočiatku rovnako dezorientovaný ako samotní protagonisti.

Jackiena tehotná asistentka Sydney Bloomová (skvelá Betty Gilpin) - čo k dieťaťu pre nedostatok času prišla umelým oplodnením, má v pláne trčať v práci až kým jej neodtečie plodová voda, odskočiť si následne do nemocnice na rýchly pôrod a hneď na to sa vrátiť k administratívnym záležitostiam, si všimne, že medzi šéfkou a jej právnikom zrejme preletela iskra schopná nechať celú firmu ľahnúť popolom. A tak Sydney oboch striedavo kontroluje, prípadne sa šéfku snaží popostrčiť k vo vzduchu nádejne hroziacej milostnej aktivite. Koniec koncov, Jackie zviazaná firemnými pravidlami mala pravdepodobne sex naposledy pred štyrmi mesiacmi, čo bolo tiež predmetom jednej kľúčovej výpovede pred súdom. Popostrčiť Daniela sa snaží zase pre zmenu jeho uväznená sestra Lizzy (Jodie Whittaker), príklad toho, ako sa spoločnosť snaží vzťahy „kriminalizovať“. Odsúdená za vraždu milenca mačetou (čomu divák sotva dokáže uveriť), si vraj za mrežami užíva viac sexu, než kedykoľvek pred tým (a niektoré dni si kvôli tomu zrejme už ani neoblieka nohavice). Prísť na to, že sa obaja kolegovia chytajú porušiť pravidlá zavedené vo firme Jackiným otcom, kapitánom Jackom Cruzom (Edward James Olmos), oponent v prebiehajúcom spore William Butten, určite by to nenechal len tak a možno aj práve preto by rád zorganizoval „zmierlivé“ spoločné stretnutie v Dominikánskej republike, kam si, samozrejme, Jackie so sebou zoberie jej nie práve nenápadne očareného právnika. Aj členovia správnej rady na čele s Franciscom Albertom (Tony Plana), ktorí by radi vyšachovali „otcove dievčatko“ z vedenia firmy, tak trochu čakajú na prvú príležitosť, ktorú by proti nej mohli využiť. Keď na to však príde, srdcu nerozkážeš a aj riaditeľ ľudských zdrojov George Dudek (Tony Hale) sa potom môže začať chytať za hlavu...