Kdesi z minulosti sa v 30. rokoch 20. storočia objaví Frankensteinove monštrum trpiace samotou, ktoré navštívi doktorku a experimentátorku Euphroniousovú (akási ženská podoba samotného Viktora Frankensteina). Požiadavka je jasná, aj Monštrum totiž potrebuje spriaznenú dušu, partnerku, ktorá by ho vytrhla z osamelého bytia. Doktorka, ktorá sa spočiatku zdráha, napokon pristane na požiadavku Monštra a zvolí si na oživovací experiment telo nedávno umretej Idy. Z Idy sa zaraz stáva partnerka Frankensteinovho monštra (v tomto prípade nemôžeme hovoriť o Frankensteinovej neveste, ale skôr o neveste doktorky Euphroniousovej) a na rozdiel od pôvodného filmu si k svojej mužskej polovici nájde cestu pomerne rýchlo. Z Nevesty a Monštra sa teda stávajú partneri, milenci a spoločníci, no nevľúdne okolie akoby im nevedelo dopriať dlho očakávané šťastie. Po tom ako je Monštrum svedkom pokusu o znásilnenie Nevesty - Idy, sú násilníci pod vplyvom jeho hnevu brutálne zlikvidovaní a milenci sa znova ocitajú na úteku pred políciou i okolitým svetom.

Príbeh mladého prokurátora Alexandra Korneva (Ukrajinec Alexander Kuznecov), ktorému sa dostane do rúk list starého bolševika Ivana Stepňaka (Alexander Filipenko) napísaného vlastnou krvou, je situovaný do roku 1937, časov najbrutálnejších stalinských čistiek. Vyberie sa za ním do väzenia a nájde umučenú trosku na konci života, týranú strážcami. Režim sa zbavoval všetkých, verných i pochybujúcich, vinných i nevinných. Vypočuje si ho a vydá sa do Moskvy za najvyšším prokurátorom Andrejom Višinským (1883-1954). Chce ho upozorniť, čo sa deje vo väznici, predloží mu i dôkaz, Stepňakov list. Jeho odpoveď znie uspokojivo a vracia sa teda vlakom domov. V kupé má dvoch spolucestujúcich. Predstavia sa ako inžinieri, architekti a cestujú do Brjanska pracovne. Cesta ubieha príjemne, s vodkou, „zakuskoj“ i gitarou. Po príchode mu ponúknu odvoz, ale domov sa už nedostane.

Ako to už býva, aj tento diel začína úvodnou sekvenciou, ktorá nebude mať hlbší súvis s nasledujúcim dejom. Vraciame sa do Woodsboro, kde sa udiali vraždy súvisiace s prvým dielom série. V dome Stu Machera, jedného z vrahov, ktorý si nasadzoval desivú masku, sa na domovej prehliadke zastaví mladý pár. O vrahovi, ktorý údajne zomrel, totiž kolujú povesti, že môže byť stále nažive. Po tom, čo sú mladí ľudia v dome mŕtveho vraha zavraždení, sa táto fáma stáva ešte hrozivejšou. Obzvlášť po tom, čo naša stará známa hrdinka Sydney obdrží videohovor s podobou tohto zostarnutého vraha, ktorý sa začne vyhrážať jej dcére Tatum. Na scéne sa napokon objavuje aj reportérka Gale Weathers (Courtney Cox), ktorá sa v tejto úlohe objavuje ako jediná vo všetkých siedmich dieloch série) so záujmom pátrať po nebezpečnom vrahovi. Ponúka sa otázka – Je vrah Stu Macher skutočne živý alebo bol videohovor s jeho podobizňou iba výplodom umelej inteligencie?

V knihe sa na podmoskovskú daču k bývalému Putinovmu poradcovi, vicepremiérovi a šedej kremeľskej eminencii Vadimovi Baranovovi alias Vladislavovi Surkovovi, vydávanovinár, vo filme literárny historik Rowland (Jeffrey Wright, American Fiction, seriál Agentúra). Pátra po osudoch a tvorbe spisovateľa Jevgenija Zamjatina, autora románu My, vizionára a dokonalého znalca doby. Surkov/Baranov (Paul Dano) mu ukazuje zarámovaný spisovateľov list Stalinovi. Prosil ho o možnosť legálne sa vysťahovať zo Sovietskeho zväzu. Bývalý politik sa mu predstavuje, rozpráva o svojej rodine a ceste na výslnie politickej moci.

Dve poviedky sa zaoberajú naštrbenými medziľudskými vzťahmi a tretia zasa potrebou spolupatričnosti. Všetkými tromi sa však tiahne ako leitmotív voda, rolexky (pravé alebo nepravé) a traja pobehujúci skejbordisti. Nie sú tam náhodou – sú to akési symboly, ku ktorým si vysvetlenie musí nájsť divák alebo si ich nevšímať, lebo dej neposúvajú len dokresľujú. S jasnou pointou a iróniou končí len prvá, ktorá navnadí na ďalšiu aj pre výborný výkon Adama Drivera, no aj vynikajúceho Toma Waitsa, ktorý si uchytí celú časť prvej poviedky Otec. Matka (Charlotte Rampling) je slávna spisovateľka, ktorá sa raz do roka pripravuje na návštevu svojich dcér, no bez rád psychoterapeutky by to asi nezvládla. Dcéry Timothea (Cate Blanchett) a Lilith (Vicky Krieps) sú tak rozdielne, že už viac ani byť nemôžu. Prvá z nich je usadená a seriózna, druhá zasa ľahkomyseľná a luhárka, nestretávajú sa, nič o sebe nevedia. Matka sa na nich dôkladne s pohostením prichystala, všetko je typ top, len konverzácia viazne. Vzťahy a kontakty sú tak pretrhané, že si nemajú čo povedať. V tomto smutnom príbehu sú pozoruhodné všetky tri herecké výkony, dôstojnej Cate Blanchet trochu bláznivej Vicky Krieps, ktorá očarí aj ružovými vlasmi a Charlotte Rampling zasa uchváti svojou rezervovanosťou a eleganciou. Až tretia poviedka Sestra Brat dodá trochu optimizmu, ak to tak možno nazvať. A zaujme aj sviežimi hereckými výkonmi afroamerických hercov. Dvojčatá Janette (Indya Moore) a Billy (Luka Sabbat) prišli o rodičov pri leteckej havárii. Idú do prázdneho rodičovského bytu, Billy donesie fotografie spomínajú na detstvo, nekonvenčných rodičov, s konštatovaním, že patria k sebe. Milý a krásny príbeh o súrodeneckej spriaznenosti. Na doplnenie - prvá sa odohráva New Jersey, druhá v Dubline a tretia v Paríži.

Panahiho cesta od poetického Bieleho balónika (1995), v ktorom si malá Razieh chce pred oslavami Nouruzu (islámsky nový rok) kúpiť rybičku, až k alarmujúcemu Kruhu 2000, portrétom žien, prepustených z väzenia, nie je dlhá, ale od tohto momentu kontinuálna. Počínajúc filmom Taxi Teherán (2015) opúšťa mračnú bizarnosť filmov ako Zatiahnutý záves (2013), alebo To nie je film (2010) a objavuje novú poetiku, blízku talianskemu neorealizmu, lebo práve z týchto tradícií čerpala pri svojich začiatkoch v 80. rokoch nová energia iránskeho filmu, formovaná v Inštitúte pre intelektuálny rozvoj detí a mládeže. Zhoduje sa s ním v niekoľkých rovinách : neglorifikuje sociálnu kritiku a priamočiary útok na režim, ale vychádza pozorne z realistického popisu praktickej a všednej každodennosti, niekedy úsmevnej a niekedy poetickej a ľudsky dojímavej. Úder do reality teokratického štátu je o to autentickejší.

Keďže noví susedia nie a nie navštíviť Veternú hôrku z vlastných pohnútok, Cathy neodolá a pokúsi sa Edgara s jeho svojráznou sestrou Isabellou (skvelá Alison Oliver) špehovať v ich rodinnom sídle cez záhradný múr. A, samozrejme, že je pri tom prichytená, pri čom si na úteku bolestivo zvrtne nohu. Nasledujúcich šesť týždňov tak trávi u Lintonovcov v ich zdravotnej opatere. Starý Earnshaw je z toho nadšený, vníma to ako príležitosť pre dcéru získať pre rodinu s výdajom stratený finančný „lesk“. Tiež očakáva od Heathcliffa, že Cathyne pokusy nebude nijakým spôsobom sabotovať. Každopádne, keď sa tá od Lintonovcov vráti domov, bohatý textilný priemyselník s citlivou a slušnou povahou už Cathy stojí za dilemu. Zverí sa Nelly so svojimi nespochybniteľnými citmi k Heathcliffovi, no zároveň nahlas prejaví obavy z pocitu poníženia, ktorý by sa jej isto dotýkal v prípade sobáša s mužom jeho spoločenskej triedy. Heathcliff to, samozrejme, započuje – teda obzvlášť tú preňho menej príjemnú pasáž. Nelly, ktorá ho pri osudovom rozhovore videla stáť vonku v blízkosti okna, akoby tušila, čo príde a zámerne s úmyslom odplatiť sa vlastnej panej za roky zlomyseľností priam chcela, aby si kruté slová Heathcliff od Cathy vypočul. Divoký mladík tak utečie z Veternej hôrky na niekoľko rokov, čím značne prejde Cathy cez rozpočet. Keď sa vráti, je záhadne bohatý, má vystupovanie vzdelaného, kultivovaného gentlemana a v zálohe diabolský plán na pomstu. Jeho posadnutosť Cathy neubrala ani trochu z intenzity. Takisto jeho živočíšna príťažlivosť je pre ňu vyeskalovaná až na maximum. Lenže ona si už medzi tým vzala za manžela Edgara, a hoci si veľa zo svojich manipulátorských chúťok momentálne vybíja na jeho nesmelej s bábikami sa aj v dospelosti stále hrajúcej sestre, zdá sa, že jedna z fáz Heathcliffovej pomsty ráta s vyvolaním žiarlivosti, v rámci ktorej sa práve Isabella stane jeho nedostatočne dôvtipným a za každých okolností k utrpeniu ochotným nástrojom...

Eva (Pia Tjelta) je rešpektovaná učiteľka vydatá za miestneho politika. Počas dobrovoľníckej práce v azylovom centre stretáva Amira (Tarek Zayat), 18-ročného utečenca s vášňou pre poéziu. Ohromená jeho spisovateľským talentom ho podporuje a po rozpade jej manželstva sa medzi nimi vytvára čoraz intenzívnejšie puto. Keď sa Eva dozvie, že Amir nebol úprimný o svojej minulosti, snaží sa od neho dištancovať. Príťažlivosť však pretrváva. Začína sa tajný vzťah. Šíria sa fámy, jej svet sa rúca a ona čelí rozhodnutiu, ktoré bude mať závažné dôsledky...

To, čo vyzeralo ako obyčajný experiment však zrazu naberá na obrátkach. Rezervovaná Jane napokon podľahne Valme, ale v podľahnutí je aj pritakanie niečomu, čo si možno vzabehnutom vzťahu s Mikkim neuvedomovala. Avšak jej vzťah s Valmou v sebe nesie aj všetky konvencie, na ktoré bola zvyknutá a ktoré jej síce poskytovali istotu, avšak s opatrne otvárajúcimi sa dvierkami začína skúmať čaro objavovania lásky, prebúdzanie skúmania iného pohľadu na sex. Mikki naproti tomu s istou bezstarostnosťou pritakáva novým partnerstvám, ukazuje sa jeho istá naivita, tak dobre odhadnuteľná v jeho často smiešnych hereckých pokusoch. Aj Jane robí chyby, ktoré narúšajú jej cestu za sebapoznaním, pokúša sa Valmu vydierať, privlastňovať si ju, tá však v svojom samozrejmom a sebavedomom postoji ukazuje Jane cestu bez toho, aby ju chcela zraňovať. Tieto scény sú plné humoru a často prekvapujúcej komiky, sex je tu pozitívnym momentom, samozrejmou súčasťou a dočasné partnerské voľby hlavných postáv nie sú dôvodom na odsúdenie. Mikki pôsobí často ako slabý protihráč, ktorý si okrem svojich „hereckých“ úloh nesie istú trápnosť aj v riešení vzťahových problémov. Jeden z kľúčových momentov, keď mu Jane vyčítaneúprimnosť a možno tak trocha aj to, čo sama zažíva s Valmou, sa odohráva počas skúšky na reklamný spot, kde Mikki hrá paradajku. A riešiť dlhoročný vzťah v kostýme paradajky ozaj nepridáva argumentom.na vážnosti.