Režisérsky debut Emilie Blichfeldt prerozpráva klasický príbeh o Popoluške ako čiernohumornú hororovú rozprávku v štýle body horroru. Tentoraz sa pozornosť nevenuje samotnej Popoluške, ale jej nevlastnej sestre Elvire (Lea Myren). Zatiaľ čo Agnes (Thea Sofie Loch Næss), „Popoluška“ tejto verzie, stelesňuje spoločenský ideál krásy so svojou bezchybnou tvárou a rozpustenými blond vlasmi, Elvira so strojčekom, bacuľatými líčkami a neohrabaným správaním sa tomuto modelu vymyká. Obsesívne túži po princovi a drží sa nádeje, že aj ona má šancu získať jeho srdce podstúpením rôznych skrášľovacích procedúr. Čím bližšie sa ples blíži, tým drastickejšie sú jej pokusy o zmenu svojho tela…

Nachádzame sa v modernej ére, kedy klasické hračky dávno nahradili tie elektronické. Výnimkou je dievčatko Bonnie, ktoré sa ešte stále hrá so svojimi obľúbenými hračkami, medziktoré patrí aj kozmonaut Buzz Lightyear, kovbojka Jessie či jej spoločník kôň Bullseye. So svojimi hračkami však ostáva osamelá. Zdá sa, že nikto na okolí sa už s klasickými hračkami nehrá, pretože tie nahradili elektronické hračky v podobe tabletov. Keďže je Bonnie bez tabletu izolovaná od ostatných, rozhodnú sa rodičia, že jej tablet zabezpečia. Hračkárski hrdinovia sa však zaraz ocitajú v nebezpečenstve. Čo ak o nich Bonnie stratí záujem? Je vôbec v modernej dobe plnej sociálnych sietí miesto pre starosvetské hračky?

Film rozpráva o mimoriadne sofistikovanej podvodníčke Rachel, ktorej schopnosťou je pripravovať o peniaze mocných, bohatých mužov, a donútiť ich svojimi operáciami uzavrieť výnimočne výhodnú dohodu, ktorá však v konečnom dôsledku býva pre boháčov menej likvidačná ako jej výpady. Spolu so svojim tímom má totiž schopnosť postupne pripravovať boháčov o veľké majetky, moc i finančnú zabezpečenosť. Každý si teda dvakrát rozmyslí či takúto spoluprácu odmietne. Schopnosti Rachel a jej profesionálneho tímu, totiž môžu byť pre jej obete absolútne likvidačné. V jednom z momentov nepozornosti sa však Rachel ocitne v ohrození, po tom, čo sa stane väzenkyňou jednej zo svojich obetí, a je v moci jej tímu profesionálnych podvodníkov, aby ju dostal zo zajatia nahnevaného zbohatlíka. Napriek premyslenosti celej akcie to však nebude vôbec ľahké. Nie všetko totiž môže ísť vždy podľa plánu.

Lurdy v juhozápadnom Francúzsku sú jedným z najvýznamnejších mariánskych centier v Európe a sú spojené s objavením panny Márie v roku 1858, ktoré oznámila Bernadette Soubirous. Malo sa tak stať v jaskyni Massabielle. Režisér filmu V Lurdoch Thierry Demaiziére je novinár a stal sa vo Francúzsku známym nakrúcaním portrétov známych ľudí. Pripravoval ich pre TF1, program Sept sur sept a na Lurdy sa zameral po rozprávaní svojej priateľky, ktorá pracovala v miestnej nemocnici. Spojil sa s Albanom Teuraliom a nakrútili film o pútnikoch a ich sprievodcoch. Striedajú sa tu pohľady na najrôznejšie ľudské osudy a diagnózy. Je tu rodina s chlapčekom, u ktorého bola diagnostikovaná achondroplázia, genetická porucha, pri ktorej rastú len niektoré časti tela a chorí majú trpaslíčí vzhľad. Rodičia hľadajú pomoc a veria v zázrak. Ďalej je to muž s ALS (amyotropická laterálna skleróza) alebo Lou Gehringova choroba, nazvaná podľa hráča baseballu, ktorý trpel odumieraním motorických neurónov a paralýzou pohybových ústrojov, alebo transgender prostitúti a mnohí ďalší.

Prvej vzhliadajúcej k vonkajším tajomstvám, technologickým „zázrakom“, so snahou komunikovať s iným svetom a sprístupniť ho nášmu, respektíve druhej bezprostredne nachádzajúcej v individuálnom alebo aj kolektívnom vnútri zabudnuté, či traumou vytesnené alebo odštiepené psychické zložky túžiace sa opäť vynoriť, žiť a dýchať. V pointách a najzásadnejších zvratoch pri tom hrá prim to, ako sa obaja nevyhnutne potrebujú a veľavýznamne dopĺňajú, stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou akejsi tretej názorovej nadhodnoty. Všetko sa to, samozrejme, deje v čase fiktívnej celospoločenskej krízy hroziacej vyvolať definitívny nukleárny konflikt (asi najmenej zaujímavý motív príbehu slúžiaci v súčasnom politicky polarizovanom svete, ako síce pochopiteľný, no zároveň tiež trochu nasilu pridaný dejový „háčik“). Kulisa, ktorá je spätá s žánrom sci-fi od jeho prvotného boomu v 50. rokoch, keď klasiky ako Vec z iného sveta (1951) Christiana Nybyho, Invázia lupičov tiel (1956) Dona Siegela a najmä Deň, keď sa zastavila Zem (1951) Roberta Wiseho pri reflektovaní prvého kontaktu s mimozemskou inteligenciou nestrácali zo zreteľa najmä paranoju Studenej vojny, či hrozbu zániku pod vplyvom nekontrolovateľnej reťazovej reakcie možného použitia jadrových zbraní. Údajné pristátie v Roswelli v Novom Mexiku z roku 1947 hrá v deji kľúčovú rolu, rovnako tak politická paranoja s nixonovskou prezidentskou érou, keď spoločenskú nedôveru voči systému deštruktívne rozpútala aféra Watergate (paralelne so stále vtedy ešte bolestivo vnímanými následkami atentátu na JFK, či porážkou Spojených štátov vo vietnamskej vojne – obzvlášť rok Parížskych mierových dohôd, 1973, sa spomína nahlas viackrát).

Luca je spočiatku spokojná, miluje svojich rodičov, veď jej nič nechýba, postupne však prichádza na to, že jej život je len pozlátka a prázdny. Ako prvé odmietne ponuku matky byť s ňou pred kamerou a keď sa dozvie, že rodičia chcú mať aj ďalšie dieťa začne trochu žiarliť. Uvedomí si, že už nebude stredobodom ich pozornosti a bude sa musieť s novou ratolesťou podeliť o ich pozornosť. Utečie z domu, oznámi, že si hľadá náhradnú rodinu, no dlho v nej nepobudne, lebo si s dcérou nových rodičom nerozumie, čo vyústi až do incidentu. Aj pokus, nájsť prístrešie u sympatickej Júlie, nevyjde tak, ako si predstavovala. Julia nie je členom nijakej influencerskej komunity ani rodiny Sommerovcov, ale nezávislý človek, ktorá ukáže Luce aj inú alternatívu života, nezávislú od sledovanosti na internete a lajkov. Vďaka tomuto priateľstvu, ak keď ju Lulia pošle domov, začne, nazvime to pravým menom, využívané a zneužívané dievča uvažovať o svojej identite a krok po kroku sa snaží oslobodiť spod kontroly rodičov. Chce žiť normálny život, nebyť neustále sledovaná kamerami a žiť ako všetci normálni mladí ľudia. Definitívnym impulzom je azda vyhlásenie matky Stelly, že to nemôžu urobiť ešte nenarodenému dieťaťu, aby ho od samého začiatku nevyrastalo pred kamerami tak, ako ona. Takú nespravodlivosť by si dieťa nezaslúžilo. Tieto slová Lucu, ktorú rodičia familiárne nazývajú aj Nunki, definitívne presvedčia, že musí niečo so svojim životom urobiť. A Nunki, väzeň sociálnych sietí, zrejme bude hľadať cestu, ako z neho utiecť.

Psychiatrička Lilian Steiner so zabehanou terapeutickou praxou zápasí s presvedčením, že jej pacientka Paula nespáchala samovraždu, ale zavraždil ju manžel (Mathieu Amalric). Keď sa objaví v smútiacej rodine, muž zúrivo reaguje a vystrašená Lilian utečie. Nasleduje rad situácií, ktoré sú šarmantnou hrou s najrôznejšími žánrami a zvláštnymi detailami. Pripomínajú viac nejaký druh výstredných ornamentov a nad ich funkčnosťou treba premýšľať. Lilian začnú po krátkom šoku z nečakanej Paulinej smrti slziť oči. Dôvod netuší a neporadí jej ani bývalý manžel, pravdepodobne očný lekár, jeho profesia je v niektorých popiskoch uvedená ako hypnotizér, ale prečo by mal v ordinácii prístroje na vyšetrenie zraku nevedno. Rozhodne sa teda s nekontrolovateľným „plačom“ nakráčať ku kolegyni, kde absolvuje hypnózu a v tej sa dejú nečakané a nevysvetliteľné veci. Napríklad hrá v orchestri s Paulou a je do nej zamilovaná, ale v úplne inej dobe, v publiku sedia nemeckí esesáci. V jednom uzrie dokonca svojho syna.

Pred 26 rokmi unikla Cindy Campbellová (Anna Faris) len o vlások vrahovi Ghostfaceovi. Teraz však nový zabijak, ktorý tiež nosí ikonickú čierno-bielu masku, prenasleduje Cindine deti. Jej dcéra Tuesday (Savannah Lee Nassif) len so šťastím prežije niekoľko bodných rán. To prirodzene znepokojí aj jej sestru Saru (Olivia Rose Keegan).V pretekoch s časom sa rodina Campbellovcov snaží odhaliť tajomstvo identity vraha. Vrah si však nevzal na mušku len rodinu Campbellovcov. Do jeho hľadáčika sa dostali aj Shorty (Marlon Wayans), jeho sestra Brenda (Regina Hall) a jej manžel Ray (Shawn Wayans).

Marínu privíta strýko Lois (Tristán Ulloa) ktorý spolu s manželkou Denise (Celine Tyll) bývajú na hausbóte. Zoznamuje sa s jeho rodinou, tromi synmi Nunom (Mitch Martín), Basiliom (León Romagosa) a Eugenom (Hans Romagosa). Všetci sú prekvapení jej podobou s jej zosnulou mamou. Okrem priateľskej atmosféry a objavovanie čara iného mora (Atlantiku, tak odlišného od prehriateho Stredozemného mora) sa postupne ukazujú nezrovnalosti. Marina je na základe čítania maminho denníka presvedčená, že rodičia bývali v Toralle, čo je vysoký vežiak na druhej strane zálivu, avšak Lois ju presviedča, že bývali inde. Aj ďalšie stretnutia s rodinou ako keby rozpory skôr prehlbovali, ako vyrovnávali. Rodina je rozvetvená a tak sa Marína každú chvíľu stretáva s inými postojmi a spomienkami. Teta Olalla (Miryam Galego) má butik a ušije Marine červené šaty, ale na druhej strane sa dievča dozvedá od bratancov, že im Olalla povedala, aby sa Mariny nedotýkali, lebo má zlú krv. Postupne odhaľujeme čriepky zo života Marininho otca Alfonza a jej mamy, v ktorom Marine pomáha hlas mamy a texty z jej denníka. Tie sa týkajú nielen jeho lásky k plavbe na plachetnici, ceste až do Peru, ale predovšetkým jeho závislosti na heroínu. Rozporuplné informácie sa kopia – Marina pri ďalšej návšteve u tety Xulie (Janet Novás) zisťuje, že jej otec Fon (skratka mena Alfonz) nezomrel v roku 1987, ale až v roku 1992. A napokon sa Marina konečne zoznamuje so svojimi starými rodičmi, ktorí musia potvrdiť, že je ozaj dcérou Alfonza Fona Piñeira. Stará mama (Marina Troncoso) je odporná babica, ktorú zaujímajú iba televízne správy zo života šľachty, a ktorá zrejme nenávidí aj deti so svojej rodiny, ktorým nechce dovoliť sa kúpať, lebo sú špinavé, musia sa najprv osprchovať. Ako jediná sa vyjadrí, žeMarina sa vôbec nepodobá na svoju matku. Chladnú atmosféru u starých rodičov dovŕši aj Marinin starý otec (José Ángel Egido). Všetky deti k nemu pristupujú a po objatí im dáva bankovku. Keď sa priblíži Marina, otvorí šuplík a dá jej hrubú obálku s peniazmi. Na štúdium, aby nemusela žiadať o štipendium. Toto gesto však evokuje podtón – odíď, nech už ťa tu nevidíme. Dievča protestuje, ale napokon si obálku zoberie.