Všade svietia krikľavé svetlá, obrovské X na uliciach, štýlová hudba, kabriolet, z ktorého vlajú vlasy hlavnej hrdinky... Atmosféra horúceho hollywoodskeho leta svieti z každého záberu. Všetko to kričí, sála duchom svojej doby. Film má podmanivý štýl, hudbu, kameru, osvetlenie, či hranie sa s perspektívou. Nesmiem zabudnúť ani na dobové, výrazné titulky. Zároveň je poctou filmárskemu remeslu, obdivujeme ateliéry, kulisy, scény. Skutočne obsahuje množstvo referencii, či už na žánre, alebo na samotné filmy. Režisér počíta s tým, že jeho divák má ako také podvedomie o kinematografii a neustále mu podsúva nejaké odkazy. Práve o to je snímok zábavnejší a interaktívnejší.

V krvavom podaní Pawla Maślonu sa šedivý veterán Kościuszko (Jacek Braciak) vrátil z Ameriky do Poľska so svojím priateľom, bývalým otrokom Domingom (Jason Mitchell, ktorýdodáva filmu v podstate jedinú iskru humoru). aby mobilizáciou poľskej šľachty a roľníkov začal povstanie proti okupujúcim Rusom. Kościuszko sa pritom snaží uniknúť Duninovi (Robert Więckiewicz), neľútostnému veliteľovi ruskej jazdy, ktorý je nanajvýš odhodlaný zastaviť nesmierne populárneho vodcu v podnecovaní vzbury. Kým sa Kos miestami márne snaží o vznietenie revolučného plameňa u miestnej šľachty, poddaný nemanželský syn Ignác (Bartosz Bielenia) ukradne závet, v ktorom jeho zosnulý otec uznáva jeho slobodu. Za pätami má však svojho závistlivého brata (Piotr Pacek).

Uvádza divákov na miesto nakrúcania filmu. Štáb sa pripravuje na ďalšiu scénu. Je intímna a jej účastníkmi sú herec Daniel Zavala (Alfonso Dosal) a Sandra Navarro (Fiona Palomo). Nič nenaznačuje, že pôjde o drámu, nálada je priateľská a okolie si oboch doberá, padnú nevinné narážky na ich nasledujúcu scénu. Všetko prebehne podľa očakávania, ale režisérovi sa nezdá výraz tváre Sandry v závere. Preto sa má všetko zopakovať. Ona sa však rozplače a obviní Daniela z toho, že ju znásilnil a dopustil sa nesúhlaseného aktu. Asistentky privolajú režiséra a on sa chce rozprávať s Danielom. Ten všetko poprie a tvrdí, že sa nič z toho, čo Sandra tvrdí, nestalo. Kolo nezvratného procesu usvedčovania sa roztáča, nastúpia právnici oboch strán. Ešte stále existuje šanca, že Sandra nepodá oficiálne obvinenie, ale nestane sa tak. Daniel sa rozhodne, že sa s ňou porozpráva. Napriek tomu, že aj svojej právničke všetko poprel, vyjde najavo, že si je prečinu vedomý. Prosí ju o odpustenie. Má ženu a maličké dieťa. Veď sa na súhlas opýtal. Mlčala. Zle si to vyložil.

Pôvodný Twister režiséra Jana de Bonta (Nebezpečná rýchlosť) z roku 1996 bol veľkým katastrofickým hitom. Na jednej strane lákal publikum na kombináciu praktických efektov a CGI, no na druhej tiež zábavnou vzťahovou interakciou v rámci jednej charizmatickej skupiny lovcov búrok. Kým sa na plátne efektívne vystriedali vrtivé vzdušné lieviky kategórií od F1 po F5, divák mal možnosť nahliadnuť do duše možno šialených, možno sebadeštruktívnych dobrodruhov, ktorým však zároveň išlo o vedecký výskum a nahromadenie čo najviac potrebných informácií pre dobrú vec. Scenár mal pri tom pod palcom Michael Crichton, autor množstva románov, ktoré adaptovať do dôstojnej filmovej podoby nikdy nebolo ľahké – obzvlášť, keď sa režisér práve nevolal Steven Spielberg. Ako bolo pre dobovú tvorbu 90. rokov bežné, blockbuster mohol mať, buď herecké hviezdy v obsadení alebo inovatívne triky – ani zďaleka nie oboje, tak ako dnes. Práve preto väčšina rozpočtu išla na stvárnenie všadeprítomnej búrkovej deštrukcie. Vynikajúce herecké duo Helen Hunt a Bill Paxton bolo známe skôr z televíznych seriálov alebo dôležitých vedľajších úloh vo filmoch, kde spravidla hviezdili iní. Dokonca sa v obsadení nápadne objavil aj Philip Seymour Hoffman, či neočakávane antagonistický Cary Elwes.

Snímka Zápisník alkoholičky režiséra Dana Svátka (podobne tematicky ladené Úsměvy smutných mužů z roku 2018) je mrazivým pohľadom do životnej všednosti, toxických vzťahov, ktoré sú, zdá sa, v našom československom kultúrnom prostredí natoľko bežné, že nie je vôbec ťažké ich úplne prehliadnuť. Skrývajú sa pod nánosom každodenných drobných kompromisov, nenápadných emocionálnych rozhodnutí, a keď už na seba upozornia, môže byť pre ich riešenie dávno neskoro. Príbeh hlavnej problematickej protagonistky je psychologickým rozpitvávaním predpokladov pre vznik závislosti. V podstate očakávaným hľadaním príčin v neutešujúcim rodinných vzťahoch s rodičmi ako Míšinmi, tak Ondrovými - niečím, čo môže pôsobiť všeobecne platne a nadčasovo, prípadne sa dotknúť každého diváka s aspoň približne podobnou životnou skúsenosťou. (Míša má, samozrejme, podľa všetkých toľko zaužívaných spoločenských, ale aj filmových klišé, rozvedených rodičov hraných Gabrielou Štefanovou a Martinom Fingerom. Pričom hlavným dôvodom ich odlúčenia je čo? Áno, presne... A okrem iného aj „folklórne“ tradičný prístup popierania každého možného problému.) Je to štúdia existenčnej izolácie a samoty v piatich kapitolách, ktoré protagonistka pociťuje na malomeste, pod tlakom nesplniteľných očakávaní okolia, odtrhnutá od možnosti pristúpiť k vlastnému životu naozaj konštruktívne, či nájsť sebauplatnenie aj mimo rolu manželky (hoci k žiadosti o ruku sa Ondra odhodlá až neznesiteľne neskoro) a matky. V prvom rade je však film snahou nezatvárať oči pred stále naliehavejším problémom alkoholizmu žien.

Mladík Edmond Dantes je v deň svojej svadby s príťažlivou Mercedes zatknutý pre vykonštruované obvinenie zo špionáže v prospech cisára Napoleona, ktorý je v danom období vyhostený na ostrova Elba a považovaný za nepriateľa národa. Následkom toho je Dantes uväznený vo francúzskej pevnosti If, pričom verejne je prehlásený za mŕtveho. Pomocou svojho spoluväzňa Abbého Faria sa napokon Dantesovi podarí utiecť, no Faria tesne pred útekom umiera. Ešte predtým mu však stihne prezradiť tajomstvo o vzácnom poklade na malom ostrove Montecristo, ktorý tu napokon Dantes po svojom úniku skutočne nájde. Prijíma teda meno gróf Monte Christo a s pomocou bohatstva a vlastnej vynaliezavosti je pripravený vykonať pomstu na tých, ktorí ho zradili.

Film odohrávajúci sa v povojnovom Ríme v roku 1946 sa začína fackou. Ihneď po zobudení, len tak, bez dôvodu, na začiatok dňa. Zdá sa, že matka troch detí Delia (Paola Cortellesi) je na to zvyknutá. Jej manžel Ivano (Valerio Mastandrea) je po dvoch vojnách v istom napätí. A vôbec, takto to v tejto spoločnosti jednoducho chodí. Keď sa Delia svojho šéfa spýta, prečo nič netušiaci nový zamestnanec zarába prvý deň viac ako ona po troch rokoch, odpoveď je bez náznaku viny stručná: „Pretože je muž.“ Čo Deliu zraňuje ešte viac ako pravidelné bitky sú pohŕdavé pohľady jej dcéry Marcelly (Romana Maggiora Vergano), ktorá jednoducho nerozumie, prečo jej matka trpezlivo znáša týranie. Až keď samej Marcelle hrozí, že sa ocitne v podobne despoticky naladenom manželstve, Delia konečne podnikne isté protiopatrenia – a nemálo drastické...

Netrvá dlho a šéf Anti-zlodušskej ligy Silas Ramsbottom (Steve Coogan) oznamuje svojmu najlepšiemu agentovi, že je čas „zbaliť“ manželku Lucy (Kristen Wiig), tri adoptívne dcéry Margo (Miranda Cosgrove) so strachom, že si už nenájde nových kamarátov, Edith (Dana Gaier), ktorá vie údajne veľmi krásne klamať a roztomilú Agnes (Madison Skyy Polan), vrátane najmladšieho pokrvného potomka, čo na vlastného otca vždy akosi nedôverčivo zazerá. Pre bezpečnosť všetkých by sa mali presťahovať do mestečka Mayflower, kde všetko až na ich nový dom vyzerá až podozrivo dokonalo a tam dočasne prijať nové identity – Gru je od teraz predajcom solárnych panelov, Lucy vychýrenou kozmetičkou a Agnes má neuveriteľný problém predstaviť sa pod svojím krycím menom Britney, okrem iného... Gruovi pomocníci Mimoni (Pierre Coffin v mnohopočetných variáciách) s pár výnimkami majú príležitosť naďalej pracovať pre Anti-zlodušskú ligu s tým, že z pätice vybraných vedci dokážu vytvoriť tím takzvaných Megamimoňov so superschopnosťami. Život v novom prostredí sa snáď každej jednotlivej postave postará o množstvo komických nedorozumení. Nedá sa povedať, žeby do svojho nového života všetci zapadali práve ľahko. Situáciu navyše skomplikuje pubertálna Poppy Prescottová (Joey King) z Gruovho susedstva, ktorá ho pozná a chystá sa ho ako fanúšička z čias jeho zlodušského životného obdobia prinútiť, aby jej pomohol k plánovanej krádeži maskota z jeho pôvodnej alma mater, na ktorú by sa sama rada prihlásila. Pokiaľ jej nepomôže, odhalí, kým v skutočnosti je a to Gru nesmie dopustiť...

Dej je zasadený do roku 1983, obdobia mimoriadnej rivality medzi nemeckou automobilkou Audi a talianskym koncernom Lancia. Víťaz môže byť iba jeden a umiestnenie na najvyššom stupni víťazov vedie i k následnému predaju vozidiel širokej verejnosti bažiacej vozidlách prestížnej značky vo svojich vlastných garážach. Audi je však v priamom porovnaní jasným favoritom, no čo sa spočiatku javí ako súboj Dávida s Goliášom začne rýchlo nadobúdať podstatne zaujímavejšie kontúry.