Najnovší film režiséra Vincenta Pereza V mene cti je dobová prevažne konverzačná snímka, v ktorej sa kladie dôraz na estetiku obrazu. Kostýmy, kulisy, svietenie, všetko je nakrútené s citom pre obdobie, v ktorom sa dej odohráva. Niektoré sekvencie idú až do divadelnosti, čo k povahe príbehu mimoriadne sedí. Ide z toho oprávnená osudovosť. Pre nášho diváka bude, pravdepodobne, väčšina historických súvislostí neznáma, ale práve to je najsilnejšia stránka filmu. Ukázať kus dejín, na ktoré sa možno trochu aj zabudlo. A je to pekný film, na ktorý sa dobre pozerá. Herecky je výborne zvládnutý, postavy sú uveriteľné, miestami sa dokonca aj v temne ladenom a vážnom príbehu objavia aj vhodne zvolené humorné prvky. Hlavná hrdinka, síce vyzerá ako vážna pani, no dokáže byť aj vtipná. Netvrdím, že je to zábavný príbeh, ale keď sa vyskytne príležitosť, prečo toho nevyužiť, no nie?

Mikuláš Černák (Milan Ondrík) sa spolu s bratom po ťažkej drine v nemeckých lesoch vracajú do rodnej dediny. Nedá sa povedať, že by im práca v zahraničí výrazne finančne pomáhala, obidvaja sa potykajú s ťažkosťami uživiť seba a rodinu. V porevolučnom Slovensku 90. rokov sa však ponúkajú aj iné možnosti na zárobok, ako sa onedlho Miki dozvie. Jeden počiatočný nevinný kšeft prekračujúci hranice legálnosti tak odštartuje domino smerujúce do náručia organizovaného zločinu. V postupnom narastaní černákovského „impéria“ sa počiatočná obozretnosť a zdráhanie siahnuť na ľudský život mení na každodennú krvavú pracovnú rutinu. Zatiaľ čo sa však chápadla mafie a Mikiho dosah rozrastá, priepasť medzi ním a vlastnou rodinou sa úmerne zväčšuje.

Dej snímky sa odohráva medzi prvým a druhým filmom a začína sa odvíjať v ťažobnej kolónii Weyland Yutani. Práve tam prežíva sirota Rain Carradine (Cailee Spaeny) so svojim „bratom“, poruchovým androidom Andym (David Jonsson) a snaží sa odpracovať dostatok hodín na to, aby mohla odísť za lepšími podmienkami. Vykorisťujúca spoločnosť sa však nemieni len tak vzdať pracovníkov, ktorých má jednoducho nedostatok a rezignovaná Rain nakoniec príjme morálne spornú ponuku jej kamaráta Tylera (Archie Renaux). Zdanlivo ide o jednoduchý plán. Stačí sa dostať na obežnú dráhu kolónie a z náhodou objavenej, dlhší čas vyradenej, vesmírnej stanice spoločnosti ukradnúť kryokomory, aby mohli odletieť do inej sústavy. Problém je však v tom, že stanica nie je tak úplne prázdna a v útrobách číha nebezpečenstvo...

Pokým strýc Šupina (Luboš Velička) už pred slávnostným vyvedením prasaťa z chlieva navrhuje „kopnúť“ do seba štamperlík s uštipačnou poznámkou, aby sa im zase niektorí z mladšej generácie pomocníkov pri pohľade na krv kompletne nepovracali – a je jasné, že nezostane len pri jednom, Karel namiesto toho, aby niečím posypal šmykľavú cestičku na zablatenom dvore, radšej sekíruje ženy v kuchyni. Cibule je málo a mala by byť narezaná na rovnako. Nič, čo robia jeho dcéry Romana (Karin Bílíková Vápeníčková) a Lucie (Pavlína Balner) mu nie je dosť dobré. Prvej chýba nedávno zosnulá mama, ktorú ich otec v manželstve takmer uštval. Druhá navzdory miestnemu folklóru zvažuje psychoterapiu kvôli rozpadajúcemu sa vzťahu s totálne nechápavým Alešom (Aleš Bílík). Ten radšej o rodinných problémoch komunikuje so švagrom Jakubom (Albert Čuba) a necháva sa uisťovať aj ostatnými chlapmi v ich posmešných súdoch, že je jeho žena hysterická. Pričom najstaršia generácia žien tej mladšej dáva jasne najavo, že počas ich mladosti žiadne také vymoženosti ako terapia, nedajbože ešte materská dovolenka neboli a muselo sa „makať“. Malý Dušan (Jan Koloničný) je vo veku, kedy by sa podľa ostatných ako správny chlap mal zabíjaniu prasaťa prizerať, no sám si nie je istý, či chce alebo nie. Pričom uviazne v názorových rozporoch svojich rodičov na vec. A potom je tu ešte protivný sused (Janusz Klimsza), čo od čias komunizmu prezliekol kabát a aktuálne s úmyslom vyliať si žlč za svoj zničený život na všetkých naokolo, ako nezvaný hosť hlása, že od 1. januára sú predsa domáce zabíjačky zakázané a považujú sa za týranie zvierat...

Každý, kto aspoň trochu pozná filmovú tvorbu scenáristu a režiséra M. Nighta Shyamalana (Šiesty zmysel, Znamenia), zvykne byť s ohľadom na výstavbu väčšiny jeho tajuplných príbehov už viac-menej dopredu pripravený, že skôr, či neskôr príde zvrat schopný všetko doposiaľ videné postaviť na hlavu. V prípade Shyamalanovho najnovšiehopsychologického thrilleru Trap (V Česku sa uvádza ako Pasca) sa prekvapenie s priam lahôdkovo čierno-humorným nádychom udeje už v rámci expozície, pri zoznamovaní diváka s kľúčovými postavami. Problematický síce, ale rozhodne tiež milujúci a zodpovedný otec rodiny Cooper, je totiž tým už spomínaným Mäsiarom. Ako požiarnik má veľmi dobrý prehľad o množstve domov opustených pre nedodržiavanie požadovaných bezpečnostných parametrov. A v pivnici jedného z nich má zviazaného Spencera (Mark Bacolcol), svoju už asi dvanástu alebo trinástu obeť, nachystanú na rozkúskovanie niekedy v najbližšom čase. Momentálne však Cooperovi nezostáva nič iné, len využiť vlastnú šikovnosť na nájdenie spôsobu, ako sa dostať z arény von a urobiť to tak, aby si Riley v blaženej eufórií z vystúpenia obdivovanej speváčky vôbec nič nevšimla. Podľa všetkého je vrahovi na stope Dr. Josephine Grantová (prakticky nijaká Hayley Mills), vyšetrovateľka, ktorá nemá ani potuchy, ako Cooper vyzerá, vypracovala však natoľko dôkladný psychologický profil páchateľa, že ho dokáže odhaliť podľa nemenných vzorcov správania v konkrétne vyprovokovaných situáciách. Našťastie, (alebo bohužiaľ?) Cooper sám tak trochu vie, aké by asi mali byť očakávané reakcie policajtov na bežné situácie typu: pripitý tínedžer nešťastne padajúci zo schodov, menší výbuch rozpáleného oleja v kuchyni fast foodu, prípadne drzé navštívenie inštruktážneho policajného príhovoru pod zámienkou donášky už minutých donutov alebo doplnenia zásob cukru ku káve...

Elitnej skupine novinárov ako Věra Šťovíčková (Táňa Pauhofová), Jiří Dientsbier (Vojtěch Kotek), Martin Hofmann (Luboš Dobrovský) a iným, velí slávny novinár Milan Weiner (Stanislav Majer). Weiner a jeho tím sú naslovovzatí profesionáli, svoju prácu vykonávajú zanietene a ide im len o to, aby prinášali pravdivé neskreslené informácie. Tvrdá a zároveň láskavá ruka ich šéfa im dáva úplnú voľnosť a oni sa snažia predovšetkým poctivo robiť svoju novinársku prácu. Do tohto zohratého kolektívu prichádza mladý technik Tomáš (Vojtěch Vodochovský), ktorý je vystavený pred mimoriadnu skúšku, ako chrániť brata (Ondřej Stupka), ktorého je poručníkom a nezradiť poctivých novinárov. Na krk mu dýcha vplyvný generálny riaditeľ Ústrednej správy spojov Karel Hoffman (Tomáš Maštalír) a snaží sa ho využiť ako udavača. Zároveň Tomaš i jeho brat sú fiktívne postavy a režisér ho charakterizuje nasledovne: „postava technika Tomáša má byť metaforou bežného občana šesťdesiatych rokov v ČSSR“. Doba je síce hektická, ale úľava, ktorú prináša Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou je prísľubom na lepšie časy, no to by nesmela byť taká odozva a nevraživosť Moskvy k týmto udalostiam. Nádeje sa jednej augustovej noci rozplynú, keď armáda Varšavskej zmluvy z ničoho nič napadne malé nič netušiace Československo. A vlastne tu sa skutočne začína doteraz nie veľmi známy príbeh rozhlasových redaktorov. Budova rozhlasu je obklúčená tankami a napriek tomu, že Hoffman da vypnúť vysielače, podarí sa im husársky kúsok vysielať ďalej aj vďaka Tomášovi.

Samotný dej sa odohráva šesť rokov po udalostiach dvojky a v živote Wada Wilsona (Ryan Reynolds) sa toho veľa zmenilo. Potom čo mu bola odmietnutá prihláška do tímu Avengerov sa rozhodol definitívne vzdať sa kariéry superhrdinu. Vzťah s bývalou snúbenicou Vanessou (Morena Baccarin) sa mu rozpadol, hoci zostali dobrí priatelia a miesto brázdenia po uliciach a likvidovania zloduchov sa zamestnal ako predavač áut po boku svojho kamaráta Petera (Rob Delaney). A to nie je niečo, čo by ho práve napĺňalo, no aspoň mu ostalo zopár ľudí, na ktorých sa môže za každých okolností spoľahnúť. Teda až do chvíle, keď ho unesie organizácia TVA chrániaca posvätnú časovú osu a kde mu agent menom Paradox (Matthew Macfadyen) vysvetlí, že jeho svet následkom straty kľúčovej bytosti – ako inak Wolverina – časom nevyhnutne umrie. S tým sa však Wade, respektíve jeho superhrdinské ja, ktoré údajne čaká väčšia budúcnosť, odmietne zmieriť a vydáva sa hľadať po iných svetoch toho správneho Wolverina, čo by ho mohol zachrániť.

Režisérka Sofia Coppola je majsterkou v subtílnom rozprávaní. Už od jej debutu, Smrť Panien, ukázala, v čom je silná stránka. Dokáže citlivo rozprávať ženské príbehy, postupne preniká do divákovej duše. Ani Priscilla nie je výnimkou. Ukazuje životom poznamenané mladé ženy, na ktorých príbehoch zobrazuje pôsobenie mužskej deštruktívnej sily. Na rozdiel od farebného, hýrivého Elvisa od Baza Luhrmanna pôsobí Priscilla akosi vyblednuto a stroho. Sú to kontrastné pohľady na život tejto veľkej hudobnej legendy. Režijné štýly oboch tvorcov, mužský a ženský element, dokonale sedia k hlavným hrdinom. Zatiaľ čo si Elvis užíval slávu a svetlá pódií doma za zavretými dverami sa odohrával iný príbeh…

Príbeh o kocúrovi Vincentovi, ktorý sa pri zemetrasení na ostrove s honosným palácom zachráni v klavírnom krídle s myškou Mauricom a doputujú tak po záchrane na palube lode až do Ermitáže, je vkusným filmom pre deti a vlastne i rodičov, ktorí zrejme budú musieť vysvetliť svojim ratolestiam, kto bol Rembrant, alebo Renoir a čo za dámu bola Mona Lisa na obraze Leonarda da Vinciho. V galérii totiž dvojica narazí na zbor mačacích strážcov. Ich hlavnou úlohou je likvidácia myší, krýs a všelijakej hávede, útočiacej na diela svetového maliarstva. Pustia sa najprv za Mauricom, ale Vincent, ktorý mu vďačí za záchranu života, ho ochráni. Myška ho totiž pri životu nebezpečnej katastrofe upozornila na únikovú cestu. Spočiatku sľúbi poslušnosť, ale jeho gény mu dlhú abstinenciu nedovolia, zvlášť, keď sa na pôde Ermitáže objaví slávna Mona Lisa. Chce si hryznúť aj preto, že táto ochutnávka bola snom jeho dedka. Vincentova úloha je teda neľahká, pretože mu do cesty nakráča krásna mačka Kleopatra. Tej by sa venoval najradšej.