Príbeh učiteľky literatúry a bulharčiny na penzii Blagy (Eli Skorčeva) vo filme Blažine lekcie nesie určite viac ako kritiku bulharskej sociálnej reality. Je vdova a aby mohla pre svojho muža kúpiť dôstojné hrobové miesto, predá chatu. Peniaze má doma a ktosi to vie. Hlas v telefóne ju vystraší správou o tom, že zlodeji sa chystajú na prepadnutie jej bytu a ak chce peniaze zachrániť, treba ich v igelitovej taške vyhodiť z okna. Žena to v panike urobí a vzápätí zistí, že o ne prišla. Ktosi ich rýchle odnesie. Celá kauza sa dostane do médií a inteligentná žena vie, že urobila hlúposť, za ktorú sa hanbí. Príjem z lekcií bulharčiny pre mladú cudzinku nestačí a tak si začne hľadať prácu. Narazí na štedrého zamestnávateľa. Podmienkou však je, aby mala auto. Spojazdní ho a plní v podstate ľahké úlohy za dobrý podiel. Má vyzdvihnúť z určených miest tašky s peniazmi a uvedomuje si, že toto je biznis, ktorým ona o tie svoje prišla. Jednako však pokračuje a po zúfalom útoku jednej z obetí sa rozhodne k zásadnému kroku. Realizuje formu spravodlivosti, ktorá sa síce vymyká legálnym formám jej výkonu, má charakter súkromnej vendetty a zároveň si zjedná súkromnú satisfakciu. Je sporná, ale funkčná.

Tehotnú Bellu vylovia z rieky, kam skočila podľa všetkého dobrovoľne. Je mŕtva, ale Baxter ju oživí tým, že jej implantuje mozog nenarodeného dieťaťa. Sledujeme teda dospelú, 28-ročnú ženu so správaním batoľaťa. Vyvíja sa rýchle a bez zábran voči akýmkoľvek vonkajším pravidlám chovania. Baxter v kritických momentoch jej živelného vzdoru siahne jednoducho po handričke s chloroformom. Pomáha mu jeho asistent Max (Rami Youssef) a keď sa u Belly objavujú prvé znaky sexuality usúdi, že by bolo dobré, keby sa zosobášili. Do hry však vstupuje bohatý právnik Duncan Wedderburn (Mark Ruffalo), fascinovaný Belliným sexuálnym a ničím neviazaným apetítom. Vydajú sa na cesty a v salónoch luxusných hotelov, uprostred distingvovanej aristokaratickej spoločnosti, Bella predvádza svoju excentrickú, živelnú „prirodzenosť“. Pri stole vypľúva, čo jej nechutí, komentuje všetko, čomu nerozumie a je odolná voči svetu s jeho zvláštnymi pravidlami. Duncana privedie ku krachu, lebo vidí biedu, a tak rozdáva jeho peniaze tým, ktorí ich potrebujú. Dobrodružný a zvedavý duch ju privedie v Paríži do bordelu a s prekvapením zisťuje, že za to, čomu sa tak rada oddáva, dostane i peniaze. Na tie si však robí nárok bordelmamá Swiney a Belle, posadnutej myšlienkou na slobodný výber vysvetľuje, že ich potrebuje pre chorú vnučku. S manipulátorským inštinktom vie, čo na Bellu s jej novými afinitami k miestnym socialistom platí. Jej mozog dospieva a Bella sa mení. Rozhodne sa študovať medicínu a keď nakráča k otcovi Baxterovi, stretáva jeho ďalší „projekt“, oháňa sa s detským bľabotom tĺčikom na mäso. Poučená Bella kývne na sobáš s Maxom, ale na scéne sa v momente obradu objavuje nová postava, generál Alfred Blessington , manžel z jej predošlého života, kedy sa volala Viktória. Ponúkne jej návrat a ona súhlasí, netušiac čo ju na zámku čaká.

Príbeh sa odohráva na východnom Slovensku v závere 90. rokov, pravdepodobne v ére končiaceho sa mečiarizmu, čo možno usúdiť, okrem iného, aj z piesní, ktoré režisér zakomponoval do deja. Ťažko však povedať, či sa možno na tieto časové barličky spoľahnúť (piesne ako Maturantky Petra Lipu či Ľudia nie sú zlí od I.M.T. Smile pochádzajú z roku 1998), pretože tie by dej situovali do posledných dní Mečiarovej vlády a s veľkou pravdepodobnosťou sa na takéto detaily nebral veľký zreteľ. Ak by sme sa však predsa len ocitli v spomínanom roku 1998, nič nenaznačuje príchod nových čias, a tak ako aj v predchádzajúcom období, východ ovládajú nebezpeční mafiáni a skorumpovaná polícia sa na ich vyčíňanie iba tichučko prizerá. Keď na niektorú z týchto chránených osôb predsa len polícia siahne, do veci sa zapája Slovenská informačná služba a mafián, ako nedotknuteľná osoba, je vzápätí opäť zbavený svojej viny. Policajt Miky, ktorý je na takýto stav vecí privyknutý a nemá žiadne prehnané ideály, dostáva nového parťáka v podobe svedomitého Igora, ktorý nepozná pravidlá hry a odmieta sa podriadiť zabehnutému systému. To ho napokon stojí život. Otrasený Miky, ovplyvnený smrťou kolegu, sa už viac nehodlá prizerať na všadeprítomné bezprávie a rozhodne sa proti nebezpečným živlom postaviť na vlastnú päsť.

Sujet je zasadený do Dánska v roku 1914, na sklonku vojny. Anton je dôstojník v kasárňach Næstved. Jedného dňa, počas cvičenia, Anton zbadá baróna von Løvenskjolda (Lars Mikkelsen), ktorého auto uviazlo v blate. Mladý dôstojník pomôže aristokratovi s nezištnou samozrejmosťou. Onedlho sa k dôstojníkovi dostane pozvanie od aristokrata, ako prejav vďaky ho pozýva na večeru do svojho sídla. Tam sa Anton spoznáva s Edith (Clara Rosager), baronovou dcérou, a jej sesternicou Annou (Rosalinde Mynster). Edith je ochrnutá od pása nadol, po nehode pri jazde na koni. Sám otec trpí vážnymi zdravotnými problémami, navyše je sužovaný svedomím: bol to on, kto ako majiteľ žrebčína daroval svojej dcére koňa. O Edith sa stará rodinný lekár Dr. Faber (David Dencik), ktorý je poverený neľahkou úlohou pomôcť uzdraviť dcéru mladého statkára a umožniť jej chôdzu. V barónovej dcére sa postupne rozvíja mučivá a obsesívna vášeň pre mladého dôstojníka. Anton je čoskoro vtiahnutý do romantického víru, kde súcit, zbabelosť a pýcha sú ingredienciami rovnako ako žiadostivosť a láska.

K ich stretnutiu dôjde na ulici, keď Pierre (Vincent Macaigne) zastaví mladú okoloidúcu (Cécile de France) a požiada ju, aby mu zapózovala. Bonnard, uchvátený jej krásou, okamžite priloží štetec na plátno a namaľuje ju nezvyčajne chrbtom k nej. Tieto kuriózne plátna vyvolajú v miestnych salónoch fascináciu. Netrvá dlho a dvojica si padne do oka, Marthe sa stane Pierrovou múzou. Hoci si Marthe spočiatku myslí, že sa nehodí pre jeho umelecký životný štýl, Bonnard ju dokonca začne povzbudzovať, aby maľovala. Pár sa usadí v rozľahlej vidieckej vile na brehu Seiny, kde Marthe každý deň pláva, kým jej lekár nepredpíše horúce kúpele na astmu. Blízki priatelia Monet (Andre Marcon) a Vuillard (Gregoire Leprince-Ringuet) ich často navštevujú. Napriek jej zlému zdravotnému stavu, ktorému nepomáha Bonnardova nevera s rôznymi ženami (Stacy Martin ako nestabilná Renee Monchaty), sa Marthe prejavuje ako živelnejšia a silnejšia postava. Jej horúčkovitá zapálenosť kontrastuje s Bonnardovou flegmatickou rezervovanosťou umelca, ktorého presvedčeniam, ako sám priznal, zjavne chýbala potrebná odvaha.

Začíname na školskom stretnutí, administrátorka Sonja sa stretáva so študentami a snaží sa zistiť, ako a čím prispejú na absolventskú výstavu. V kruhu vítajú študenta z Dánska, ktorý má umelecké meno Autodidakt, dáva sa oslovovať Auto a považuje sa za dadaistu, s tým, že preňho toto označenie znamená nulovú zodpovednosť za vlastné činy a možnosť nedodržiavať žiadne spoločenské normy. Malú pískaciu postavičku vydáva za svoj hravý penis. Ďalší člen skupinky si hovorí Strieborný surfer a najviac mu záleží na tom, aby dokázal otvoriť biely priestor. Prehliadku úchylne excentrickej tvorivosti korunuje predstavenie nového školského principála, istého Jacka von Rosena. Popíja espresso a pózuje pred inštaláciou svojich diel. Hrdo deklamuje a neustále opakuje, že študoval v Ríme umenie. Sleduje s tichou závisťou na počítači klipy o americkom sochárovi Jeffovi Koonsovi, úžas sprevádzajú hlavne zmienky o jeho prácach pre svetové značky, napríklad Luis Vuitton. A iných prirodzene.

V saune sa stretáva skupinka žien, absolvujú potrebné úkony a rozprávajú sa, zverujú si zážitky a skúsenosti zo svojich vlastne obyčajných životov. Témy ich rozhovorov sa točia okolo intímnych záležitostí. Komentujú svoje komplexy, jedna z nich sa hovorí o tom, že ju odmalička považovali za škaredú, chudú s kruhmi pod očami a riedkymi vlasmi. Matka jej tvrdila, že na rozdiel od sestry, krásnej ako bábika, je ona pekná „svojim spôsobom“. Iná bola zase tlstá a najväčší kompliment sa týkal chudnutia. Pocit sebavedomia sa dostavil až neskôr, keď pochopili, že krása sa netýka len tela. Napriek tomu chceli byť príťažlivé a mať všetko, čo priťahuje mužskú pozornosť. Sú to témy archaického ženského sveta. Nebavia sa o kariérach, práci a nejakých ambíciách. Ich svet je definovaný biologickou stránkou existencie, vzťahy k rodičom, mužom, deťom. V spomienkach starších žien bol znevýhodnený, lebo mať dcéry znamenalo vždy to horšie, patrilo sa im dať veno a s ním odišli do cudzieho domu.

Naratív tohto krutého obdobia sa zakladá na historických faktoch, samozrejme, dotvorený fiktívnymi postavami a postavičkami. Veď o samotnom Kahlenovi sa veľa nevie, história je na fakty skúpa. To však nebránilo režisérovi Nikolajovi Arcelovi dramaticky a s westernovým nádychom vyrozprávať jeho príbeh vo filme Bastard. Skvele napísaná, režírovaná i zahratá historická dráma sa odohráva v nehostinnej divočine a tomu zodpovedá aj charakter jednotlivých hrdinov. Kahlen si dôveruje a s chladnou hlavou sa púšťa do nemožného. Podporuje ho iba mladý priateľ Anton Eklund (Gustav Lindh) inak nemá nikoho. Od obávaného Schinkela utiekli mladí manželia, po ktorých je vyhlásené pátranie a Kahlen im za služba dá prístrešie. Dlho však pokoj nemajú, muža chytia a surovo zavraždia, Kahlen ho mŕtveho donesie domov vdove Ann Barbare (Amanda Collin). Medzitým do tohto malého spoločenstva pribudne divoký, ale prítulný prírastok - cigánske dievčatko Anmai Mus (Laura Bilgrau Eskild-Jensen). Prinesie do domu trochu radosti, najmä Ann Barbare. Ani jej prítomnosť nie je pre nich požehnaním, musia bojovať s poverou, že dievča od Taterov (zrejme tak volali Rómov v Dánsku) prináša nešťastie. No nielen v Dánsku, ale aj nemeckí osadníci, zrejme celá vtedajšia Európa, považovali blízkosť cigánov za nešťastie. Tvrdo žiadali Kahlena, aby dievča poslal preč, lebo inak odídu. Ani Ann Barbara, ani Kahlen tejto povere neveria a dokedy sa len dá odolávajú. No nebol by to podlý a krutý Schinkel, aby situáciu nezneužil a nevyparatil nejaké veľké svinstvo. Tvrdohlavý farmár, ktorý chce na vresoviskách pestovať vo veľkom zemiaky, to nemá jednoduché, ale nevzdáva sa.

Režisér Mijazaki, ako jeden zo zakladateľov štúdia Ghibli, je stále hybnou silou tohto slávneho štúdia, a po hitoch ako Môj sused Totoro, Princezná Mononoke či Cesta do Fantázie, nasadil latku svojich animovaných filmov skutočne vysoko. Vzhľadom na povesť režiséra teda producenti odmietli v súvislosti s filmom Chlapec a volavka akékoľvek propagačné materiály či trailery. Tie totiž vôbec neboli potrebné a nový Mijazakiho film sa dostal do povedomia fanúšikov aj bez týchto reklamných pomôcok. Je to snímka, ktorá „prinútila“ Mijazakiho, aby sa vrátil zo svojho filmového dôchodku, snímka, ktorou chcel zanechať svojmu vnukovi ešte čosi pred tým, ako opustí náš pozemský svet.