Asistujú im filmy, siahajúce po ideových trendoch aktívneho progresivizmu, akcentujúceho témy sexuálnych menšín, feminizmu, či právo na vlastnú voľbu vo vzťahu k telu,životnému štýlu a celému spektru nárokov „novej slobody“, vo filmoch Úsvit, Hranice lásky a Jej telo. Skupinou so silným preferenčným záujmom sú historické filmy a portréty českých hrdinov, od bratov Mašínovcov, Františka Kriegla, cez Havla, Palacha, Zátopka až k Masarykovi a Rašínovi.

Gunnar (Þröstur Leó Gunnarsson) žije na osamotenej farme svojich rodičov. Založili ju jeho prarodičia, on tam vyrastal, nikdy sa neoženil, má len jedného bratranca, aj ten žije v ďalekej Kanade. No predsa nie je celkom sám má jedného verného priateľa – šedého koňa Goddiho, ktorého po vyvlastnení farmy, kde bude priehrada, musí opustiť, lebo ten do mesta nepatrí. Gunnar sa, po získaní veľkého odstupného, odsťahuje do Reykjaviku, kúpi si skromný byt, veď on nič nepotrebuje. Netrvá dlho a vyhliadne si ho 10 – ročný Ari (Hermann Samúelsson), roznášajúci noviny. Gunnar o noviny nestojí, no chlapec je neodbytný, nosí mu ich aj zadarmo. Ari zo susedstva je v striedanej starostlivosti rodičov a často nemajú na neho čas. Ari je však dieťa citlivé a vycíti, že Gunnar by mohol byt jeho záchranou. Zblíženie sa začína šachovými partiami, neskôr u neho aj prespí. Nakoniec to hojne využijú aj rodičia, keď sú zaneprázdnení alebo majú iný program, prenechajú chlapca Gunnarovi, veď ten sa o ich chlapca postará. Dni plynú pomaly, starec a dieťa sa začína spoznávať, je im spolu dobre, rozumejú si. Dve osamelé duše sa našli a majú veľa spoločného. Až do priam hlúpeho nedorozumenia, keď sa ani Ari nezachová, ako by sa mal, sa vzťah vážne naštrbí. Má to ďalekosiahle následky – obaja sú opäť sami.

Hádať, do akej miery súvisí s politickými akcentami na patriotizmus a prezentovanie národných hodnôt je asi zložité, ale nie vylúčené aj preto, že sa v príbehu z Viedne začiatku 19. storočia naznačuje napätie medzi Rakúšanmi a Maďarmi, aj keď len na pôde nemocnice, kde pracuje národnostne zmiešaná skupina lekárov. Semmelweis demonštratívne v závere filmu odmieta významnú pozíciu hlavného lekára, odchádza do Budapešti a význam tohto gesta je čitateľný.

Naznačuje sa už v predohre k osudovej návšteve, ktorá prevráti zabehaný rodinný život Jirka (Jiří Redl) a Anety (Annette Nesvadbová) naruby. Jirku pri prechádzke okolo malebného rybníka v parku, náhodne osloví žena, aby rodine urobil fotografiu. Je svedkom rozkolu, matka vyžaduje niekoľkonásobné opakovanie záberu a keď sa konečne fotka vydarí, žiada, aby odstúpila priateľka a podľa všetkého budúca manželka jej syna. Ten protestuje, ona upokojuje a urobí pár úkrokov, ale matka všetko zruší, lebo syn si dovolil protestovať. Reaguje hysterickým plačom a rozladí všetkých zúčastnených. Vyžaduje skrátka poslušnosť.

Film začína desivou nočnou morou, ktorá sa sníva hlavnej protagonistke filmu Jessice. V sne vystupuje jej otec, aktuálne psychiatrický pacient, pričom samotná nočná mora odkazuje k viacerým detským traumám, ktoré Jessicu doposiaľ prenasledujú. Napriek tomu sa však Jessica, s novým partnerom Maxom a jeho dvoma dcérami zpredchádzajúceho manželstva, prisťahuje do svojho rodného domu, v ktorom plánuje začať nový život. O chvíľu zisťuje, že mladšia z dcér Alice si v priestoroch domu našla imaginárneho kamaráta, čo sa spočiatku javí ako celkom milý detský výstrelok, no situácia začína byť vážna po tom, čo tento imaginárny kamarát začne nadobúdať až príliš konkrétnu podobu.

Animovaná snímka Kung Fu Panda 4 režisérov Mikea Mitchella a Stephanie Stine na prvý pohľad budí dojem nevyžiadaného pokračovania, rozvíjajúceho dlhých osem rokov po svojom predchodcovi a zdanlivom konci série, nové príbehové peripetie svojho titulného, skrz-naskrz nemotorného protagonistu. Stačí však pár minút v jeho blízkosti, nejaké to slávnostné otvorenie novej reštaurácie na varenie čínskych rezancov v Údolí mieru a divák (obzvlášť detský) je nakoniec rád, že môže opäť stráviť pár nových chvíľ v prítomnosti starých, počítačovou grafikou nádherne vygenerovaných známych. Koniec koncov, pôvodná Kung Fu Panda z roku 2008 v réžií Johna Stevensona a Marka Osbornea bola asi kriticky najoceňovanejším animovaným titulom štúdia DreamWorks od rozprávkovo-parodického Shreka (2001). A keďže koncom roka 2022 v kinách triumfoval Kocúr v čižmách: Posledné želanie Joela Crawforda a Januela Mercada, neodolateľný spin off jednej z kľúčových postáv shrekovského univerza, vracajúci sa prakticky jedenásť rokov od svojho prvého vlastného filmu, producenti by boli hlúpi, keby sa nepokúsili o znovuoživenie ďalšej svojej osvedčenej značky.

V centre diania tretieho filmu Kanaďana Seana Durkina (Martha Marcy May Marlene a Klietka) totiž sledujeme príbeh jednej wrestlerskej rodiny. A vonkoncom nie obyčajnej – rovno rodiny Von Erichovcov, ktorá sa výrazným spôsobom zapísala do histórie tohto športu. Začalo to už ich otcom Fritzom, no v jeho stopách sa postupne vydali všetci jeho synovia, aby v ňom v konečnom dôsledku zanechali nezmazateľnú stopu. To až do takej miery, že sa ako celok (konkrétnejšie šestica z nich) dostali do samotnej siene slávy. Čo teda určite nie je nič bežné, no Iron Claw nie ani tak filmom o krásach tohto športu či snahe dostať sa na vrchol. V prvom rade je totiž silne vystavanou drámou pojednávajúcou o ich „rodinnej kliatbe“.

Ak si totiž ešte spomínate, v roku 2004 sa objavil v kinách identicky pomenovaný film Marka Wattersa s Lindsey Lohan v hlavnej úlohe. Ten sa dočkal svojho času vcelku pozitívnych recenzií, no čo je ešte dôležitejšie - stal sa trochu nečakane kultovou záležitosťou, ktorá viedla dokonca k vzniku muzikálovej verzie uvedenej na slávnom Broadwayi.Už sa začínate chytať? Je to skutočne tak, nový film nie je ani tak remakom, skôr priamou adaptáciou spomínaného muzikálu. A že sú styčné body úplne rovnaké? To predsa nevadí, každá generácia si zaslúži svoje vlastné Protivné baby.. alebo nie?

Keďže je Wenders, rovnako uznávaný dokumentarista ako tvorca hraných filmov, niektoré dokumentárne postupy možno badať aj vo filme Dokonalé dni, čo sa vyznačuje pomalším tempom a odmietaním klasického epického rozprávania. Divák v úlohe tichého pozorovateľa sleduje tokijského upratovača verejných toaliet Hirayama, ktorý žije osamelý, stereotypný, ale zdanlivo spokojný malý život. Ak sa nevenuje svojej pracovnej činnosti, číta klasické knihy alebo rozširuje zbierku starých audiokaziet s angloamerickou hudbou, ktorá mu spestruje každodennú cestu do práce a z nej. Čistenie toaliet pre neho nie je podradnou prácou, pristupuje k nej veľmi svedomito a považuje ju za dôležitú, na rozdiel od svojho mladšieho kolegu Takashiho, pre ktorého je pozícia iba prácou z núdze, ktorú si nijak neváži. Hirayama je so svojim životom spokojný, teší sa z malých radostí, no postupne sa začnú odhaľovať aj staré traumy a smútky, ktoré sa aj k tým najspokojnejším ľuďom občas prilepia. Otázkou ostáva, či nie je pre Hirayama samota a jeho asketický životný štýl skôr útekom pred problémami rodinného života, a ktorým chráni pred sklamaniami seba, ale aj ostatných.