V dokumentárnom filme Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka Svetloplachosť sa takýmto alternatívnym miestom stáva charkovské metro. Mení sa na veľkú ubytovňu, bunker, kryt, ktorý evokuje náladu z celkom iného žánru. Pripomína apokalyptické science-fiction. V odstavených vagónoch spia ľudia, rovnako i na nástupištiach a na schodoch. Uviazla tu na dlhé mesiace i rodina dvanásťročného Nikitu. V jednej zo scén sa pri východe z metra rozprávajú jeho rodičia. Otec sa chce vrátiť domov, pasívne čakanie je nad jeho možnosti. Tvrdí, že keď zaznie siréna, vrátia sa. Prakticky je však tento plán zložitý, museli by stále nanovo baliť kufre so všetkým, čo v úkryte potrebujú. Zvonku zaznievajú tlmené výbuchy. Na chvíľu zmĺknu a skleslo sa vrátia späť. Rozprávanie sa sústreďuje na chlapca. Školské úlohy dostáva od učiteľky po telefóne. Prehliada ho lekárka, predpisuje mu vitamín D, doplňujúci nedostatok slnka. Psychologička ho žiada, aby si viedol denník, zapisoval si doň všetko, čo celý deň robil. Na pochôdzkach po podzemí stretne Viku, dievčatko, s ktorým zdieľa nútenú izoláciu. Deti nahradzujú strach a pasivitu čakania hravosťou. Viki má čiapku so zajačími ušami a dokáže nimi veselo zastrihať. Spoločne imitujú bezstarostný život, pobehujú po vagónoch, cvičia na madlách vo vagóne a hrajú sa na cestujúcich. Nikita má malý, ručný prehliadač diasnímkov, cez ktorý si pripomína vonkajšiu realitu.

Bezpečnostná dôstojníčka Anna (Ioana Iacob) žije a pracuje vo veľkej obytnej budove s názvom, ktorá sa nachádza na samote na okraji lesa. Spolubývajúci v komunite sú starostlivo vyberaní prostredníctvom dôkladného procesu podávania žiadostí, v lesnatej idyle vládne aspoň navonok pokoj a dobrá vôľa aj kvôli skutočnosti, že obyvatelia sú maximálne izolovaní od nebezpečného prostredia. Jedného dňa však bez stopy zmizne jeden z cenených členov komunity. Obavy jednotlivých obyvateľov sa začínajú stupňovať až začnú spochybňovať Annu a jej prácu. Anna je zrazu konfrontovaná nielen s prekvapivými bezpečnostnými medzerami komplexu, ale aj s hroziacou stratou svojho miesta medzi privilegovanými...

Kingov synovec Ernest Burkhart (Leonardo DiCaprio s vypchatými lícami, zvesenými ústnymi kútikmi a pravdepodobne vo svojej životnej úlohe) sa práve vrátil zo zákopov prvej svetovej vojny, ako tak vyliečený zo zranení, čo mu bránia ťažko fyzicky pracovať. Strýko mu okamžite dá šancu zamestnať sa uňho ako šofér miestnych zbohatlíkov. Už preňho v podstate pracuje aj Ernestov brat Byron (Scott Shepherd). Bolo by fajn oboznámiť sa bližšie s kultúrou a vzťahmi v kmeni Osage, ak teda vôbec vie čítať – čo mu, samozrejme, Ernest hlasno a pre istotu opakovane potvrdí. Dávať si pozor, aby nepil na verejnosti svoju toľko zbožňovanú whisky a hlavne držať jazyk za zubami. Indiáni toho síce veľa nenahovoria, sú však často natoľko všímaví a chápaví, že to človeka dokáže dosť prekvapiť. A keby náhodou sa synovcovi zapáčila niektorá z bohatých osažských paničiek, určite mu v žiadnom prípadnom vzťahu brániť nebude... Netrvá preto dlho, kým si nájde správnu cestu domov, do srdca a hlavne peňaženky Mollie Burkhartovej (nádherná Lily Gladstone), možnej dedičke veľkého majetku po svojej matke Lizzie Q (Tantoo Cardinal) a ďalších troch sestrách, ktorých životnosť bude v nadchádzajúcom období pomerne dosť neistá...

Medzi oblakmi v lietadle plnom nádeje sedia prevažne sýrski migranti, ale aj iné národností, v nádeji, že šťastne pristanú v Bielorusku a odtiaľ je už je len „hračka“ prejsť cez hranicu do Poľska. Jedna z hrdiniek príbehu to aj nahlas povie, že aký to bol rozumný krok, lebo cez more by sa na to nikdy nedala nahovoriť. No štvorčlenná rodina ešte netuší čo ich čaká. Starý otec (Mohamad Al Rashi) pravoverný vyznávač islamu, jeho syn Bashir zasa nie až tak oddaný (Jalal Altawil), lebo ho príšerne zmlátili za to, že si zapálil cigaretu počas ramadánu, jeho žena a tri malé deti, medzi, ktorými vyniká pôvabný Nur (Taim Ajja), sa tešia, že pôjdu za rodinou do Švédska. Všetko je zariadené. Na hranicu s Poľskom sa celá skupina migrantov dopraví bez problémov, dokonca bez veľkých komplikácii prejdú aj cez ostnatý drôt. Radostný výkrik afganskej migrantky Leily (Beni Djanati Atai), „Sme v Európske únii“ je však predčasný. Píše sa rok 2021 a poľská vláda dala pohraničnej stráži príkaz migrantov vracať do Bieloruska. A tak ich všetkých bez pardonu zaženú späť. Lenže sú to ľudia húževnatí, doma im ide o život a neustále skúšajú návrat na druhú stranu a nakoniec si ich takmer ako balíky prehadzujú obe krajiny z jeden strany na druhú, bez toho, aby sa postarali čo sa s nimi stane. Lenže popri pohraničníkoch existujú aj aktivisti, ktorí nešťastníkov ošetria, umyjú, donesú čisté oblečenie, deky, ale dodržujú dohodu, že im nepomôžu dostať sa ďalej. No nájdu sa ak takí, ktorí majú opačný názor. Sychravé počasie, zima, dážď, vyslabnutí ľudia vzbudia v nich iskierku spolupatričnosti a porozumenia. Lavínu ľudskosti však spustí psychologička Julia (Maja Ostaczewska), ktorá sa po smrti manžela, ktorý zomrel na covid, presťahuje do Suwalského kraja a dramatické udalosti na poľsko- bieloruskej hranice ju hlboko zasiahnu. Vzdá sa svojho pokojného života a pridá sa k skupine aktivistov. Vďaka jej skupine dokonca aj bezcitný a ľahostajný postoj pohraničníkov dostáva veľké trhliny smerujúce k empatii a ľudskosti. Explicitný postoj aktivistov začína mať úspech.

Štylistika žánru hororu a nadprirodzené javy slúžili vo filme ako katalyzátor už vopred výborne rozohratých motívov. Podobne, ako aj iné klasické hororové snímky, aj Vyháňač diabla sa dočkal hneď niekoľkých pokračovaní. Avšak až na tretí, nedocenený diel, ktorý mimochodom odporúčam znovu navštíviť, sa stretli s prevažne negatívnymi ohlasmi. Najnovšieho pokračovania, alebo lepšie povedané, napoly pokračovania a napoly rebootu (ako to je dnes moderné), sa ujal režisér a scenárista David Gordon Green, tvorca najnovšej Halloween trilógie. Vzhľadom na negatívne prijatie posledných dvoch Halloween filmov, sa jeho účasť stretla s pochybnosťami fanúšikov. Greenov nový Vyháňač diabla s podtitulom Znamenie viery, má byť dokonca začiatkom trilógie, čo sa však potvrdí až po definitívnych zárobkoch tohto filmu. William Friedkin nemal s produkciou alebo príbehom Greenovho pokračovania nič spoločné. Green napísal scenár spolu s Peterom Sattlerom. V hlavných rolách sa objavili Leslie Odom Jr., Lidya Jewett, Olivia O’Neill, Ann Dowd a dokonca aj predstaviteľka matky posadnutej Regan (Linda Blair) z pôvodného filmu, Ellen Burstyn.

Jeanne Bécu (Maïwenn), ktorá pochádza zo strednej triedy, využíva svoj šarm, inteligenciu a živelnosť vyšplhanie sa po spoločenskom rebríčku vo Francúzsku v 60. rokoch 18. storočia. V určitom okamihu dokonca upúta pozornosť kráľa Ľudovíta XV. (Johnny Depp), ktorý oceňuje najmä jej prirodzenú a sebavedomú povahu a po smrti manželky si ju vyberá medzi svoje milenky. Na dvore vo Versailles jej odvážne vystupovanie vzbudzuje veľkú nevôľu a závisť, ale aj obdiv. Urodzené dámy dlho ohŕňajú nosom, avšak onedlho začnú kopírovať štýl obliekania kráľovskej kurtizány. No hoci jej kráľ daruje šaty, šperky a dokonca aj celé zámky, Jeanne je jasné, že jej osud visí na vlásku: ak by stratila kráľovu priazeň, prišla by o všetko. A veľmi nebezpečná by pre ňu mohla byť aj jedenásťročná Mária Antoinetta (Pauline Pollmann), ktorá je momentálne stále v Rakúsku, no v najbližších rokoch sa očakáva jej príchod na kráľovský dvor do Francúzska...

Kým my sa venujeme predovšetkým osudu Alexandra Dubčeka, o ktorom vznikli za posledné roky hneď tri filmy, hraný Dubček (2018) režiséra Laca Haľamu a dva dokumenty Výjazdná doložka pre Alexandra Dubčeka (2018) Juraja Lihosita a Všetci ľudia budú bratia (2023) Roberta Kirchhoffa, český film sa venoval Janovi Palachovi – Horiaci ker (2013) Agnieszky Hollandovej a Palach (2018) Roberta Sedláčka a Václavovi Havlovi – Havel (2020) Slávka Horáka doplnený celým radom dokumentov. Na premiéru čaká film Bratia Tomáša Mašína, mapujúci kontroverzné osudy bratov Mašínovcov. Toto je zhruba hrdinský diskurz, do ktorého sa vpisuje i príbeh Františka Kriegla Muž, ktorý stál v ceste a jeho protestného postoja voči Moskovským protokolom, kapitulantskému dokumentu, potvrdzujúcemu súhlas s vojenským zásahom Sovietskych vojsk v Československu v auguste 1968. Bol výsledkom trojdňového rokovania (od 23. do 26. augusta) oboch strán v Kremli. Kriegel ako jediný ho odmietol podpísať a domov sa vrátil len na radikálny Dubčekov protest. Najpravdepodobnejšie by Kriegel skončil niekde v sibírskom gulagu. Do Moskvy putoval ako člen predsedníctva ÚV KSČ a predseda zahraničného výboru. Zároveň bol primárom vo Výskumnom ústave reumatických chorôb.

Príbeh filmu Saw X by sa mal údajne odohrávať medzi prvými dvoma dielami. Ako je totiž všeobecne známe náš „skladačkový“ vrah (s civilným menom John Kramer) je v najnovších častiach série už dávno mŕtvy a všetku tu špinavú prácu za neho vykonávajú jeho spolupracovníci. Aby sa naša pozornosť mohla obrátiť priamo na Kramera, bolo potrebné sa vrátiť do minulosti a vypichnúť divákom dosiaľ neznámy moment z Jigsawoveho krutého vyrovnávania účtov. Preto sa tentokrát ocitáme v Mexiku, kde sa má smrteľne chorý John Kramer liečiť z rakoviny pomocou revolučnej metódy tamojších lekárov. Onedlho však zisťuje, že bol podvedený a k žiadnej liečbe v skutočnosti nedošlo. Podvodníci jednoducho zobrali peniaze a operáciu fingovali. Majú však smolu, že natrafili na obávaného Jigsawa a ten už pre týchto podvodníkov vymyslel mimoriadne krutý trest.

Zvykla plakať, keď ju prekonal v študijných výsledkoch a absolvovala spolu s ním tiež jedno od tej doby v spomienkach večne živé rande. O dvanásť rokov neskôr – oddelení od seba tisíckami kilometrov a každý v inom časovom pásme – sa dávni priatelia osudovo stretávajú znovu, hoci len vďaka kontaktu cez sociálne siete a prostredníctvom videohovorov. Možno vedení tzv. In-Yun, akýmsi osudovým duchovným predurčením, ktoré umožňuje opätovne sa stretnúť tým, čo k sebe mali blízko v niektorom zo svojich minulých životov... Nora, ktorá medzitým stihla emigrovať „od rodičov“ z Toronta do New Yorku, sa venuje práci dramatičky a rada by svoje spisovateľské schopnosti ešte viac zdokonalila v Montauku. Hae Sung práve „prežil“ povinnú vojenskú službu, pričom najbližšie kroky ho vedú do Číny, kde zatúžil zdokonaliť vlastné jazykové schopnosti. Po nekonečných a nadšených hodinách rozhovorov, keď sa Nora sem-tam zabúda aj navečerať, síce padne nesmelá požiadavka na stretnutie sa „naživo“. Obaja – možno si bližší než kedykoľvek pred tým – si však odrazu uvedomia, že vzájomná návšteva by nebola kvôli rozvrhnutým povinnostiam možná skôr ako o rok. Vedomie tohto faktu ich opäť od seba oddelí na ďalších dvanásť rokov... A tak Hae Sung v ďalšej životnej etape, po rozchode z dlhoročnou priateľkou, konečne pristane v New Yorku. Je už informovaný, že Nora sa od posledného videohovoru stihla vydať za ambiciózneho spisovateľa a rozhodne si ho nevzala len pre jednoduchšie získanie Zelenej karty. Hoci je Hae Sung už dospelý, predstupuje pred svoju lásku s plachosťou dvanásťročného chlapca z úplného počiatku ich spoločného vzťahu. Zatiaľ, čo Nora sa musí vyrovnať s prekvapivými pocitmi, že muž z mäsa a kostí stojaci pred ňou už dávno nie je ani naivným dieťaťom, ani virtuálnym preludom na obrazovke jej počítača, a preto by mala k vlastným pocitom tento raz pristúpiť s vážnosťou, ktorú si zaslúžia.