Konštrukcia príbehu o tom, ako sa pri budovaní továrenského komplexu nájde v piesku mŕtvolka dieťaťa, hermafrodita, rozbehne sa odhaľovanie tejto záhady a energicky sa ho ujme manželka riaditeľa Helena (Eliška Křenková), si zručne pomáha žánrovou detektívnou alúziou. Nedoštudovanej, navyše tehotnej medičke rýchle dôjde, že dieťa muselo mať matku i otca a dá sa do pátrania. Naštuduje si patričnú literatúru, z knihy príchodov personálu vyselektuje absentéra a smelo osloví istého Sašu (herec Richard Langdon je skutočne transexuál). Netrvá dlho a obratne zistí stav vecí. Snaží sa mu pomôcť a zaangažuje aj svojho gynekológa Kubáka (Luboš Veselý). Navštívia Sašovu rodinu kdesi na dedine a všetkých presvedčia, že potrebuje lekársku pomoc, najlepšie v Zlíne.

Uprostred vojny medzi ľudstvom a silami umelej inteligencie je Joshua (John David Washington), bývalý bývalý agent špeciálnych síl, ktorý smúti nad stratou svojej nezvestnej manželky (Gemma Chan), naverbovaný, aby vypátral a zabil Tvorcu - nepolapiteľného architekta pokročilej AI, ktorý vyvinul záhadnú zbraň schopnú ukončiť vojnu, ale tiež úplne vyhladiť ľudstvo. Joshua a jeho tím elitných agentov (vrátane Allison Janney) prekračujú nepriateľské línie a prenikajú do temného srdca územia okupovaného AI – len aby zistili, že záhadnou zbraňou je AI v podobe malého dieťaťa (Madeleine Yuna Voyles)…

Prostredie, v ktorom sa pohybuje, je vykreslené bezútešne. Potuluje sa po lokáloch, kde obstarožný muzikant vyhráva mĺkvym, popíjajúcim mužom na elektrickom klavíri akési šlágre a preberie ho len náhodná guľovačka s chlapcami. Je nešťastný a osamelý. Balí si kufre a priateľke tvrdí, že sa vracia do Rakúska k otcovi. Po ceste natrafí na starú budovu školy a dostane nápad. Prenajme ju a bude v nej zadarmo dávať lekcie džuda. Vylepuje plagátiky a navštevuje jednotlivé rodiny. Zámer sa vyvíja dobre, o chvíľu ho obklopuje skupinka chlapcov, upratujú školu a Ewald ich častuje sladkosťami v miestnom obchode. Zimu strieda leto a v budove školy je rušno, deti pomáhajú dávať zanedbanú budovu do poriadku. Budujú a nakoniec obliekajú kimona a začína sa výcvik. Ewald si ich fotí na mobil a potom podrobne študuje ich do pol pása odhalené telíčka. V tomto momente je už evidentné, že naplno realizuje záujem pedofila. Opatrne sa zbližuje najmä s blonďavým Oktaviánom, akýmsi alter ego Tadzia z Viscontiho filmu Smrť v Benátkach. Do deja vstupuje jeho otec, neotesaný dedinčan, ktorý núti syna piť alkohol a vyžaduje prejavy lásky. Keď Ewald odhalí na jeho chrbte modriny, má podozrenie, že ho otec zmlátil. Matke sa vyhráža políciou. Chlapcom pri tréningu dáva mená rímskych bohov, Herkula, boha sily, Fidesa, boha vernosti, nasledujú mená Odyseus, Spartakus, Neptun. Navlečie ich do improvizovaného brnenia a s pokrikom Poď si pre naše zbrane, pochodujú po dvore.

Bratia Dardennovci sú miláčikom festivalu v Cannes. Ich triumfálne ťaženie sa začalo v roku 1999 s filmom Rosetta, za ktorý dostali Zlatú palmu. Len ako kuriozitu uvádzam, že sa premietal v posledný deň festivalu, keď už skoro všetci odcestovali dve novinárky si povedali, že už nemajú čo robiť, počasie je mizerné, prší,  pôjdu do kina na posledný film súťaže. Sála nezívala prázdnotu, ale novinárov bolo poskromne. Intuícia nám našepkala, že to bolo správne rozhodnutie – bol to víťaz festivalu. A takmer nikto ho nevidel. Odvtedy si na to dávame pozor a posledný film nikdy nevynecháme. Od tohto dátumu získali slávni Belgičania vždy nejakú cenu na canneskom festivale. Snímka Syn si odniesla cenu herecký výkon, druhú Zlatú palmu dostali za film Dieťa (2005). Cenu za najlepší scenár získala snímka Mlčanie Lorny, veľkú pozornosť vzbudili aj filmy Mladý Ahmed, Neznáme dievča, Dva dni, jedna noc a za snímku Tori a Lokita ziskali v Cannes v roku 2022 Cenu 75. festivalu, ktorú udelili mimoriadne len raz.

Bod obnovy je celovečerným debutom českého režiséra Roberta Hloza, ktorý už predtým zaujal študentskými filmami nebojácne sa vrhajúcimi do riskantných žánrových vôd. Úspech týchto študentských pokusov mu napokon umožnil realizovať aj odvážny projekt, ktorým bezpochyby je snímka Bod obnovy – vedecko-fantastická detektívka odohrávajúca sa v roku 2041.

Snímka sa začína, keď Golda Meierová vypovedá pred Arganatovou komisiou, ktorá vyšetrovala zlyhanie izraelského vedenia vojny za priveľké straty na životoch. Goldu oslobodili, ale o rok na to abdikovala. Kto očakáva, že uvidí životopisný film je na omyle, lebo z tohto krátkeho, ale dôležitého úseku jej života sa dozvie len to, že mala rakovinu limfatických uzlín, fajčila jednu cigaretu za druhou, aj počas ožarovania, a mala veľmi opuchnuté nohy. Napriek tomu a komplikovaným geopolitickým otázkam, ako jediná žena na čele štátu, obklopená len mužmi, dokázala to čo sa nepodarilo azda nikomu. Vďaky sa však nedočkala, je síce celosvetovo uznávaná, ale doma sa kvôli priveľkému krviprelievaniu neteší veľkej obľube. Hovoria o nej, ako o tej “ženskej“, ktorá spôsobila tú skazu. O Jomkipurskej vojne sa vie, že trvala 6 dní, snímka Golda – železná lady Izraela zachytáva úsek 19 dní až k popísaniu mierovej dohody, ktorú za Egypt podpísal prezident Anwar Sadat a tým si podpísal aj rozsudok smrti, lebo 6. októbra 1981 ho zavraždila, počas slávnostnej vojenskej prehliadky, skupina náboženský motivovaných dôstojníkov, ktorá nesúhlasila s jeho mierovou politikou voči Izraelu. Videli v tom zradu islamu.

V tom čase totiž šlo aj o to, kam až dôjdu reformy „pražskej jari“, k novej forme socializmu a demokracie, alebo návratu k normálu, demokracii, známej v civilizovaných západných zemiach s tým, že neduhy kapitalizmu sú cenou, ktorú platíme za politickú pluralitu. Dnes je veľmi užitočné vrátiť sa k názorovej platforme zo 60. rokov, ako ju napríklad prezentuje i zaujímavá kniha Jiřího Pehe pod názvom Demokracie bez demokratů.

Hoci sám na duchov a posmrtný život neverí, dokonca si z podobne veriacich zvykne skôr robiť žarty, Ariadnine argumenty ho presvedčia. Miesto, kde sa seansa má uskutočniť, je polorozpadnutý, tajomný a vraj tiež prekliaty palác momentálne vo vlastníctve bývalej opernej speváčky Roweny Drakeovej (Kelly Reilly). Pôvodne bol sirotincom, ktorého zamestnanci sa o opustené deti veľmi nestarali. Ich duše akoby sa podľa majiteľkiných slov stále prechádzali chodbami paláca a čas od času uskutočnili svoju „detskú pomstu“ najmä voči lekárom a zdravotným sestrám. Nie je to tak dávno, čo v takto bezútešných podmienkach našla smrť vlastnou rukou Rowenina dcéra Alicia (Rowan Robinson). Duševne choré dievča sa vraj v neustráženej chvíli utopilo - aj keď matka je presvedčená, že jej do hrobu pomohli buď bývalí „nájomníci“ alebo, keď nie oni, tak určite niektorí z hostí pozvaných na seansu. Na zozname podozrivých je možné nájsť napríklad Olgu Seminoff (Camille Cottin), Aliciinu ošetrovateľku a bývalú pani domácu, vojnového chirurga Dr. Leslieho Ferriera (Jamie Dornan), poznačeného udalosťami druhej svetovej vojny natoľko, že často prehliada drobné zranenia alebo viditeľné príznaky chorôb, keď od neho niekto vyžaduje lekárske vyjadrenie... Bez svojho malého, priam strašidelne dospelého syna Leopolda (skvelý Jude Hill) by sotva dokázal komunikovať s väčšou skupinkou ľudí. A potom je tu ešte Aliciin bývalý priateľ Nicholas Holland (Ali Khan), ktorý ju vraj svojho času opustil, pretože preňho nebola dostatočne bohatá. Vyvolávanie duší má na starosti svetoznáme médium pani Joyce Reynoldsová (Michelle Yeoh). Poirot síce po chvíľke odhalí pár jej pomocníkov ťahajúcich za nitky za scénou v podobe maďarských vojnových utečencov, nedokáže však vysvetliť úplne každý jej predvedený trik. Keď sa mu medzi štyrmi očami zdôverí: „Videla som vraždu!“ a chvíľu na to sama príde o život, nezostáva mu nič iné, ako pripustiť, že nie úplne všetko, čo sa v paláci doposiaľ udialo, musel byť zákonite podvod...

O Warholovej identite sa vo filme hovorí hneď v úvode. „Nebol Slovák, bol Američan rusínskeho pôvodu“, hovorí kunsthistorička Katarína Bajcurová zo SNG. Citácia jeho výroku: Pochádzam odnikiaľ, dopĺňa zložitú krížovku jeho pôvodu. Z ďalšieho rozprávania pochopíme, že sa hlásil predovšetkým k tomu, čo v jeho živote predstavovala matka Júlia, pochádzajúca z Mikovej, dedinke na severovýchode Slovenska, 14 km od Medzilaboriec, kde dnes sídli Múzeum moderného umenia Andy Warhola. V dobe, keď sa vybrala za mužom do Ameriky patrilo toto územie do Rakúsko-Uhorska. Ondrej Warchola odišiel skôr aj preto, aby sa vyhol mobilizácii v čase vypuknutia prvej svetovej vojny. Júlia absolvovala ťažkú plavbu do Ameriky, stretli sa v New Yorku a odišli do Pittsburghu, kde sa narodil Andy ako najmladší syn. Mal dvoch starších bratov Paula a Johna. Matka, ktorej hlas, modlitbu počujeme z audiozáznamu, bola veriaca a viera hrala v živote Andyho rovnako dôležitú rolu. Svet greko-katolíckeho kostola, najmä význam a forma ikony, sa vpísala do jeho širokého inšpiračného poľa ako trvalá väzba na matku. Ovládala rusínsky folklór, veľa synovi rozprávala a spievala. Bol ako dieťa chorľavý, trpel tancom sv. Víta a trávil s ňou doma veľa času. Zdedil po nej tvorivého ducha, pracovnú disciplínu od otca, hovorí jeho synovec James Warhola, uznávaný výtvarník a ilustrátor.