Podobnou charakteristikou sa na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia pýšil svetoznámy seriál The Twilight Zone. Seriál Niekto klope na dvere svojou dramaturgickou výstavbou, komornou tiesnivou atmosférou, nečakaným vystavením človeka do nadprirodzenej situácie a pomalším tempom tzv. starej filmárskej školy pripomína rozhodne viac ako súčasný mainstreamový hollywoodsky horor. Dá sa preto očakávať, že jeho napäto očakávaná novinka opäť rozdelí publikum na dva tábory a hodnotenia sa budú pohybovať na celej škále hodnotiacej stupnice. Vzhľadom na to, že Shyamalan bol vždy autorským režisérom, je takéto konštatovanie, podobne ako v prípade kontroverzne prijatého Old, viac poklonou než kritikou.

O deň neskôr, keď si pri pohľade do kalendára Pádraic uvedomí, že Colmova odťažitosť mohla byť len žartom, sa ironicky prednesené sestrine slová stanú krutou realitou. Nepochopiteľnou udalosťou, ktorá s prekvapivou intenzitou zasiahne životy takmer všetkých obyvateľov fiktívneho írskeho ostrova Inisherin s letmým výhľadom na práve vrcholiaci konflikt „Slobodného štátu“, ako ho miestni volajú, a Írskej republikánskej armády na pevnine... Colm vraj v predtuche blížiaceho sa konca chce tráviť čas osamote premýšľaním a skladaním hudby. Konverzácie s Pádraicom sú podľa neho o... Skrátka, minule dve hodiny meditoval na tým, ako čosi hľadal v truse svojho milovaného miniatúrneho oslíka Jenny. Pádraic je tak nútený prehodnocovať veci, ktoré mu prinášali ako takú istotu do života. Je možné, že priateľstvo s Colmom nemuselo byť vždy vzájomné a opätované? Je možné, že je on sám ako spoločník nudný alebo dokonca nedostatočne inteligentný, aby s Colmom a ostatnými vôkol seba udržal krok? Na sebavedomí mu veľmi nepridá ani neúprimná snaha ostatných zahovoriť jeho zjavné nedostatky argumentom, že je neuveriteľne milý, slušný človek. Kto vie, možno by ho Colm dokázal mať zase rád, keby si občas trochu ráznejšie dupol. Neurotickú náhradu za strateného priateľa nachádza v miestnom čudákovi Dominicovi Kearneymu (Barry Keoghan), ktorého otec agresívny strážnik Peadar (Gary Lydon) mláti čajovou kanvicou a občas mu robí aj iné hrozné veci. Dokonca vlastnej setre začína trochu prekážať, že už netrávi toľko času v krčme a ona si nemá ani kedy pozvať domov „starú babizňu“, občas s úsmevom hlásajúcu predtuchy blížiacej sa smrti, pani McCormickovú (Sheila Flitton). Ako sa hovorí, keď nemôže dverami, príde oknom - Pádraic hľadá možnosti, ako z Colma vypáčiť nejaké vysvetlenie alebo sa pokúša opäť nadviazať v ich vzťahu tam, kde skončil. Až kým ho aj ostatných na ostrove Colm nezarazí vyhrážkou, že pokiaľ neprestane pre budúcnosť trvať na ich vzájomnej konverzácií, radšej si vždy veľkými nožnicami na strihanie oviec „ušmykne“ prst...

Pre bližšie vysvetlenie si dovolím odbočku ku knihe Pavla Kosatíka Slovensko 30 let poté (vyd. Práh, 2022), ktorá sa síce zaoberá nedávnymi dejmi na slovenskej politickej scéne, ale okrajovo sa zmieňuje o jave, ktorý je v obrysoch síce známy, no nedostatočne prijatý a využitý. Filmármi určite. Naznačuje, že je dôležité „rozšířit dějiny Slovenska o těch pár století a vyprávět je jako dějiny zeměpisného prostoru bez zbytečného zdůrazňování, jakou úřední řečí se tam mluvilo a jaký „národ“ vládl.„ Po konkrétnych zmienkach o historických postavách i udalostiach sa pýta: „Jsou snad toto všechno špatné, marné, nezajímavé nebo nepodstatné slovenské dějiny? A nejde je konečně vyprávět i slovensky, nenárodně, prostě jako dějiny uherské Horní země?“

Hanna Bergholm vo svojom debute Ono signalizuje trochu iné inšpiračné zdroje, než rozsiahle severské jazerné a lesné teritóriá, ako stvorené pre pôsobivé strašidelné temnosti. V centre príbehu je vzťah medzi dcérou Tinji, nádejnou gymnastkou a ambicióznou matkou, ako vystrihnutou z katalógu aktívnych influenceriek s večným mobilom v ruke a žiarivým úsmevom na perách. Zo svojej rodiny sa snaží vykresať obchodovateľné teritórium, loví inscenovanú krásu a nežné vzťahy všade, kde sa dá, v ružovej záhrade, luxusnej obývačke i útulných detských izbičkách. Do tejto načuchranej reality raz vletí krákajúca vrana, teda aspoň dúfam, ale pokojne to môže byť aj havran. Vták splašene lieta po obývačke a rozbíja, čo sa dá, vrátane likvidácie honosného krištáľového lustra. Tinja ho nakoniec chytí do uteráku a matka mu s úsmevom zvrtne hlavičkou. Skončí v bioodpade. V noci však dievča počuje krákavý nárek a vydá sa do lesa, kde nájde polomŕtveho vtáka. Vedľa hniezdo s vajíčkom. Nežne si ho odnesie do svojej izbičky, rozpára ružovému medvedíkovi bruško a vajíčku tak vytvorí náhradné materské podmienky. Vyliahne sa z neho niečo na rozhraní človeka a vtáka. Užijú si s ním všetci členovia rodiny a keď sa matka uchýli k milencovi, tak rozohrávanie diabolských útokov pokračuje. Chlapík sa stará o malé nemluvňa v krásne bielej kolíske a tak sa čierne pazúry vypĺznutej kreatúry, na ktorej tuším ani nestihlo vyschnúť lepidlo a vyzerá ešte horšie ako vlk v rozprávke Traja bratia, nebezpečne blížia do oázy čistoty a nevinnosti.

Rámec príbehu filmu Všetky moje listy spáľ, je rozprávanie Alexa Schulmana (Ossian Skarsgård ), spisovateľa a novinára. Rieši predovšetkým vlastnú duševnú rovnováhu, navštevuje psychologičku, s ktorou hľadá príčiny svojich problémov. Stopa vedie k rodinným vzťahom. Nabáda ho, aby označil na tabuli ich kvalitu. Usúdi, že zdrojom konfliktov a napätia bol jeho dedko, spisovateľ Sven Stople. Dá sa teda do pátrania. Spomenie si, že ako chlapec našiel zväzok listov. Zaujímali ho predovšetkým známky, ale vyvolali medzi starými rodičmi vášnivú hádku. Odpoveď nájde v archívoch. Listy vydávajú svedectvo o minulosti, vášnivom vzťahu babičky Karin Stolpe (Asta Kamma August) a mladého spisovateľa Olofa Lagercranza (Gustav Lindh). Prenášame sa teda do roku 1932. Leto trávi trojica v sídle Nadácie Sigtuna neďaleko Štokholmu. Ľudia slova tu mohli písať a k dispozícii im bola i rozsiahla knižnica. Karin bola v tom čase uznávanou prekladateľkou zo štyroch jazykov, nemčiny, angličtiny, francúzštiny a taliančiny. Sven (Bill Skarsgård)  sa naplno venuje práci a nechce byť zbytočne rušený. Karin a Olof, vnímavý a citlivý aristokrat si k sebe nájdu cestu a zdá sa, že dráma začína naberať neodvratný spád. Pre ňu má byť únikom a záchranou pred tyraniou povinnosti v nepohodlnom zväzku. Pre Svena je však akýkoľvek ústupok nemysliteľný.

Príbeh sa začína na letisku kde sa kapitán lietadla Brodie Torrance (Gerard Butler) ponáhľa na svoj let, chce to mať rýchlo za sebou, lebo sľúbil jedinej dcére, že oslávi s ňou Nový rok. Pasažierov je málo, veď je Silvestra, jediný rušivý moment však nastane, keď nečakane nastúpi na palubu ozbrojený muž a nebezpečným väzňom Luisom Gaspareom (Mike Colter). Trochu ho to znepokojí a takisto nepoteší avizovaná búrka, ktorú má preletieť. Ako druhého pilota mu pridelia mladého Deleho (Yoson An). Búrka je horšia ako kapitán predpokladal, do lietadla udrie blesk, čo je vraj normálne a nič mimoriadne, ale tento bol tak silný, že vyradil prístroje a musia pristáť na neznámom ostrove niekde na Filipínach. Ak ste čakali drámu vo vzduchu, akých je neúrekom, dramatickým pristátím sa všetko len začína. Na tento opustený ostrov v džungli sa neodvážia ani oficiálne filipínske vládne jednotky, vládne tam bezprávie a vražedná banda.

Pozvánke na burlesku, divoké tance v živelných jazzových rytmoch s filmovými legendami nemej éry, vodopádom najdrahšieho alkoholu, špajze plnej drog rôzneho druhu, sexuálnym orgiám, kde v každom temnom kúte ktosi skúša inú polohu, prípadne sa po dome exhibicionisticky pohybuje v rôznej miere vyzlečenia, by v tej dobe odolal asi len zaprisahaný puritán... Prišla aj Nellie LaRoy (vynikajúca Margot Robbie). Tvrdila o sebe, že je hviezda a dokonca sa tak aj správala - hoci ešte nenakrútila jediný film, ani neupútala žiadneho producenta. Jej zvodný tanec a skoro až vražedný sexappeal však vyslal jasný signál, že to všetko bude len otázkou času... Mannyho okúzlila prakticky ihneď. V krátkej chvíli, kedy ho nikto z šéfov nepotreboval mať poruke, s ňou prehodil pár milých slov o ich spoločných životných snoch. Nedobrovoľne a trochu nesmelo si „šňupol“, lebo ona tak nerada robí sama a potom mu unikla niekde v dave. Hlavná hviezda štúdia Jack Conrad (Brad Pitt) sa stihol už na parkovisku pohádať so svojou aktuálnou – ani prvou a rozhodne nie poslednou - manželkou, pre ktorú bola už asi posledná kvapka, že sa jej neobratne a prakticky neustále prihováral jej rodnou taliančinou. Následne si zaflirtuje so servírkou, zabráni svojmu osamelému, večne ženami odkopávanému priateľovi Georgeovi (Lukas Haas) v pokuse o samovraždu a prihovorí sa zaňho u čínsko-americkej kabaretnej speváčky a príležitostnej tvorkyne medzititulkov Lady Fay Zhu (Li Jun Li). Tá má však zrejme oči skôr pre zmyselnú Nellie. Afroamerický hráč na trubku Sidney Palmer (Jovan Adepo) „čaruje“ s tónmi ako o život a je jasné, že to nebude posledná party, na ktorú ho filmári prizvali. Keď vyjde najavo, že sa mladá herečka Jane Thorntonová (Phoebe Tonkin) so záľubou v močení na svojho partnera, predávkovala, Manny si u svojho zamestnávateľa definitívne šplhne návrhom odpútať pozornosť návštevníkov od „upratania“ jej tela za pomoci výstupu dopraveného slona. Na ďalší deň síce mala polomŕtva hviezdička bez talentu pre charakterové roly, ale za to s obdivuhodným dekoltom hrať v pripravovanom filme. Pokým sa filmári rozhliadajú okolo seba hľadajúc za ňu aspoň adekvátnu náhradu, zrak im okamžite padne na drzo sa predvádzajúcu Nellie. A keď s prvými rannými lúčmi slnka Manny ešte odvezie totálne sťatého Jacka Conrada domov a presvedčí sa, že je po tom, čo ešte komicky vypadol z balkóna, skutočne živý a zdravý, možno si tým tiež vyslúži výhodnú pozíciu štúdiového asistenta...

K réžii svojej najnovšej snímky si Groeningen prizval aj herečku Charlotte Vandermeersch a výsledkom ich spolupráce je pre neho pomerne atypické dielo s ťažko definovateľným názvom Osem hôr. Slovenskí diváci mali možnosť tento poetický film vidieť napríklad na festivale Cinematik v Piešťanoch, úspech na festivale v Cannes (Cena poroty) však primel našich distribútorov snímku uviesť aj v širšej kino distribúcii v rámci Slovenska. Osem hôr doprevádza trochu zavádzajúca povesť akejsi európskej verzie slávnej Skrotenej hory Anga Leeho, avšak výsledok je, aj napriek príbehu o priateľstve dvoch mužov pobývajúcich v horách, predsa len odlišný.

V prípade filmu M3GAN máme dočinenia s robotom, ktorý sa vymkol kontrole, respektíve s hračkou, ktorá mala slúžiť svojmu detskému používateľovi, ale čosi sa porušilo v jej obvodoch a odrazu sa začína riadiť vlastnou morálkou, čo je nebezpečné ako pre dieťa, ktoré hračku dostalo, tak aj pre jeho okolie. Hračka M3GAN (skratka pre „Model 3 Generative Android“) je v tomto prípade stelesnením ohrozenia z pretechnizovaného sveta a film prostredníctvom nej upozorňuje na hrozby umelej inteligencie. Nie je to teda vraždiaca hračka, akú sme mohli vidieť v pôvodnej sérii Detská hra, kde tento technologický aspekt úplne absentoval a nahradil ho fantastický motív pracujúci s nápadom, že v tele hračky prebýva duša nebezpečného vraha, skôr by sme sa v tomto prípade mohli obrátiť na celkom vydarený remake filmu z roku 2019, kedy nebezpečného vraha vo vnútri hračky nahrádza technológia, z ktorej nakoniec vyvstáva aj hračka schopná následkom procesnej chyby páchať desivé veci. Presne takou hračkou je aj M3GAN, pôvodne zamýšľaná ako dokonalý detský spoločník, ktorý sa následkom chyby v programe mení na vraždiacu zbraň.