Na rozdiel od spomínaných tvorcov, ktorí sa venovali predovšetkým hranému filmu, Dziga Vertov nakrúcal dokumentárne snímky, vyhýbal sa inscenovanej akcii, ale stále v striktne experimentálnom štýle. Zameriaval sa na rôzne formálne hrátky s kamerou, obrazom a, samozrejme, strihom, jeho tvorba sa zaraďuje medzi dobovo veľmi populárne tzv. mestské symfónie. Medzi ne patrí aj jeho najznámejší a kriticky najoceňovanejší film Muž s kinoaparátom z roku 1929. Film býva prirovnávaný k legendárnemu Berlínu, symfónie veľkomesta; avšak pôsobí oveľa experimentálnejšie. Ten nakrútil tento ruský rodák po presťahovaní z Moskvy do Kyjeva v produkcii Ukrajinského štátneho štúdia. V krátkom čase tu nakrútil okrem svojho opusu magnum ešte výrazné diela Jedenásty rok (1928) a prvý ukrajinský zvukový film Symfónia Donbasu (1931).
Aspoň jeden gól (Next Goal Wins)
Sympatický, no nie príliš talentovaný tím má ambície dosiahnuť niečo veľké a najme si na to nekonvenčného trénera. Premisa stará a opozeraná natoľko, že z nej navonok nemožno už hádam nič viac vyžmýkať. Kokosy na snehu (Cool Runnings), Hokejový zázrak (Miracle) alebo Orol Eddie (Eddie the Eagle) - to je len niekoľko príkladov z daného subžánru, ktoré môžu divákovi napadnúť, pričom preferencia bude determinovaná najmä generačnými dôvodmi.