Ocitáme sa na škótskom ostrove v 70-tych rokoch. Atmosféru do veľkej miery charakterizuje náboženský fundamentalizmus. V dedine majú hlavné slovo muži - kňazi a predovšetkým starší dedinčania. V tomto prostredí, kde sa zdá, že zastarané mravy a ich tvrdosť zodpovedajú klimatickým a geografickým okolnostiam, žije mladá Bess (Emily Watson), žena, ktorá svojím správaním a slovami pôsobí detinsky a zároveň rovnako, ba ešte viac pobožne ako takmer všetci ostatní. Bess sa zaľúbi do Jana Nymana (Stellan Skarsgård) – a on do nej. Jan pracuje na jednej z ropných plošín so svojimi kolegami a priateľmi Terrym (Jean-Marc Barr) a Pitsom (Mikkel Gaup). Bess sa pod tlakom podozrievavých očí obyvateľov vydá za neznámeho Jana a zažije svoje prvé sexuálne dobrodružstvá. Keď k nej po pracovnom úraze privedú Jana takmer úplne paralyzovaného, Bess si to vyčíta. Jan, vzhľadom na beznádejnosť svojho stavu a v túžbe dopriať Bess šťastný život, požiada Bess, aby si našla iného schopného milenca.

Vypísanie všetkých desiatich bodov by zabralo v recenzii až príliš veľa miesta, avšak pokiaľ ich ako fanúšikovia hnutia Dogma poznáte, sledovanie Idiotov bude mať pre vás výraznú pridanú hodnotu. Film sa dá analyzovať čisto z hľadiska dodržiavania týchto pravidiel, ďalej ho môžete vnímať ako von Trierovu provokáciu festivalového publika, alebo si ho užiť ako „obyčajnú“ drámu o skupinke ľudí, ktorí sa rozhodnú okoreniť si život vďaka jednému veľmi zvláštnemu a ťažko pochopiteľnému rozhodnutiu.

Trochu sa žiada načrieť do dejín. Sámovia, poznáme ich aj pod menom Laponci, sú najstaršia etnická ugrofínska skupina žijúca v arktickej oblasti Laponska, teda v oblasti, ktorá zahrnuje severnú Škandináviu, teda severné Nórsko a Švédsko, Fínsko a ruský polostrov Kola. Sámovia žijú na severe Európy minimálne 5000 rokov, zaoberajú sa rybolovom a chovom sobov a sú vraj veľmi zruční. Najviac ich je v práve v Nórsku asi 37 891 až 60 tisíc, celkove sa ich počet odhaduje na 107 tisíc. Nemali po celé stáročia na ružiach ustlané, najsilnejší tlak na zničenie sámskej kultúry bol práve v Nórsku a to od roku 1900 až do 1940. Po druhej svetovej vojne sa to upravilo. Vo Švédsku nebola politika voči nim tak militantná, v iných krajinách si tiež užili svoje a ruku ku skaze priložili aj Nemci v laponskej vojne v rokoch 1944 až 1945. V ich náboženskom myslení prevládal šamanizmus, časť prijala aj protestantskú a pravoslávnu vieru. No a práve v období, keď bol tlak na zničenie ich existencie najväčší, sa odohráva aj príbeh filmu Posadnutosť.

Film sa pritom od začiatku tvári, ako by tak tomu bolo. Až nečakane autenticky pôsobí už úvodná scéna interview, ktoré sa odohrá bezprostredne po približne trojminútovom čítaní jej kariérnych úspechov. Nechýbajú ani zábery na jej wikipedia stránku, či množstvo ďalších nenápadných detailov snažiacich sa vyvolať v divákovi klamný dojem, že základ príbehu je ukotvený v realite. Pomáha aj civilná réžia Todda Fielda, ktorá sa nesnaží o žiadne výraznejšie exhibície a miesto toho sa v každom smere prispôsobuje tónu snímky. Nakoľko však nejde o životopisný film, o čom presne pojednáva iba tretí režisérsky počin tohto amerického tvorcu, ktorý si k nemu napísal i scenár?

Od udalostí Avengers: Endgame už uplynul nejaký čas a Scott Lang (Paul Ruud) sa dokázal znovu zaradiť do reálneho života. Päť stratených rokov mu už síce nikto nevráti, no inak sa nemá na čo sťažovať. S Hope (Evangeline Lilly) tvoria viac než silný pár, konečne sa môže znova zapájať do života svojej už v podstate dospelej dcéry Cassie (Kathryn Newton) a že si ho občas niekto pomýli so Spider-Manom mu skutočne nemôže pokaziť náladu. No je to práve Cassie, ktorej snaha o vedecké zmapovanie kvantovej ríše končí tým, že sa pätica ústredných postáv (znova nechýbajú ani rodičia Hope v podaní Michaela Douglasa a Michelle Pfeiffer) ocitá proti svojej vôli uprostred tohto neprebádaného územia. A čo je horšie - niekde v jeho vnútri číha i doposiaľ neznáma hrozba, o ktorej vie jeden z členov tímu viac, ako by túžil dať najavo...

Prvé, čo je vo filme Invalid Jonáša Karáska zjavné, sú šťavnaté vulgarizmy, imitujúce zrejme reč ľudu v alternácii s jazykom kriminálnej spodiny, alebo aspoň jeho provincionálneho slovenského variantu. Zvláštne sa prekrývajú a možno niekde bude na mieste otázka o jazykových rozlišovacích schopnostiach scenáristu. Ďalšou spoločnou zložkou je naladenie na štýl crazy, teda situácií dovedených do absurdity a extrémov, ovenčených množstvom gagov, spočívajúcich v zámenách najrôznejšieho druhu a iných prostriedkov, ako vyvolať humorný, teda komediálny efekt. Dôležitým postupom je typológia hrdinov, poväčšine rozdelená na dve základné skupiny, reprezentujúce „človeka z ľudu“ a mafiánov, či ako by sme podvodníčkov, zlodejíčkov a všetkých darebákov, čo držia spolu, nazvali. Ženy hrajú postavy druhého plánu, Cuky a Luky mi tento záver určite prepáčia.

Urobil to síce neochotne, ale za celkom slušnú cenu, vďaka ktorej mohol vyplatiť pár dávnejších dlhov. Vravel jej, že keby mala pocit, že až príliš narušil jej konformnú zónu, nech si to nenecháva pre seba. Síce ho varovala, že v takom prípade mu jednu strelí, všetko dopadlo nad jej spokojnosť. A vtedy prišla s nápadom podeliť sa o práve zažitú skúsenosť s opätovným nájdením vlastnej potlačovanej osobnosti aj iným ženám bezmocne zovretým v patriarchálnej manipulácií. Mike má s ňou odcestovať do Londýna na trojmesačnú „fušku“ a dať hercom v historickom divadle, ktoré vlastní rodina jej neverného ex Rogera Rattigana (Alan Cox), pár choreografických typov. Hoci nikdy v živote nič okrem vlastného striptérskeho výstupu nerežíroval. Dobová hra Isabel Ascendant s pomerne spiatočníckym pohľadom na mužsko-ženské vzťahové peripetie by zrejme potrebovala pár energických, inovatívnych zásahov. Nezaškodilo by tiež prepustiť pár hereckých predstaviteľov kľúčových rolí, znudene cediacich repliky o dilemách manželstva z lásky a z rozumu, za tanečníkov schopných hýbať sa tak, aby prebudili v obecenstve trocha jeho spoločenskými konvenciami potlačovanej živelnosti. Maxandrina adoptívna dcéra Zadie (Jemelia George), vo vnútorných monológoch meditujúca nad nadčasovou ľudskou potrebou tanca ako všeobecne zrozumiteľného vyjadrovacieho prostriedku a tiež ironický, no vo svojej irónií nečakane vrelý komorník Victor (skvelý Ayub Khan-Din) síce hľadia na Mikea s určitou mierou podozrenia. Poznajú však Maxandrinu neurotickú snahu raz za čas od základov zmeniť svoju osobnosť. Vraj je kráľovnou prvých dejstiev, ktorá nikdy nedokončí to, čo pôvodne začala... Aj keď Mikeovo pretvorenie druhého, ale najmä tretieho dejstva starej hry vo veľkolepú show v oboch pochybovačoch predsa len tento raz vzbudzuje určité nádeje.

Zrodenie národa rozpráva o americkej občianskej vojne. V podstate dvojdielny film nakrútený podľa románu Thomasa Dixona The Clansman (1905) na začiatku uvádza, že novému umeniu musí byť umožnené ukázať strasti človeka so všetkou jasnosťou, ako to urobili Biblia a Shakespeare pre literatúru. História konfliktu medzi Severom a Juhom sa odráža v rozprávaní o dvoch rodinách. Dvaja bratia, Phil a Ted Stonemanovci, navštívia svojich priateľov v Piemonte v Južnej Karolíne: rodinu Cameronovcov. Na toto priateľstvo má negatívny dôsledok občianska vojna, pretože Stonemanovci a Cameroni sa ocitajú v opačných táboroch. Dôsledky vojny v ich životoch sú zobrazené v súvislosti s významnými historickými udalosťami, ako je vývoj samotnej občianskej vojny, Lincolnov atentát a zrod Ku Klux Klanu. Spor medzi severnými a južnými štátmi, národný konflikt s politickými a vojenskými súvislosťami, ktoré ho tvoria, je prezentovaný v širokom zmysle. Diváci spoznajú dve rodiny ako predstaviteľov dvoch „strán“ tejto občianskej vojny.

O Alžbete Bavorskej (Vicky Krieps), manželke cisára Františka Jozefa I. (Florian Teichmeister) je všeobecne známe, že bola posadnutá štíhlosťou, divák sa s ňou však tentoraz stretáva v roku 1877 vo Viedni, keď oslavuje svoje 40. narodeniny. Alžbeta si zrazu uvedomí plynutie času a chce si za každú cenu udržať svoju krásu a mladistvý vzhľad. A zároveň je to i obdobie, keď sa výraznejšie postaví proti skostnateným konvenciám cisárskeho dvora a možno povedať, že sa začína aj obdobie jej otvorenej rebélie. No keď čakáte životopisný film o Sissi tak na to rýchlo zabudnite, lebo Marie Kreuzer síce použila veľa historických faktov, ale príbeh Alžbety je z veľkej časti fikcia o tom čo asi rebelka Sissi prežívala a cítila. Alžbeta, keď môže vždy niekam utečie z cisárskeho dvora, dlho sa zdržuje v Maďarsku, o jej romániku s grófom Gyulom Andrássym (Tamás Lengyel) si pošepkáva celá Viedeň. No nebol to jej jediný únik, priťahoval ju aj známy britský jazdec Bay Middleton (Colin Morgan). Alžbeta sa až príliš dlho s ním zdržiavala na jazdení po krásnych britských pláňach až jej to dokonca vytkol aj syn Rudolf (Aaron Friesz). Po tomto incidente sa už vraj do Anglicka nikdy nevrátila. Čo je pravda na jej nemanželských „úletoch“ nie je podstatné, lebo život s cisárom nemala jednoduchý. Cisár Sissi miloval, ale bol chladný a nedostávalo sa jej z jeho strany dostatok pozornosti a lásky.