Odporúčaný obsah

Pavlíkov najnovší film sa opäť drží tematiky pandémie koronavírusu, avšak je o niečo špecifickejší. Napovedá tomu už jeho recesijný názov Ouca- (ne)skutoční príbech. Tentokrát ide o mokument, teda hraný dokumentárny film, ktorý je fiktívnym portrétom zanieteného antivaxera a konšpirátora Ľuboša (Peter Pavlík), každodenne pôsobiaceho na dezinformačnej scéne. Ľuboš žije v Rimavskej Sobote so svojou sestrou Kamilou (Katarína Smaczna) a neterou. Je nezamestnaný, a aj vďaka tomu má dostatok času na to, aby o sebe nakrútil film, ktorý, ako tvorcovia uvádzajú v oficiálnom popise filmu - pomôže ľudstvo vymaniť z pút “covid otroctva”. Ľuboš totiž nie je Ouca!

Ťažko povedať, či po definitívnom vzdaní sa akýchkoľvek nádejí na manželov návrat, momentálne prežíva stav neurotického popierania alebo ako Fénix z popola metaforicky „vstáva“ do novej životnej etapy. Každopádne, prvotnú motiváciu začať si konečne plniť životné sny jej dodá až pohľad na nádherný model šiat od Diora v štýle haute couture, ktoré vlastní jedna z rozmaznaných, večne frflúcich zamestnávateliek. Pani Harrisová má v pláne jeden podobný, na mieru ušitý len pre ňu si kúpiť v Paríži. Tých 500 libier, čo naň potrebuje, už nejako „zláta“ dokopy svojou malinkou mzdou, šťastím v lotérií, či vďaka sympatiám miestneho organizátora stávok na psie dostihy Archieho (Jason Isaacs), ktorý po nej pokukuje a dúfa, že niekedy dostane príležitosť požiadať ju o tanec... Šerenie peňazí je už však samo o sebe jedna veľká, problematická odysea, kde sa šťastie strieda s nešťastím a občas zamieša kartami aj neočakávaná náhoda. Tobôž, čo ešte pani Harrisovú čaká, keď naozaj uskutoční svoju cestu do Paríža... Vzdorovať triednym predsudkom u jednej z hlavných predavačiek od Diora Claudine Colbertovej (Isabelle Huppert) nebude ľahké. Sympatie si ihneď získa u ovdovelého markíza de Chassagne (Lambert Wilson v prekvapivo nezápornej úlohe) a možno inšpiruje k plneniu si životných snov tiež miestneho účtovníka Andrého Fauvela (Lucas Bravo), ktorý je zahľadený do všetko len nie povrchnej modelky Natashe (Alba Baptista) so záľubou pre existenciálnu filozofiu Jeana-Paula Sartra.

Aj preto je vždy povzbudzujúce, ak sa ohlási nový prepis z regálu slovenská literatúra. Obľuba nadrealizmu je v tejto kategórii pozoruhodná, ale pochopiteľná, diela Margity Figuli, Dobroslava Chrobáka a najmä Františka Švantnera, ponúkajú svojim zakotvením v prírodnom a dedinskom prostredí jasné vizuálne kľúče. Obsahy lyrizovanej prózy, vychádzajúce z rurálnej paradigmy slovenskej identity, točiace sa okolo majetkov a sobášov, odrážajú síce súradnice rodinných väzieb, ale najmä vzťah k pôde, určujúci existenciálny status roľníkov a pastierov. Prírodné spravidla evokuje lyrickú dynamiku, z roľníckeho vychádza patriarchálny charakter takto určenej spoločnosti. Obe úrovne majú v slovenskom umení ďalekosiahle „následky“.

Nejde však o čistokrvný autorský projekt, scenár pre Blaška napísal ďalší nádejný mladý slovenský tvorca Jakub Medvecký. Ten príjemne prekvapil scenárom pre solídnu kriminálnu snímku Ostrým nožom z roku 2019 režiséra a zároveň spoluscenáristu Teodora Kuhna. Ostrým nožom bol však v jeho prípade scenár, na ktorom sa ešte len učil, akú dramaturgiu budú mať jeho ďalšie scenáristické diela a je nesmierne príjemným zistením, že atypická krimi Obeť v tomto smere svojho predchodcu bezpečne predčila. Spolupráca Blaška a Medveckého by mohla pokračovať aj v budúcnosti, obaja si podľa všetkého výborne rozumejú ako po technickej, tak po ideologickej stránke a obaja vedia, čo chcú svojim spoločným dielom povedať.

Každý znalec dejín kinematografie si, podľa jej slov, pamätá sériu rozpohybovaných statických fotografií, ktorými Eadweard Muybridge v roku 1878 zaznamenal prostredníctvom dvanástich fotoaparátov rozmiestnených od seba v asi polsekundových intervaloch, svoju štúdiu pohybu koní. Nie ešte film, no mal k nemu už pomerne blízko... Černošský jazdec zachytený na obrázkoch zostáva dodnes anonymným a akosi zvláštne zabudnutým. Údajne to bol OJ a Emin praprapredok. Prvý projekt, do ktorého starší Otis prizval jedného zo svojich potomkov, bol „béčkový“ Kráľ Škorpión režiséra Chucka Russella z roku 2002. Aktuálne sú však mladí Haywoodovci pri pokusoch o nakrútenie reklamy uznávaným kameramanom Antlersom Holstom (Michael Wincott) a po splašení jedného z ich koní úplne bezradní. Producenti odstupujú od projektu a pokiaľ sa budú vôbec dať vykryť všetky finančné straty ranču, bude to možné zrejme len s pomocou Rickyho 'Jupe' Parka (Steven Yeun). Bývalej detskej hviezdy seriálu Gordy's Home, momentálne majiteľa zábavného parku, ktorý má z minulosti veľmi traumatický zážitok s poplašeným šimpanzom. Čo je chvályhodné, vôbec sa preto neľutuje. Uvedomuje si, o čo má záujem bulvár, prípadne po každej senzácií vyhladovaní diváci a z asi najväčšej tragédie svojho života ryžuje, čo to dá. Pôvodný plán OJ bol predať mu zopár koní. Ricky si ale robí zálusk na viac...

Jacques Audiard nám so svojou novou drámou prezentuje mozaiku prelietavých vzťahov v srdci parížskej štvrti Les Olympiades. Vysokoškolský učiteľ literatúry Camille (Makita Samba), svojská pracovníčka call centra Émilia (Lucie Zhang), realitná maklérka Nora (Noémie Merlant) a „cam girl“ Amber (Jehnny Beth), sú občas priatelia, občas nepriatelia a predovšetkým, milenci. Každá z týchto postáv je vo svete stratená svojim vlastným spôsobom. Byť mladý, plný sexuálnej energie a neistý ohľadom svojej budúcnosti je univerzálna téma, s ktorou sa vie v istom bode života stotožniť snáď každý mladý človek. Práve touto fázou prechádzajú všetky postavy Audiardovho najnovšieho filmu. Paríž, 13. obvod je dynamickým portrétom multikultúrnej, parížskej, mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života, porozumenie a vyplnenie vnútornej prázdnoty prostredníctvom nezáväzných vzťahov a sexu.

Labouristický akademik Anthony Giddens tvrdil, že rituály, ceremónie a zvyky, udržiavané po stáročia mali za úlohu legitimizovať nadradené postavenie šľachty a panovníka a tiež súvisia s ideológiou konzervativizmu. „Nikto sa v stredoveku nedožadoval a neodvolával na tradície, lebo boli všade okolo“, píše Giddens. Akademické spory majú síce svoj raison i logiku, ale ak si túto tému skonkrétnime a zaujíma nás vzťah Britov k šľachte a korune a navyše sa dokážeme pýtať, ako sa tento vzťah vpisuje do ich kultúrnej identity, sme na správnej koľaji a film Panstvo Downtown: nová éra má na mnoho otázok tohto druhu odpoveď.

Ústrednou dvojicou Andersonovho príbehu je Gary Valentino, pätnásťročný amant, zameraný na Alanu, o desať rokov staršiu mladú ženu. Je presvedčený, že mu nemôže uniknúť a vidí ju jako svoju budúcu ženu. Je vytrvalý, verný, plný nápadov a zároveň agilne podnikavý. Rozhodne sa pre postupné zvyšovanie svojej príťažlivosti poukazom na herecké angažmán v akomsi detskom muzikále. Na jeho vystúpenie v New Yorku ho Alana sprevádza ako dospelý doprovod a na tejto pozícii trvá. Vzájomná afinita pokračuje pri predaji vodných postelí Fat Bernie a ona mu nadšene asistuje. Marketing celkom nevyjde v japonskej reštaurácii však jednu z nich doručia i priateľovi Barbry Streisandovej. Kamsi sa ponáhľa, a tak nechá dvojicu v dome, čo skončí fiaskom pri čerpaní vody do rozmerného lôžka. Utekajú v hrkotajúcom nákladiaku, bez benzínu sa za dramatických okolností predsa len dostanú k pumpe.

Shaun Grant sa rozhodol pozrieť na túto nešťastnú historickú udalosť pomerne originálnym spôsobom. Nitram je vystavaný ako psychologický portrét masového vraha, ktorý nám odhaľuje jeho postupný prepad do maximálnej frustrácie, končiacou v podstate už neodvrátiteľnou tragédiou. Tých tragédií bolo v živote Martina zrejme až príliš a jeho mentálna a citová výbava skrátka na podobný osud nebola pripravená. To však neznamená, že Grant sa s režisérom Justinom Kurtzelom snažia mladíka pred divákom akýmkoľvek spôsobom obhajovať. Ale zároveň ho ani prvoplánovo, alebo nebodaj pateticky, neodsudzujú. Z uvedeného vyplýva, že necelé dve hodiny budeme sledovať udalosti časovo predbiehajúce krutému masakru.