Odporúčaný obsah

Takýmto smerom sa môžu vydať aj úvahy nad zmyslom rozprávania o dvoch nevlastných bratoch. Matúša (Bartosz Bielenia) našla v akomsi ukrajinskom detskom domove rodina z Bratislavy a vychovala ho spolu s Dávidom (Vojtěch Zdražil), trpiacim achondropláziou, trpasličím vzrastom. Živia sa všelijako, najčastejšie cestujú do Viedne, kde pred Katedrálou sv. Štefana hrajú na basu. Dávid ťahá slák a Matúš hrá na struny. Chcel by to však inak. V úvode vidíme konkurz na miesto prvého violončelistu v Slovenskej filharmónii. Prebieha tak tradične, ako v podstate formálna záležitosť s dopredu vybraným víťazom. Pochopí to i Matúš. Dozvieme sa však, že študoval na prestížnom Orchestrálnej akadémii Berlínskej filharmónie, odkiaľ odišiel, lebo mu umierala mama. Prečo sa nemohol po jej smrti vrátiť je nejasné.

Samozrejme, podobných filmov či seriálov s rovnakou naratívnou schémou je omnoho viac. Už aj takýto stručnejší výber naznačuje, že zápletka opakujúceho sa dňa skvele zapadá do ľubovoľného žánru. V tomto prípade treba Petra Kubíka pochváliť, pretože prínos internacionálne veľmi populárneho sci-fi prvku do v Čechách a na Slovensku ešte viac populárnejšieho žánru rozprávky, pôsobilo veľmi originálne. Príbeh princezny Elleny zakliatou do časovej slučky dňa jej dvadsiatych narodenín čarodejnicou Murien bodoval najmä skvelým castingom (predovšetkým Natalia Germani a Eliška Křenková), slušným tempom a celkovou prirodzenosťou podania. Išlo o dôkaz, že česká filmová rozprávka by mohla chytiť druhý dych, pretože scenár a spracovanie ukázali, ako správne na vec.

Pribeh sa odohráva v opustenej budove, ďaleko od mesta kde sa nakrúca nízkorozpočtový zombie horor. Objednali si ho Japonci, konkrétne požiadala režiséra Rémiho (Romain Duris), vysušená Japonka Madame Matsuda (Yoshiko Takehara, dlho ju hľadali), aby ho nakrútil, lebo v Japonsko to bol mimoriadne úspešný seriál pod názvom Z (ako Z). Dáma si ho želá realizovať presne podľa japonského scenára, nakrútiť v jednom zábere v priebehu 30 minút. Rémi sa hneď chytí za hlavu, že to nie je možné a odmietne. No nakoniec ho prehovoria a začne hľadať hercov, má čo robiť, veľa z nich v takej hlúposti nechce hrať, ale podarí sa mu husársky kúsok získať dcérinho obľúbeného herca Raphaëla Barella (Finnegan Oldfield). Spolok vyvolených je pohromade a divák, odrátavajúc minúty, sleduje skúšky, problémy a nakoniec realizáciu tohto nezmyslu.

Park Chan-wooka si bude zrejme väčšina asociovať s jeho filmovou trilógiou pomsty (Moja je pomsta, Oldboy a Nebohá paní Pomsta), no bola by chyba spájať jeho meno iba so spomínanými snímkami. Medzinárodne uznávaný režisér má toho na konte oveľa viac a to vrátane zahraničných produkcií ako Stoker s Miou Wasikowskou a Nicole Kidman či The Little Drummer Girl, čo je vskutku vynikajúca miniséria s Florence Pugh nakrútená podľa románu Johna le Carrého. Jeho tvorba sa mimo iné vyznačuje multižánrovými postupmi, ktorými dokáže osviežovať aj relatívne jednoducho vystavané zápletky. Inak tomu nie je ani v tomto prípade a niet pochýb, že už len z tohto pohľadu jeho novinka určite nesadne každému.

Neoriginalita námetu by určite nebola prekážkou. Práve naopak, model nerovnomerného vzťahu a s tým spojené prekonávanie prekážok ponúka mnoho smerov, kam sa pri písaní vydať a v neposlednom rade aj rôznu kombináciu žánrov. Havlík ale využíva predovšetkým známe naratívne klišé a, bohužiaľ, ani v dodržiavaní ich pravidiel nie je príliš dôsledný. Kateřinu Čechovú (Aňa Geislerová) spoznávame v prvej scéne ako ambicióznu političku pri rozhovore so svojou teenagerskou dcérou. Nasleduje časový skok a my už sledujeme šarmantnú ženu ako prezidentku v úrade po zhruba roku pôsobnosti. Popri pracovných povinnostiach a starosti o dcéru si však už nenachádza čas na súkromný život.

Sujet filmu sa odohráva v priebehu jedného letného večera. Tajomný muž Radek (Karel Roden) sa vracia po dvadsiatich rokoch do Prahy, aby tu našiel istú mladú ženu a raz a navždy sa vyrovnal s minulosťou. V pátraní mu pomáha rozhlasová moderátorka Eva (Barbora Bočková), ktorá jeho príbeh zaradí do svojej živej nočnej relácie. Hoci plánovala zo záhadného hosťa urobiť senzáciu, výsledok ju zaskočí. Svoj premyslený plán Radek pripravoval niekoľko rokov a počas jeho rozprávania je do zamotaného príbehu vtiahnutá nielen spomenutá moderátorka, ale aj pražská kriminálka a ďalší aktéri dávno zabudnutých udalostí. Začína sa nebezpečný súboj o čas a o spravodlivosť.

Každá nová Kingova novela, respektíve poviedka, je pre filmárov nahodenie na smeč. V prípade adaptácie spomínaného románu si fanúšikovia počkali štyri roky, kým preniesol napínavý dej na plátno Mark L. Lester. No a výsledok rozhodne nedokázal uspokojiť očakávania čitateľov knihy, ale ani radového návštevníka kina túžiaceho „iba“ po troche toho napätia a strachu v prítmí kinosály. Nepomohlo ani hviezdne obsadenie; nešťastné dievča si zahrala Drew Barrymore a prihrávali jej také herecké esá, ako Martin Sheen, George C. Scott, či Louise Fletcher. V roku 2002 vznikla miniséria s názvom Firestarter: Rekindled ako priamy sequel, na plnohodnotný celovečerný film nakrútený podľa novely sme si počkali však až do tohto roka. Vzhľadom na nepresvedčivú prvú adaptáciu mali tvorcovia zo štúdia Blumhouse určitú výhodu v tom, že minimálne v porovnaní s prvým filmom zrejme neskončia v hodnotení horšie.

Kamarátka Marcela (príjemná Tereza Kostková), samozrejme, s Ireninými argumentmi súhlasí, hoci jedného partnera s takmer všetkými uvedenými charakteristikami a prakticky nevyčerpateľným sexuálnym apetítom má doma (Pavel Šimčík), no úprimne si to užíva. Keď sa Irenin miláčik – zatiaľ skôr krátkodobý a viac-menej len na telefón – ukáže byť neverníkom, pomôže až šanca poriadne sa kamarátke vyžalovať a vypiť v priebehu dlhej konverzačnej obžaloby mužského rodu zopár fliaš vína. Cestou domov však psychologička presvedčená o svojich analytických argumentoch „zablúdi“ na púť a to rovno do stanu veštkyne Zoltany (Zuzana Kronerová), ktorá je ochotná splniť jej jedno želanie. „Chcem byť muž,“ ako sa dalo očakávať povie Irena. Ľútosť nad tým, že prečo radšej nebola v tej chvíli ticho, sa dostaví až na ďalšie ráno... Zobudí sa totiž v posteli u svojho zvláštneho a tak trochu do nej tajne zamilovaného suseda Radima (Marek Taclík), navyše v podobe Iren a tvárou Jiřího Langmajera.

Filmov o vojne sme už videli nespočetne veľa, pravdou však je, že väčšinou hlavnými aktérmi sú Rusi a Nemci, ale že Hitler mal aj spojencov a tí tiež neboli o nič lepší, sa nehovorí často. Maďari nabrali odvahu na sebareflexiu a odhalili aj túto nelichotivú pravdu. Hlavným hrdinom je desiatnik István Semetka (Ferenc Szabó), muž počúvajúci rozkazy, ktorý veľa toho nenarozpráva. Vôbec v celom filme je dialógov poskromne, takmer žiadne. Semetka vykonáva príkazy takmer s kamennou tvárou, neprotestuje, predsa však z jeho pohľadu sem-tam zistíme jeho duševné rozpoloženie. Tíško pozoruje dianie okolo seba a je vlastne prototypom samého vojaka v poli - do slova i do písmena. O ňom jedinom od začiatku tušíme, že s tým, čo sa robí nesúhlasí, ale je voči svojim krajanom lojálny a nikdy by ich nezradil a neudal. Ku koncu má na to príležitosť, ale nedokáže to, čo však neznamená, že nie je celým tým besnením zhnusený. Zrejme jeho charakter pozná aj nový veliteľ jednotky Koleszár (László Bajkó), s ktorým sa dôverne pozná a snaží sa ho uchrániť pred tým, čo by možno nedokázal zniesť. Alebo je tak rafinovaný, že pri svojich zločinoch nechce mať svedka aj preto, že rodiny sa poznajú. O tom neskôr..