Odporúčaný obsah

Pripravte sa na absurdity. Rafinovaný realitný agent (Stéphane Pezerat) predá krásny dom Alainovi a Marie Duvalovcom. Alain (Alain Chabat) je nadšený veď je to jeho prvý dom v živote a takisto jeho sympatická žena Marie (Léa Drucker). Tá je ešte viac uchvátená, keď jej realitný agent prezradí najväčšie tajomstvo domu. Keď máte odvahu a v pivnici vleziete do neznámej diery ocitnete sa o dvanásť hodín starší, ale tento čas zároveň nestratíte. Marie okamžite pochopí, že skrýša slúži zároveň na „omladzovanie“ a začne tam tráviť čo najviac času. Čo keď sa jej podarí tak omladnúť, že si splní dievčenský sen a stane sa modelkou. Alain len krúti hlavou, ale milovaná manželka prepadne túžbe po nesplnených snoch. On však ostáva oboma nohami na zemi a všemožne sa snaží Marie od toho bláznovstva odhovoriť. A čo čert nechce otravný Alainov šéf poisťovacej spoločnosti Gérard (Benoît Magimel) a jeho priateľka sexom posadnutá Jeanne (Anaïs Demoustier) bývajú neďaleko. Gérard jej chce splniť každé prianie a dá si v Japonsku prioperovať umelý penis, ovládaný mobilom. Dáma je neskutočne spokojná a chváli sa tým novým susedom. Len Alain sa nejako medzi týmito bláznami necíti vo svoje koži. Toľko by hádam o tomto absurdnom príbehu stačilo.

O dvadsaťpäť rokov neskôr je z Hľadača farmárska legenda, dodávajúca rozsiahlo pestovaným Pandom nezanedbateľný zdroj paliva pre tie najmodernejšie vynálezy. Na Avalónií ma dokonca postavenú sochu hneď vedľa sochy svojho dobrodružného otca, o ktorom nikto nič nevie. Dokonca ani niekdajšia členka expedície, momentálne však prezidentka Avalónie s ázijskými kultúrnymi koreňmi Callisto Mal (Lucy Liu). Hľadač je ženatý s kolegyňou afro kombajnistkou Meridian (Gabrielle Union) a má vlastného syna Ethana (Jaboukie Young-White), toho času farmárčením znudeného, k dedovi vzhliadajúceho tínedžera, neobratne flirtujúceho so španielskym kamarátom Diazom (Jonathan Melo). Obaja spoločne zdieľajú záľubu pre stolové hry – najlepšie s ekologickou tematikou. S Hľadačovým pôvodným botanickým objavom všk náhle nastane nejaký problém... Plody po celej krajine začínajú vysychať, skoro až pôsobiť ako vypálené, následkom čoho by sa všetci mali postupne pripravovať na energetickú krízu. Jediná nádej na jej odvrátenie je preniknúť do podzemia a koreňovej sústavy Panda. To síce na povrchu vyzerá ako množstvo bežne pestovaných rastlín. Korene každej z nich však spolu zdieľajú jedno jediné veľké srdce zrejme napadnuté nejakým nebezpečným parazitom. Hľadač je tak proti svojej vôli naverbovaný na expedíciu a na palubu vznášadla (riadeného sem-tam nejakým tým Indiánom) putujúceho fascinujúcou neznámou krajinou, obývanou tvormi rôznych farieb a tvarov, sa ako čierny pasažier ukryje so svojim iba trojnohým psom Legendom tiež mladý Ethan.Ten naopak netúži po ničom inom viac ako uniknúť povinnostiam na rodinnej farme. Lenže keď vznášadlo nešťastnou náhodou havaruje, novú generáciu rozhádaných cladeovských otcov a synov to od seba nebezpečne oddelí. Ethan nájde medzi tvormi neznámeho sveta pomocníka vďaka elasticite ihneď nazvaného Plesk, čo vyzerá tak trochu ako roztomilá priateľská verzia koronavírusu pod mikroskopom. A možno tam niekde v nepreskúmanej divočine stretne aj svojho hrdinného deda... Zatiaľ čo Hľadač dostane možnosť zistiť o pravej povahe Panda niečo, s čím teda rozhodne nepočítal.

Píše sa rok 1983 a Poľsko zažíva v dôsledku masového odporu na čele s nezávislou odborovou organizáciou Solidarita obdobie vojnového stavu. Ostražitosť režimu je výnimočná a snaží sa likvidovať akékoľvek náznaky nesúhlasu. Zrejme aj preto drasticky zasahuje voči študentom strednej školy Gregorzovi Premykovi a Jurkovi Popielovi (Tomasz Zietek). Majú práve po maturite a na námestí varšavského Starého mesta veselo vyvádzajú. Okamžite sú pri nich policajti a chcú chlapcov legitimovať. Doklady nemajú a navyše sa vzpierajú, nedopustili sa ničoho nedovoleného. Odvlečú ich na policajnú stanicu a surovo zbijú. Jeden z policajtov ich vyzýva, aby bitka nezanechala žiadne stopy. Keď Gregorza odvezú do nemocnice a lekár ho zbežne prehliadne, Jurkovi zúfalo upozorňujúcemu na to, čo práve zažili, neverí. Tvrdí, že cíti alkohol a dá mu vypumpovať žalúdok. Prichádza matka Gregorza. Barbara Sadowská (Sandra Korzeniak) bola poetkou a členkou výboru na pomoc nespravodlivo stíhaných. Má obviazanú ruku, lebo ju tajná polícia zadržala tri dni pred udalosťou, ktorá sa odohrala 12. mája. Zoberie syna domov, ale jeho stav je vážny. Odvezú ho do nemocice, operujú, ale už je neskoro. Chlapec umiera.

Guiying je postihnutá a neplodná, jej rodina s ňou zle zaobchádzala a navyše už prekročila vek, v ktorom sa bežne očakáva, že sa ženy vydajú na vidieku v Číne. Ich rodiny im dohodli manželstvo, napokon medzi nimi vznikla náklonnosť a neskôr sa do seba zamilovali. Pár žije v chudobných podmienkach na severozápade Číny, v schátranom dome a spočiatku vlastní len o niečo viac ako somára. Nech je počiatočná situácia akokoľvek nešťastná, Ma a Guiying v skutočnosti dokážu zo svojej situácie vyťažiť to najlepšie a viesť pomerne dobrý život. Okolnosti pomaly sa modernizujúcej čínskej spoločnosti sú však proti – pokrok je nezastaviteľný…

Pri sledovaní si zrejme každý milovník staršej kinematografie spomenie na film zo 70. rokov Stepfordské paničky (adaptácia slávneho románu Ira Levina), ktorý rovnako ako Neboj sa, zlatko zobrazuje idylický predmestský život s dokonale pokosenými trávnikmi a večne usmiatymi ženami v domácnosti. Podobný obraz sa nám naskytuje aj vo filme Olivie Wilde, kde je však toto predmestie prísne vyhradené konkrétnymi hranicami. Tieto hranice gazdiné nesmú prekračovať a ich teritórium sa teda vymedzuje len do presne danej oblasti, pričom je pre nich jedným z tabu skúmať, čo sa deje za týmito mantinelmi. Po tom, čo sa na predmestí začnú diať zvláštne veci, idylka je narušená a v stereotype sa utápajúca panička s tvárou Florence Pugh chce odrazu vedieť viacej, ako jej je dovolené. Zaraz sa teda z obľúbenej figúrky, v centre každého spoločenského diania, stáva sociálny vyvrheľ a odsúdeniahodný nepriateľ prejavujúci nezvyčajnú mieru individuality. Pravidlá „hry“ akoby hlásali – „Váš život môže byť dokonalý, pokiaľ súhlasíte so životom v klame.“ Dopátranie sa pravdy alebo snaha túto pravdu odhaliť však môže vyjsť všetkých zvedavcov draho.

V Muréne sa stretávame opäť s protagonistkou Julijou, ktorá sa tento raz nachádza niekde na rázcestí medzi detstvom a dospelosťou. Spolu so svojou rodinou obýva malý prístav v objatí nádhernej prírody, no toto miesto, inak obľúbená turistická destinácia, je pre ňu skôr väzením ako rajom. Neznesie sa totiž so svojim autoritatívnym otcom Antem, ktorého návaly hnevu napokon strpčujú život nielen Juliji, ale takisto jej utiahnutej matke Nele. Po príchode tajomného Juana, starého rodinného známeho, ktorého do oblasti privedú obchodné záujmy, sa však rodinné vzťahy ešte komplikujú. Juan je úplne iný ako Julijin otec. Je atraktívny, pôsobí pokojne, miestami až bohémsky, a svojou charizmou si podmaní nielen Juliju, ale rovnako jej matku Nelu. V Julii vzápätí prebúdza túžbu po lepšom, slobodnejšom živote – bez otcovskej diktatúry, bez matkinej slabosti. Ako bývalý nápadník Julijinej matky je však Juan napokon hlavnou príčinou vyostrujúcej sa rodinnej situácie, obnovuje staré rany a dáva falošné nádeje, keďže, ako aj Julija za krátku dobu zisťuje, cesta z otcovského zovretia nie je vôbec ľahká a cenou za slobodu je absolútne roztrhnutie rodinných pút.

Sám Kiarostami doviedol svoju obľubu áut k motorizovanému “holizmu”, keď svoj film Desať (2002) celý nakrútil v aute. Matka v ňom vozí po Teheráne svojho syna a vytrvalo mu vysvetľuje, prečo sa s jeho otcom rozviedla. V nejakom variante boli cesty autom prítomné v takmer všetkých jeho filmoch, Pod olivovníkmi (1994), kde si oblast po zemetrasení prehliada režisér i napríklad vo filme Vietor nás odvanie (1999). Cesty autom sa sťahovali do ďalších príbehov mladších režisérov, Mani Haghighi nakrútil v roku 2012 film Skromné pohostenie, kde pár žena a muž brázdiaci autom horské cesty, rozdávajú chudobným obyvateľom horskej oblasti peňažné dary, ale vždy s nejakou absurdnou podmienkou. Po prebratí žezla najprominentnejším režisérom, Asgarom Farhadim, sa do áut navyše presťahovali hádajúce sa manželské páry, téma inšpirovaná jeho oscarovým filmom Rozchod Nadera a Simin (2011).

Svoju pozíciu vo svete, prístupnom a otvorenom na akékoľvek hľadanie čohokoľvek, sa snaží nájsť i Julia (Renate Reinsve dostala za túto rolu v Cannes cenu za najlepší ženský herecký výkon), mladá tridsiatnička. Najprv to skúša so vzdelaním, ale nevyhovuje jej ani medicína, ani psychológia, a tak sa rozhodne realizovať v milostných vzťahoch. V rýchlom slede vystrieda milencov, po ktorých ostanú len fotovlákna na jej mobile. Úspešný tvorca komiksov, o pätnásť rokov starší Aksel (Anders Danielsen Lie) sa zdá byť tým pravým. Nasťahuje sa k nemu a absolvuje návštevu u jeho príbuzných. On chce deti, ona nevie, ale zdá sa jej, že skôr platí nie ako áno. O tom, že manželský život a deti sú tým, čomu by sa mala podvoliť za cenu straty osobnej slobody, ju nepresvedčí scéna so vzdorujúcim dieťaťom na záhrade, ani prudká hádka manželov, Akselových príbuzných. Prečkáža jej i jeho popularita, pracovné nasadenie, zdá sa jej, že sa vedľa neho akosi stráca. A tak experimentuje so svojimi citmi a vzťahmi ďalej. Po urazenom odchode z nejakého spoločného večierku vkĺzne na cudziu oslavu a tam stretne Eivinda. Strávia spolu hravý večer a rozídu sa. Mladý muž je zadaný a Julia sa o tom za nejaký čas presvedčí, keď do predajne knihy, kde pracuje sa dostaví i so svojou jogínskou priateľkou. Tá, ako sa dozvieme v krátko bio prehľade, je hlboko oddaná záchrane planéty a zelenej ideológii. Aksela opustí a nasleduje pokus číslo dva, tentoraz s Eivindom (Herbert Nordrum). Túži po sebarealizácii a tak začne písať. Z toho, čo máme možnosť zdieľať, vyzerá jej literárna expresia ako návod na sex, je vo svojich predstavách a receptoch explicitná a popisuje všetky biologické aspekty telesných radostí.

Druhým zvláštnym faktom je niekoľkohodinové embargo na recenzie pre tento film. Navyše, diváci si o filme mohli prečítať iba necelých 12 hodín pred samotnou premiérou. Je tak logické, že všetky filmové recenzie vyšli takmer v rovnakom čase. Prvým dôvodom mohlo byť to, že je to jedna z kultových komiksoviek z dielne Marvel. Druhým, že aj samotní tvorcovi vedeli, že nenakrútili najlepší film a negatívne recenzie by divákov odlákali z kín. Platí to druhé.