Odporúčaný obsah

Menu rozpráva príbeh Margot (Anya Taylor-Joy) a Tylera (Nicholas Hoult), ktorí sa spolu so skupinou privilegovaných zbohatlíkov, vrátane bývalej hereckej hviezdy, renomovanej kritičke jedla, milionárskeho páru, alebo troch úspešných akcionárov, vydajú na súkromný ostrov Hawthorne. Tento na prvý pohľad obyčajný ostrov, je sídlom jednej z najexkluzívnejších, ak nie najexkluzívnejšej reštaurácie na svete, ktorú vlastní šéfkuchár Julian Slowik (Ralph Fiennes). Ochutnávka Slowikovej kulinárskej mágie, bude stáť každého zo zúčastnených neuveriteľných 1250 dolárov. Po príchode na ostrov, si Margot začne všímať, že niečo nie je v poriadku. Či už podivný personál kuchyne, alebo samotné jedlá, okrem ktorých si účastníci nájdu na tanieri aj dlho potláčané spomienky, intrigy a tajomstvá, ktoré mali ostať navždy pod pokrývkou. Jedno je však jasné - toto menu bude Slowikovym majstrovským dielom.

Náčelníkov syn Vinnetou (Mika Ullritz) túži byť veľkým bojovníkom ako jeho otec Intschu-Tschuna (Mehmet Kurtulus). Mladík sa však má stále čo učiť a jeho otec ho nepovažuje za pripraveného. Chlapec to vníma ako poníženie, ale jeho otec má iné starosti: byvoly miznú a jeho ľudu hrozí hlad. Raz v noci Vinnetou prichytí Toma Silvera (Milo Haaf), ktorý je približne v rovnakom veku, pri kradnutí koní. No keď Tom povie, že vie, kam sa podelo stádo byvolov, Vinnetou to vníma ako svoju šancu ukázať otcovi, čo sa v ňom skrýva. Dvaja chlapci sa tak vydajú na vlastnú päsť rozlúštiť záhadu zmiznutia stáda a pri tom natrafia na odporného Todda Crowa (Anatole Taubman), ktorý chce na oplátku zlatý poklad Indiánov...

Franz Helenu vyfotil, zachovala sa jej podoba vo väzenskom páskovanom mundúre a úsmevom na tvári. Často si potom robil koláže, umiestňoval jej vystrihnutú tvár do imaginárnych obrázkov. Vidíme i jeden z nich, obaja sú na brehu mora. Tento princíp režisérkrozvinula a použila ako umelecký koncept rozprávania. Jeho súčasťou sú výpovede žien, ktoré s Helenou pracovali a vlastne i zdieľali Franzovu ochranu.

Morgenov dokument nie je bohatý na informácie, nedochádza tu k „výsluchom“ Bowieho známych či rodiny, ale priestor na vyjadrenie dostáva sám umelec a jeho tvorba. Morgen sa teda pokúša zachytiť esenciu Davida Bowieho pomocou obrazového materiálu s dôrazom na chameleónsku povahu jeho vystúpení, pričom každú etapu dopĺňa Bowieho názormi na život a dobu. Môžeme tak sledovať umelcov vývin nielen hudobný, ale aj osobnostný.

Píše sa rok 1976, minizloduch a obdivovateľ Vicious 6 Gru (Steve Carell) má práve jedenásť a trištvrte roka – život už však vníma úplne inak, ako keď mal len 10. Jeho matka si ho stále nevšíma a večne medituje s nejakými podivínmi zapáchajúcimi ako kyslá kapusta. Šťastne novoobjavení poskoci Mimoni (všetci do jedného dabovaní Pierreom Coffinom) – žltí, roztomilí, v tvare vajíčok, s neuveriteľnou chuťou na banány a odetí do riflových lacláčov – mu stavajú jeho prvý zlodušský brloh. A potom to príde... Gru na pozvanie navštívi San Francisco, predstúpi pred Vicious 6 a len čo si Belle Bottom uvedomí, že najambicióznejší uchádzač o voľné miesto je ešte len malý chlapec, svojimi posmeškami ho akurát tak vyprovokuje ku krádeži medailónu Zodiac. Na ten si ale robí zálusk tiež bývalý šéf skupiny. A tak Gru aj so vzácnym lupom uniká spoločne so svojimi mimoními kumpánmi pred rozvášnenou konkurenciou, pričom nováčik Otto – mierne korpulentný, so zubným strojčekom a otravne uvravený vždy v tých najnevhodnejších situáciách – omylom medailón vymení za komicky vyzerajúci kameň. Navyše Grua unesú a divákmi najmilovanejšiemu trojlístku Mimoňov - Stuartovi, Kevinovi a Bobovi – nezostane nič iné len vydať sa na záchrannú misiu. Potrebný tréning v bojových umeniach im pri tom môže poskytnúť svojrázna akupunkturistka majsterka Chow (Michelle Yeoh).

Spoločne zdieľaným zážitkom na prelomenie ľadov, by mohla byť lúpež občerstvenia zo svadby, čo sa momentálne v hoteli pomerne hystericky organizuje. Prípadne kľúčov od lode, ktorú tu vo vysokohorskom prostredí niekde skrýva jeho bohémsky majiteľ Róbert (Richard Stanke). Po nájdení zhorenej kytice a zničení svadobnej torty by hotelovému detektívovi a otčimovi nevesty (Matej Landl) pár chýbajúcich fliaš vína asi ani veľmi nevadilo. Lenže niekde sa stratil tiež jeden pes a ženícha pravdepodobne s úmyslom zosabotovať svadbu niekto uniesol... Neveste Alex (príjemne sarkastická Anna Fialová) postupne dochádzajú nikotínové náplaste, bude si teda musieť niekde ukradnúť nejaké cigarety, pretože všetci barmani v okolí dostali zákaz predať jej čo i len jedinú krabičku. Alexina milá a v jednoduchosti až roztomilá družička (Broňa Kováčiková) väčšinou netuší, čo od nej chce, keď ju žiada o pomoc. Oveľa zodpovednejšia kamarátka Magda (Vanda Chaloupková) v automobilovej zápche odbočila nesprávnym smerom a teraz niekde uprostred hôr obdivuje, aké tam Slováci majú realistické sochy vlkov a „Ježiša s hokejkou“... Alexina dominantná matka (Lenka Krobotová) všetkých naokolo komanduje – napríklad požiadavka na chlebíčky presne definovaných rozmerov hotelovému poslíčkovi Patrikovi (srdce celého filmu Csongor Kassai) stojí za to! Navliekla ju do svadobných šiat, ktoré vraj ušila Alexina babička a od vtedy si ich v rodine dedia nevesty z generácie na generáciu. Podľa otcových slov v nich však Alex vyzerá „ako Lomnický štít.“ Ten by možno aj vedel, kde by sa ženích Matej (tak trochu príbehový „MacGuffin“ s nie úplne využitým hereckým potenciálom Noela Czuczora) mohol skrývať. To by s ním však noc pred tým nesmel popíjať tak náruživo, že má teraz problém si na čokoľvek dôležité spomenúť...

Ide o jeden z dvoch režijných pokusov slávneho skladateľa filmovej hudby, dnes už, bohužiaľ, zosnulého Jóhanna Jóhannssona. Jeho debutom bol polhodinový dokument Koniec roka z roku 2014. Trvalo šesť rokov, kým sa umelec popri skladaní hudobných kompozícií dopracoval k režírovaniu ďalšieho projektu. Tentokrát ide už o dielo celovečerné, ale striktne sa vyhýbajúce zaradeniu buď medzi hraný, alebo dokumentárny film. Isté však je, že Last and First Men je bezpochyby čírou fikciou, ale bez jedného jediného herca v zábere. „Postavami“ tu sú monumenty postavené v období druhej svetovej vojny vo vtedajšej Juhoslávii, z dnešného hľadiska môžeme povedať, že produkcia musela ísť za zábermi do piatich balkánskych krajín.

Historický rámec príbehu tvorí začiatok 15. storočia. Tri kráľovstvá, dánske, švédske a nórske sú od roku 1397 spojené do personálnej únie, známej ako Kalmarská. Jej vznik i udržanie sa pripisuje práve Margrete. Má v úmysle vytvoriť spoločnú armádu a pri stretnutí so zástupcami ríšskych rád im oznamuje, že plánuje svadbu svojho nástupcu Erika, vnuka jej sestry, s anglickou princeznou Filippou, aby zaistila spojenectvo s kráľom Henrichom IV. Potrebuje zamedziť mocenským ambíciám rozpínavého nemeckého suseda. Táto správa nevzbudí u zúčastnených prílišné nadšenie, chcú sa brániť sami, aspoň to je názor Nóra Asle Jonssona (Bjørn Floberg). „Nórski sedliaci proti nemeckým križiakom?“, pýta sa ironicky Švéd Sparre (Magnus Krepper). Zdá sa, že všetko je na dobrej ceste a myšlienka spoločnej armády získala konsenzus. Kráľovná čelí mnohým problémom najmä so švédskou šľachtou, lebo aj keď sa kráľovstvá spojili pod jedného monarchiu, nevzdali sa svojej nezávislosti a preto sa Margrete veľmi snaží udržať rovnováhu síl. Navštevuje dedinu Kulle a v rozhovore s istým Roarom (Linus James Nilsson), ho žiada o pomoc. Visby obsadili nemeckí rytieri a chce mesto i ostrov získať späť. Ide zrejme o skupinu pirátov, služby ktorých Margrete využívala. Odváža si z lode zajatkyňu Astrid (Agnes Westerlund Rase) a nezabudne zdôrazniť, že v únii majú ženy slobodu a znásilňovanie je zakázané pod trestom smrti.

Keďže ide o film Rolanda Emericha, skúsený divák s najväčšou pravdepodobnosťou vie, čo od jeho filmu očakávať. Jednou vetou, nič nie je nemožné. V snímke nebude chýbať obrovské kvantum ničivých nezmyslov. Ale aj zbytočná rodinná dráma alebo vedľajšia tragédia inej postavy, ktorá prakticky celý film pokazí. V filme nájdeme všetky tieto prvky.