Odporúčaný obsah

Navštevuje ju v šatni a rozpráva sa s ňou len poza nástenné zrkadlo, zatiaľ čo posiela poprednej speváčke Charlotte a vedeniu listy s varovaním, že ak Christine nebude v nasledujúcom predstavení Fausta účinkovať v úlohe Margarétky, operu zasiahne kliatba. Manažéri to spočiatku považujú za žart a aj na naliehanie Charlottinej matky (Virginia Pearson) fantómovo varovanie ignorujú. Svoje rozhodnutie však trpko oľutujú vo chvíli, keď počas predstavenia zo stropu padne veľký krištáľový luster priamo na divákov, pričom mnohých nielen zraní, ale aj usmrtí. „Môže za to jej hlas!“ hlása medzititulok anonymný názor z publika na adresu Charlotte. A vo všetkom tom chaose zrazu rozrušená Christine nájde tajné dvere za zrkadlom... Odhalí rozsiahle chodby pod operným dómom, vedúce schodiskami čoraz hlbšie a hlbšie až k podzemnému jazeru. Po prvý raz uzrie tiež svojho tajomného ctiteľa skrývajúceho znetvorenú tvár pod maskou s presvitajúcim, zlovestne vlajúcim kúskom obväzu vždy, keď prehovorí. Christine v mrákotách postupne spoznáva fantómovu skrýš pred svetom, rakvu, v ktorej trávi bezsenné noci, aj apartmán zariadený len pre jej vlastné pohodlie. Miluje ju. Môže vraj prísť aj odísť, kedy chce. Len nech ďalej spieva a zostane mu verná ako svojmu jedinému pánovi. Nikdy však nesmie nazrieť pod jeho masku... Nesmie sa ani stretnúť so svojím milým Raoulom, inak ich oboch bude čakať krutá pomsta to žiarlivosti. Snáď jedine, ak by zostala ich identita zakrytá na už čoskoro sa odohrávajúcom maškarnom plese, naivne predpokladá Christine. A potom je tu ešte inšpektor Ledoux (Arthur Edmund Carewe), francúzsky policajt v utajení, ktorý fantóma pozná ako Erica, utečenca z Diablovho ostrova a niekdajšieho odborníka na čiernu mágiu.

A v tomto predvojnovom marazme žijú, skôr vegetujú a ponevierajú sa, dvaja priatelia. Jacob Fabian (Tom Schilling) doktor germanistiky, kým ho nevyhodia zo zamestnania, píše aj reklamné texty a jeho priateľ, Stephan Labuda (Albrecht Schuch), chlapec z bohatej rodiny s ľavicovými názormi, dostane zasa negatívny posudok na svoju diplomovú prácu a navyše zistí, že mu snúbenica zahýba. Obaja sú frustrovaní a životom otrávení, upokojenie nájdu v náručiach ľahkých žien, v pochybných kabaretoch, kde nechýbajú ani nacistické výtržnosti a nadávky. Trávia dni dalo by sa povedať, že v čudnej spoločnosti. Fabiana nevykoľají ani zoznámenie sa s nymfomankou, či sexuálnou maniačkou Irene Moll (Meret Becker), ktorá sa mu počas celého života pletie pod nohy, ale vždy jej ponuky odmietne. Jedného pekného dňa sa však zoznámi s mladučkou Corneliou Battenberg (Saskia Rosendhal) a čo čert nechcel bývajú dokonca v jednom podnájme. Preskočí iskra a Fabian zázrakom nájde zmysel života. Mladí sú šťastní, plánujú spoločný život, no všetko by išlo hladko keby Cornelia nebola posadnutá myšlienkou stať sa herečkou. Má na starosti vo filmovej spoločnosti medzinárodnú spoluprácu, no túži po väčšej sláve a navyše je presvedčená, že kariéru aj lásku dokáže zvládnuť bez problémov. No v tom sa evidentne nadané dievča mýlilo, nedostatok peňazí, prázdna špajza hovoria jasnou rečou.

Pretože to však chvíľku pred tým vyzeralo, že sa známy zabijak Micheal Myers (Nick Castle) znovu chystá zásadne upraviť štatistiky pri sčítaní miestneho obyvateľstva, Corey celý čas držal v ruke nôž na svoju obranu – čo si, samozrejme, Jeremyho rodičia vysvetlili tak, že ich syn nezomrel pri nešťastnej nehode, ale stal sa obeťou nového a Myersom výrazne inšpirovaného haddonfieldskeho vraha. O tri roky neskôr je Corey po rozsiahlom vyšetrovaní zbavený všetkých obvinení. Miestni obyvatelia však vedia svoje a to, že dvadsaťjeden ročný mladík má výčitky svedomia, vnímajú ako lákavú pozvánku na to šikanovať ho. Jednému z tyranských útokov, našťastie, zabráni Laurie. Chápe, aké to je byť obeťou nešťastných okolností – aj to, že miestni obvykle obete násilností považujú za provokatérov, čo si za útoky na seba môžu zrejme sami. Protagonistka sa postará o mladíkovo ošetrenie v nemocnici svojou vnučkou Allyson (Andi Matichak), čím spontánne odštartuje pre dej veľmi dôležitú milostnú zápletku... Po smrti dcéry Karen (Judy Greer), poslednej obeti Micheala Myersa pred jeho zmiznutím, Laurie žije spolu s vnučkou v jednej domácnosti a prežitie ostatného vrahovho vyčíňania považuje, podobne ako jej potenciálny milostný záujem zástupca šerifa Hawkins (Will Patton), za druhú šancu k životu. Je naďalej traumatizovaná, no snaží sa z toho vypísať do podoby knihy vlastných životných skúseností. Neskrýva sa už, ani nebýva v dome skonštruovanom ako rafinovaná pasca na útočníka. Dokonca sa pokúša byť správnou babičkou a sem-tam upiecť aj nejaký koláč. Situácia sa však skomplikuje vo chvíli, keď Coreyho na úteku pred čoraz agresívnejšou skupinou výrastkov, niekto vtiahne do kanalizácie. Tam totiž dostane príležitosť nahliadnuť zlu, čo sa vo vnútri celý čas z posledných síl skrývalo, priamo do očí. A uvedomiť si, že majú veľa spoločného...

V našom prípade ide o panelákový byt v pôvodnom stave, toho času vo vlastníctve muža po osemdesiatke a zároveň nachádzajúcom sa na smrteľnej posteli v nemocnici. Dá sa predpokladať, že starý pán sa nedožije ďalšieho roka a nie je isté, kto z rodiny bude po ňom dediť. V dobe, keď ceny bytov stúpajú neúmernou rýchlosťou, sa jeho dvaja vnuci rozhodnú, že si pôjdu byt premerať ručným metrom a odhadom si zrátajú, aký výnos by mali z jeho predaja. V tomto prípade však skôr platí pravidlo, že za všetkým treba hľadať ženu. Ich manželky sú totiž iniciátorky celej akcie, keďže manželia sú toho času, alebo možno už od dôb randenia, takzvane pod papučou.

Už len názov snímky Elvis sa môže zdať trochu mätúci. Scenár, pod ktorým sú autorský podpísaný Baz Luhrmann, Sam Bromell, Craig Pearce a Jeremy Doner sa totiž nezaoberá len postavou rock and rollového kráľa, ale v rovnakej miere mu nachádza charakterového protihráča v rozprávačovi jeho curriculum vitae. Údajný plukovník Tom Parker (s neskôr mrazivo odhalenými holandskými koreňmi), ktorý Elvisa Presleyho našiel, priam faustovsky ho vmanipuloval do podpisu zmluvy o vlastnú dušu, financoval jeho cestu na vrchol, aby ho následne s odhodlanosťou diabolského parazita vyciciaval do posledného trpkého životného momentu vtáčika uväzneného v zlatej klietke – to je postava nutná pre naratívne dotvorenie Luhrmannovho filmu, zároveň ale vytvárajúca niekde uprostred akúsi „slepú škvrnu“. Charakteristika jedného dáva divákovi vodítka, akési možnosti pre doplnenie chýbajúcich čiastočiek obrazu o tom druhom.

Život, z ktorého sa pomaly vytrácajú spomienky zdieľa so svojou manželkou na letnom sídle, neďaleko mesta Odesa. Práve na tomto letnom sídle, v zaprášenej pivnici plnej haraburdia, našiel režisér Ihor Ivanko záhadný kufrík, ktorý inicioval vznik tohto projektu. Obsahom kufríka boli zabudnuté, rozpadajúce sa fotografické a filmové negatívy jeho starého otca. Aj napriek ich rozsiahlemu poškodeniu sa ich Ivanko rozhodol naskenovať a pracne rekonštruovať. S každou oživenou fotografiou sa oživila aj spomienka pomaly strácajúcej sa pamäti Leonida Burlaka. Práve na tomto koncepte je postavený celý film. Historická kapsula v podobe viac ako 450 filmových kotúčov a 15 000 fotografií, umožňuje režisérovi spoznať svojho starého otca a dobu, v ktorej žil tak, ako nikdy predtým.

V tom fiktívnom svete sme mali doposiaľ možnosť vidieť hneď troch skvelých hercov. Colina Farrela v prvej, Johnyyho Deppa v druhej a napokon Madsa Mikkelsena v jeho treťom pokračovaní. Keďže od začiatku bola postava Grindelwalda koncipovaná ako chameleón meniaci svoju podobu, tieto zmeny nepôsobia zvláštne a rušivo. Avšak, ohlásenie opätovnej zmeny hereckého obsadenia postavy Grindelwalda neprimerane rozbúrilo vody verejnosti. Keď sa diváci dozvedeli, že tohto zlého čarodejníka bude do tretice hrať opäť iný herec, horúcou otázkou bolo, kto to bude. Mnohí z nás však nečakali, že to bude práve Mads Mikkelsen. No musím uznať, že napriek zvláštnemu spojeniu je práve on s jeho minimalistickým herectvom naozaj bezkonkurenčný.

V centre diania je obyčajne neobyčajná (alebo neobyčajne obyčajná?) rodinka nažívajúca na odľahlom mieste v kolumbijských horách. Je to miesto plné magickej energie, ktorá už dlhé roky prepožičiava všetkým jej členom výnimočné schopnosti a ťažia z toho i miestni dedinčania. Teda skoro všetkým – mladá Mirabel je totiž jediná osoba neobdarená mágiou a hoci sa snaží navonok tváriť, že ju to netrápi, opak je pravdou. Jedného dňa sa však začnú v ich sídle objavovať praskliny a kúzla prestávajú náhle strácať na sile. Kto, alebo čo za tým stojí? A ako s tým súvisí Mirabel? Je skutočne skazou rodiny, ako sa začnú niektorí domnievať, alebo jej záchrancom?