Odporúčaný obsah

Filmu môže byť vyčítané, že pracuje s mnohými ťažko dokázateľnými teóriami, pričom inšpiračnými zdrojmi bola kniha „konšpirátora“ Jima Marrsa či zápisky priamo zainteresovaného štátneho zástupcu Jima Garrisona (vo filme ho stvárňuje Kevin Costner), ktorý sa dlhé obdobie neúspešne pokúšal dotiahnuť pred súd skutočných strojcov atentátu. Po projekcii filmu však pravdepodobne málokto uveril verdiktom vládnych agentúr, ktoré tvrdili, že za atentátom stál osamelý vlk Lee Harvey Oswald – podľa všetkého len nastrčená figúrka zakrývajúca sprisahanie vplyvnejších a mocnejších. A to bol aj zámer filmu Olivera Stonea  - otvoriť staré rany Ameriky, primäť jej obyvateľov znova prežívať túto dávnu krivdu, ktorá bola tvrdým zásahom do amerických ideálov.

Rozprávanie začína „zvodne“. S jeho protagonistami Hanou (Hana Vagnerová) a Petrom (Matyáš Řezníček) zdieľame ich posteľovú intimitu. Veselú, nežnú a harmonickú. Netrvá dlho. Hane sa žiada dobrodružstva, opojenia zo zážitku čohosi nezvyčajného a neštandardného. Pri poháriku v akomsi bare, navrhne experiment. Najprv zábavne lustrujú okolie, vymieňajú si názory na charizmu mužov a žien v dohľade. Do oka jej padne príťažlivý objekt, stojí na ulici a fajčí. S Petrovým súhlasom vybehne za ním a po krátkom rozhovore mu dá svoje telefónne číslo s náznakom, že večer by mohol pokračovať aj u nich doma. Chlapec po nejakej dobe zavolá a naozaj príde. Chce sa najprv osprchovať. Humorná historka, s ktorou sa podelí s kamarátkami, však má pokračovanie. Obaja sa rozhodnú, že to skrátka s nadväzovaním náhodných známostí skúsia. Končia, samozrejme, v posteli. Platí však pravidlo, že sa so svojimi anonymnými partnermi viac nestretnú a o všetkom si budú doma podrobne rozprávať. Tak sa aj deje. Petrovi sa však takéto výlety prestanú páčiť. Súloží s akousi vydatou pani, jej muž sedí v kresle a ich sexuálnu gymnastiku sleduje. Vo vedľajšej miestnosti začne plakať dieťa, pani vstane a naštvane manželovi vyčíta, že k nemluvňaťu by mohol vstať aj on. Kúzlo pre Petra končí, začne Hane kontrolovať mobil a zistí, že sa s istým Markom (Hynek Bočan) stretáva opätovne, napriek ich dohode.

Po tom, čo odíde z domu aj otec sám a dievčaťu (v retrospektívach z mladosti hranej Jojo Reginou) začnú dochádzať aj posledné zvyšky krupice naposledy neochotne nakúpenej v obchode najbližšieho mestečka Barkley Cove, sa Kaya začne živiť zberom mušlí. Opatrné spojenectvo nachádza v Skokanovi (Sterling Macer, Jr.) a Mabel (Michael Hyatt), vlastníkoch miestnych potravín. A svoju prvú lásku v Tateovi Walkerovi (v detských rokoch Luke David Blumm, no neskôr z neho vyrastie Taylor John Smith), zdieľajúcemu s ňou záľubu v preskúmavaní prírody... Pre väčšinu obyvateľov fiktívneho južanského mestečka v Spojených štátoch 60. rokov, ktorí majú strach zo všetkého, čo sa od nich akokoľvek líši, je však Kya výstrednou „Močiarnou dievčinou“, ako ju s predsudkami volajú. A aj keď zatiaľ neprejavujú voči nej svoju nevôľu inak než slovne, pri prvom náznaku akýchkoľvek problémov, čo by sa ich dotýkali, by boli ochotní aj pritvrdiť. Problém nastane vo chvíli, keď sa v blízkosti močiara nájde telo populárneho futbalového rozohrávača Chasea Andrewsa (Harris Dickinson). Jeho pád z požiarnej veže mohol byť pokojne aj nehodou. Prečo však možno nájsť na „mieste činu“ známky dôkladného zahládzania stôp, vrátane Chaseho chýbajúcich odtlačkov na zábradlí a mušľového prívesku, ktorý nosieval prakticky za každých okolností? Z Kyay je hneď prvý podozrivý z vraždy 1. stupňa a nezostáva jej nič iné len spoliehať sa na obhajobu Toma Miltona (David Strathairn), sympatického právnika na dôchodku, ktorý si ju ešte pamätá z čias, kedy pobehovala po okolí úplne bosá...

Vlastne ide hlavne o túto figúru výkonného individualistu a nezlomného bojovníka, presne v intenciách a potrebách doby, ktorá si o ňom teraz bude rozprávať. Husiti, vojsko náboženskej reformácie z 15. storočia, s dobrými ídeovými zámermi, ale realizáciou pod psa, sa v príbehu hrdinu ani veľmi nepretláča. Fungujú tu len ako hŕstka nadšených amatérov. Pod vedením jednookého Jana si dokáže poradiť s cisárskym vojskom raz-dva. Okrajovo sa spomenie Ján Hus a Betlémska kaple, ale inak tu so skorumpovanou cirkvou, s nadšením predávajúcej odpustky a podobné monetizované úľavy zlému svedomiu, veľmi do činenia nemáme. Tento český veľkofilm chce predstaviť svetu Žižku ako ľudového, emblémového hrdinu, smelého, bojovného a čestného. Do akej miery to aspoň zhruba zodpovedá jeho historickému obrazu sa asi pýtať netreba. Ide hlavne o akčný historický film, rámcovaný historickou kulisou. V tomto ohľade sa výkon vydaril. Jeho realizácia dobového prostredia a hlavne bojových akcií má dobré skóre. Je pôsobivá a vysoko profesionálna.

Jedna sekunda sa teda odohráva v 70. rokoch, v Číne počas kultúrnej revolúcie. Spoznávame Zhanga Jiushenga (Yi Zhang), väzňa na úteku z pracovného tábora. Motivuje ho jediný cieľ pre ktorý je ochotný riskovať všetko – snaží sa ukradnúť istý filmový kotúč. Na ňom sa na sekundu objaví jeho dávno stratená dcéra. Onedlho sa však dostáva do konfliktu s mladou zlodejkou a sirotou Liu (Haocun Liu), ktorá sleduje vlastné ciele a musí niesť vlastné bremená.

Hlavný protagonista filmu Aris sa jedného dňa zabudne v autobuse, bez toho, aby tušil kým je a kam smeruje. Následne sa stáva súčasťou ozdravného programu. Vzhľadom na to, že je pamäť pre Arisa nenávratná, zmyslom programu je vyvolať v pacientovi falošné spomienky a vytvoriť mu novú identitu. Deje sa tak pomocou jasných úkonov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou Aris vykonával počas svojho bežného života, pričom jeho úlohou je tieto úkony zaznamenávať pomocou fotografického prístroja. Fotky vzápätí reprezentujú Arisove falošné spomienky a vyobrazujú veci, ktoré mohol mať kedysi rád. Aris sa však od tohto momentu stáva nesvojprávnym a jeho kroky závisia už len od magnetofónových pások s pokynmi zdravotníkov. Tie poslušne nasleduje s vedomím, že nájde samého seba, no vo vnútri cíti, že je v skutočnosti len bezduchou figúrkou. Úlohy lekárov sa mu nezdajú byť vlastné, ich plnenie nie je prirodzené, a vidina šťastnej budúcnosti teda nadobúda čoraz nejasnejšie obrysy.

Trevorrow ťažil najmä z toho, že publikum už po vyše dvadsiatich rokoch bolo lačné po nových dobrodružstvách s prehistorickými tvormi s ešte dokonalejšími trikmi. Akcia bola napínavá a výprava monumentálna, navyše skvele fungovalo 3D. Sequelu sa o tri roky neskôr ujal španielsky remeselník J.A. Bayona. Ten využil vo svojom príspevku do série najmä skúsenosti z nakrúcania výborného hororu Sirotinec, pretože Zánik ríše bol z veľkej časti horor odohrávajúci sa v tmavých interiéroch. Nechýbala však ani akcia, najviac zarezonoval monumentálny výbuch sopky.

Anne si ho začala písať pod vplyvom podnetu exilového ministra školstva, vedy a umenia Gerrita Bolkesteina. V rozhlasovom vysielaní vyzýval ľudí, aby odkladali dokumenty, týkajúce sa života za nacistickej okupácie. Anna nepísala klasický denník, ale ako listy, adresované vymyslenej postave Kitty. Len neskôr sa pri prepisoch dvoch verzií denníka, druhý vznikol prepísaním, pravdepodobne, Anna chcela, aby sa publikoval, ukázalo, že tieto listy adresovala viacerým postavám.

Záchrana Green Hills v predchádzajúcom - a mimoriadne úspešnom dieli z roku 2020 postupne sa rozširujúcej a rozhodne v tomto momente ešte nekončiacej filmovej série – končila „vyhostením“ Dr. Robotnika cez portál vytvorený Sonicovými magickými krúžkami až na tajuplnú planétu húb. Tam v skľučujúcej izolácií, ktorá mala zrejme najväčší vplyv na to, že zásadne zmenil účes a tvar svojich až maniakálnych fúzov, začal spriadať plány na opätovný návrat do ľudského sveta a nevyhnutnú pomstu. Má totiž v hlave pár šikovných nápadov a pri sebe jeden zo Sonicových vypadnutých ostňov. Ten sa totiž dá veľmi dobre využiť, ako takmer nekonečný zdroj energie... Navyše, pri jednom pokuse o vytvorenie portálu domov osudovo stretáva ďalšieho možného Sonicovho protivníka – ježuru Knucklesa (s hlasom Idrisa Elbu), pátrajúceho po tajuplnom drahokame prakticky neobmedzenej moci, ktorý sa vraj momentálne nachádza niekde na Zemi.