Odporúčaný obsah

Pred viac než dvoma rokmi totiž nečakane vyhasol život jedného nesporne talentovaného herca. Chadwick Boseman sa dožil len štyridsiatich troch rokov potom čo prehral svoj boj so zákernou chorobou, pričom posmrtne si ešte stihol pripísať nomináciu na Oscara, Zlatý Glóbus a jedno ocenenie Emmy. Ako hlavná hviezda mimoriadne úspešného Čierneho Pantera, mal byť jedným z budúcich ťahúňov celého univerza, len aby nakoniec tvorcovia riešili úplne opačný problém. Je vôbec možné jeho postavu nahradiť a ak áno, kým?

Bardem hrá vo filme Julia Blanca, majiteľa továrne na výrobu váh, ktorú zdedil po otcovi. Možno aj preto pristupuje k firme ako k vzácnemu rodinnému majetku a kvôli prosperite podniku je ochotný spraviť takmer čokoľvek. Všetky jeho akcie sa však akosi obracajú proti nemu. Či už sú to snahy zasahovať do súkromných záležitostí vlastných zamestnancov, pokusy riešiť neveru na pracovisku alebo koketovanie s novou atraktívnou stážistkou, vývin udalostí naberá neželaný smer a Julio musí vyvíjať obrovskú snahu, aby zachoval prívetivý obraz firmy pred očami verejnosti. Nepomáha mu v tom ani prepustený zamestnanec, ktorý si v zúfalstve pred bránami spoločnosti postaví stan, rozhodnutý spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi protestovať proti (podľa neho) nespravodlivému prepusteniu. Týmto zúfalým niekoľkodenným protestom si tento evidentne vyšinutý muž získa pozornosť médií, čo napokon núti Julia ponúknuť mužovi jeho staré pracovné miesto. Ten však odmietne. Úloha martýra sa mu paradoxne zapáčila natoľko, že už nechce robiť nič iné. Užíva si to. Podobné incidenty privádzajú „dobrého šéfa“ Julia do zúfalstva, no jeho chladnokrvnosť mu napokon pomáha vykľučkovať aj zo zložitých situácií. Je jasné, že dobrá povesť firmy má pre neho väčšiu cenu ako osudy zamestnancov.

Radi sa pri pohľade na tento filmový segment oháňame estetickými kritériami umenia, čo, samozrejme, nie je úplne fér. Na to je vhodná úplne iná sorta filmov. Je to podobné, ako keď si zmýlite konfekciu so salónom nejakej módnej značky. Masová kultúra, onen filmový konzum, je hraničným územím, kde sa križuje značná časť diváckych potrieb, sublimačných, hedonistických i čisto materiálno konzumných, podmienených dobrým remeslom, ako rozprávačským tak filmárskym. Nejde o individuálnu autorskú poetiku, nikto tu nepotrebuje intenzívny filozofujúci ponor do ľudskej psyché. Príbeh musí byť zaujímavý, dynamický a musí rešpektovať pomer medzi originálnou inováciou a tradičným rozprávaním, na ktorý je divák zvyknutý. Na túto tému sú, samozrejme, napísané najrôznejšie vedecké práce, táto stručná charakteristika tu má konkrétnu inštrumentárnu funkciu a slúži ako približné nastavenie kritérií pre super komerčný kus z poľskej proveniencie.

Príbeh film je zasadený do roku 1978 a krutý obraz šikany v zapadnutom predmestskom prostredí pripomenie drsnú realitu diel Stephena Kinga. V popredí príbehu je nesmelý chlapec Finney, častá obeť pouličných bitkárov, so svojou mladšou sestrou Gwen, zdanlivo obyčajným dievčaťom, ktoré však po matke prevzalo fenomenálne schopnosti. Na základe týchto schopností je jej umožnené vidieť budúce udalosti, čo však desí jej alkoholického otca Terrenca, a tak je Gwen nútená túto svoju výnimočnosť potláčať. Gwen však môže byť nápomocná v momente, kedy zmizne jej brat Finney a v podozrení je neznámy únosca detí, ktorého spozoruje vo svojich snoch.

Preslávil sa fotografiami Beatles v čase, keď začínali. Rodák z Banskej Štiavnice mal nielen veľký talent, ale aj intuíciu. Cesta zo slovenského mestečka do Londýna však v 60. rokoch bola ešte ďaleká. Jeho bohatú biografiu od roku 1912, keď sa narodil, sleduje film pozorne a dokladá ju množstvom archívnych materiálov. Po otcovom odchode do Ameriky, kde sa jeho stopy strácajú, sa sťahuje s matkou Kornéliou do Žiliny, kde si otvára kiosk s novinami a časopismi. Tie boli jeho prvým obrazom veľkého sveta. Odchodom do Prahy, študovať žurnalistiku, štartuje jeho kariéra i bohaté životné osudy. Pracuje ako biletár v Osvobozeném divadle. Pracuje na Barrandove ako klapka u kameramana Otto Hellera, ktorý si ho podľa jeho slov adoptoval. Dostáva sa k nakrúcaniu filmu Extáza Gustava Machatého a z narážok je zrejmé, že mal románik i s hlavnou hrdinkou Hedou Kieslerovou, neskôr v Hollywoode známou ako Hedy Lamarr. Pracuje nejaký čas i v Nemecku u Leni Riefenstahlovej. Píše sa rok 1932 a doba sa radikalizuje. Dežo je žid a v susednom Nemecku nastupuje režim, pred ktorým treba utekať. Sťahuje sa do Paríža ako zamestnanec tamojšej pobočky 20the Century Fox a ako vojnový kameraman odchádza do Etiópie. Film podrobne mapuje jeho účasť v španielskej občianskej vojne. Stihne sa oženiť so Španielkou a jeho dcéra Dolores, ktorú mal so svojou druhou ženou Lily, sa domnieva, že jej španielske meno nie je náhodné. Z tohto obdobia sú známe jeho kontakty s Ernestom Hemingwayom i jeho ženou, novinárkou Martou Gelhornovou.

Dej sa totiž začal odvíjať v momente, kedy sa už ústredné rodičovské duo začalo postupne zmierovať s tým, koho im osud nadelil ako zaťov. Isabelle (Frédérique Bel) sa vydala za Rashida Ben Assema (Medi Sadoun), alžírskeho moslimského právnika. Manžel Odile (Julia Piaton) – podnikateľ David Benichou (Ary Abittan) – mal zase pre zmenu židovské korene. A Ségolène (Émilie Caen) očaril čínsky bankár Chao Ling (Frédéric Chau). Všetky nádeje boli preto vkladané do najmladšej Laure (Élodie Fontan), lenže... Prečo nepokračovať v zavedenom trende a nedoplniť rodinku ešte o niekoho narodeného napríklad v... na... Skrátka, Charlesa Koffiho (Noom Diawara), západoafrického černocha pôvodom z Pobrežia Slonoviny? Po všetkých tých či už neúmyselne alebo občas aj naozaj úmyselne prednesených a vypočutých rasistických, xenofóbnych, prípadne religionistických stereotypoch, snahách navzájom sa medzi sebou doberať - ktoré sa stali od tej doby súčasťou každého väčšieho rodinného stretnutia -, sa mohli Claude a Marie utešovať aspoň faktom, že ich nový zať nie je konečne nič iné ako katolík. Samozrejme, až do chvíle, kým sa nestretli s jeho rodičmi – najmä s hrdým, tvrdohlavým otcom Andrém (Pascal N'Zonzi), snáď ešte neznášanlivejším než všetci ostatní naokolo.

Po horách však nechodia len frustrovaní muži v stredných rokoch s divokou fantáziou, ale aj celkom prozaické bytosti. Trojica kamarátov vezie v aute tašku plnú peňazí, výsledok obchodu s hašišom. Stretnutie so sobom skončí zdanlivo tragicky, jeden z nich, Musa (Zaki Youseff) v domnení, že sú mŕtvi, zoberie peniaze a s prerazenou nohou sa vydá na útek. Policajná pozornosť by mu určite neprospela. V lese sa stretáva s Martinom a ako dvaja kandidáti na totálnych stratencov sa spoja, aby mohli čeliť silám mocnej prírody spoločne. Musa mu prezradí, že niekde v okolí je dedinka, kde žijú členovia vikingského fanklubu a určite by mu to tam vyhovovalo. Zrejme tam smerovala aj trojica s taškou plnou peňazí, aby sa tam zašili, kým prehrmí policajný záujem. Martina však lifestylové mimikry na mieste nielen sklame, ale aj pobúri, lebo za pár bagiet chcú peniaze, ale môže byť aj karta, najlepšie Mastercard. Tam sa teda nezdržia.

Po nešťastných udalostiach zo snímky Spider-Man: Bez domova ostala stabilita medzi paralelnými svetmi navždy narušená. Z nekonečných alternatívnych realít sa vynorila hrozba, ktorá ich ohrozuje všetky. Doktor Stephen Strange (Benedict Cumberbatch) sa za pomoci jeho verného spoločníka Wonga (Benedict Wong), čarodejnice Wandy Maximoff alias Scarlet Witch (Elizabeth Olsen) a odvážnej America Chavez (Xochitl Gomez), vydáva na zradnú cestu naprieč paralelnými svetmi, aby odvrátil šialenstvo, ktoré môže nasledovať. Šialenstvo, za ktorým stojí možno on sám.

Príbehový rámec filmu je jednoduchý. Divadelný režisér a herec Ýusuke Kafuku (Hidetoši Nišijima) má profesionálne renomé a popularitu a manželku scenáristku Oto (Reika Kirišima). Kedysi mali aj dcérku, tá však zomrela. S touto traumou sa jeho žena vyrovnáva sexuálnymi avantúrami. Pri jednej z nich je Kafuku nepozorovaným svedkom, ale nijako ju nerieši. Skúša v divadle Čechovovú hru a venuje sa svojej práci. Žena však umiera a on po nejakom čase odchádza do Hirošimy, kde má pre divadelný festival naskúšať opäť Uja Váňu. Medzi hercami je i bývalý milenec jeho ženy Koši Takatsuki. Obsadí ho do role Váni. V produkcii účinkuje i nemá herečka z Južnej Kórei. Tá má vytvoriť postavu Sone. Režisér žiada, aby ho ubytovali ďalej od divadla. Chce si vo svojom červenom Saabe prechádzať repliky z hry. Má ich na magnetofónovej páske s hlasom mŕtvej manželky. Je zaskočený, keď mu oznámia, že nemôže z bezpečnostných dôvodov šoférovať kvôli tomu, že kedysi došlo k nehode a tá narušila priebeh skúšania. Pridelia mu i mladú šoférku Misaki (Tóko Miura). Je spoľahlivá a decentná, všetko funguje až do momentu, keď si polícia odvedie Košiho. Pobil sa s nejakým mladíkom a ten v nemocnici skonal. Kafuku má na výber, buď sa všetko zruší, alebo zahrá Váňu on sám. Rolu dokonale ovláda. Váha, ale nakoniec privolí a v závere filmu sa koná premiéra.