Odporúčaný obsah

Na výsledku rozhodne cítiť dlhšiu predprodukčnú prípravu (zber materiálu, scenár), ale predsa len v inom zmysle, ako by natešený divák očakával. Pointa tohto výroku tkvie v tom, že Nvotová spoločne so spoluscenáristkou Barborou Námerovou predkladá pred nás rébus plný symboliky, mytológie a snahy o náhľad do psychiky slobodnej a bezdetnej tridsiatničky, avšak je otázne, aké percento obecenstva bude schopné a ochotné na takúto autorskú hru pristúpiť. V tomto smere môžeme Svetlonoc prirovnať k nedávnemu mysterióznemu, a kontroverzne prijatému, trileru Men autorského režiséra Alexa Garlanda. Ten sa taktiež snažil prerozprávať príbeh ženy po tridsiatke nachádzajúcej sa na vidieku plného nepriateľsky sa tváriacích postáv pomocou symbolov, metafor a konotácií na úkor silnejšej naratívnej línie.

Tritisíc rokov túžby rozpráva príbeh osamelej naratologičky Alithei Binnie (Tilda Swinton), ktorá sa na pracovnej ceste v Istanbule náhodne stretne s magickým Djinnom (Idris Elba). Ten jej výmenou za svoju slobodu, ponúkne splnenie troch prianí. Alithea je však opatrná, predsa len, celý svoj život venovala štúdii príbehov a mytológii a dobre vie, že s nadprirodzenými silami sa je neradno zahrávať. Predtým, ako podnikne akékoľvek kroky, chce Djinna lepšie spoznať. Djinn jej preto vyrozpráva svoj životný príbeh plný fantastických javov, intríg, lásky a túžby.

Tigre teda vykresľujú príbeh nádejného mladého futbalového talentu – Martina Bengstona (Erik Enge). Extrémne disciplinovaný a cieľavedomý Švéd dostáva vysnenú ponuku od prestížneho talianskeho klubu, zdá sa, že jeho život ide presne podľa predstáv. Martin žije sám s matkou, otec ich opustil, ešte keď bol Martin dieťaťom. Po opustení rodinného hniezda a nastúpení do klubu však Martin objavuje skutočnú tvár predátorského futbalového biznisu, ktorý je založený na riadení každého aspektu života mladých futbalistov a vytvára medzi nimi smrteľnú súťaživosť a nevraživosť. Navzdory tomu, že si Martin vstupom do profesionálneho futbalového priemyslu plní celoživotný cieľ a zmysel svojho života, oddanosť tomuto snu má vysokú cenu...

Z takéhoto divokého námetu odpozorovaného z bežného života dnešných mestských obyvateľov môže vzniknúť buď psychologická dráma, alebo bláznivá komédia. Režisér Petr Nikolaev a scenáristka Lucie Konečná sa rozhodli skôr pre druhú možnosť, avšak aj s obrúsenými hranami dramatického žánru. V praxi to znamená, že o postavy a ich vzťahy sa reálne báť nemusíte, ako jednotlivé príbehy skončia, nie je komplikované vopred odhadnúť. Nikolaevovým zámerom bolo atmosféru jeho novinky priblížiť smutnej komédii a zároveň jeho najznámejšiemu dielu Báječná léta pod psa z roku 1997.

Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, no v prípade Hollywoodu to určite neplatí. Ani marvelovky nie sú v tomto smere výnimkou a ak niečo funguje, nie je skrátka dôvod meniť víťazný tím. Tentoraz navyše dostal novozélandský tvorca ešte o niečo väčšiu voľnosť ako minule a je i jedným z autorov samotného scenára. Čo je v konečnom dôsledku ucítiť, hoci finálny výsledok sa od Ragnaroku až tak výrazne nelíši. Podľa globálneho prijatia sa pritom javí, že tentoraz bude jeho Thor ďaleko viac rozdeľovať publikum, hoci základné ingrediencie sú skutočne podobné. Je to len tým, že sa vytratil moment prekvapenia, alebo za tým väzí niečo iné?

Dej snímky zachytáva muža v strednom veku, ktorého spoznávame pod menom Tralala (Mathieu Amalric). V chudobe žijúci hudobník si zarába pouličnými hraním v uliciach Paríža a prežíva zo dňa na deň. Jedného večera stretne mladú ženu, ktorá mu, predtým ako opäť zmizne, zanechá len jediné posolstvo: „Hlavne nebuďte sám sebou.“ Zdalo sa mu to, alebo všetko skutočne prežil? Opúšťa Paríž a nakoniec nájde tú, do ktorej sa zahľadel, ona si ho však nepamätá. Istá postaršia žena Lili (Josaine Balasko) v ňom však spoznáva svojho syna Pata, ktorý pred dvadsiatimi rokmi zmizol v Spojených štátoch, a Tralala sa rozhodne túto úlohu prevziať. Objaví tak novú rodinu a zároveň miesto, v ktorom sa o „sebe“ dozvedá nepoznané veci. Je v podstate všeobecne akceptovaný, aj keď niektorí členovia rodiny sú skeptickí, ako napríklad Patov brat Seb (rockový spevák Bertrand Belin, jeden z prispievateľov soundtracku), otec dvoch rapujúcich synov.

Kosinski sa s trojicou scenáristov, možno trochu prekvapivo po výrazne modernom háve TRON: Legacy 3D, rozhodol pripraviť pre milovníkov klasiky, ale aj nové publikum, scenár a film ťažiaci svoje kúzlo predovšetkým z nostalgie smerom k originálu. Pete Mitchell, alias Maverick (Tom Cruise), sa zhodou okolností po vyše troch desaťročiach dostáva do školy Top Gun v San Diegu, aby mohol tentokrát splniť „nemožnú misiu“, nielen bojovať o prestíž na škole a srdce inštruktorky. Armáda neznámej krajiny totiž spracúva na utajenom mieste v horách urán a túto základňu je nutné, samozrejme v mene zachovania svetového mieru, čo najskôr a najúčinnejšie zlikvidovať.

Dominancia akcie nad reflexiou úspešne prejde v detektívkach, alebo iných spotrebných televíznych žánroch, neprejde však v dlhometrážnych hraných filmoch určených pre kiná. Podotýkam pre kiná a nie pre streamové platformy, kde je sledovanie príbehu, obvykle len jednou z diváckeho multitaskingu. O čo teda ide? Záchranár Jan Kavka (Milan Ondrík) sa rozchádza so svojou ženou Evou (Dominika Morávková), lebo šla bez jeho vedomia na potrat. Pri večernom behu je svedkom brutálneho útoku sfetovaného muža na pumpárku. Volá Janíkovi, ale ten mobil nezdvihne. Mŕtvu Evu nájdu v havarovanej dodávke. Jej muža uvádza hlasová správa v mobile k šialenstvu. Hanbí sa ju ukázať vyšetrujúcemu komisárovi Dvořákovi (Vladimír Javorský). Na vraha sa rýchlo príde. Je ním Robert Stránský (Jan Jankovský) a teší sa ochrane kapitánky z protidrogového Mudrovej (Kristýna Frejová), lebo bol jej informátorom a má jej pomôcť chytiť zločineckú skupinu, obchodujúcu s drogami. Vyťahuje ho teda z dosahu Dvořáka, ako vie a môže. Vyzerá to nakoniec tak, že ho budú stíhať na slobode. Kavka vie o koho ide a čo sa chystá. Dvořákovi sa kedysi pokúsil zachrániť po autonehode dcéru a preto sú v kontakte. Chodí boxovať do klubu kamaráta Michala (Hynek Čermák) a navzájom si pomáhajú. Michal zachraňuje Jana po vražde Evy, on mu zase požičia peniaze. Tie sa mu zrejme snaží ukradnúť jeden z boxerov. Michal ostane po útoku na vozíčku a Jan sa o vinníka „postará“. Nájdu ho v kontajneri, zasypaného sutinou z opravovaného domu. Jan putuje do väzenia, kde sa stretáva s vrahom svojej ženy.

Tove sledujeme ako málo sebavedomú maliarku, tvoriacu v tieni otca, známeho sochára Viktora Janssona. Neriadi sa ani jeho vkusom, ani radami a dostáva sa jej z kruhov, podporujúcich umelcov, málo pozornosti. Nemá často na nájom a žije skromne. Tvorba pre časopisy, ktoré žiadajú jej príbehy i kresby muminkov je v príbehu okrajová, ten sa zameriava na svet jej vzťahov a do značnej miery na prostredie helsinskej bohémy. Tove sa zamiluje do Vivecy Bangler (Krista Kosonen, známa z filmu Bergrothovej Miami i z nórskeho seriálu Sprítomnení), dcéry primátora a divadelnej režisérky. Peripetie tohto vzťahu tvoria značnú časť života Tove Janssen z určeného obdobia. Viveca city opätuje, ale sféra záujmov bohatej a atraktívnej ženy je široká a rovnako to platí i na jej rozptýlené vzťahy. Príde s nápadom využiť muminkov ako postavy muzikálu a vidíme aj jeho útržky s optimistickým predpokladom, že si tvorcovia dali prácu s dobovou pravdepodobnosťou divadelnej verzie.