Odporúčaný obsah

Ghervas s Popescom debutovali roku 2009 filmom Children of Uranium a roku 2013 nakrútili dokument o čínskych prisťahovalcoch v Bukurešti pod názvom Bukurešť: Rok draka (ten je momentálne dostupný na streamovacej platforme HBO Max). V treťom filme siahajú po divácky atraktívnej téme, akou futbal bezpochyby je, no na rozdiel od väčšiny športových dokumentov neponúkajú motivačné zábery na veľké športové talenty, ani na tvrdých bojovníkov šplhajúcich sa od nuly do vysneného cieľa, ale umožňujú nahliadnuť do šatní príležitostných futbalistov, s ktorými by mohli hrať rovnocennú partiu azda aj viacerí filmoví diváci.

Je tiež pravdou, že napriek kladom filmu, je nepopierateľný aj fakt, že témou režisérku predbehol rumunský režisér Cristian Mungiu filmom 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (2007 Zlatá palma a mnoho iných cien) a tak ju obral o originalitu. Oba príbehy sa odohrávajú v inej dobe, rumunský v Ceausescuovom Rumunsku, francúzsky na začiatku 60. rokov, keď boli potraty v krajine takisto zakázané a trestné. No snímky sú čo sa výpovede hodnotovo rovnaké a ťažko si vybrať, ktorá viac zaujme. Téma je vzhľadom na súčasné dianie rovnako naliehavá a aktuálna. Kým diktátorský rumunský režim tvrdo trestal a išlo aj o život, hrdinke Udalosti hrozilo spoločenské odsúdenie, pohŕdanie a vydedenie. Pre každú z nich teda trauma na celý život.

V expozícii sa stretávame s modelom Carlom (Harris Dickinson) a jeho partnerkou influencerkou Yayou (Charlbi Dean Kriek). Už na úvod si režisér zgustol veľmi ironicky na modelingu a celou tou pozlátkou, ktorá ho sprevádza. Tieto dve pekné bytosti, Carla a Yayu, pozvú na luxusnú výletnú plavbu. To je už druhá časť príbehu kde sa zíde vydarená „smotánka“ – ruský zbohatlík (Zlatko Burić), starý mládenec túžiaci po životnej láske, bohatý starý manželia a protipól k týmto kreatúram tvorí posádka - napríklad upratovačka záchodov Abigail (Dolly de Leon), „generálka“ Paula (Vicki Berlin) šikanujúca personál a večne opitý kapitán (Woody Harrelson). Panoptikum postáv a postavičiek na luxusnej jachte si užíva života, tešia sa až infantilne z každej maličkosti a netušia akú pohromu im nezodpovedný kapitán pripravil. Notorický ožran sa rozhodol za každú cenu usporiadať kapitánsky večierok, plný žranice a alkoholu. Blíži sa búrka a nikto netuší aké hrozivé účinky bude mať. A práve v tom inferne si Östlund, známy to provokatér, nenechá ujsť príležitosť, aby nerozohral do najhnusnejších a najodpudivejších detailov scény zvracania. Hnus graduje ad absurdum, ktorý strieda a vyvažuje diškurzom ožratého kapitána a ruského obchodníka Dimitrija. Zbohatlík dobre, že neobhajuje kapitalizmus a kapitán pod parou mu prednáša o marxizme. Gejzír citátov Marxa a Engelsa, ale aj svetových filozofov, nemá konca-kraja a loď sa potápa. Iba ako pikantéria, keď sa režiséra opýtali odkiaľ zobral toľko výstižných citátov povedal: “Vyrastal som na nich, moja mama je v komunistickej strane a od detstva ma nimi kŕmila.“

Dieťa rozvedených migrantov z Bosny a Chorvátska, vyrastajúce v Malmo, nie je žiadny anjel. Neustále vstupuje do konfliktov, háda sa a odvráva. Nasadia naň školskú psychologičku, ale keď jej Zlatan pri futbalovom tréningu namieri loptou do tváre, je pripravená predpísanú terapiu vzdať. Nik okrem matky si s ním nevie rady. Keď ju polícia obviní z krádeže deti, Zlatan a jeho sestra putujú k otcovi. Ten síce má snahu o deti sa starať, ale práve vypukla vojna na Balkáne, bojujú tam jeho priatelia a chladnička ostáva aj po početných napomenutiach vyhladovaného syna stále prázdna. Sestra sa vracia k matke, Zlatan ostáva, ale trpieť jeho stálu finančnú tieseň sa mu protiví a tak to vzdá i on.

Situovať príbeh ľahkej letnej komédie plnej omylov do balkánskeho prostredia Báčskeho Petrovca so slovensko-srbsko-maďarským osadenstvom bol dobrý nápad. Veselá slnečná dynamika, ovenčená klobáskami a reťazou zvodných štamperlíkov v rukách chutných postavičiek mužov a žien, plných divokých nápadov, ako pozdvihnúť lenivý pulz dedinky, sľubovali všetko, čo si žáner žiada a ponúka. Ukočírovať tento rozvášnený živel nápadov a možností, dať mu sústredný dramatický poriadok a logiku nebola ľahká úloha aj preto, že sa ňou inšpirovali i filmoví majstri. Vieme, ako na tomto bohatom inštrumentáli dokázal vyhrávať Emir Kusturica, ale napríklad i taký Elo Havetta v Slávnosti v botanickej záhrade.

Asi tou najposlednejšou šancou akosi pritiahnuť pozornosť k tejto vekovej kategórii, je vymyslieť situáciu, kedy si starnúce žienky chcú dopriať splnenie nerealizovaných sexuálnych rozkoší. Takto sa to stalo i vo filme Veľa šťastia, pán Veľký, založenom na jedinej situácii. Bývalá učitelka Nancy Stokesová sa rozhodne zaplatiť si gigola a pokúsiť sa o sexuálny reštart. Fešnému profesionálovi sa zverí s frustrujúcimi okolnosťami. Nikdy nezažila orgazmus a svojmu manželovi ho len imitovala. Odvahu oddať sa bez zábran tomuto dobrodružstvu nemá a celý film sledujeme jej trpezlivo asistovaný zápas o plnohodnotnú súlož. Nakoniec zrejme k degustácii sexuálneho menu dôjde, ale deje sa tak decentne a ohľaduplne. Opatrné dózovanie nahoty, ktorá by k tomuto druhu komorného posteľového naratívu patrila, je obojstranné, lebo je tu evidentná vôľa hrať o čomsi inom, než čisto ľudskej potrebe biologického splynutia.

Kovalenko situuje príbeh krehkej dievčiny Ady do mesta Mizur, bezvýznamnej severokaukazskej periférie, kde pracuje v malom kiosku. Jej život prebieha pod prísnym dohľadom otca Zaura. Večer zamyká byt a kľúče drží pri sebe, aby sa Ada a jej mladší brat Dakko zbytočne netúlali. Vymknúť sa podarilo staršiemu Akimovi, odišiel a občas sa vracia. Ada ho každý deň vyčkáva na zastávke autobusu. Je jej jedinou nádejou na vymknutie sa spod kontroly. Spája sa s ňou aj ďalšia bolestná súvislosť. Ada bola zranená pri výbuchu školy. Má početné zranenia a potrebuje operáciu. Otec ju však odkladá, jej pas schoval a prístup do nemocnice s ním zrejme súvisí. Ada počíta s pomocou brata. Zranenie zasahuje jej intímne partie. Vyjde to najavo pri zblížení s neodbytným nápadníkom. Nosí plienku a sex sa v malom kiosku nekoná. Otec odmieta operáciu aj preto, aby ju pri sebe udržal čo najdlhšie.

Ulička nočných môr rozpráva epický príbeh odohrávajúci sa naprieč desaťročiami, v ktorom sledujeme životnú cestu Stantona Carlisla (Bradley Cooper). Stanton je muž so záhadnou minulosťou a nepopierateľným talentom manipulovať ľudí. Svoj dar zdokonalí v putovnom karnevale, kde ho povýši na umenie mentalizmu. Okrem nových schopností nájde na karnevale svoju životnú lásku Molly (Rooney Mara), s ktorou sa vydá do New Yorku. Stantonove umenie manipulovať a čítať v ľuďoch, mu v New Yorku prináša úspech a slávu, až kým jeho triky neprekukne klinická psychiatrička Lilith Ritter (Cate Blanchett). Stanton postupne zisťuje, že Lilith je ešte vypočítavejšia a nebezpečnejšia ako on sám.

Už prišli o otca, vedia, čo im hrozí a nemajú žiadne ilúzie. Matka, jej dve dcéry a dvaja synovia. Najmladším je Amin. Nie sú to ani vypäté scény z lodných kontajnerov, kde skupiny ľudí pašujú kamsi do Estónska. Je to trvalé a nekonečné čakanie rodiny kdesi na moskovskom sídlisku, dni a mesiace, trávené pred televízorom. Sú bez dokladov, vystavení šikane policajtov, ktorých reputácia je najmä v 90. rokoch, časoch rozpadu Sovietskeho zväzu a dobe zločineckej anarchie, podrobne popísaná i v ruských filmoch. Chlapci sú tínedžermi, lomcujú nimi nové hormonálne vlny a sedieť kdesi v izolácii je utrpenie. Bratia sa teda vyberú von, divácky asistovať pri otvorení prvého ruského MacDonaldu. Stalo sa tak 31. janára 1990 a dostavilo sa tam päť tisíc ľudí. Strčia oboch do policajného auta, kde už sedí dievčina. Keďže si s ňou policajti chcú „zašpásovať“, vyhodia chlapcov von a nasleduje mrazivá scéna: davy oslavujúcich ľudí pred hamburgerovým kráľovstom a hneď vedľa, v malej uličke sa kníše policajná dodávka. Strážcovia poriadku a spravodlivosti si užívajú svoje „mocenské bonusy“.