Odporúčaný obsah

Komorná dobrodružná dráma o zložitom vzťahu otca a dcéry vznikla vďaka pandémii. Aj keď celosvetová situácia sa vo filme vôbec nespomína, alebo sa spomína len veľmi nenápadne, teda prostredníctvom jednej vety, presne taký pocit z tohto filmu sála. Rudolf Havlík bol vraj podobne, ako mnohí z nás,

Prítomnosť spojeneckých vojsk jasne rysuje dobovú situáciu po udalostiach 11. septembra 2001 a všetko, čo sa prevalilo o Afganistane médiami nemalo na smelú ženu žiaden účinok, rovnako ako neustávajúci prúd emigrantov, opúšťajúcich krajinu v strachu o život, nezávisle na tom, kto je práve pri moci. Aspoň takto môžme jej príchodu rozumieť hneď v úvode.

More kúziel alebo v originále Úplný ponor, je ohľadne akýchkoľvek politických alúzií zakotvené v bezpečných vodách určením pre vekovú kategóriu 6+, teda pre najmenšie deti a eventuálne ich rodičov. Na príbehu sa podieľal aj Alec Sokolow, americký scenárista , ktorý má na konte i spoluprácu na Príbehu hračiek (1996) a sérii o kocúrovi Garfieldovi.

Kamarát spisovateľ Julo (Oldřich Kaiser) mu zavolá s prosbou, či by mu nedoniesol cigarety. Dosť netradičná požiadavka, aj na jeho dosť svojráznu povahu. Nájde ho uňho doma nahého sedieť v kuchyni, na stole prázdny blister z vyjedených liekov. Kým príde sanitka a lekári zapracujú na nutnom výplachu žalúdka, Jozef si s vyvalenými očami vypočuje kamarátovo blúznenie o nevernej manželke komicky pri tom vyjedajúc uhorky zo zaváraninovej fľaše. Vraj mu ušla s itečkarom, teraz zvykne tancovať aj s inými ľuďmi niekde v lese na oslavu slnovratu. Asi sa chce vrátiť k svojim slovanským koreňom alebo čo... Scenár Mareka Leščáka a Martina Šulíka – dvoch slovenských autorov, ktorým sa nápad zrodil vo sne a navyše v češtine (Kto vie, čo by na to povedal Freud?) – si potrpí na určitý, trpký humor na hrane. Na doberanie si života pre jeho paradoxnosť v neustále zažívaných situáciách. Na to, že každá ľudská túžba - či si to postavy uvedomujú alebo nie - speje spravidla do slepej uličky. A občas to tiež treba okomentovať nejednou presne mierenou, ironickou replikou – pre „nezajačie“ uši publika dokonca s potenciálom stať sa replikou naozaj pamätnou.

Fede Alvarez napísal scenár spoločne so svojim spolupracovníkom Rodom Sayaguesom, ktorému prenechal plnú kontrolu nad réžiou sequelu. Ide o autorský projekt oboch tvorcov a aj tentokrát napísali scenár spoločne a znova veľmi dobre vedia, o čom chcú rozprávať. Témy z prvého dielu sa znova opakujú, pridaná hodnota dvojky ale spočíva v ich expresívnejšom podaní. Sayaguesovi sa podarilo vytvoriť atmosféru ešte väčšieho zmaru, bezvýchodiskovosti a depresia nás neopúšťa od prvej do predposlednej scény. Záver možno prináša niečo ako nádej svetlejšej budúcnosti, avšak aj tá je veľmi otázna. Skrátka Muž v temnote 2 je nesmierne depresívny film, ktorý síce sem tam poteší vynaliezavou hororovu scénou či sekvenciou (čiastočná eliminácia jedného zo zločincov v garáži, dlhá jednozáberová pasáž krátko po začiatku), v jadre však ide stále o sociálnu drámu reflektujúcu ekonomický a morálny úpadok kedysi prosperujúceho veľkomesta a posttraumatický šok celej Ameriky po návrate vojakov z vojny v Iraku.

Aj napriek tomu, že ide o debut, je zjavné, že architektúra rozprávania i jeho štruktúra netrpí žiadnymi začiatočníckymi neduhmi. Je vyvážená, pomer širokého pohľadu na masovú akciu a zároveň komornejší rozmer pojednania organizácie i jednotlivých postáv, má presné a citlivo nastavené parametre. Režisérka Mária Pinčíková a jej spoluscenárista Jakub Medvecký zvolili pri zobrazení vzrušeného diania okolo prípravy zletu, konfrontačný princíp. Týka sa to najmä výberu postáv, staršieho cvičiteľa Mirka a mladíka Radka, ktorých sledujeme aj v súkromnom živote. Mirka vidíme v kruhu priateľov, pri oslave narodenín a Radka v domácom prostredí, vystaveného direktívam matky, vyžadujúcej ich bezpodmienečné plnenie. Oboch spája napriek vekovému rozdielu členstvo v Sokole, tradované po generácie. Mirkove cholerické reakcie na organizačné nedorozumenia a lapsusy, dodávajú turbulentnému dianiu veselý dramatizmus a vierohodnú dokumentárnu autenticitu.

Aký vzťah bol následne medzi nimi, to zostáva tajomstvom. Tajomstvom, ktoré sa Madeleine chystá nahlas vysloviť, aby nepredstavovalo žiadnu pomyselnú prekážku v pozvoľna sa prehlbujúcom vzťahu s Jamesom Bondom (Daniel Craig). Ten zavesil službu v tajnej službe Jej Veličenstva na klinec, pretože už preňho nepredstavovala konštruktívny spôsob života. On sám sa teraz chystá v talianskej Matere navštíviť hrobku Vesper Lyndovej – ženy, do ktorej sa zamiloval pri svojej prvej špionážnej misii v Casine Royale, a ktorá ho údajne zradila. Vzťah nedávajúci bývalému agentovi 007 dlhé roky spávať, tak nachádza prekvapivo katarzné vyústenie vo chvíli, keď Bond v duchu miestnych tradícií symbolicky páli lístok so svojím do teraz nepriznaným trápením. Vtom si však pri hrobke všimne chobotnicovité logo zločineckej organizácie, ktorá mu dlhé roky komplikovala službu a začne naháňačka s jej nemilosrdnými „chápadlami“. Prežije len o vlások. Všetky stopy vysvetľujúce, ako sa ho vôbec podarilo zabijakom vystopovať, ale nečakane smerujú k Madeleine...

Tentokrát nás oslovuje autor, režisér, ktorý má na takéto apely kredit odvážneho a statočného človeka. Mohammad Rasoulof je v iránskej kinematografii dôležitou postavou opozičného kritika režimu a vo svojich filmoch ho nešetrí. Najvýraznejšie to urobil vo filme Rukopisy nehoria z roku 2013. Premietal sa u nás v rámci Festivalu iránskych filmov a inšpirovala ho udalosť z roku 1997, keď sa moc chcela zbaviť opozičných spisovateľov tým, že autobus, v ktorom cestovali na stretnutie do Arménska, za pomoci agenta nasmerovala do priepasti. Filmom Niet zla medzi nami, oceneným v roku 2020 Zlatým medveďom na MFF Berlinale, otvára kauzu trestov smrti. Irán je počtom 251 trestov smrti na prvom mieste na svete, aj keď napríklad stav v Číne a Severnej Kórei nepoznáme. Až za Iránom je například Saudská Arábia, kde ročne popravia, podľa údajov Amnesty International, 184 odsúdených.

Nová šichta je filmom svojej doby. Už nezaznieva tónmi ťažkého údelu ľudí, ponechaných napospas drvivému tlaku ich pracovných podmienok. S režisérom sa nachádzame kdesi na konci tohto príbehu. Začína nový. Nová šichta. Na ostravskej bani Paskov došlo pre tamojších baníkov k najhoršiemu. Ťažba sa skončila v marci 2017 a 1300 baníkov ostalo bez práce. Väčšina z nich odpracovala v bani desaťročia, hlavná postava tohto rozprávania, Tomáš Hisem tridsaťštyri. Odbila mu päťdesiatka a na výber veľmi nebolo. Ako rečník na podujatí TEDx, čo sú stretnutia, organizované kvôli šíreniu myšlienok, ktoré stoja za zverejnenie, popisuje moment, keď sa oznam o preškoľovacom kurze na programátora objavil na podnikovej nástenke. Podísť k nemu a čosi si tam čítať, bolo nemiestnym prejavom poraženeckých postojov. K bližšiemu zoznámeniu došlo až vďaka gulášu, na ktorý prišli všetci. Nakoniec sa však Tomáš dal na zložitú cestu zmeny profesie. Prihlásil sa na kurz, ktorý zdarne dokončil. Zo štyroch adeptov ako jediný. Ukázalo sa však, že absolvovanie kurzu nestačí. Prácu mu nikdo neponúkal. Načas sa zastavil pri páse v automobilke Hyundai a prvá príležitosť sa nakoniec dostavila. Spôsob, ako sa dostal do správneho ťahu bola jeho prítomnosť na kurze, ktorý pôvodne absolvoval, jeho prednášajúci ho prizval, aby sa s ďalšími poslucháčmi podelil o skúsenosti. Kurz dlhodobo sledovali zástupcovia spoločností, zháňajúcich programátorov, a tak sa Tomáš prihlásil na pohovor. Ten absolvoval a nastúpil do práce. Z baníka sa tak stal programátor, zmenil účes a aj mu pribudli zuby, nehovoriac o dramaticky zmenených platových podmienkach.