Odporúčaný obsah

Piussi je však všestrannejší tvorca, ak sa pozriete na jej filmografiu bližšie, narazíte aj na pozitívne ladený portrét Pavla Branka s názvom Hrdina našich čias alebo odľahčenú cestu za najlepšími kuracími krídelkami v dokumente Kuracia láska. Vo vymenovávaní jej obľúbených tém by sme mohli pokračovať ďalej. Každopádne je vhodné poznamenať, že tvorkyňa častokrát spolupracuje aj s českými dokumentaristami a reflektuje aj tamojšie symptomatické problémy doby. Je to iste dané aj tým, že v spoločnom štáte žila vyše dvadsať rokov a tie rozdiely medzi našimi bratskými národmi sú aj takmer tridsať rokov po rozdelení veľmi podobné.

Aby sme boli úplní, tak snímka išla do boja o Oscara celkovo so šiestimi nomináciami, vrátane tej za najlepší film. A ak by Otec zabodoval aj v tejto kategórii, nenahnevali by sa snáď ani tvorcovia rovnako vynikajúcej Krajiny Nomádov. Ako už z uvedeného vyplýva, čaká vás nevšedný a mimoriadny zážitok a to aj v prípade vysokých očakávaní. Tie sa ukazujú byť častokrát dvojsečnou zbraňou, v tomto prípade bude však iba máloktorý náročný divák sklamaný. V čom väzí sila tejto komornej drámy odohrávajúcej sa takmer po celú svoju stopáž v jednom byte?

Brať úplne vážne príbeh o dvoch matkách vo filme Paralelné matky, keď sa Janis (Penelope Cruz) a Any (Milena Smit) stretnú v pôrodnici, porodia a rozídu sa, aby vzápätí Janis zistila, že jej dcéra nie je jej dcéra a dievčatká omylom vymenili, asi celkom dobre nejde. Motív zámeny detí je po chudobnej sirote, z ktorej sa stane úradovaním osudu dcéra boháčov, jedno z najohranejších melodramatických klišé, ani netreba chodiť do červenej knižnice alebo pozrieť si stovky dielov nejakých hispánskych telenoviel. Almódovar s ním však pracuje rafinovane, zbavuje ho krikľavých schém a zapletie doň dokonca historickú tému. Janis sa so ženatým otcom svojho dieťaťa Arturom (Israel Elejalde) zoznamuje v práci, je renomovaná fotografka a fotí jeho portréty. Keďže ide o forenzného antropológa, žiada ho o pomoc. V čase občianskej vojny zabili falangisti dedinských mužov, vrátane jej dedka. Masový hrob sa dlho nedarilo nájsť, a keď sa tak konečne stalo, dedinčanom chýbala odborná pomoc. Janis žiada Artura o asistenciu. Zblížia sa a dôsledok sa narodí o pár mesiacov. Arturo o pôrode nevie, Janis rešpektuje jeho rodinnú situáciu, má ženu chorú na rakovinu. Keď sa objaví a dozvie sa o svojom netušenom otcovstve, oznámi Janis, že k dieťaťu nič necíti a domnieva sa, že to nie jeho dcéra. Nahnevaná matka ho vyprevadí k dverám, ale červík pochybností ju vedie k šokujúcemu zisteniu. Podľa testov DNA jej laboratórium oznámi, že nie je matkou dievčatka.

Antverpský žid Gilles pri ceste na popravu, vymení za kus chleba knihu perzských mýtov a keď ide do tuhého tvrdí, že je Peržan Réza, poukazom na práve získanú trofej. Netuší, že život sa ochotne postavil na jeho stranu. Veliteľ tábora Klaus Koch, bývalý kuchár, si chce totiž po vojne otvoriť v Teheráne nemeckú reštauráciu a potrebuje sa naučiť základy perštiny. Zúfalo improvizuje, lebo, samozrejme, jazyk neovláda a všetko, čím autoritatívneho obmedzenca zásobuje, je výsledkom jeho jazykovej vynachádzavosti.

Jeho výsostne autorská novinka Posledná noc v Soho ide vo vážnosti uchopenia látky ešte ďalej a takmer absolútne v nej absentuje humor. Ide o príbeh mladého dievčaťa Ellie Turner (dokonale typologicky obsadená Thomasin McKanzie) prichádzajúceho do súčasného Londýna študovať módne návrhárstvo. Spoznáva sa s novými spolužiačkami žijúcimi na jej vkus až príliš búrlivým nočným životom. Ellie sa síce večierkom spočiatku nevyhýba, nakoniec usúdi, že pre jej štúdium a pokoj v duši bude najlepšie si nájsť nové ubytovanie. Na prvý pohľad sa ako ideálne riešenie ukazuje prenájom v starom obytnom dome v londýnskej časti Soho, kde prenajíma apartmány a izby sympatická stará pani Alexandra. O Ellie sa už v prvej a zároveň aj štýlovej muzikálovej sekvencii, naznačujúcej pohlcujúcu retro atmosféru nasledujúcich desiatok minút snímky, dozvedáme, že zrejme trpí duševnou poruchou prejavujúcou sa halucináciami s obrazmi jej mŕtvej matky.

Ten kvôli starému sporu rád robil Jeanovi naprieky. Keď si Jean vzal za manželku Marguerite, rodenú de Thibouville (Jodie Comer), dcéru zradcu, ktorá mu už pri prvom stretnutí učarovala tak, že ihneď zatúžil prinavrátiť jej vlastnej rodine stratenú česť vlastným menom, gróf Pierre zariadil, aby Jean prišiel o vytúžený kus pozemku predstavujúci s manželstvom získané veno. A dal ho, samozrejme, Jacquesovi. Keď Jeanov otec zomrel a mal po ňom zdediť funkciu kapitána rodnej pevnosti, gróf Pierre opäť dal všetko svojmu obľúbenému panošovi. A akoby to nestačilo, Jean nebol jediný, komu krása Marguerite učarovala... Hoci Jacques mohol mať akúkoľvek zo žien na dvore, v nestráženej chvíli sa vkradol do domu rodiny de Carrouges a Marguerite znásilnil. Žena však nemlčala, ako očakával. V následnom súdnom spore, kde ani jedna zo súperiacich strán nemala ako dokázať oprávnenosť vlastných slov, to pre Marguerite znamenalo staviť svoj život na výsledok duelu. Pokiaľ by jej manžel boj neprežil, čakalo by ju bolestivé upálenie na hranici ako trest za krivé obvinenie.

Film Pre Samu, označujúci dedikáciu matky dcére, je istým druhom denníka vojnových udalostí v Sýrii, presnejšie v meste Aleppo, ktoré sa medzi rokmi 2012 a 2016 do histórie sýrskej vojny vpísalo mimoriadne krutými útokmi a početnými obeťami civilistov. Vtedajšia študentka univerzity sa rozhodla mapovať svojou kamerou úvodné protestné happeningy, prerastajúce do zápasov o život. Občianska vojna beží, strieľa sa a bombarduje, ale život mladej Waadi sa nezastavuje. Pomáha v poľnej nemocnici, kde sa zoznámi s Hamzom, lekárom, zoberú sa a narodí sa im dcéra Sama. Keď mesto v závere filmu opúšťajú za dramatických okolností, Waada je opäť tehotná. Film si svojím jednoduchým posolstvom a emotívnym rozprávaním, kde matka oslovuje svoju maličkú dcéru a rozpráva jej o všetkom, čo si nikdy nebude pamätať, získal sympatie a bol nominovaný i na Oscara.

Do malého mestečka Panfield prichádza za prísľubom nosného príbehu zdiskreditovaný novinár Garry Fenn (Jeffrey Dean Morgan). Obyvatelia Panfieldu boli svedkami zázraku. Nemé dievča Alice (Cricket Brown) začne po údajnom zjavení Panny Márie znova počuť a rozprávať. Alice tvrdí, že cez ňu Panna Mária hovorí. Aj zo začiatku pesimistický Garry Fenn je o tomto zázraku presvedčený, keď uvidí ochrnutého chlapca vstať z vozíka, alebo miestneho kňaza, ktorý sa zázračne vylieči zo smrteľnej choroby. Zvesti o tomto fenoméne sa rozšíria rýchlo a prilákajú do Panfieldu nielen ohúrených ľudí, ale aj samotnú cirkev. Avšak Fenn po niekoľkých záhadných udalostiach pomaly zisťuje, že tieto zázraky nemusia byť dielom Matky Božej, ale niečoho oveľa temnejšieho...