Odporúčaný obsah

Atraktívny námet si režisérka a herečka Maria Schrader, režisérka úspešného filmu Pred úsvitom o Stefanovi Zweigovi a seriáli Neortodoxní uvedený Netflixom, požičala z rovnomenného rozprávania Emmy Braslavsky, a tak predostrela divákom, s humorným nadhľadom tému blízkej budúcnosti. A s týmto filmom sa Nemci usilujú zaujať aj na Oscaroch. Nemyslím si, že by uspeli, napriek, v podstate závažnej téme, ktorá je v prvej polovici dostatočne humorná, v druhej už nastoľuje skôr znepokojujúce etické otázky. Ale nepredbiehajme – uvidíme.

Nemôžem povedať, že sklamala, len názory na jej nový opus sa rozchádzajú. Enyedi pred snímkou O tele a duši upútala pozornosť už filmami Moje 20. storočie, Šimona a kúzelník, Čarostrelec, Tamás a Juli, si dala veľa námahy s prepisom románu. Priveľa priestoru by zabralo porovnávanie predlohy s filmom, ale niektoré zmeny je nutné pripomenúť. Hrdina filmu, lodný kapitán, je v románe neohrabaný surovec, chorobne žiarliaci na svoju ženu, ktorej neveru nikdy nevie dokázať. Vo filme je holandský kapitán Jakob Störr (Giljs Naber), podstatne sympatickejšia osoba, skôr dobrák ako násilník, len posadnutosť k manželke je nezmenená. Druhým momentom je ich zoznámenie, ktoré sa odohráva oveľa šarmantnejšie a s väčším prekvapením. Jacob, muž v strednom veku, väčšinu času trávi na lodi, pobolieva ho žalúdok a ako terapiu na mu kuchár odporučí, aby sa oženil. Jedného pekného dňa sa stretne s priateľom v kaviarni a vyhlási, že sa ožení s prvou ženou, ktorá vstúpi. A vtedy vojde pekná Francúzska Lizzy (Léa Seydoux). Žena je jeho návrhom zaskočená, no zrejme má zmysel pre dobrodružstvo, po čase súhlasí a do týždňa sa zosobášia. Jakob zo začiatku nič nemení na svojich zvykoch a krátko po svadbe odíde na ďalšiu plavbu, veď je to jeho svet a nič nemení na tom meniť. No netuší, že ho postupom času mladá žena tak opantá.  Priveľa času trávi na plavbách, svojej žene zo začiatku plne dôveruje, ale keď sa začína okolo nej podozrivo motať ľahtikár Dedin (Louis Garrel) začína byť podozrivý. V priebehu deja obaja prechádzajú rôznymi premenami, dokonca žiarlivý Jacob je ten, ktorý zlyhá – zamiluje sa do mladej Grety (Luna Wedler) a prežijú spolu búrlivý vzťah, plný rozchodov a návratov. Lenže puto ku krásnej a tajomnej Lizzy je silnejšie – vyhráva ona bez toho, aby sa väčšmi angažovala. Zvláštny je vzťah týchto dvoch diametrálne celkom odlišných ľudí, niečo ich k sebe priťahuje a ani sami nevedia čo. Je to spaľujúca láska a nenávisť zároveň ? Zrejme oboje.

Frankie (Maya Hawke, dcéra Ethana Hawkea a Umy Thurman) žije v Hollywoode, pracuje v nejakom bistre, zaskakuje aj vo večernom programe a snaží sa zistiť čím by vlastne chcela byť. Matka si myslí, že študuje, no jej ponevieranie sa štúdiom nazvať nedá, iba ak ironicky „štúdiom života“. Pri jednej potulke sa zoznámi so záhadným Linkom (vynikajúci Andrew Garfeild), ktorý prekračuje všetky medze, neuznáva nijaké pravidlá. Mladú ženu jeho antimainstreamové reči na internet tak zaujmú, že ho nahovorí, aby to nakrúcali a dávali na internet. Prizve do partie aj priateľa Jakea (Nat Wolff), aby im písal scenár a režíroval. Trojica má úspech, Linkove táraniny v nejakej Nikto Extra show majú množstvo linkov. Stanú sa slávnymi hviezdami internetu. Je však len otázkou času kedy sa dvaja mladí zblížia, Frankie a Link sa stanú aj milencami. Mladá žena dá výpoveď v zamestnaním a venuje sa len príprave programu. No, ako popularita stúpa, Link sa pomaly mení, no nie k lepšiemu. Všetkým čím dovtedy opovrhoval sa mu dostáva pod kožu a stane sa presne tým čo nenávidel. Začína byť cynický, neberie ohľad ani na city Frankie, prosto robí si čo chce. Situácia dospeje do takej neprijateľnej miery, že ich opustí Jake, ktorý sa na to už nemôže pozerať. Link alias Nikto Extra zájde však pri jednej show priďaleko a jeho obeť Isabelle (Alexa Demie) na jeho bezohľadnosť škaredo doplatí. Otázkou ostáva, ako sa s tým vyrovná a aké rozhodnutie po tejto katastrofe urobí Frankie. Sama si musí položiť otázku, či k tomu neprispela. Trojica stojí pred závažným rozhodnutím, ktoré môže posunúť ich životy ďalej alebo ich aj zničiť.

Je to rozum, zámerne spochybnený, zbavený drsnej melanchólie amerických noir zatratencov, hravého šarmu francúzskych elegánov i triezvej výstrednosti britských ezoterikov, obklopený pohŕdaním nadriadených kvôli nedostatočnému prezentačnému minimu a podozrením, že to v hlave nemá celkom v poriadku. Jeho deduktívna energia však silnie s každou dávkou poníženia. Tvorcovia piatej série sa vo filme Marco režiséra Martina Zandvlieta rozhodli pre preobsadenie jednotlivých postáv a namiesto Nikolaja Lie Kaasa v roli Morcka a Faresa Faresa, ako jeho partnera, dosadili Ulricha Thomsena a Zaki Youssefa. Nebola to príliš šťastná voľba. Morckova postava nepredvídateľného génia, ovenčená povedzme neštandardným psychickým profilom a imidžom „loosera“, od ktorého utiekla žena a nik okrem Assada s ním nebol ochotný spolupracovať, má v novej postave odlišnú konšteláciu. Stráca sa rozvibrovaná krehká psychika často duchom neprítomného muža, ignorujúceho systém i poriadok a nastupuje býčia tvrdohlavosť a mlčanlivá urputnosť, iritujúca nadriadeného Marcusa Jacobsena. Sú to možno rozdiely vo fyziognómii, ale profil novej postavy je poznačený tápaním, neustále odkazovanie na psychológa tu nemalo viditeľné opodstatnenie. Súhra dvojice a ich priateľská komunikácia sa stráca, nový Assad je akosi stranou a plní len funkciu podriadeného. Nevyužité možnosti Zaki Youssefa sa mihnú v scéne výsluchu jedného z podozrivých vo vyšetrovanej kauze. Jeho sústredený, orientálny pohľad a výrazná inakosť si žiadala viac priestoru.

Stručný úvod do jeho minulosti dáva tušiť, odkiaľ sa posadnutosť autami vzala. Prvé manželstvo nebolo šťastné, bol ovládaný a dostatočne rodinou finančne exploatovaný. Ako baník bral sedem tisíc mesačne, čo boli „ za komunizmu šialené prachy“. Stále však bolo málo a nikdy nebolo dosť. Chcel byť automechanikom, ale keďže ani jeden z rodičov nebol v komunistickej strane, nešlo to a poriadne to „obečel“. Matkine komentáre, v tejto exkurzii autentické a aj kvôli dialektu akosi prirodzene humorné, nie sú jednorozmerné. Je za nimi cítiť povedzme molové akordy neprajného osudu. V hľadaní jeho obrysov sa cez jednotlivé výpovede dostaneme ešte ďalej. Lásku k motorom zdedil Jaroslav po otcovi. Bol z podnikateľskej rodiny, ktorej komunisti vzali všetko, na čom záležalo. Zapíjal to alkoholom a umrel po výplate, z ktorej si kúpil fľašu borovičky. Syn sa zaprisaháva, že nechce dopadnúť ako on. O to intenzívnejšie sa vrhá do ďalšej práce. Sledujeme dynamicky i dramaticky nakrútené scény z pretekov. Jaroslav už nesúťaží. Jeho zdravie mu túto účast nedovolí, má vysoký tlak a sluch mu slabne. S Jitkou sú tím, aj napriek pracovným hádkam. Dotkne sa ho žaloba zo strany dcéry, ohľadne údajne odcudzeného majetku. Bližšie sa spor neupresňuje, ale frustrácia ho ženie do ďalšej práce. Dvor je plný automobilových zvyškov a Jaroslav ťažko pracuje.

Rovnako ako v Noého tanečnom filme Climax aj Lux Æterna začína ako postupne gradujúca esej o zaneprázdnenosti filmového štábu. Pokračuje ako satirická komédia o kolaboratívnej povahe filmu a komerčného priemyslu. A končí záverečnými scénami, ktoré prepuknú v totálny zmätok. Psychedelický mockumentárny film nás vtiahne do dezorientujúcich nuáns zmätku, v ktorom Gaspar Noé pracuje. Je ťažké si predstaviť, že by Noé mohol slúžiť akémukoľvek pánovi okrem seba samého. Preto ma vôbec neprekvapuje, že jeho nedávny zákaz výroby 15-minútovej reklamy pre Yvesa Saint Laurenta sa na míle vzdialil pôvodnej predstave jeho zadávateľa. Vytvoril z nej 50-minútový mockumentárny film o nepodarenom filme. Oslavuje svoje autorské vízie, pripomína niekoľko míľnikov svetovej kinematografie a vzdáva hold jeho tvorcom.

 V centre diania je znova praveká rodinka pozostávajúca zo šiestich členov. Grug ako prehnane konzervatívny ochranársky otec, jeho pragmatická manželka Ugga, jej stará, no stále živelná matka a trojica detí: najstaršia a trochu roztopašná Íp, mierne zaostalý Thunk a mladučká Sandy ako tajná zbraň rodiny. K ním sa behom prvého dielu pridal aj vynachádzavý mladík Ľudo, medzi ktorým a Íp sa veľmi rýchlo rozvinuli vzájomné city. No kým minule takmer absentoval tradične vystavaný dej a pomerne nesúrodá skupinka v zásade len cestovala naprieč nehostinnou krajinou v ústrety bezpečnému útočisku, pokračovanie na to ide trochu inak.