Odporúčaný obsah

Scenáristka Rita Kalnejais a režisérka Shannon Murphy sa rozhodli že svojho diváka v kine nemienia utrápiť, ale ani prvoplánovo baviť a snažili sa vsadiť na prirodzenosť a obyčajné rodinné vzťahy s jedným „cudzorodým elementom“. Dôležité im pripadalo aj to, aby sa zamerali aj na štylistiku vlastného diela a ozvláštnili ho tak o príjemný pesničkový doprovod. Nie každému budú tieto rozhodnutia v tomto žánri po vôli, čo aj dokazujú ohlasy od tých vlažnejších až po výrazne nadšené. Shannon Murphy bola mimochodom nominovaná na Zlatého leva za najlepší film na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach minulý rok, herec Toby Wallace dokonca za svoj výkon v Babyteeth vyhral v Benátkach Cenu Marcella Mastroianniho.

Výskum beží ďalej, rastlinka sa vyvíja do krásy, len ostatným kvetinkám sa akosi pri nej nedarí. Všetko je v priadku až do chvíle kým pes jednej pracovníčky výskumu Belle (Kerry Fox) omylom nestrávi noc zavretý s Malým Joem v laboratóriu. Mierumilovné zviera je zrazu agresívne, prosto sa zmení. Bella v psovi nespoznáva svoje milované zviera, po čase ho dá utratiť, lebo to už nie je jej pes. Kolegovia sa tomu nečudujú, lebo je vraj nervove labilná, istý čas sa liečila na psychiatrii, nikto jej neverí, že za to môžu výpary nového objavu. Najmä pochybuje Alice, posadnutá svojou robotou a hrdá na svoj výskum. Miluje svojho syn Joea (Kit Connor), ktorý je okrem práce to najdôležitejšie v jej živote. O otca syna nemá záujem a zrejme ani on sa veľmi nehrnie nadviazať bližší vzťah s chlapcom, ale predsa len obaja uznajú, že by sa o dieťa mali starať obaja. O Alice ma vážny záujem jej kolega Chris (Ben Whishaw), nesmelý mladý muž, ktorý sa nie veľmi vydarene pokúša o bližší kontakt. Alice o neho nestojí a uniká. Zlom však nastane, keď sa zrazu akoby zázrakom premení na sebavedomého a priam agresívneho ctiteľa. Nezastaví sa pred ničím a zrazu je výskum pre neho takisto prvoradá záležitosť. Mladá vedkyňa si to však nevšíma a ani o tejto premene neuvažuje. Zrejme necíti nijaké nebezpečenstvo a proti všetkým pravidlám prepašuje jednu rastlinku aj domov a nie je jej podozrivé ani to, že chlapec dovtedy odmietajúci otca sa s ním zrazu spriatelí a dokonca by žil radšej u neho. Po mnohých čudných udalostiach a zmene správania jej kolegov jej však predsa len dôjde, že sa niekde stala chyba. Chce to napraviť, no asi je už neskoro.

Láska v Toskánsku spája povahovo rozdielne postavy syna s otcom, vyháňa ich zo skrýš vlastných neuspokojivých životov v ústraní, aby ich vrátila späť tam, kam patria. Priestory starého domu ich oboch konfrontujú s minulosťou. Postrčia ich k možnosti konečne nahlas vysloviť aj to, na čo sa do tej doby odvážili len pomyslieť. A možno tiež dopomôže k zachráneniu ich vzájomných vzťahov. Ako v každej romantickej komédií ich tvorcovia nechávajú popretŕhať staré nefunkčné vzťahové väzby a dávajú im možnosť spoznať niekoho nového, či začať úplne nový život. Jack si veľmi rýchlo všimne šéfkuchárky Natalie (Valeria Bilello) a nájde s ňou reč aj preto, že ona sama má za sebou dosť bolestný rozvod, ktorý ju tiež pred súdom pre zákernú intrigu pripravil o dcéru. Nenápadne tvorcami zaranžovaný a celkom prekvapivý milostný záujem si nájde tiež postavu otca. Hoci sa v príbehu udeje pomerne neskoro, ťažko už zbaví diváka pocitu, že je len akýmsi „povinným“ naplnením toho, čo sa od daného žánru očakáva.

Dumontove experimenty s kultovým príbehom, prezentujúcim zničné svätice, v priamom i prenesenom slova zmysle, dostávajú stále širší akčný priestor, sa začali v roku 2017, keď prišiel s príbehom detstva hrdinky. Nazval ho Johanka Superstar a vyznačoval sa totožnými štýlovými postupmi, inscenačným minimalizmom, použitím ironického až komického antiiluzívneho princípu a vkladaním spievaných pasáží.

Maggie Sherwoode (Dakota Johnson) je mladá, ambiciózna asistentka jednej z veľkých hudobných ikon súčasnosti, rhythm and blues speváčky Grace Davis (Tracee Ellis Ross). Tá už má síce najlepšie roky papierovo za sebou a aj jej producent Jack Robertson (Ice Cube) sa snaží hľadať jednoduchšiu cestu, ako uspieť v tejto branži, no Maggie ma trochu iný názor. Vo voľnom čase sa venuje remixovaniu úspešných skladieb tejto legendy a sníva o tom, že sa jedného dňa presadí ako hudobná producentka. No a práve tento sen sa priblíži realite po tom, ako jedného dňa náhodou narazí v supermarkete na Davida (Kelvin Harrison Jr.), nádejného mladého speváka s obrovským potenciálom.

Celá kauza sa začala odvíjať ani nie týždeň po zverejnení prvej ukážky. Vtedy totiž Universal Pictures prestali propagovať svoju novinku pre masakre v Daytone a El Pase a film dočasne odložili. To však bol iba začiatok, pretože vďaka svojej tematike snímka pritiahla pozornosť viacerých strán. Mimo iné aj Fox News, ktorí si jej dej aj bez zhliadnutia interpretovali ako propagáciu násilia páchaného liberálmi na konzervatívcoch a podporovateľoch Donalda Trumpa. Čo zákonite upútalo i samotného prezidenta, ktorý okamžite odsúdil všetky podobné ladené filmy, a to bol posledný klinec do jej rakvy. Aspoň na istý čas.

Vlastne je to jej film. Nebyť jej vynikajúceho výkonu, za ktorý ju minulú nedeľu čakal Oscar, toľko by sa o snímke nehovorilo. Ale nepredbiehajme. Životopis nešťastnej Judy Garland je plný strádania, bolestí a poníženia. Stretávame sa s ňou vo chvíli, keď ju odmietnu aj s dvomi malými deťmi ubytovať v hoteli, lebo má v Amerike už len dlhy. Neostáva jej nič iné, ako hľadať prístrešie u exmanžela Sida Lufta (Rufus Sewell), s ktorým vedie vojnu pre starostlivosť o detí. Dá sa priateľmi presvedčiť, že v Amerike má dvere zavreté a má skúsiť šťastie vo Veľkej Británii kde ju stále obdivujú. Judy necháva deti Luftovi a v Londýne skutočne má na začiatku veľký úspech. Závislosť na alkohole a liekoch, ktoré ju celým životom sprevádzali, však opäť urobia svoje. Nezachráni ju ani piate manželstvo s o 12 rokov mladším hudobníkom Mickeyom Deanson (Finn Wittrock). Judy vo svojich 47 rokoch (1969), krátko po svojich narodeninách zomiera na predávkovanie. Dodnes sa špekuluje či to nebola samovražda, lebo raz sa o to už pokúsila.

Samotný elipticky vyrozprávaný príbeh je akoby ďalšou postavou deja, ktorý divákom vyrozpráva samotná Jo. Snímka začína v momente, keď už štyri dospelé sestry – starostlivá Meg, ambiciózna Jo, ľahkomyseľná Amy a dobrosrdečná Beth nezdieľajú spoločnú domácnosť ani bezstarostné detstvo. Jo sa snaží uživiť ako spisovateľka v New Yorku, Amy robí spoločnosť tete v Paríži, Meg sa vydala za Laurieho učiteľa a Beth je doma pri mame. Napriek tomu, akoby boli neustále prepojené.

„Všetci odtiaľto odídete ako muži a ženy,“ tvrdí krpcom pri svojom úvodnom prejave kapitán Klenzendorf (Sam Rockwell), vyradený z bojov údajne kvôli poranenému oku. Chlapci sa podľa jeho slov priučia kamufláži, vojnovým hrám, strieľaniu a vyhadzovaniu vecí do vzduchu. Dievčatá zas ako obväzovať rany, ustielať postele a nechať sa otehotnieť. Jojov imaginárny kamarát – Adolf Hitler (Taika Waititi) – to všetko, samozrejme, víta s nadšením a schvaľuje. Jojo by bol výcvik možno aj zvládol, keby sa mu vinou nepozornosti neocitol v rukách odistený granát a nehodil ho tak nešťastne, že mu po následnom výbuchu pár šrapnelov zasiahlo nohu a vyrylo na tvár hotovú mapu jaziev. Ale, keďže už ďalej nemôže trénovať s ostatnými, dovolia mu aspoň roznášať propagandistické letáky, prípadne občas udať nejakého toho Žida, ak naňho náhodou niekde narazí.