Odporúčaný obsah

Písal sa rok 1998 a druhý zlatý vek animovaných disneyovských produkcií bol už nenávratne preč. Malá morská víla (1989), Kráska a zviera (1991), Aladin (1992), či Leví kráľ (1994) – z dnešného pohľadu milované klasiky – nasledovali nevýrazná Pocahontas (1995), Zvonár u Matky Božej (1996) a Hercules (1997). Štúdio Pixar práve experimentovalo s novým typom počítačovej animácie a tým na seba strhlo prevažnú časť diváckej pozornosti. Indiánka v prvom, aj rómska tanečnica Esmeralda v druhom menovanom, ale tiež predstavili ďalšiu výraznú črtu, prejavujúcu sa v animovanej tvorbe 90. rokov: Boli jednak výraznejšími ženskými postavami a tiež etnicky osobitejšími, než do tej doby bývalo v štúdiu Walta Disneyho zvykom.

„Zblízka“ je vraj slovo, ktoré najviac vystihuje to, o čo sa režisér a scenárista Šimon Šafránek(1977) vo filme  Meky usiloval. Pokúsil  sa vytvoriť portrét známej osobnosti bez sentimentu a bez pátosu. Nechal sa inšpirovať životopisnou  knihou Miro Žbirka: Zblízka českého publicistu Jana Vedrala (spoluautor scenára) z roku 2016. Mimochodom, ešte pred ňou vznikli o Žbirkovi dve knihy od Jozefa Kollára a Marie Formáčkovej z rokov 2002 a 2012. Filmový dokument pripravovali prakticky dva roky a rok z toho nakrúcali v Prahe, Bratislave i v Londýne. Vznikla koláž mimoriadne úprimných osobných rozhovorov s Mekym i o ňom, ktoré sa prelínajú s archívnymi zábermi a záznamami z koncertov či televíznych vystúpení. Kameraman Martin Žiaran a strihač Šimon Hájek odviedli naozaj skvelú prácu.  

Svojím najnovším filmom Dardennovci tematicky trochu vybočili z tradičnej schémy. Zvyčajne sa vo svojich sociálno-psychologických dielach zameriavali na domácu pracujúcu triedu, ľudí v hraničných životných situáciách, riešiacich vážny existenčný problém, v Mladom Ahmedovi si po prvý raz všímajú dôsledky radikálneho náboženstva na vývoj dospievajúceho chlapca. Trinásťročný Ahmed (Idir Ben Addi) sa dostane pod vplyv miestneho bigotného imáma (Othmane Moumen), ktorý mu dáva za príklad jeho bratranca, zrejme samovražedného atentátnika, a zdôrazňovaním absolútnej čistoty islamu, ako aj boja proti jeho domnelému nepriateľovi, chlapca vychováva pre podobný osud. Nevedno, kedy došlo k zlomu v Ahmedovom živote, to tvorcovia neprezrádzajú. Matka (Claire Bodson), asimilovaná v liberálnom belgickom prostredí, nešťastná spomína na časy, keď sa správal rovnako ako jeho vrstovníci, zaujímal ho play station a plagáty hviezd, kým teraz sa väčšinou modlí a predtým urputne očisťuje, pričom v náboženskom fanatizme ho nepodporuje ani sestra a umiernený brat. Chlapec sa však čoraz väčšmi uzatvára do svojej ideologickej bubliny a dokonca svojmu bohu sľúbi veľkú obeť – fyzické odstránenie ústretovej učiteľky Inés (Myriem Akeddiou), ktorá sa snaží vychovávať žiakov v modernejšom duchu a popri klasickom jazyku, akým je napísaný korán, naučiť ich aj hovorovej reči. To však Ahmed chápe ako zradu a útok na islam, ktoré si zaslúžia pomstu. (Fakt, že Inésino snaženie odmieta aj časť staršej generácie, výborne ilustruje rodičovské združenie, kde sa vzrušene debatuje a kde sú moderné názory v menšine.) Ahmed, navonok chladný a uzavretý, s kamennou tvárou, ktorú len raz skrášli náznak úsmevu, sa potajme pripravuje na zločin a svojho zámeru sa nevzdá ani potom, čo mu prvý pokus nevyjde a uväznený imám už nemôže priamo a permanentne ovplyvňovať jeho zmýšľanie ani cítenie. Zasiate semienko však klíči, nepomáha ani fyzická práca, ani chápavá pomoc sociálnych pracovníkov v detekčnom centre. Naopak, fakt, že sú k nemu všetci dobrí, Ahmed vníma s nevôľou, pretože to odporuje jeho názoru na nevercov a naštrbuje pevné odhodlanie pomstiť sa im. Je až prekvapujúce, aké rafinované spôsoby tento tínedžer nachádza, aby si vyrobil vražednú zbraň a spoľahlivo ju ukryl pred častými kontrolami, akoby mu nenávisť spojená s náboženským fanatizmom poskytovala návody na konanie.

V úvode filmu je Mária obklopená organizovanou skupinou oddaných veriacich. Jednou z nich je dedinské dievča Salome. Máriu zbožňuje a obdivuje bez akýchkoľvek pochýb. Jej výnimočné prorocké schopnosti zrejme vynášajú, veriaci vstupujú do sekty i so svojimi majetkami a Mária tak skôr pripomína dobre situovanú meštiacku paničku. Salome ju sprevádza počas nákupov a plní rolu slúžky. Na jednej z pochôdzok si všimne na ulici dievča, zrejme príležitostnú prostitútku Mali. Zblížia sa a Mali nájde vo vile po nejakom incidente útočisko. Vidí postupne i to, čo dôverčivej Salome uniká. Mária a jej spoločník sú obvinení z vraždy policajta a ocitnú sa pred súdom. Ten ich uzná za vinných a Máriu vezú vlakom do väzenia. Ujde im a skrýva sa v tajnom úkryte vo vile. Dôkazy o nekalej činnosti sekty sa množia a odvážna Mali skončí uväznená v podzemí. Pri pokuse o útek sa jej stopy strácajú a Salome privolá políciu. Pričiní sa o neslávny koniec svojej modly.

Matthias a Maxime je príbehom celoživotného priateľstva. To sa v momente mení na nečakanú lásku a reflektuje peripetie, ktoré so sebou tento prerod prináša. Je o mužskej intimite, panike a nevyslovených túžbach. Testuje a snaží sa posúvať pomyselnú hranicu zaužívaného heteronormatívneho správania. Avšak, práve na tejto snímke sledujeme extrémnu mentálnu premenu Xaviera Dolana, ktorý takpovediac dospel. Dolanové obvyklé štylistické a tonické expresie sú potláčané. Nedochádza k žiadnym zmenám pomeru strán. Expresívnych hádok plných kriku je minimum a dajú sa spočítať hádam aj na jednej ruke. I toky sĺz prichádzajú menej často. Ba dokonca, i výber piesní je umiernenejší.

Ak si odmyslíme jasné geografické jánošíkovské vektory nasmerované k Terchovej, k lokálnej esencii bujného Záhoria sa v 60. rokoch prihlásil Elo Havetta a na východ mieril i Juraj Jakubisko. Výraznejšie sa v tomto leveli rysuje dokumentárny film a posledných rokoch sa do kultúrnej idenity východného Slovenska úspešne vpísal film Loli paradička. V hranom filme je tento spôsob artikulácie jemne povedané skromný a poznávanie všetkého, čo tvorí reálnu rurálnu identitu Slovenska je dlhom, v ktorom snáď nájdeme toľko vzývanú originalitu a osobitosť, bez akýchkoľvek obohraných symbolov. Keďže ide o koprodukciu so slovenskou účasťou, snáď sa čomusi podstatnému u Poliakov priučíme.

Muž blížiaci sa k päťdesiatke cez deň natiera ochrannou farbou rovné strechy panelákov a po večeroch vysedáva v miestnej krčme Severka, vždy verne sprevádzaný učňom Psychom, ktorému trúsi svoje životné múdrosti a potichu obdivuje výčapníčku Lucku, za ktorej ochrancu sa samozvane pasoval. „Mír je jenom přestávka mezi válkama,“ opakuje často, presvedčený o tom, že svet speje k zániku a treba byť na posledný boj dobre pripravený. Preto doma usilovne a pravidelne cvičí, podľa vzoru belgickej hviezdy akčných filmov osemdesiatych rokov robí dvesto „klikov“ denne, za čo mu prischla prezývka Vandam. Pokoj je uňho iba prestávka medzi dvomi bitkami. Vo Vandamovi postupne narastá chuť udrieť si, pričom nezáleží, kto bude terčom jeho pästí, odraných do krvi z predchádzajúcich konfrontácií. Vedený žiarlivosťou alebo len nechuťou vidieť vo „svojej“ krčme cudziu tvár, s vehemenciou sa púšťa do boja, z ktorého spravidla vychádza ako víťaz, lebo veď „vždycky může vyhrát jen jeden“.

 Epizóda VIII vyvolala mnoho špekulácií ohľadom toho, či sa príbeh vydal správnym smerom. Podobná kontroverzia tohto scenáristu a režiséra sa, našťastie, pri Knives Out nečaká, práve naopak, spoza mora čítame iba nadšené ohlasy. Film zaujal ako kritiku, tak publikum a je veľmi príjemné zistiť, že tentokrát so zámorím môžeme iba súhlasiť.